Dnes aktuálne srbský humorista, aforista Aleksandar Pavić

Aleksandar Pavič a Danka Vŕbová aktuálne zo Srbska o súťažných výzvach, podujatiach, akciách a o srbskom a chorvátskom aforizme. 

SÚŤAŽ O CENU „RADE JOVANOVIĆ“

Belehradský aforistický kruh vyzýva autorov a ich vydavateľov v Srbsku a zahraničí, aby predložili návrhy na ocenenie „Rade Jovanović “ – za najlepšiu knihu aforizmov v srbskom jazyku alebo príbuzných južných slovanských jazykov, vydaných v roku 2022. Do súťaže sa kniha posiela poštou, alebo sa výtlačok navrhovanej knihy predloží Spolku spisovateľov Srbska (od 10:00 do 15:00 v pracovných dňoch tajomníkovi Sašovi Božovićovi). Je lepšie predložiť odôvodnený návrh spolu s knihou. Konečný termín doručenia kníh je 15 . februára 2023 adrese: Združenie spisovateľov Srbska (pre súťaž Rade Jovanović) Francúzsko 7, 11000 Belehrad, Srbsko.
O víťazovi ceny rozhodne do 15. marca 2023 trojčlenná porota, ktorá vytvorí Belehradský aforistický kruh. Ocenenie bude laureátovi odovzdané začiatkom augusta 2023 na slávnosti na podujatí „Letný pouličný letecký kabaret“ v Čajetine. Cenu tvorí plaketa a zaplatený pobyt v niektorom z hotelov na Zlatibore.
Cena bola založená pred desiatimi rokmi a predchádzajúcimi víťazmi boli : Aleksandar Čotrić v roku 2012 za kolekciu „Moving Mind“; Milan Todorov za rok 2013, za knihu „Poddaj sa a začni“; Ninusovi Nestorovićovi za rok 2014, za titul „Drž hubu a plávaj“; Zoran T. Popovićovi za rok 2015, za dielo „Boh dá, ak Boh dá “; rovnako za rok 2016 Aleksandar Baljak za knihu „Múry na obzore “ a Aleksandar Čotrić za „ Tough Thoughts “; rovnako za rok 2017 Ratko Dangubić za kolekciu „Červený koberec“ a Ekrem Macić za prácu „Tetovanie na ľade“ ; rovnako za rok 2018 Slobodan Simić za knihu „Reality Show“ a Dragan Koprivica za titul „Etuda v CG mol“; Bojan Ljubenović za „Protijed“ 2019; Đorđe Otašević v roku 2020 za „Cirp of Stuffed Birds“ a Aleksandar Čotrić za „Thoughts in Motion“, v roku 2021.
Na základe rozhodnutia predstavenstva Belehradského aforistického krúžku je cena od roku 2016 pomenovaná „Rade Jovanović “ na pamiatku jedného z najvýznamnejších srbských a regionálnych satirikov a aforistických spisovateľov – Radomira Rada Jovanovića (1939-2016) , ktorý žil a pôsobil v Užici.

 ŠAMPIÓNI V ŠPORTOVOM AFORIZMU

GRANÁTOVÉ JABLKO

Prvú cenu a zlatú plaketu získal Bratislav Kostadinov, druhú cenu a plaketu rebier Dinko Osmancevic, dve tretie ceny a bronzové plakety Željka Bašanović Marković a Sergej Sidorov (Rusko). Špeciálnu plaketu získal Aleksandar Čotrić. Ceny boli odovzdané víťazom v Dome športových legiend v Novom Sade, odovzdávali ich – Vasa Mijić, olympijský víťaz vo volejbale, Tadija Kačar, olympijský a vicemajster sveta v boxe, Pavle Bajčetić, národný reprezentant v štyroch športoch, doktor Jovan Pejčić , majster republiky v džude, Prof. Dr. Radivoj Mika Radosav, člen majstrovského družstva FK Vojvodina z roku 1966 a profesor Lajoš Kokai, doyen vojvodinského športu.
Na medzinárodnú súťaž Združenia športových veteránov mesta Nový Sad odpovedalo 106 autorov z 11 krajín Európy s 1796 aforizmami na tému šport.
Špeciálnu plaketu za mimoriadny prínos v oblasti aforizmu, afirmácie športu a vydanie troch kníh aforizmov s tematikou športu získal Aleksandar Čotrić. Prvú cenu a Zlatú plaketu získal Bratislav Kostadinov za aforizmus: „Uprostred delá, bajonety, stráže okolo nás. Začína sa tak ďalšie futbalové derby.“ Dinko Osmancevic (BiH) získal druhú cenu a striebornú plaketu za aforizmus: „Na svetový šampionát v krasokorčuľovaní sme poslali našich prvých pretekárov prelomiť ľady“.
Ocenený dvoma tretími cenami a bronzovými plaketami. Získali ich Željka Bašanović Marković za aforizmus: „Kým sú vrecká prázdne, všetci bežia rýchlejšie po loptu “ a Sergej Sidorov (Rusko) za aforizmus: „V mnohých športoch rekordy nezávisia od fyzikálnych zákonov, ale chémia“. Menovaní boli ocenení plaketami Spolku športových veteránov mesta Nový Sad a cenami v športových pomôckach – dresy majstrov Srbska a Juhoslávie: volejbalový, hádzanársky, basketbalový a futbalový klub Vojvodina a veslársky klub „Danubius“.
Za osobitnú kvalitu aforizmov ocenili autorov: Milica Bijelić, Goran Došen, Risto Filčevski, Nikola Janković, Vitomir Ćurčin, Bratislav Kostadinov a Vasa Mijić.
Ceny boli víťazom odovzdané na Deň športového aforizmu v Dome športových legiend na Spence v Novom Sade, 11. novembra 2022.
Porota Dobrivoje Antonić, Ninus Nestorović, Vasa Mijić a Zoran Pančić rozhodla o najlepších aforizmoch:
Spolupredsedovia:
Vasa Mijić , volejbalista, zlatý olympijský medailista, Ninus Nestorović, futbalista, aforista. Členovia poroty: Pavle Bajčetić, bronzový medailista z ME, reprezentant krajiny v štyroch športoch: džudo, sambo, zápasenie a box. Na túto tému sa vyjadril prof. Dr. Nikola Grujić, majster štátu vo veslovaní, satirik Dobrivoje Antonić, programový riaditeľ Spolku, aforista.
Do súťaže sa prihlásilo 106 autorov , ktorí zaslali 1796 aforizmov. Aforisti boli z 11 európskych krajín: Srbsko, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Bulharsko, Taliansko, Slovinsko, Rusko, Slovensko a Rumunsko. Zoran Pančić , predseda Správnej rady Zväzu športových veteránov mesta Nový Sad a držiteľ dvoch olympijských medailí vyjadril spokojnosť s výsledkami súťaže a avizoval jej pokračovanie aj v ďalších rokoch.
Porota hodnotí, že odozva autorov z celej Európy a množstvo aforizmov boli výnimočné, čím sa krok Asociácie športových veteránov – vyhlásiť medzinárodnú súťaž o najlepší aforizmus na tému šport, vydaril. Vzhľadom na krátku lehotu na prípravu, – len jeden mesiac, a na to, že po prvýkrát je vypísaná súťaž aforizmov na tému šport, bola kvalita uspokojivá. Porota je presvedčená, že do ďalšej súťaže bude kvalita ešte lepšia, že autori okamžite začnú s prípravami a že odozva bude ešte väčšia. V mene ocenených poďakoval Aleksandar Čotrić. Porota zároveň navrhla Asociácii športových veteránov, aby bola súťaž tradičná a konala sa každoročne začiatkom novembra a aby 11. november bol vyhlásený za Deň športového aforizmu.

O chorvátskom aforizme

IVO MIJO ANDRIĆ O ZBIERKE AFORIZMOV „ŠTTVRTÁ DÁVKA  
GRANÁTOVÉ JABLKO

V ZDRAVOM TELE ZDRAVÁ MYSEĽ

Zbierka aforizmov: ŠTVRTÁ DÁVKA, Združenie chorvátskych aforistov a humoristov, Záhreb, 2021.
Po Stožerovi a maskách prichádza v treťom roku celosvetovej pandémie koronavírusu štvrtá dávka z kancelárie Združenia chorvátskych aforistov a humoristov. Ide o súbor aforizmov a humorných diel pripravených odborníkmi bystrých myšlienok a ostrého satirického jazyka, ktorí so zdravým duchom liečia choroby tela a spoločnosti. Tento spôsob liečenia a boja proti silám zla a utrpenia je známy už od čias starovekého Grécka, kde aforizmy boli spolu s bylinnými prípravkami hlavnými medicínskymi pomôckami pri zachovávaní ľudského zdravia a šťastia.
Chorvátski aforisti a humoristi posilnili známe ľudové porekadlo „v zdravom tele zdravý duch“ slovným spojením „zdravým duchom do zdravého tela“. Takto otvorili stránky nového montážneho manuálu pre mentálnu gymnastiku a vrátili úsmevy na tváre imunokompromitovaných aj neohrozených príslušníkov svojho druhu. Dá sa očakávať, že týmto humánnym gestom svojho písania pomôže všetkým, ktorí veria, že pekné slovo je lepšie ako akékoľvek škaredé dielo pochádzajúce z prírody, či zo skazeného ľudského mozgu.
Štvrtá dávka, ktorú lekári nazývajú preočkovanie má za cieľ posilniť imunitnú silu tela proti pohrome koronavírusu. V aforistickom prípade ide o posilnenie duchovnej sily obyvateľstva, ktorá je vzhľadom na všetko, čo sa nám v každodennom živote robí a deje, pre mnohých na mimoriadne nízkej úrovni. Z tohto dôvodu 90 chorvátskych aforistov a humoristov na čele so šéfredaktorom Jandro Drmićom a prezidentom UHAH Mladenom Vukovićom spojilo svoje sily a pripravilo knižnicu veselých myšlienok, ktorej hlavnou úlohou je v momente čítania priniesť späť úsmev na tvári a veselosť na duši a očiach každého dobre namysleného čitateľa. Ak sa tak stane, potom bol účel vydania tejto knihy plne splnený.
Antológia štvrtej dávky zhromažďuje na jednom mieste najznámejších chorvátskych aforistov, ktorí sú aktívni alebo boli aktívni do dňa svojho vydania. Na jej stránkach sú diela vytvorené od vydania predchádzajúcej zbierky. Potvrdzuje to vitalitu chorvátskej aforistickej a humoristickej scény, ktorá sa z roka na rok obohacuje o nových mladších autorov a ich diela, a je tiež dobrým znamením návratu humoru do každodenného života ľudí, ktorých osud bol počas rokov vojny a v prvom povojnovom období ťažký.
Medzi zastúpenými autormi sú väčšinou takí, ktorí sa humorom zaoberajú už desaťročia a ktorých diela možno nájsť na stránkach novín a časopisov či na internetových portáloch. Mnohí z nich získali za svoju prácu hodnotné ocenenia a uznania doma aj v zahraničí. Ďalší sú na najlepšej ceste pridať sa k nim, pretože každým rokom opúšťa školu chorvátskeho aforizmu stále viac dobrých alebo veľmi dobrých študentov. Vidno to z aforizmov, ktoré kopírujem zo zbierky ako dôkaz univerzálnej hodnoty chorvátskych aforizmov.
O tom, že humor a vtip sú dôležitým duchovným a materiálnym faktom a víťaznou kombináciou v ľudskom živote, sa už dávno presvedčil vysokoškolský profesor na dôchodku Željko Bajza, ktorý hovorí: „Najradšej žartujem o svojom bankovom účte. Máme dôvod domnievať sa, že tento účet je pozitívny a že nikdy nebol v „červených číslach“. Rovnako veríme aj optimistickému aforizmu Slavice Bakšaja, ktorý dáva presné matematické návody v štýle: „Myslite pozitívne. Nádej na negatívny výsledok.“ Nestor aforizmov a krásne písaných slov Josip Balaško nám pripomína, že: „Rana otvorenej duše sa ťažko hojí“, kým Ivan Bašić dáva jasnú definíciu povahy bojovníka: „Kto nebojuje sám so sebou, bojuje proti iným.“ Žiaľ, je ich medzi nami a okolo nás veľa. Keby nebolo ich, mier by bol na Zemi večným stavom. Svetislav Biljanović nám pripomína, že: „Hlboké myšlienky neklesajú (nie je kam…)“ a Helena Binđa Draclin prostredníctvom slovnej hry múdro poznamenáva: „Všetko prejdeš a potom to všetko prejde tebou.“ Marinko Ćavar realisticky opisuje korónový čiernobiely obraz s aforizmom: „Niektorí zomrú na korónu a iní zbohatnú.“ Možno tento aforizmus skrýva odpoveď na otázku o dôvodoch a príčinách koróny v 21. storočí. Ivica Kesić sa v tejto súvislosti oprávnene pýta: „Keď padnú masky, bude to koniec pandémie alebo koniec šou?“ Nađan Dumanić realisticky opisuje našu a svetovú realitu aj v aforizme: „Všetky systémy padajú, len vládnuci rastie.“ Podobným spôsobom opisuje pochmúrnu súčasnosť Abdurahman Halilović Ahil, ktorý hovorí: „Keby nebola vojna, dnes by sme neumierali na splátky.“  V čase prechodu: „Štát je pre mladých ako pôrodná matka. Narodia sa, keď z nej vyjdú – hovorí Savo Ilić, ktorý nás opustil po očkovaní treťou dávkou „moderny“. Mate Ivandić dosvedčuje, že: „Aj na pokraji nepríčetnosti chudobní platia clo.“ A Danko Ivšinović benevolentne radí: „Ak si v banáne, nemusí to vedieť každá opica.“ Bývalý medik Martin Jakšić sa venuje pravopisným témam, koriguje genealogickú mylnú predstavu našich politikov. Totiž uzatvára, že: „Pre Američanov nie je Chorvátsko partnerom, ale partnerom.“ S odvolaním sa na časté zemetrasenia Dražen Jergović uzatvára: „V pasívnom stave sú stále aktívne iba tektonické platne.“
Podľa aforistického pohľadu Velimíra Karabuvu: „Najvernejší sú tí rovnako zmýšľajúci ľudia, ktorí nerozmýšľajú.“ Ivan Katić dodáva, že: „Myšlienka nemá úderník, ale dá sa vystreliť.“  Spisovateľka Zorica Krznar-Blagec pripomína neopatrným živú pravdu, ktorá znie: „Ak sa ponáhľaš do skazy, mnohí ti pomôžu. Je samozrejme jasné, že táto pomoc bude nezištná.“ Pri sledovaní hospodárskych tém si Dragutin Lončar všimol ako: „Zväz dojných farmárov má viac členov ako kráv.“ Zrejme aj preto je nákupná cena mlieka nižšia ako cena pitnej vody v obchodoch. Podobné postrehy má aj Tonka Lovrić, ktorá odhaľuje, že: „Mäsiar vie, čo je lepšia polovica.“ Danica sa venuje aj potravinovým témam Majnarić, z ktorého aforistickej kuchyne pochádza aforizmus: „Sýty hladnému dôveruje, no jemu nedáva.“ Aldo Matelić na to nadväzuje vymysleným univerzálnym výrokom: „Chudobného človeka len málokedy prichytia pri jedle.“ Bývalý odborár Stanislav Maroja rezolútne hovorí: „Čisté svedomie nezískaš vymývaním mozgov.“ Dôvodom je, ako píše Petar Pilipović, že: „Dobre umytý mozog rýchlo vysychá.“ Tomislav Mihanović ide v tejto otázke ešte o krok ďalej a hovorí: „Čisté svedomie sa dosiahne výberom odpadu.“ Veľký majster aforizmov Marinko Mijović opisuje všadeprítomnú jednotvárnosť vetou: „Niektoré hlavy pripomínajú antény, ktoré prijímajú signál len z jedného vysielača. Východ alebo Západ, to je jedno.“ Pretože, ako by povedal Darko Mrkonjić: „Je lepšie byť ateistom, ako veriť v malých bohov. V ľudskej podobe, samozrejme.“ Boris Nazansky to potvrdzuje slovami: „Nie každý hlupák sa môže dostať k moci. Len tie najväčšie.“ To potvrdzuje prax v neobmedzenom počte prípadov. Ak by to tak nebolo, ľudia by dnes namiesto zbraní hovorili. „Každý začiatočník je ťažký“, svedčí Živko Prodanović a Miro Radalj chápe ako: „Každá minulosť nie je história.“ Dôkazom je aforizmus Tomislava Supka, ktorý uvádza názorný príklad historika: „Tento historik postavil skutočnú vilu z nesprávnej minulosti.“ Milan Rupčić tvrdí, že u nás: „Ani mozog sa nemôže pásť bez stimulácie“, a Nikola Šimić Tonin, že je to: „Krásna Naša, pre toho, kto sa „obíde“. Podľa Ante Tešije: „V Chorvátsku sú všetci nevinní. Preto zomiera.“ Ale to nie je také dôležité, pretože podľa Đurđa Vukelića Rožića: „Chorvátsko je dobrá vlasť, nezištne dáva tým, ktorí berú.“ Jednohlasne to potvrdzuje Miroslav Vukmanić aforistickým výrokom: „Z poslednej vojny sme sa nepoučili. Iba dôchodky“. A Mladen Vuković to všetko završuje satirickou vlasteneckou myšlienkou, ktorá v optimistickej verzii znie: „Prešli sme búrlivým vývojom od močiara k muchotrávke.“ Na tejto ceste rozvoja, ako hovorí Nedo Zuban: „Národný poklad je bezpečný. Odpočíva v súkromných trezoroch.“ A naše dobré a dôstojné…“Bezdomovci sú pripravení na domov, ale nemôžu ho zaplatiť“, poznamenáva Zdravko Žarković. Darko Žigrović uzatvára tento pochmúrny sociálny obraz spoločnosti v prechode aforizmom: „Nádoby sú zdrojom nákazy, ale aj výživy.“ Na záver tejto kopírovacej literárnej techniky som nechal poučnú aforistickú myšlienku Mary Ožićovej-Bebekovej, ktorá v chorvátčine znie: „Zle píšem, lebo stále menej čítam“. Pridal k tomu dotyk Zlatka Tomića: „Nič nečítam a ledva sa k tomu dostanem“. Som hlboko presvedčený, že tieto čitateľné myšlienky majú rovnaký význam vo všetkých jazykoch sveta. Nuž, páni moji, čítajte ďalej, aby ste aj vy nepísali zle.

Početna strana / Časopis Šipak / humor / Hvatanje za slamku / promocija / promocija knjige / promocije / satira / Šipak / sipak.rs /

Vážená redakcia Humorikon!
V prílohe Vám posielame fotografie a text z najnovšej prezentácie dvojjazyčnej aforistickej zbierky Chytanie sa slamky (Hvatanje za slamku) autora Aleksandara Pavića, spolu s výberom aforizmov 12 našich srbských a rovnaký počet slovenských autorov, aforistov.
Posielame tiež foto zábery z prezentácia dvojjazyčnej srbsko-slovenskej aforistickej zbierky Chytanie sa slamky, ktorá bola distribuovaná do predajní všetkých balkánskych štátov. Určite ste pár týchto dvojjazyčných kníh dostalo aj k vám.

Text listu: Danka Vŕbová

Промоција Хватања за сламку
ШИПАК

Дани новосадских издавача и ауторских издања отворени су у петак 14. 10. 2022. Организатор манифестације је књижара Мала велика књига, а међу представљеним издањима су и она из Књижевно – еколошког клуба српско – јапанског пријатељства ЖдралПосебан део промоције клуба био је посвећен књизи српско – словачког афоризма Хватање за сламку, приређивача мр Александра Павића. Афоризме су читале врсне рецитаторке Кармен Антић и Данка Врбова. Илустратор књиге у којој је заступљено укупно 12 аутора је сликар др Звонимир Пуделка. Ово је друго промовисање ове књиге у Новом Саду, а једном је то учињено и у Пивницама. Сајам као својеврсна светковина књиге, биће стециште разних догађања, следећих десет дана. Све то у години Европске престонице културе.

Prezentácia knihy Chytanie sa slamky (preklad)

V piatok 14. októbra 2022 otvorili podujatie Dni novosadských vydavateľov a autorských vydaní. Organizátorom manifestácie je kníhkupectvo Malá veľká kniha (srb. Mala velika knjiga), a medzi vyloženými vydaniami našli si miesto aj tie z Literárno-ekologického klubu srbsko-japonského priateľstva Ždral. Špeciálnu časť prezentácie klubu venovali knihe srbsko-slovenských aforizmov Chytanie sa slamky (Hvatanje za slamku) zostavovateľa Mgr. Aleksandara Pavića. Aforizmy čítali špičkové recitátorky Karmen Antićová a Danica Vŕbová. V knihy, ktorá zahŕňa aforistickú tvorbu 12 autorov, sú použité ilustrácie akademického maliara Dr. Zvonimíra Pudelku. Kniha bola touto príležitosťou už druhýkrát odprezentovaná v Novom Sade, kým v prvej polovici roka svoju prezentáciu mala aj v Pivnici. Tento veľtrh, ako akási slávnosť knihy, bude najbližších 10 dní miestom stretávania rôznych podujatí, a to všetko v roku Európskeho hlavného mesta kultúry.

Výber aforizmov z knihy / Izbor aforizama iz knjige:

Jovan Kragujević:

Ak žijete na úver, budete umierať na splátky.

Ako živite na kredit, umiraćete na rate.

Neško V. Ilić:

Voľby sú ako výklady – upútajú pozornosť len vtedy, keď sú namontované.

Izbori su kao izlozi – privlače pažnju samo kad su namešteni.

Zoran Doderović:

Vďaka úniku mozgov, nezamestnanosť sme redukovali na rozumnú mieru.

Zahvaljujući odlivu mozgova, nezaposlenost smo sveli na razumnu meru.

Aleksandar Pavić:

Červík podozrenia nikdy nehladuje.

Crv sumnje nikad ne gladuje.

Vladica Milenković:

Nad chudobou je ťažko zvíťaziť. Preto sa jej pridali mnohí.

Siromaštvo je teško pobediti. Zato su mu se mnogi pridružili.

Igor Damnjanović DIB:

Pre písanie satiry potrebné je mať, čo treba. Mozog!

Za pisanje satire morate imati onu stvar. Mozak!

Milan Kenda:

Nekonečno nie je iba vo vesmíre. Je aj medzi minulou a budúcou výplatou.

Beskraj nije samo u svemiru. Nalazi se između prošle i buduće plate.

Milan Kupecký – Milan Kupecki:

Žiť plným životom sa nedá s prázdnymi vreckami.

Ne može se živeti ispunjen život praznih džepova.

Ján Heinrich – Jan Henrih:

Po voľbách sa poslanci stanú nezávislými. Od ich voličov.

Posle izbora poslanici postaju nezavisni. Od svojih birača.

Vlado Javorský – Vlado Javorski:

Deťom hovoríme pravdu v nádeji, že aj tak neuveria.

Deci govorimo istinu u nadi da ionako neće poverovati.

Ľudovít Majer – Ljudovit Majer:

Najhorší sú tí, pre ktorých si nájdete čas, a potom ho s nimi stratíte.

Najgori su oni za koje nađete vremena, a onda ga sa njima izgubite.

Ján Grešák – Jan Grešak:

Najväčšou hanbou pre mnohých je holá pravda.

Najveća sramota za mnoge je – gola istina.Aleksandar Pavić

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments