ŠPORTOVÝ SLOVNÍK V NEŠPORTOVÝCH HRÁCH
Autor Dobrivoje Antonić: OBLAK NAD PETROVARADINOU, Vydavateľstvo Prometej, Nový Sad, 2025.
Zo športového hľadiska je Dobrivoje Antonić športovec a spisovateľ od hlavy po päty. V pokojnejších a šťastnejších časoch sa aktívne venoval športu na federálnej úrovni. Neskôr bol športovým a mládežníckym funkcionárom a generálnym tajomníkom Zväzu skautov Juhoslávie. Potom bol manažérom v športových kluboch a spolkoch v bývalom i novovzniknutom štáte. V strednom veku pracoval ako novinár a bol redaktorom niekoľkých novín a časopisov. Jedným slovom: úplná športová a spisovateľská osobnosť, akých v našich končinách nie je veľa.
Tieto bohaté životopisné informácie som poskytol pre športovca a spisovateľa, ktorý v poslednom desaťročí a skôr vydal niekoľko kníh, vrátane dvoch rozsiahlych a bohato zariadených zbierok aforizmov. Presne to sa hodí na športovca a spisovateľa jeho slávy.
Obe jeho zbierky aforizmov som čítal pozorne a s výrazným potešením. Prvá s názvom V rečiach do hrdla vyšla v roku 2021 v čase, keď beštiálny koronavírus z vôle ktovie koho a jedného dňa sa to dozvieme, infikoval naše telá a znečistil túto krásnu planétu Zem. Druhá, o ktorej zaznamenávam svoje čitateľské dojmy a expresívne výrazy, s názvom Oblak nad Petrovaradínom, uzrela svet na konci globálnej pandémie spomínaného neslávne známeho a neviditeľného monštra koronavírusu. Obe knihy teda prišli v pravý čas, keď sa svet potýkal s nechceným biologickým mimozemšťanom, ako aj so sebou samým a jeho zdravím a mnohými ďalšími problémami a problémami. Nemohlo byť nič viac tematicky žiadúce alebo realistickejšie nežiaduce, čo by si spisovateľ zločinu mohol želať a zlý zločinec mohol uviesť do činnosti. Ale kvôli historickým okolnostiam a realite sa všetko stalo takmer v rovnakom čase, medzi jednou biologickou a druhou hroznou ozbrojenou vojnou. Už viete ktorý, tak ho nebudem spomínať, lebo nerád konkrétne poukazujem na niečo škaredé.
Nie preto dal náš dobrý športový aforista Dobrivoje svojej druhej knihe názov Oblak nad Petrovaradínom. Je tu symbolika, ale aj kritika doby – búrok, ktoré sa opäť týčili nad našimi roztrasenými a pochmúrnymi európskymi priestormi. Bez starej dámy a tohto kúska Zeme neprebehla v minulosti ani jedna svetová vojna, ani jediný prudký globálny konflikt či bitka bez nej. Všade zapájala svoje dravé orlie pazúry a chamtivé šakala labky a všade rozdávala dobyvateľskú spravodlivosť po celom bielom svete. Učí nás to história a niet odpustenia, aj keby to bolo pre nás civilizovaných Európanov, plných nás samých a našej vysokej kultúry, ktorú nikto nevie tak presláviť ako my sami. Akoby Mayovia, Sumeri, Egypťania a iní nikdy neexistovali. Ale je to tak a účinný liek pre nás neexistuje.
Dobrotivý Dobrivoje Antonić vo svojich krátkych úvahách, gnómoch, vetách, satirických výrokoch a iných inteligentných lexikálnych postrehoch píše o všetkých týchto časových odbočkách, duchovných progresoch a ľudských regresoch aforistickým, ironickým, vtipným a satirickým spôsobom, bez drsného jazyka alebo postranných motívov, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. Nerobí to preto, aby, nedajbože, niekoho urazil alebo ponížil, alebo aby nazval boba popom a popu bobom, ale aby upozornil na chyby tých, ktorí si myslia, že vypili všetku múdrosť sveta a teraz si môžu robiť, čo chcú. Môžu pretvárať svet, nastavovať hranice, ako sa im zachce, tlačiť národy do konfliktov a vojen, vyjasňovať či kaliť politiku podľa svojich predstáv a rozjasňovať a obliekať nielen Petrovaradín, ale celú planétu. Alebo, ako by povedali mužskí Západniari: celá planéta. Akoby bol mužský rod o stupienok či dva vyššie ako ženský. Keby bol, neskazil by to, čo bolo dobré a krásne, ani by nezabil a nezničil to, čo on a ženy vytvorili. Až tak, že vieme, o čom a prečo dobrý človek a spisovateľ Dobrivoje Boba Antonić píše.
Ako krátky a vzácny literárny žáner aj aforizmus, podobne ako mnohé dobré nápady a veci, vznikol a vznikol v starovekom Grécku. V domovine civilizácie, od ktorej sme sa veľa naučili a niektorí aj dosť. Niektorí toho, žiaľ, veľa naštudovali a pokúsili sa to zničiť a vymazať z povrchu zeme a sveta. „Miluj blížneho svojho na diaľku,“ napísal Antonić v jednom zo svojich aforizmov a podčiarkol to myšlienkou a slovami: „ Ten, kto ťa robí šťastným, je najväčšie nešťastie, ktoré môže ľudí postihnúť.“ Stačí si spomenúť na blízku i vzdialenú minulosť a ľahko sa o tom presvedčíte sami. Ak by bola povodeň, tí, ktorí mali jachty, by boli zachránení. To je podľa Biblie. Noe je toho najlepším príkladom a Biblia je kniha, z ktorej sa dá najľahšie učiť. Preto sa malé deti najprv učia príbehy z tej starej svätej knihy a potom, keď trochu vyrastú, dostanú základ, čítanku a iné školské knihy. Neurčila to príroda, nastavili to tak ľudia.
Témami širšieho významu sa autor zaoberá len natoľko, aby ich zredukoval na bližšie domáce dilemy a na dnešnú pochmúrnu dobu. Žijeme v dobe rozpadu a zlučovania, v ktorej sa neustále vykonávajú reformy, demokratizácia, modernizácia, integrácia, migrácia, mobilizácia, informatizácia a podobné mystifikácie a demystifikácie, ktoré ľudí neurobia oveľa múdrejšími, ale urobia ich závislejšími a dokonca, ako niektorí hovoria, aj hlúpejšími. Nebude musieť myslieť vlastnou hlavou, ale cudzou alebo technickou, ktorú sám vytvoril z vôle tých, ktorí si zobrali kapitál pre seba a nám veľkoryso ponúkali prácu. Spolu s prácou dali nejaké nástroje na tvorenie a iné zbrane na ničenie všetkého stvoreného. Tak sa veci majú a žiadne optimistické správy od svetovej organizácie, ani od jej jednotlivých, väčšinou slabých a nerozvinutých členov, to nedokážu napraviť. Na Sahare závisí cena vody od ponuky a dopytu – pripomína nám aforista, a… Na Balkáne sa dávajú záruky za mier až na rok, pretože na dlhšie tu nie sú podmienky . A ako by to mohlo byť, keď niektoré sú na diaľku ovládané Východom, iné Západ, ďalšie vysoký predstaviteľ a ďalšie EULEX a UNMIK. Zároveň ten piaty je, čo je dobre, ženatý s americkým šéfom, šiesty nevie, kde sú, siedmy ani netuší, s kým sú, atď. Nech ťa Boh privedie k rozumu a dobrí anjeli strážni nech ťa ochránia pred zlom, ak je to len trochu možné.
K tomu všetkému vtipný aforista povie: Je ťažké byť Srbom. Ale vzrušenie je ohromné. A na doplnenie: Srbsko je exotická destinácia. Demokracia sa toho ešte neujala. Ak áno, podľa niektorých úradov: Počet miest v zastupiteľstve by sa mal zvýšiť. Na odľahčenie psychiatrie. Dodatočne: Pri vstupe do zostavy by mal byť umiestnený uhlomer. Sú poslanci, ktorí nie sú v kúte. Je samozrejmé, že: Odmeny poslancov by sa mali zvýšiť. Ceny vzrástli aj na iných trhoch. Je to predovšetkým preto, že… Len slepý vodca môže vidieť našu svetlú budúcnosť. Asi preto… Všetky stopy vedú zo Srbska. Logický je teda záver spisovateľa, v ktorom hovorí: Budúcnosť našich detí je ďalekosiahla. Dostane sa do Austrálie, Kanady, Švédska… a tak ďalej, a tak ďalej… a tak ďalej. Podobná situácia je aj v susedných krajinách, kde z roka na rok ubúda obyvateľov, najmä mladých ľudí, ktorí opúšťajú náš región za lepším a bezpečnejším životom.
Zatiaľ čo ľudia sú okolo seba zaneprázdnení a rozptýlení, početní významní politici a mnohí politicky negramotní držitelia moci, zhromaždení zo všetkých strán a potom náhodne zvolení, pokojne sedia v kreslách a stoličkách a žnú odmenu za plnenie bezprecedentných úloh. Mnohostrannú lajdáckosť tejto koalície opisuje aforista slovami: Naše dno vystúpilo na vrchol. A ako by aj nebyť, keď u nás… Politici vyhrávajú voľby klamstvom ľuďom. Keď ich prichytia pri klamstve, obnovia svoj mandát. A tak ďalej od volieb k voľbám a od pevniny k moru, kým krajinu nezaplaví mútna voda a more nevysuší páliace slnko. Naši ľudia to hovoria a ľudia, ako ľudia, radi hovoria všeličo a privedú kohokoľvek k moci.
Ak raz v tejto krajine bude niekedy v ďalekej budúcnosti vládnuť poriadok a mier a demokracia bude skutočná, nebude už nikto viac potrebovať falošnú vládu ľudu, politiky a politikov, ani nebudú nikomu klamať. A keď to bude, drahí moji, opýtajte sa Boha všemohúceho a jeho pomocníkov, ktorí vládnu svetu. Dovtedy čítajte Dobrivje Antonića, pretože, ako napísal veľký srbský a svetový satirický názor Aleksandar Čotrić vo svojej hovorovej recenzii: „Po tejto knihe sa Antonić dostáva na vrchol svetových aforizmov.
Dobrivoje Antonić
