Dnes aktuálne spisovateľ, publicista, humorista…Pavol Dinka

Teraz, ako som  zaraďoval príspevky  Pavla Dinku, Ľuba Kotrhu, Vlada Pavlíka a niektoré ďalšie, prišla mi na um taká myšlienka, že kedysi, ani nie tak dávno, sa chodili fanúšikovia preto pozerať na futbalové zápasy, pretože v nich hrali také hráčske hviezdy, ako boli povedzme Jokl, Petráš, Tegelhof, Moravčík, Dolinský, Szikora, Adamec a mnohí ďalší, čo sa prejavovalo vždy zvýšením počtu na tribúnach. Podobne je to aj s humoristami, tvorcami Humorikonu, čo sa tiež prejavuje v jeho návštevnosti „gólmi“ na Počítadle. Akáže to paralela…   

Fejtón

Pletenie

Nedávno si ma predvolal šéf našej svetoznámej AI firmy (ak by ste náhodou nevedeli, špecializujeme sa na umelú inteligenciu). Preboha, čo odo mňa chce? Veď produkujem projekty kyborgov ako na bežiacom páse…
„Len poďte ďalej, Motúzik,“ pozýval ma milým hlasom do svojej kancelárie, „len sa neokúňajte, hačkajte si do kresielka, dáme si kávičku, podebatujeme…“
Opatrne som si sadol na zamatový poťah kresla, ktoré ma takmer celého pohltilo do svojich útrob. Našťastie, hlava mi predsa len trocha vytŕčala. Bojazlivo som zo seba vydoloval: „Som vám k službám, pán riaditeľ…!
„Sklamali ste ma, Motúzik, sklamali,“ pokračoval direktor napodiv žoviálnym tónom. „Vymýšľate… vymýšľate, a čo z toho?! Množia sa reklamácie. Klienti sa sťažujú, že kyborgovia iba šijú, háčkujú, pletú, akoby nemali inú robotu. A keby len to, neposlúchajú, dokonca si trúfnu pichnúť svojich majiteľov štrikovacími ihlicami. Niečo s tým treba urobiť – hneď a zaraz!“
„Stiahneme poruchových kyborgov z obehu,“ navrhol som. „Možno pomôže generálna oprava, vymeníme súčiastky, skontrolujeme návody na použitie…!“
„Hamujte, Motúzik!“ šéfov hlas naberal na príkrosti. „Nič také, v nijakom prípade! Zabúdate na riziko. Čo ak neostane iba pri ihliciach a kyborgovia zatúžia po našich teplých stoličkách?!“
„Na to som nemyslel, pán riaditeľ. To viete, mýliť sa je ľudské.“ Medzi rečou som pochválil riaditeľskú kávu, aby som ho upokojil.
„Ľudské, ale nie kyborgovské, priateľko,“ zašemotil prekvapujúco umiernene. „Kyborg s náturou človeka – to by bol náš koniec. Takže… nijaké polovičaté riešenia, nijaké generálne opravy. Nevidíte, že nám vlak najnovších inovácií len tak prefrnkol popred nos? Vymýšľajte s chochmesom! Pozrite sa na Japoncov, tí pracujú na ozvučení myšlienok. Bude to bomba! Vari sa dáme zahanbiť?!“
„Áno, s chochmesom… výborný nápad, pán riaditeľ. Vynasnažím sa,“ prikyvoval som so strojenou horlivosťou. „Nebojte sa, Japončíkov strčíme čoskoro do vrecka, pracujem na odpočúvaní myšlienok. Chce to ešte chvíľu vydržať…“
Šéf si slastne mädlil dlane, moja informácia ho očividne potešila. Nahol sa ku mne a uznanlivo ma potľapkal po pleci:
„Keď vás tu už mám, Motúzik, rád by som sa s vami poradil,“ mäkol direktor, dal by sa natrieť aj na chlieb. Zo zásuvky pracovného stola vytiahol s potuteľným úsmevom ihlice s pletením a tajnostkársky mi pošepol: „Pokúšam sa o anglické očko, nie a nie sa ho naučiť. Vy ste v tom určite doma…“
„Ale áno, pán riaditeľ,“ vyhŕkol som s vrchovatou mierou ochoty. Vzal som ihlice so vzácnou vlnou (vraj bola až odkiaľsi z Indie) a názorne som mu predviedol celkom jednoduché tajomstvo anglického očka. S chochmesom, ako si želal.
Riaditeľ žiaril, oči mu horeli ako zamilovanému novicovi. Vzápätí dodal: „Skvelé, fantastické, nádhera! Inak pśśśt, milý Motúzik, nikomu ani muk! A zajtra príďte zas, budeme pokračovať…!“
Od riaditeľa som vyšiel usmiaty, hlavu som mal vysoko v oblakoch. Bol som presvedčený, že moja ochota sa prejaví na prémiách. Ale čo to? Sekretárka čosi napochytre skryla pod stôl, nebadane som jej fľochol na ruky – nepochybne to bola štrikovacia vlna. No toto! Krátko nato okolo mňa prechádzal direktorov námestník, zdal sa akýsi namosúrený – z vrecka saka mu trčali ihlice s pletením. Asi mu nešlo anglické či iné očko. V ostatných kanceláriách sa to v obmenách opakovalo…
… až vtedy mi zaplo, že sú to kyborgovia, moji kyborgovia, ktorí postupne zaplavujú všetky naše úrady a inštitúcie.

P. S.: Keď som prišiel domov, zapol som si televízor, práve dávali spravodajstvo zo zasadnutia parlamentu. Niektorí poslanci mali pred sebou pletenie a svorne plietli…tuším, že to bolo americké očko…

Pavol Dinka

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest


0 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments