Anton Lauček je slovenský spisovateľ a prozaik. Teraz pôsobí ako docent na Fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity. Debutoval knihou poviedok Zelená modrá (1982), v ďalších svojich prózach si všíma podoby medziľudských vzťahov v rozličných životných situáciách. Historickou novelou Cez utrpenie (1997) sa vrátil k tragickým udalostiam, ktoré sa odohrali roku 1907 v Černovej. Román Pušky v hrnci, granáty v kredenci (1993) je v slovenskej literatúre jediným humorne ladeným románom s vojnovou tematikou. „Smiech cez slzy“ charakterizuje aj Laučekov román zo školského prostredia Keď lastovičky nemôžu lietať (2006). Čitateľa, obľubujúceho krátke a úderné texty, provokujúce úsmev aj zamyslenie, oslovia knižky obsahujúce hlavne beletrizované žánre publicistického štýlu Iba tak (2007), Iba tak II. (2008), Iba tak III (2009), Iba tak – výber plus (2011), Vybijem ti zuby viečkami – iba tak (2011), Iba tak IV. (2013), Iba tak V. (2014), Iba tak VI. (2015), Revolúcia nebude, lebo súdruh Lenin stratil balalajku. Iba tak (2016), Iba tak VII. (2016), Iba tak VIII. (2017). Podľa jeho scenára sa zrealizovala televízna inscenácia pre mládež Benedikt (1974). Napísal tiež prvý román o Andrejovi Hlinkovi pod názvom Andrej (2007) a životopisnú prózu o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi s názvom Anjelom svojim prikážem o tebe (2000). Je autorom Stručnej príručky nemčiny pre turistov (1992), vysokoškolskej učebnice Autori katolíckej moderny – život a prehľad tvorby (2000), Katolícka moderna (2003), Katolícka moderna /aj v reflexii/ (2014), Slovenskej literatúry pre deti a mládež /1990 – 2004/ (2004), Slovenskej literatúry pre deti a mládež /1990-2008/ (2009), Slovenské pohľady v službe totalitnej moci /1948-1951/ (2013) a Slovenské pohľady v službe totalitnej moci /1952-1955/ (2018). Autorsky sa podpísal pod monografie Výrobný román (2003), Schéma a dogma v literatúre (2006),Schéma a dogma v literatúre II. (2011), Schematická reportáž Ferdinanda Gabaja (2008), Perom pálil, perom chválil (2009), Svedectvo reportáží z „krajín, kde vychádza slnko“ (2009). Prinášame jeho príspevok:
Hokejový smútok
V tú nedeľa sa hralo dôležité hokejové stretnutie. Slovenský tím proti českému, také si nenechá ujsť žiadny ozajstný fanúšik. A to už nespomínam tých najoddanejších, ovešaných národnými symbolmi, každú minútu vyrevujúcich „Slovensko, Slovensko“ a po zápase do svitania a niekedy aj tri dni a tri noci brázdiacich ulicami.
Miestny pán farár zastupoval vtedy aj ochorevšieho kolegu zo vzdialenej dediny, a tak sa muselo kombinovať, aby svätú omšu mohol celebrovať tam aj tam. A poobede ho čakala ešte tretia, pohrebná. Odhadoval, že z tej prvej sa vráti neskoro, určil teda začiatok druhej svätej omše vo svojom pôsobisku na jedenástu doobeda.
Vo farnosti, najmä u chlapov, vyvolala zmena časového rozvrhu dobre že nie vzburu. Hokejové stretnutie sa začína o pol dvanástej! To sa predsa nedá stihnúť! Keby si, ako každú nedeľu, mohli vybrať, na ktorej z dvoch omší sa zúčastnia, či o ôsmej alebo o desiatej, nebol by problém. No akurát v túto, keď sa hrá dôležitý zápas, im kňaz ponúka doobeda len jednu! Na pohrebnú predsa nepôjdu, každý rátal s tým, že bude poobede rozoberať zápas a oslavovať víťazstvo našich.
Väčšine žien to bolo v podstate jedno, starali sa iba, aby bol obed, keď sa príde z kostola, už hotový, lebo každá vedela, chlap, ako náhle má prázdne brucho, sa rýchlo rozzúri. Preto polievka na sporáku brblala od rána a mäso v trúbe zozlatovelo už okolo desiatej. Po návrate zo služieb Božích stačí iba prihriať.
Znervóznených chlapov v dedine nebavilo ani doobedňajšie sledovanie „realityšou“, čiže vysielania pre hlupákov, ani amatérsky natočené slovenské filmové seriály preplnené trápnymi zápletkami a ešte trápnejšími dialógmi, len sa tmolili po dome, po záhrade, po dvore a popred dom. Jedného z nich po tuhom premýšľaní napadlo, jeho syn bude miništrovať a mohol by teda pánovi farárovi nadštrknúť, nech omšu podľa možností skráti. Ako počul, v prípade krajnej núdze sa to smie. Predsa aj farár a určite aj biskup, ak je poriadny, si taký hokej rád pozrie. A podľa chlapskej logiky, ani svätý Peter, občas otvárajúci bránu aj dobrému hokejistovi, si určite nepúšťa reprízu.
Dotyčný miništrant, inštruovaný svojím otcom, to vykonal šikovne. Pri obrátení strany misála hneď na začiatku omše zaregistroval zaskočený kňaz vložený lístok s výraznými písmenami: 11,30 sa začína hokej !!!
Sklopené oči asistujúcich chlapcov okolo oltára neprezrádzali autora a keď kňaz blysol pohľadom na chór zaplnený chlapmi, priam fyzicky cítil stadiaľ sálajúce napätie. Nechcel dopadnúť ako pred poldruha rokom, keď televízia v pracovné dni vysielala pre ťapnutých argentínsky seriál v čase tesne po skončení podvečernej omše – tetky, aby stihli začiatok, odchádzali hromadne pred záverom bohoslužieb. Vtedy, aj nahnevaný, vybehol raz oblečený v rúchu z kostola, stopol autobus smerujúci na vyšný koniec a keď ho šofér vpustil dnu, oznámil tetkám: „Zabudli ste na požehnanie!“ Aj im ho vo vozidle udelil, chcel ich zahanbiť, nech si uvedomia, že dávajú prednosť stupídnemu vysielaniu pred Božím slovom, no aj tak z omše utekali i naďalej. Ináč, a to si v duchu potichu priznal, by celý zápas rád sledoval aj on.
Svätú omšu teda skrátil, ako mohol. Spievané slovo nahradil hovoreným, po prečítaní evanjelia nenasledovala kázeň, miesto nej si veriaci vypočuli iba stručnú pripomienku: „Počuli ste Božie slovo, tak sa podľa neho riaďte!“ A prijímanie rozdá rehoľná sestra po skončení bohoslužieb.
Všetko sa stihlo za dvadsaťpäť minút a národ, najmä ten chlapský, dupotal domov.
I napriek nádejám zúrivých fanúšikov dopadlo hokejové stretnutie neslávne. Naša porážka bola zahanbujúca, gólový rozdiel vysoký.
Počas poobednej svätej omše za nebohú Františku D. naplnili kostol zväčša muži. Kňaza to zarazilo, keďže obyčajne sa na pohreboch v tejto dedine zúčastňovali hlavne ženy, no teraz, ako pozeral, vyberali vreckovky a utierali si slzy skoro samí chlapi.
Príčinu si uvedomil hneď na mieste: národ sa prišiel vyplakať hlavne nad slovenským hokejom. Účasť na pohrebe bola iba zámienkou.
Anton Lauček
————————————————————————————————————————————————————–
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránky.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
—————————————————————————————————————————————————————-
