Dnes aktuálne slovenský spisovateľ, epigramatik, aforista a recenzista Milan Kenda

Moja najobľúbenejšia satira, lebo takto to chodí vo svete…

Na posiedke s vrtuľológom

Novinárka Klárka, redaktorka bulvárneho časopisu VÝKRIKY A ŠEPOTY, sa v istom odbornom časopise dočítala, že reaktívne lietadlá budú prekvapivo nahrádzané vrtuľovými strojmi. Klárka tento odborný časopis skrývala v šuplíku pod krycou vrstvou ich vlastného klebetníka pred sliedivými očami šéfredaktora. Šéf ich nabádal k dôslednému až výlučnému využívaniu internetu ako nevyčerpateľného zdroja škandalóznych správ a nerád videl v ich rukách knihu alebo časopis seriózneho zamerania. Bál sa, že by sa takto mohli nešťastne preorientovať na serióznu nudu, ktorá je nepredajná a vedie k vydavateľskému krachu. Preto bol preň každý odborný text odporný. Klárka musela v redakcii tajiť svoje intelektuálne záujmy a záľubu v knihách.
Lákali ju aj návraty k veterným kolesám, lodným plachtám, vzducholodiam i vrtuliam, rovnako ako k móde starých materí. Bola dokonca presvedčená, že tieto témy sú kuriózne a dali by sa napísať s dôrazom na senzačný obrat vo vývoji dopravy, najmä ak by sa článok obohatil prehľadom leteckých katastrof spôsobených zapálenými reaktívnymi motormi. Preto sa vybrala za odborníkom, miestnym vrtuľológom, čo on na to všetko i či vôbec aspoň niečo.
Vrtuľológa nenašla v luxusných priestoroch výskumného ústavu, ale až vysoko pod strechou, v zaprášenom podkroví, zabarikádovaného medzi haldami kníh, časopisov a písomnej dokumentácie. Po pozdrave a pripomienke telefonicky dohovoreného rozhovoru prešla rovno k téme:
„Pán inžinier, prekvapuje vás návrat k vrtuliam?“
„Nie! Neprekvapuje. Ja som s takýmto návratom naisto rátal. Preto som sa stal vrtuľológom.“
„Ako sa na vás pozerali v minulosti, v rokoch veľkej slávy reaktívnych lietadiel?“
„Bol som im na smiech. Staromilec. Videli vo mne technického historika, ktorý sa uplatní iba ak v múzeu. Brali ma ako vrtuľového kustóda alebo leteckého kastelána.“
„Na prvé počutie to ani neznie ako posmešná prezývka, ale ako menovanie do funkcie. Ale musím sa vás spýtať, pán inžinier: Zostali ste verní vrtuliam aj v čase, keď boli v nemilosti? Vtedy, keď každý, kto sa k vrtuliam hlásil, bol tmár a eklektik?“
„Veru že som vytrval. Napriek príkoriam. Písali na mňa anonymné listy, vraj som kabinetný vedec a beriem plat pre nič za nič. Pre mňa niet krajšieho pohľadu, ako je pohľad na rozkrútené vrtule.“
„Uprednostňujete štvormotoráky?“
Vrtuľológovi sa zaleskli oči.
„Štvorvrtuľový stroj, to je búrlivá symfónia! Nádherný zvuk. Technický chorál. A nemenej nádherný pohľad! Štvormotorák je ako sám život, najmä keď sa každá z vrtúľ krúti inak. Iným tempom. Nepripomína vám to ľudské pracoviská?“
„Ani nie. Rozhodne nie administratívu. Vrtule sa aspoň krútia, hoci každá inak… Ale vám sa vernosť vrtuliam predsa len vyplatila, či nie?“
Vrtuľológ sa zamyslel, až po chvíli reagoval.
„Ako sa to vezme.“
„Ale to vám už nik nevezme, že ste včas pochopili špirálu vývoja?“
„Ale vezme, vezme, ak bude chcieť! Iba vo vnútri mám taký dobrý pocit, že som sa nemýlil a že som sa teraz ocitol takpovediac na špici vývoja.“
„Zrazu ste moderný technický priekopník. Už nie kustód, ani kastelán. Viete že vám závidím?“
„Ale nepovedzte! Áno, vrtule sa vracajú, lenže ja som už v dôchodkovom veku. Nemohli sa vrátiť skôr?“
„Pri všetkej úcte k vám, pán inžinier, ako môžete tak čosi vysloviť? Ako technik-futurológ predsa viete, že sa vrátili vtedy, keď nadišiel ich čas. A vy, bez ohľadu na váš vek, sa teraz krútite s nimi na výslní. Alebo sa azda mýlim?“
„Na výslní sa s vrtuľami teraz krútia tí, čo v hodine dvanástej odskočili od prúdových motorov. Ani na meno im nemôžu prísť. Ako keby chudinky motory za to mohli!“
„Vy nie ste na výslní?“
„Nie, zasa som v tieni. Vraj som nepreferoval vrtule z technického rozumu a predvídavosti, ale len z nostalgie.“
„Takže vy sa v tomto zlatom koči neveziete?“
„Ale veziem. Ako lokaj. Ponúkli mi miesto archivára a ťahajú zo mňa rozumy.“
„Nerobíte si takto zo mňa vrtuľu? Ako to, že ma nasmerovali na vrátnici na vás, a nie na niektorého z tých mudrcov, ktorí jediní sú oprávnení poskytovať informácie?“
„Lebo ostatní sa momentálne opaľujú na Medzinárodnom vrtuľologickom kongrese na Kanárskych ostrovoch.“
Klárka sa v šoku na chvíľu odmlčala, zatrúbila do vreckovky, potom pietne pokrútila hlavou a tíško sa rozlúčila s kráľom podkrovia.

Epigramáž

Večný recept
Ktože skvele sa obracia?
Kto kabáty poprevracia.

Prezidentská trajektória
Fiškálkou byť sa vypláca:
Zo smetiska do paláca!

Predvolebný epigram
Predvolebný boj?
Predvolebný zboj!

Večná ľúbosť
Je pevná, večná ľúbosť.
Volá sa samoľúbosť.

V šéfovskom kresle
Napije sa silnej kávy.
Znútra tlak a zvonka závisť.

Útecha
Nikdy nie sme sami.
Obavy sú s nami.

Ex libris
Kasu dobre napráska
už len kniha kuchárska.

Bez registrácie?
Diogenes v sude
stál by dnes na súde.

Športová evolúcia
Skade prichádzajú nenávisti vzruchy?
Zo športových ihrísk – rev a delobuchy.

Zelenina v markete
Je to čosi medzi stánkom Bulhara
a návštevou vedeckého herbára.

Raz sa to stane
Vždy si nájde kdesi
taká kosa,
čo aj najväčšieho
skosí bossa.

Je to iba tieň?
Nevkladá do žiadnej banky,
neberú ho do Smotánky.

Pod tlakom EÚ
Veľké čaje s malým rumom
prekrstili na tie s „umom“.

Prognóza
V ktorý deň máš konflikt istý?
Keď sa tvoj šéf slabo vyspí!

Nápis na bráne gymnázia
Skôr sa z neba
spustí manna,
než stadeto
vyjde panna.

Vízie bez provízie

 Naše nemocnice z mojich skúseností? Pod egidou svätcov, napríklad Cyrila a Metoda, ukrýva sa pôsobisko SS – sestier Satanových.
 Obyčajní ľudia nám už idú neobyčajne na nervy.
 Ako vyzerá bilancovanie úspechov Matovičovej vlády? Od volieb podnes hrdo zratúvajú svoje stoličky v parlamente.
 Dnes je ľahké byť prognostikom: Američania sa navzájom vystrieľajú, slovenskí policajti a prokurátori navzájom pozatvárajú.
 Podľa Lasicu so Satinským Slovák sa naučil hovoriť preto, aby mohol kliať.
 Vďačných pacientov sú plné inzertné stĺpce, sklamaných plné sídliská.
 Hradná Zuzanka má čosi z Popolušky: Z pezinského smetiska do Grassalkovičovho paláca.
 Hoci nás delí Atlantický oceán, vojnou policajtov sme sa dramaticky priblížili banánovým stredoamerickým republikám.
 Získať čoraz viac peňazí je najdôležitejšie v čase, keď už strácame čoraz viac hormónov. Výživové doplnky nie sú lacné!
 Z textov autorov z bratislavskej kaviarne citujem bez súcitu, aby čitatelia videli, čoho sú tí trubadúri schopní!
 Prečo my, seniori, poslední mohykáni aforizmu, nemáme mladých nasledovníkov? Keďže nevedia čítať s porozumením, ako by mohli tvoriť aforizmy, pri ktorých treba myslieť?
 Opaľovanie je spravodlivé! Na jeho bronze nespoznáte, či pochádza z drahej destinácie, alebo zo sídliskového balkóna.
 Moji príbuzní ma pokladali za lenivého, moji literárnokritickí znevažovatelia a osierači za hnusne usilovného.

Krákoraví hovorcovia pani Zimy 

V jednom z októbrových rán zjavili sa na tráve ubúdajúcich parkov a pribúdajúcich sídlisk hlavného mesta okrídlení prišelci – havrany. Istotne pristali nielen tu, ale aj na iných pre ne lákavých miestach našej vlasti. Prileteli zo severu a severovýchodu ako poslova pani Zimy, ako jej predvoj. Pristávali tu ako jej krákoraví hovorcovia. Zosadli na zimoviská, korzujú po trávnikoch zababušené do teplého peria módnej čiernej farby s efektným kovovofialovým leskom. Vraj ich skorý príchod veští tuhú zimu, ale to nie je také spoľahlivé. Jednoducho ich mohli popohnať k ceste na juh prípadné predčasné mrazíky v severovýchodnej Európe ako bodnutie ostrohami. Alebo sa nemohli dočkať kontajnerových hodov na sídliskách v našej plytvavej domovine?
S havranskou smiešnou dôstojnosťou kráčajú po trávnikoch a čistia nám ich od všetkého, čo sa dá prehltnúť a stráviť, alebo aspoň vyzerá, že by sa stráviť dalo. Zvedaví mudrci medzi vtákmi, po krkavcoch najväčšie nespievajúce spevavce. Im podobná straka udivila vedcov svojou inteligenciou. Keď jej predložili zrkadlo, nespochybniteľne spoznala v zrkadlovom obraze samu seba a začala ako nejaká parádnica uhládzať zobákom niektoré svoje odstávajúce pierka. Na rozdiel od viacerých akože inteligentných cicavcov, ktoré sa pri pohľade na svoj zrkadlový obraz mylne domnievajú, že vidia svojho rivala a útočia na toho iluzórneho nepriateľa!
Keď slabšie jedince spomedzi kŕdľa havranov nájdu niečo pod zobák, buď sa s tým utiahnu do úkrytu, ďalej od kŕdľa, alebo sa to pokúsia zahrabať na horšie časy. A tie silnejšie im to neraz vyfúknu, celkom ako ľudia ľuďom.
Smiešne dôstojní, závistliví a nenásytní krákorovia.

Morality a iné hity

 Sme svedkami obrovskej zmeny: Častejšie ako sneh padá u nás omietka.
 Pozvánku som dostal, ale ako zistím, či naozaj smiem prísť?
 Smoliar v trópoch zdedí kožušníctvo a za polárnym kruhom predajňu bikín.
 Na koncertoch pop-music uspeje aj speváčka s mizerným hlasom, ak spieva ponad hlbočiznú dekoltáž.
 V ochrane životného prostredia ešte stále uprednostňujeme ústa pred mozgom.
 Múdri si vedia organizovať prácu, najmúdrejší plácu.
 Možno je poďakovanie matkou múdrosti, ale rozhodne je matkou televízneho programu.
 Čas nám prerieďuje vlasy, zuby i priateľov. Len nepriatelia zostávajú.
 Pri hľadaní školníka musíte prípadnému uchádzačovi sľúbiť neskoršie preradenie do riaditeľskej funkcie.
 Pri predstave blížiacej sa mohutnej vlny zdražovania už sa nechvejeme ako osiky, ale ako paneláky po nástupe ranných autobusov a električiek.
 Bodkou za vyhynutím zvierat bude vyhynutie preparátorov.
 Nudné filmy sa nakrúcajú preto, aby sa rozkrútili peniaze snobov.
 Keď literárny kritik nevie, kam zaradiť niečí román, nazve ho ekologickým.
 Slovenskí básnici sedávajú vo viechach, popíjajú a hľadajú kľúč, ktorým by k sebe pritiahli Maticu slovenskú, a predovšetkým jej vydavateľstvo.

AFOREZY

Každá dedinská krčma leží v magnetickom poli, ktoré priťahuje chlapov ako železné piliny.
Najprevratnejším spôsobom mi mení život honorárová miniaturizácia.
Inteligentní po celý život hľadajú nové a nové – lichôtky pre vplyvných a nadriadených.
Vitaj medzi nami! Ani nám už o nič nejde!
Nikdy sa nezabúda malá násobilka a veľké poníženie.
Našinec vie, na čo by sa dala využiť Antarktída: na chladenie piva.
Ak po vás zdravotná sestra hádže očkom, možno vás chce očkovať proti Covidu.
Z postupov mojich šéfov sa mi páčil iba ich platový postup.
Kadekto ti kadečo povie na rovinu, až to s tebou pôjde z kopca.
Najvytrvalejšími bežcami sme pri odbiehaní od témy.
Z početnej branže nosičov nám zostali už len bacilonosiči.
Nezačínajte si s Napoleonom, ak nechcete prežiť Waterloo pri platení!
Naši poľovníci by najradšej celú slovenskú faunu chránili doma po stenách.
Ako šťavnato vedia manželky zdôvodniť suchú stravu!
Je z roka na rok vplyvnejší, tučnejší a v podpisovaní alibisticky nečitateľnejší.
Keď sa smoliar dá na záhradkárstvo, privolá suchý rok, ukončený dažďom meteoritov.
Móda skvele živí menšinu a ustavične okráda väčšinu.
Skutočná práceneschopnosť? Ak postihnutý nie je schopný zájsť si pre výplatu.

Nápaditý pomocník pre environmentálnu výchovu

Z nedávnych rozhlasových správ sme sa dozvedeli, že v environmentálnej výchove, teda vo vytváraní správneho a zodpovedného vzťahu k prírode a zdravého životného štýlu, sme obsadili posledné miesto medzi štátmi Európskej únie. Smutná a negatívna pozícia! Nedostatočnosť, ktorá sa môže kruto vypomstiť v čase dospievania budúcej, environmentálne neprebudenej generácie, aká sa dostane aj k plánovaniu a rozhodovaniu vo sfére životného prostredia v našej domovine. Pravda, ak radikálne a pružne nezjednáme nápravu tohto nebezpečného deficitu.
Na konto tejto „chvostovej pozície“ zrejme zaznejú aktuálne výzvy a mobilizačné vyhlásenia. No rozhodujúce budú konkrétne a pohotovo realizované činy. S takýmto činom, a to edičným činom, prichádza agilné a novátorské vydavateľstvo DAXE. Je vedené rozhľadenou, pedagogicky orientovanou riaditeľkou, poetkou, prozaičkou i analytičkou časopisov a kníh pre deti, PhDr. Danušou Faktorovou, PhD., MBA. Pani riaditeľka v spolupráci s prírodovedkyňou Mgr. Kristínou Krajanovou, PhD. založili novú časopiseckú tradíciu: vydali nulté aj prvé čísla nového, environmentálneho časopisu pre deti s názvom ENVIRÁČIK (vychádza popri dvoch pôvodných časopisoch pre deti, Maxík a Zvonček). Iniciátorky novej tradície v redakčnom úvodníku, v odkaze pre pedagógov, takto charakterizujú svoju užitočnú, spoločenskou objednávkou motivovanú ponuku, v podstate učiteľom podanú „pomocnú ruku“: „Rozhodli sme sa pripraviť pre Vašu prácu so žiakmi nový časopis so zameraním na environmentálnu výchovu, vytváranie vzťahu k prírode a zdravému životnému štýlu. Vychádza zo Štátneho vzdelávacieho programu v časti Environmentálna výchova a prináša prierezové témy a tematické okruhy. Enviráčik je doplnkovým čítaním vo vyučovacom procese, ale pomôže aj pri príprave rôznych projektov. Popri špecifickom obsahovom zameraní je žánrovo pestrý a možno ho využívať na mnohých vyučovacích hodinách – na čítaní, prírodovede, vlastivede, matematike, výtvarnej a etickej výchove. Obsahuje tematicky orientované príbehy na pokračovanie, básničky, hádanky, kreatívne zábavné úlohy a hlavolamy, zaujímavé články, maľovanku, doplňovačku, námety a mnoho súťaží. Všetko od vynikajúcich autorov. Určený je najmä žiakom I. stupňa ZŠ, ale určite zaujme všetkých vnímavých a citlivých čitateľov, ktorí majú radi prostredie, v ktorom žijú, prírodu a zdravý spôsob života. Každý, kto si prelistuje prvé, septembrové číslo Enviráčika, ľahko zistí, že ide nielen o tematicky, ale aj žánrovo pestrý časopis, koncipovaný dôsledne v duchu Komenského odkazu o výchove a výuke hrou. Zostaviteľky Enviráčika sa naozaj úspešne vyhli monotónnosti, aká nezriedka prenasleduje printové nosiče s dôležitým výchovno-vzdelávacím cieľom. Nájdeme tu príbehy na pokračovanie, strany hádaniek, otázok a podnetov na riešenie, deťom prístupne napísané encyklopedické témy a pozostatky, špeciálnu stranu zisťujúcu či malý čitateľ prečítal tunajšie texty s porozumením, zásady členov novovytvoreného Klubu Enviráčik (ušľachtilá inšpirácia klasickými Foglarovými čitateľskými klubmi?), ďalej vtipne napísaný úvodný text do seriálu o environmentálnych záťažiach, právnické vademekum pre školákov, články o ohľaduplnom správaní sa v prírode, o spoznávaní našich veľhôr, o duševnom zdraví ako základe zdravia. Nechýba ani malý atlas liečivých rastlín, recepty na racionálnu stravu a veľmi sympatická rubrika s názvom „Dajme šancu nepotrebným veciam“. Neobyčajne ušľachtilým počinom je zapojenie poézie do environmentálnej výchovy v podobe vstupnej básnickej strany s troma básničkami od nedávne zosnulého barda poézie pre deti Jána Turana. Pôsobivé je aj citlivo koncipované redakčné poďakovanie, adresované pedagógom a rodičom: „Ceníme si, že ste sa rozhodli tráviť čas so svojimi deťmi/žiakmi s časopisom Enviráčik. Znamená to, že ste citliví a vnímaví ľudia, ktorým nie je ľahostajné, akou cestou sa bude uberať naša planéta, na ktorej všetci žijeme, čo čaká prírodu, zvieratá, rastliny, vodu, vzduch, čo čaká ľudí, ktorí prídu po nás. Budúcnosť je v rukách nás všetkých. A našich detí.“
Naostatok ešte jedna zaujímavosť. Enviráčik ide príkladom: Časopis je vytlačený na recyklovanom papieri s certifikátom PEFC, ktorý garantuje podporu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov.

Milan Kenda

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest
2 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Milan Kupecký
Milan Kupecký
2 months ago

Vážená pani Košíková! Myslím si, že Humorikon za tých pár rokov dosiahol svoju kvalitu i keď mi ako vedúcemu redaktorovi prináša viac práce a starostí ako radosti a patričného ocenenia. milan

Mária Košíková
Mária Košíková
2 months ago

Vďaka známemu dlhoročnému spisovateľovi Milanovi Kendovi vždy je si čo v Humorikone prečítať. Patrí medzi špičku slovenských spisovateľov a humoristov. Vždy si rada jeho múdre príspevky prečítam.