Dnes aktuálne sviatočná Humoriáda

Šťastné a veselé Vianočné sviatky! Nech pod stromčekom nechýba balíček humoru a soľ života, najmä tá…! A keď už má prísť aj ten rok Nový, nech je lepší, ako tento sa končiaci…A keď nebude lepší, nech sa dá prežiť aspoň – dôstojne a bez očí plných sĺz. Nech príjmy ani deň nemajú sklz za zdravie nech sa nás drží pevne už! Praje nám náš priaznivec, čitateľ so zmyslom pre umor a recesiu                                           Ing. Milan  Hrdlík

Humoreska

Štedrý deň

Vonku pískal studený vietor a neúnavne naháňal padajúce chuchvalce snehových vločiek. Ľudia sa náhlili do obchodov za poslednými vianočnými darčekmi a nákupmi, potom zasa na autobusy či iné dopravné prostriedky. Trma-vrma pred Vianocami, opakujúca sa rok po roku.
Aj v lekárni stál dlhý zástup čakajúcich, ale nik nešomral. Pri okienku, kde vydávali lieky na recept, stála mamička s deťmi. V náručí držala malého chlapčeka a vedľa nej postávalo asi päťročné dievča. Lekárnička jej podala antibiotiká. Pani vytiahla z tašky peňaženku a počítala. Chýbalo jej.
„Nemám toľko, prepáčte…“ ospravedlňovala sa. V jej hlase rezonovala beznádej. Čo teraz?
„Prídem…“ dodala v rozpakoch, akoby sa hanbila.
„Zajtra už máme zatvorené, sú Vianoce,“ odvetila stroho žena za okienkom.
Nešťastná matka zaklipkala očami a na okamih sa zahľadela do neznáma, akoby hľadala nejaký oporný bod, ktorý však nemohla nájsť. Choré dieťa lieky potrebuje, lekáreň čoskoro zatvoria, potom sú sviatky, pohotovostná lekáreň je na druhom konci mesta… Bože, ak dnes chlapcovi nedá lieky, horúčka mu neustúpi. Na čelo sa jej vykotúľali kropaje potu.
„Nezdržujte,“ nič netušiac podurkávala ju pani zozadu,“ čoskoro bude chodiť Ježiško.“
„Pôjdem, ale…“ mamička nedopovedala.
Starší šedivkastý pán stojaci hneď za ňou sa ticho a dôverne opýtal:
„Koľko vám chýba?“
Mladá žena hlboko dýchala. Prepánajána, prečo sa jej tento pán na to pýta¬? Chce ju zahanbiť? Líca jej očerveneli, rukou si utrela z čela pot a zvrtla sa za hlasom.
„Dve eurá,“ vydralo sa z nej.
„Nech sa páči,“ povedal a bez okolkov položil na pult pred okienko dve mince.
„Vrátim vám…“
„Nerobte si starosti. Dnes je Štedrý deň.“
„Bude chodiť Ježiško,“ zamiešalo sa do rozhovoru dievčatko.
„Ja… ja…“ povedala žena, „ako vám vrátim?“
„Vravel som, aby ste si nerobili starosti. Možno sa stretneme, možno nie. Je to v poriadku.“
„Ďakujem,“ odvetila, zaplatila, lieky vložila do tašky a pobrala sa s deťmi k východu. „Mama, kto bol ten ujo?“ opýtala sa dcérka ešte vnútri pri dverách.
„Ježiško,“ odvetila matka s úsmevom. „Poď, lebo zmeškáme autobus.“

Ján GrešákČas vianočný 

Čas vianočný. Z reproduktorov obchodných domov sa ozýva hudba, svetelné reklamy nás majú podnietiť k čo najmasovejším nákupom. Takto sa začína tá horšia stránka vianočnej, žiaľ, tiež už tradície. Patrí vari k hluku, ktorý zaplavil náš život a v ktorom sa už iba zázračne ozve na Štedrý večer pod oknom živý ľudský a vianočný spev. Pri vianočnom stretnutí starší očividne pookrejú, mladší sa pridajú, aby nerušili posvätnosť chvíle, no viacerí cítime, že to už nie je také spontánne a plnohodnotné, aké to bývalo kedysi.
Vzďaľujeme sa od filozofickej, náboženskej a historickej podstaty Vianoc. Hovoríme o sviatkoch pokoja a lásky, mieru a porozumenia medzi ľuďmi, ba i národmi, no pritom sú to všetko frázy, ktorým už takmer nik neverí.
Človek sa právom obáva, či sa mu nevysmejú, ak v dobe mobilov a internetu bude hovoriť o koledách, o ľudskej spolupatričnosti, o rodinnom stole. Nuž, ale preto sme ľuďmi, aby sme vedeli obavy preklenúť, aby nás výsmech, pokiaľ obhajujeme dobrú vec, nezastrašil. Lebo nie je hrdinstvom tradícií sa vzdať, ale hrdinstvom je, napriek nepriazni okolia, tradície dodržiavať. A nech je to v šírom svete akokoľvek, tie naše slovenské Vianoce boli vždy veľkou oslavou života, rodiny a predovšetkým skromnosti. Lebo ten, kto skutočne dodržiaval tradície, nikdy, ani počas Vianoc, nepodliehal módnym eufóriám, ani svetelnou rýchlosťou sa šíriacemu konzumu. V rodinách, kde sa snažia udržať pokoj a dobrú vôľu v podobe duševného zdravia, zásadu vianočnej skromnosti rešpektujú podnes. Slovenská Štedrá večera, to nie sú lukulské hody, ale práve preto je to večera štedrá. Symbolizuje zdravý život, a preto je v podstate pôstna. Oblátky s medom, oriešky, jabĺčka, kapustnica s hubami a sušeným ovocím, opekance s tvarohom či makom…
Patria však k nej aj spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami, ako aj vyjadrenie vďaky za zdravie i za všetko dobré, čoho sa rodine vďaka spoločnému úsiliu počas uplynulého roka dostávalo. A neodmysliteľne sem patria koledy. Nie tie, ktoré počúvame z nahrávok, ale tie, čo si rodina spolu spieva. Aj to totiž bolo súčasťou dôvery v zázračnú moc štedrovečernej noci.
Slovenské Vianoce, to je aj krása. Čistotou voňajúci príbytok a vôňa čečiny. A je to i radosť z darčekov pod stromčekom. Z tých skromných vecí – papúč, šálu, knižky… Z vecí, ktorými nechceme nič iné dokázať, len urobiť radosť z obdarovania. Vlastne, dať kus zo seba: neraz je tým kusom dobré slovo. Lebo slovenské Vianoce nikdy neboli o daroch. Boli o čase radosti, veselosti, boli o tom, že v Betleheme sa narodilo Dieťa na slame a na sene.
Vinšujme si, aby aj tie tohoročné Vianoce boli také!

Ján Grešák

Spomienka na Vianoce

Ako chlapec som dlhý čas sníval o novučičkých lyžiach. Takých z obchodu, pretože ostatní moji kamaráti ich mali vyrobené po domácky z jaseňového alebo javorového dreva. Otec mi lyže sľúbil, nuž som sa nedočkavo tešil na ne už od leta.
Dni sa vliekli pomaly, otec zarábal na týždňovkách v Ostrave a mama sa starala o rodinu i o celé skromné gazdovstvo. Vždy koncom týždňa sme netrpezlivo vyčkávali otca a radovali sa z jeho príchodu.
Istého dňa prišla smutná správa. Otec cestou z roboty tragicky zahynul. Od toho času sme ostali veľmi chudobní, nenahraditeľne nám všetkým chýbal. Už som mu nevybehúval v ústrety, keď s tmavou aktovkou v ruke vykračoval popod majestátne stromy ku chalupe, a netúlil som sa mu v náruči, s tvárou zaborenou do drsnej látky jeho saka. Chýbala mi otcova ochrana a láska, nijako som sa nedokázal zmieriť s tým, že všetkému je koniec.
Vianoce sa pomaly blížili a bolo isté, že budú iné, chudobné a smutné. A práve na tieto Vianoce po ničom inom som tak netúžil ako po nových lyžiach. Keď sme šli s mamou v nedeľu do kostola na svätú omšu a po nej na cintorín k otcovmu hrobu, cestou som si ich obzeral vo výklade obchodu a kochal sa pohľadom na ich tmavohnedú lesklú krásu.
Začal som mamu prosíkať. Najprv nesmelo, potom nástojčivejšie, a napokon i s plačom. Zakaždým mi zúfalo opakovala, že pár korún podpory po otcovi sotva stačí na poživeň. Za ten svet som si však nedokázal predstaviť, že i po Vianociach ostanem bez lyží. Aj modlil som sa, aby moje želanie bolo vyplnené.
Prišiel Štedrý večer a naozaj nebol taký ako predošlé, keď sme spolu sedeli pri rozžiarenom stromčeku a otec rozprával o pastieroch, anjeloch a o hviezde nad Betlehemom. Stromček bol oveľa skromnejší, mamine oči sa neprestajne ligotali slzami, hoci sa ich pred nami pokúšala utajiť a snažila sa nám nahradiť i lásku otcovu.
Po večeri som si ľahol, ale usnúť som nemohol. S lyžami som sa už navždy rozlúčil. V posteli som premýšľal, prečo sú tieto Vianoce také smutné. Ráno som mal pocit, že nie sú žiadne Vianoce, hoci som počul, ako mama v kuchyni štrkoce riadom a zacítil som aj vôňu čerstvo upečeného koláča. Zavŕtal som sa do perín a usiloval sa na Vianoce už nemyslieť. Stále dobiedzajúca nádej a zvedavosť ma však donútili dohmatať sa k vianočnému stromčeku. Otvoril som doširoka oči. Neuveriteľné! V kútiku opreté o stenu stáli novučičké lesklé lyže. Tie najsenzačnejšie, najvytúženejšie, najkrajšie lyže na celom svete!
Vyvaľoval som na ne oči, ani som sa ich nedotkol. Nemohol som tomu uveriť. Po dobrej chvíli som ich neveriacky zodvihol, sadol som si na peľasť a opatrne ich skúsil naboso. Sedel som a cítil som sa ako kráľ. Keď som sa spamätal, mal som pocit, že toto sú najkrajšie Vianoce od začiatku sveta. Mama, nebadane ma sledujúc takéhoto šťastného, sa na mňa usmiala, podišla ku mne, pohladila mi horiacu tvár a riekla:
„Ježiško ti ich priniesol za posledné peniaze. Pred sviatkami sa mu podarilo predať v dedine tvaroh a trochu masla…“
Tie lyže som mal dlho odložené aj ako dospelý. Žiarila z nich pravá ľudská láska. Matkina i tá otcova nehynúca ani v hrobe…

Ján Grešák

Vianočná tichá

Prosíme pane,
daj nám dušu dieťaťa
čo bez predsudkov verí,
že zajtra večer sa to stane,
že láska vstúpi do každučkých dverí,
taká čo hreje, ale nepáli,
čo tuho objíma, ale nebolí,
taká, čo sa rokmi nemíňa,
čo podá srdce na dlani a povie na,
taká, čo pocty neráta.
Daj nám, prosíme, dušu dieťaťa.
Prosíme pane, daj nám utíšenie
a čisté stopy vtákov na snehovej stráni
nech píšu odkazy, že si tu a chrániš
všetko živé, čo sa až príliš kdesi ženie.

Milan Hodál

DAR POKOJA

Ty čo si na nebi…
na zemi…
aj na každom mieste…
a sprevádzaš nás
na životnej ceste

Ty čo si sa
na Vianoce narodil
a svojim učením
oslovil národy

Trpel za nás…
Musel na kríž…
Aby si nás mohol spasiť…

Zošli dar pokoja
a utíš tento svet!
Nech má zas krajšiu tvár
Nech má zas hladšiu pleť

O to jedno prosím
v tomto sviatočnom čase…

To aby zajtrajšky
neboli pasééé…

Milan Hodál

VIANOCE S NAJBLIŽŠÍMI

Vy ste tie hviezdičky
jagavé a pravé
Strážim si vás
ako oko v hlave

Pre vás mám v srdci
mnohé tajné skrýše
v nich si vás skryjem
aby ste boli bližšie

Tam si vás schovám
aby som vás chránil
zdieľal s vami
sny a plány
Na pleciach niesol
vaše kríže…

Ste mojím darom!
To si píšte…

Milan Hodál

ŠTEDRÝ VEČER

Dnes sa nám narodí
dieťatko na sene
v maličkej maštaľke
sa zázrak udeje

Rok čo rok čakáme
a vždycky je to nové

Sedíme spoločne
pri jednom stole

Prichádza večer
s nadýchaným šťastím
keď láska býva v presile

Keď srdce k srdcu
o náruč je bližšie
Vtedy sme –
len ak ľúbime…

Nastáva vláda
Tvojich vecí
Ten pokoj
čo nám duše lieči

Dnes sa zas Božie
s ľudským stretne
a nastane
poľudštenie…

Milan Hodál

VINŠUJEM VÁM V NOVOM ROKU…

Nech táto planéta
je pre nás vždy tá prvá
Nech na nej človečie
prežije… Ďalej trvá…

Nad všetko vzácnejšie
je pre človeka Mier
O tom nediskutuj!
Tomuto skrátka ver!…

Základný kamienok
v mozaike nášho bytia
Hádam to nejak-tak
ešte vždy ľudia cítia

Aj budú vedieť
prišiť záplatu
Poštopkať tento
rozpukaný svet
Za nitky ťahať
dôrazne
aj s citom
zaceliť rany
pevnou ražnou
niťou…

Aby svet ešte
dlho vládal s dychom..

 Milan Hodál

Wesołych Świąt Bożego Narodzeniai szczęśliwego Nowego Roku 2023życzy
Towarzystwo Słowaków w Polsce
i Redakcja Život

Veselé Vianoce a úspešny nový rok 2023
praje
Spolok Slovákov v Poľsku
a redakcia Život

Rozprávka fakt pravdivá!

Prvý deň
Boh stvoril kravu a povedal :
„Musíš ísť na pole a po celý deň budeš vo veľkej horúčave pracovať, mať mladé a dávať mlieko človeku. Dám ti na to 60 rokov života.“
Krava odpovedala :
„Taký tvrdý život je veľmi dlhý. Nechaj ma žiť len 20 rokov, zostávajúcich 40 ti vrátim.“
A Boh súhlasil.

Druhý deň
Boh stvoril psa a povedal :
Budeš celý deň sedieť pri dverách domu tvojho pána a štekať na každého, kto pôjde okolo. Dám ti na to 20 rokov života.“
Pes odpovedal :
„Štekať na každého dvadsať rokov je veľmi ťažký údel. Daj mi len 10 rokov a tých zostávajúcich 10 ti vrátim.“
A Boh súhlasil.

Tretí deň
Boh stvoril opicu a povedal :
„Bav človeka, rob hlúpe veci a donúť ľudí smiať sa. Más na to 20 rokov života.“
Opica bola proti :
“ Dvadsať rokov mám zo seba robiť blázna? Ani náhodou. Pes ti vrátil 10 rokov, ja ti ich vrátim tiež.“
A Boh súhlasil.

Štvrtý deň
Boh stvoril človeka a povedal :
Spi, jedz, zabávaj sa, miluj sa a užívaj si života. Nerob nič, len sa bav. Dám ti na to 20 rokov života.“ Človek vykríkol :
„Čože, len 20 rokov? Nie, nie, to nejde. Pozri sa, Bože, urobíme to takto. Krava ti vrátila 40 rokov, pes 10 a opica tiež 10rokov. S mojimi 20 je to spolu 80 rokov. Súhlasíš?“
A Boh súhlasil.

Od tej doby človek prvých dvadsať rokov spí, je, zabáva sa, miluje sa, užíva si života a o nič sa nestará.
Ďalších štyridsať rokov drie ako vôl, aby uživil svoju rodinu.
Potom desať rokov zo seba robí šaša pre pobavenie svojich vnúčat.
A posledných desať rokov je to starý hundroš, ktorý šteká po všetkých ľuďoch naokolo.
Pekný deň a makaj, už si v 2. skupine.

Najnovšie vtipy

Za hrsť vtipov na silvestrovskú oslavu

Štyria katolíci a jedna katolíčka si dali kávičku na námestí sv. Petra. Prvý katolík hovorí svojim priateľom: „Môj syn je farár. Keď vojde do miestnosti, každý mu hovorí ´Otče´. Druhý katolík šteboce: „Môj syn je biskup. Keď vojde do miestnosti, každý mu hovorí ´Vaše Veličenstvo´.“ Tretí katolícky chlapík hovorí: „Môj syn je kardinál. Keď vojde do miestnosti, každý skloní hlavu a hovorí ´Vaša Eminencia´.“Štvrtý katolík hovorí veľmi hrdo: „Môj syn je pápež. Keď vojde do miestnosti, ľudia ho oslovujú ´Vaša Svätosť´.“ Kým tichá katolíčka srká svoju kávu, štyria muži zľahka prehodia: „Dobré. Že…?“ Ona na to hrdo odvetí: „Ja mám dcéru, ŠTÍHLU,VYSOKÚ, PRSIA D, PÁS 60 cm a BOKY 90 cm. Keď vojde do miestnosti, ľudia povedia ´Ježiši Kriste´.“

Na pokračovanie:

-Chlapi, podľa oblečenia vidím, že ste parašutisti. A nebojíte sa výšok?
-Kdeže. V porovnaní s našimi cenami sú nízke.

-Dežo, vieš, že Slováci sú najväčší Kresťania na svete?
-A to už prečo?
-Pretože držia pôst už dva týždne pred výplatou.

-Slovák mal kedysi tri halušky. Jednu poslal rozvojovým krajinám, druhú na medzinárodnú výstavu do USA a o tretiu sa pobil so susedom.
-A teraz?
-Teraz má už iba jednu halušku.

Telefonát ministrovi obrany:
-Pán minister, teroristi nám uniesli Klusa a Demeša a Žiadajú výkupné?
-Ešte horšie. Vyhrážajú sa, že nám ich vrátia.

-Dušan, ako sa ti páčil včerajší míting Lipšica?
-Bolo to výborné. Ľudia hádzali po jeho rečníkoch hnilé paradajky.
-A niekto aj tlieskal?
-Áno. Vtedy, ak niekoho z nich trafili.

-Karol, vieš prečo Slováci žijú dlhšie?
-Viem. Pretože zdraželi pohreby.

-Oco, kedy mi kúpiš mapu Slovenska?
-Vtedy, ak sa podarí zrušiť maďarské politické strany.

-Dušan, je vôbec možné vybudovať na Slovensku kapitalizmus?
-Je. Ibaže potom sa treba presťahovať do inej krajiny.

-Milan, vieš prečo sa znížil počet samovrážd?
-Vysvetlenie je jednoduché. Pretože zdražel plyn…

Chváli sa malý Janko kamarátom:
-My s otcom sa ešte aj dnes hráme na fašistov a legionárov..
-Ako to?
-Nuž, otec zazvoní u susedy, znásilní ju a ja medzitým ukradnem hodiny.

Rozhovor na ministerstve obrany:
-Pán minister, treba dodať na Ukrajinu nejaké zbrane?
-Áno. Zoberieme dôchodcom a predáme im ďalší tank.

Na politickom mítingu sa pýtajú jedného nemenovaného politika:
-Ako ste sa mohli za tak krátky čas stať milionárom?
-Nuž, najskôr som začal podnikať so zeleninou a potom som sa podieľal na dzurindovej a miklošovej privatizácii.

Pýtajú sa ministra financií občania na zhromaždení:
-Pán minister, kedy už aj nám, radovým občanom bude lepšie?
-Už v tomto roku. Nie však každému, ale iba niekoľkým z nás…

Otázka z pléna pre ministra dopravy:
-Pán minister, dokedy budú cesty na Slovensku také hrboľaté?
-Na to neviem presne odpovedať, avšak má to jednu obrovskú výhodu. Nedá sa na nich počas jazdy zaspať.

Na kvalifikačných skúškach sa pýtajú mladého adepta na post policajta:
-Viete odpovedať, ktorá je najmenšia objemová jednotka?
Policajtova odpoveď:
-Štamperlík.

Ide trabant hore kopcom a jeho vodič si pospevuje:
-Trápim sa trápim…
Vzápätí, keď schádza z kopca, zmení pesničku a začne spievať:
-Tri dni ma naháňali…

-Karol, počul si o tom, že existujú miesta, kde človekovi niekedy rozum ida postáť?
-Áno. Napríklad v parlamente.

-Pýtajú sa respondenta:
-Ste za zmenu terajšej vlády?
-V žiadnom prípade. Ak to porovnávam s mojimi nenažranými sviňami, bolo by ich nerozumné vymeniť za hladné…

Sťažuje sa Jožo susedovi:
-V noci ma vždy bolia zuby. Ty nemáš také problémy?
-Nie. Pretože ja a moje umelé zuby spávame oddelene.

Pýta sa poslucháč slávneho huslistu:
-Majstre, a viete tak profesionálne zahrať aj na klavíri?
-Vedel by som, lenže klavír nedokážem udržať pod bradou.

Manželia prídu počas dovolenky k starej hlbokej studni a ona mu vraví:
-Hovorí sa, že kto hodí do tejto studne mincu, splní sa mu želanie.
Manžel hodí mincu do studne, manželka sa nad ňou nakloní a spadne do nej. Manžel to komentuje slovami:
-Ani som len netušil, že to tak rýchlo funguje.

Sťažuje sa manželka počas sviatočného obeda:
-To, že mi vypadávajú vlasy, to mám asi v génoch.
-Malý Janko jej na to vraví:
-Mami, ty to máš v génoch, ale mi v polievke.

-Fero, ktorého je dnes?
-Neviem, Ale hneď sa pozriem do peňaženky…

Pán riaditeľ, zvýšte mi prosím plat, veď tu u vás pracujem za troch, sťažuje sa zamestnanec.
-Povedzte mi mená tých dvoch a ja ich okamžite prepustím! -vraví riaditeľ.

Horár poúča hubára:
-Ten hríb čo máte v košíku je satan.
-To nič, vraví hubár, ja som aj ak ateista.

Blodnínku poučujú v stávkovej kancelárii:
-Musíte trafiť najmenej šesť čísel.
-A z akej vzdialenosti? -pýta sa nechápavo blondínka.

Manželka vyčíta manželovi:
-Prečo stále chlastáš, čo chceš skoro zomrieť?
-Prečo by som mal zomrieť? Práve sused, čo pil stále iba mlieko, je už pod drnom.
-Dobre, namieta manželka, lenže jeho zavalila pri dojení krava.

-Pacient a pýta sestry:
-A má ten lekár, čo ma bude operovať bohaté skúsenosti?
-Samozrejme, veď bol po tridsiatich rokoch preložený k nám na chirurgiu z pitevne.

Starší manželia navštívili galériu. Manžel sa zrazu dlhšie pozabudol pri soche nahej ženy, ktorá mala na citlivom mieste figový list. Manželka ho podráždene okríkla:
-Prosím ťa, poď už! Čo chceš čakať do jesene kým jej ten list opadne?!

Politik prišiel k zverolekárovi, ktorý sa ho na počudovanie pýta:
-Prečo ste prišli za mnou?
-Viete, pán doktor, voliči o mne stále rozchyrujú, že som sviňa.

Zhovárajú sa dvaja dôchodcovia:
-Asi prichádza tuhá zima.
-A to už prečo?
-Vždy keď sa pozriem do peňaženky, zamrzne mi úsmev.

Akej ste národnosti, pýtajú sa v úrade na južnom Slovensku:
-Neviem.
-Tak, ste Maďar, alebo Slovák?
-Skutočne neviem, pretože otec bol Američan, matka Nemka, narodil som sa na gréckej lodi, ktorá sa plavila v španielskych vodách pod tureckou vlajkou.

Rozbije sa okno do šenku a dnu vletí valček na cesto.
Šenkár sa postaví a hovorí:
– Fero, došla ti esemeska.

„Išla som na pánsky záchod a tam na zemi vidím 50 eurovku. Zohnem sa, a
cítim, že si ju zarábam…“

Stretol sa Francúz so Slovákom a rozprávajú sa , čo sa u nich
udialo nové.
Francúz vraví: V ostatnom čase u nás zdraželi kurvy.
Slovák na to: U nás je to podobné, v poslednom čase tie kurvy tiež zdražili
všetko.

Cigáň pred novinovým stánkom.
„Toprý teň, máte Slovenku ?“
„Slovenku nemáme. Vezmite si Život.“
„Ta ty si fesmi šifot ty koza sprosta…“

Prečo blchy nesvietia ako svetlušky?
Lebo cigánska osada by vyzerala ako Las Vegas.

Dedko príde na verejné WC, rozopne si zips na nohaviciach, dá ruky za chrbát, a začne močiť. Moč mu strieka na všetky strany, chlapík vedľa neho odskočí a hovorí mu: – To si ho neviete chytiť normálne do ruky? – Kto ma raz zradil, tomu ruku nepodám.

Dedko vracia kondómy v drogérii. Predavačka sa ho pýta: „Čo sa stalo, dedko, čo sú deravé? „Deravé nie, ale ohýbajú sa.“

-Ako sa hovorí ľudom, ktorí nejedia mäso?
-Dôchodcovia.

Prišla babka po čase k lekárovi a ten jej hovorí: „Babka, prečo ste u nás tak dlho neboli?“ „Jáj, bola som chorá, pán doktor, chorá som bola.“

– Prosím vás, stihnem vlak o 14.30, keď pôjdem cez vašu pastvinu? pýta sa turista.
– Áno, a ak stretnete môjho býka, stihnete aj ten o 14. hodine.

Kamión sa zasekne pod mostom.
Príde policajt a hovorí: – Tak čo, zasekli ste sa?
– Nie. Veziem most a došla mi nafta.

– Prečo klameš, Janko? pýta sa učiteľka. – Vieš, čo sa stane z ľudí, ktorí klamú?
– Politici alebo poslanci, – odpovie Janko.

Pani učiteľka spadne omylom dodná chodí, túla sa, až kým nenájde nenápadný kútik, do ktorého sa uchýli. Sedí tam a mlčky pozoruje, čo sa deje. Vtom príde na kontrolu Lucifer. Keď zbadá učiteľku, vydesene sa pýta: – Čo tu robíte? Vy patríte do neba a tu je peklo. – Peklo? začuduje sa učiteľka. Myslela som si, že je to veľká prestávka. pekla. 

Policajt rozvinie na ceste krajčírsky meter. Kolega sa ho pýta, čo to robí?
– Veľa ľudí jazdí metrom, ale nechápem, ako to funguje.

Rozprávajú sa blondínky.
– Včera som bola na tehotenskom teste.
– A boli ťažké otázky?

Oznam na aute pre zlodejov: Rádio je schované, motor vylágrovaný a kufor je prázdny.
Na ďalší deň príde chlapík k autu a číta si oznam od zlodeja: Tak aj kolesá sú ti na figu.

Obžalovaný, chcete ešte niečo povedať pred vynesením rozsudku?
-Áno, slávny súd. Chcem iba povedať, že už som bol trestaný 12-krát a aj tak to bolo zbytočné.

Fero sa pýta kamaráta:
– Jožo, prečo namáčaš tu stenu?
– Lekár mi vravel, že mám dávať obklady na miesta, kde som sa udrel.

Panička pravidelne dáva bezdomovcovi euro. Raz príde a povie, že jej syn ide študovať a že mu môže dávať už len päťdesiat centov, pretože by jej to nevyšlo. Bezdomovec sa na ňu mrzko pozrie a povie: – Tak váš syn bude študovať za moje peniaze?

Po lese chodí strašne naštvaný maco. Všade naokolo sneh, mrzne až praská. Medveď tu kopne do jedličky, tam do zajaca, vlkovi hubu rozbije a pritom si mrmle:
– Na kieho čerta som ja v septembri pil tú kávu?           

Dopravné lietadlo sa za letu otočí na chrbát. V kabíne pre cestujúcich vznikne panika. Letuška cestujúcich upokojuje: – Zachovajte pokoj, kapitán má nádchu, to si len kvapká kvapky do nosa.

Blondínku v aute zastaví policajt: – Doklady, prosím.
Blondínka nechápavo na neho pozerá.
– Takú kartičku, na ktorej je vaša fotka.
Blondínka sa prehrabuje v kabelke a podá policajtovi zrkadlo.
Policajt sa doň pozrie a povie: – Hneď ste mohli povedať, že ste policajt.

Šéf blondínke: – Váš nástupný plat je 630 eur. Neskôr môžete mať plat 800 eur. Blondínka: – Tak ja teda prídem radšej neskôr.

Novoročné ráno: – Šťastný a veselý. Ako si sa vyspal?
– Ale ušlo to, len keby o mňa stále nezakopávali čašníci.

Jedna blondína hovorí druhej: – Nechoďme stopom, ale zubačkou.
– A to je ako?
– Zatneme zuby a ideme pešo.

– Miláčik, vstávaj! O chvíľu ide autobus.
– A čo? Ležím hádam na ceste?

Ako zistí Eskimák idúci za psím záprahom, že je skutočne príšerná zima?
Keď sa mu v zákrutách začnú lámať psy.

Dozorca sa pýta väzňa: – Za čo ste v base?
– Predčasne som nakupoval darčeky.
Policajt na to: – Veď to nie je trestné.
– Len ja som ich nakupoval o tri hodiny skôr ako otvorili obchod.

List Ježiškovi: Milý Ježiško, pod stromček by som chcela tučné bankové konto a štíhle telo. Prosím, nepopleť to ako vlani!

V škótskej rodine:
– Detičky, už ste si pozreli darčeky?
– Áno, áno!
– Tak ich pekne zabaľte, aby sa do budúcich Vianoc nezaprášili.

Viete, prečo chodia Záhoráci do krčmy cez okno?
Pretože pred dverami sú Vianoce.

Policajt sa rozhodne, že si uloví vianočného kapra.
Zobral náradie a začal sekať dieru do ľadu.
Odrazu príde za ním jeden pán a kričí:
– Okamžite prestaňte sekať do toho ľadu!
– Akým právom mi to zakazujete!?
– Právom správcu zimného štadióna!

– Čo by si povedal, drahý, keby sme sa na Vianoce zasnúbili ?
– Ale, miláčik, zlatko moje drahé! Hádam si nepokazíme najkrajšie sviatky roka ?!

– Zuzka mi včera vravela, že od svojho strýka dostane pod stromček zlatú retiazku.
– To neverím. Buď je nepravý strýko, alebo retiazka!

– Nepridáte si už z toho kapra? Ani zo šalátu? Alebo šunku s plnenými vajcami? – nalieha domáca pani na hosťa. – Ale to ma urazíte, doteraz ste si u nás na Vianoce vždy pokazili žalúdok.

– Chceš so mnou silvestrovať ?
– Ale áno, veľmi rád…
– Tak presne o ôsmej. U teba!

– Nešli by ste si so mnou na Silvestra niekde vypiť ?
– To vám samotnému nechutí?
– Chutí, ale potrebujem niekoho, kto by za mňa zaplatil…

Janko sa na Vianoce pýta otca:
– Otecko, vieš, ktorý vlak má najväčšie meškanie? No predsa ten, ktorý si mi sľúbil minulé Vianoce.

– Kam pôjdeš na Silvestra?
– Ale, manželka rozhodla, že sa mi bude páčiť doma pri televízii.

-Starý, suseda ma oslovila, že ta…krava, čo mám robiť?
-Neviem, nie som veterinár.

V obchode:
-Vy nemáte na to pečivo sáčok? Dám to do novín.
-Vidíte, to je nápad.

Hovorí priateľka priateľke:
-A to ti ten tvoj Milan navrhol dovolenku iba tak?
-Áno, ale rodičia ma upozornili, že si mám pre istotu vziať plavky.

Čo je to jeden cigáň na mesiaci? …Nápad.
A všetci cigáni na mesiaci?…Riešenie.

Motto Rómskej olympiády: Nie je dôležité zvíťaziť, ale vrátiť náradie.

-Slečna, viete po francúzsky?
-Samozrejme, ale nie rozprávať.

Prebiehajú cyklistické preteky, keď jeden policajt pozerajúc sa na peletón vraví tomu druhému.
-Pozri sa, to bude zárobok, ani jeden z nich nemá zvonček!

-Čo vám tá robota urobila?
-Prečo?
-Keď sa jej tak vyhýbate.

Novinár sa pýta poľnohospodára:
-Máte nejakého koníčka?
-Mal som, ale teraz mi pridelili traktor.

-Opýtal sa ma včera priateľ…kde sa tak ponáhľaš?
-Ponáhľam sa na daňový úrad, vraj ho budú búrať…

-Ako sa máš?
-Veľmi zle, ale znášam to dobre.

Na daňovom úrade:
-A kde je Ičo?
-Pišta? Ten dnes nešiel so mnou, zostal doma…

-Ako to, že si ešte nekrachol?
-Čakám na reštruktualizáciu a novú odvodovú reformu….

-Čo hovoríš na našu politiku?
-Je to výborné!. Síce sa potápame, ale smerom dopredu!

-Kúpte si mapu Slovenska!
-Dobre, ale až po schválení novej maďarskej ústavy…

Napadlo mi:
Čert nikdy nespí, no poslanec si občas zdriemne!

Je zle, keď namiesto myšlienok vŕtajú v hlavách projektily.

Politická funkcia je miesto, ktoré vám nik neuvoľní, ani zo slušnosti.

Každé kreslo láka, okrem elektrického.

Celkom, na záver…

Počas celého roka sme poslušne a zanietene pracovali, lepšie povedané tvorili. Tak ako Vianoce sú najväčšie sviatky Kresťanov nielen na Slovensku, taký je i SILVESTER na záver každého roku, okrem iného aj prezentáciou a vyvrcholením humoru a satiry. Bude vôbec dôvod na radosť a zábavu aj v tomto roku, ktorý je pre každého z nás jeden z najťažších, možno povedať od skončenia druhej svetovej vojny? Uvidíme, či a ako sa nám podarí túto úlohu zvládnuť, čo však nezáleží len od nás. V ostatných rokoch sa razí zarmucujúce materialistické heslo, že – všetko je dnes o peniazoch. Žiaľ, nedokážeme ako konzervatívci túto liberálnu „prekážku“ zdolať duchovným idealizmom, ktorý by pomohol zlepšiť najmä medziľudské vzťahy, zmierniť chudobu a ľudské utrpenie. Najhoršie, že sa vytráca niekdajšia pracovitosť, čestnosť, pravdu nahrádza klamstvo, podvody, kriminalita, drogy, pribúdajú vraždy, nehovoriac o ďalších neduhoch ktoré spoločnosť a vôbec ľudstvo vedú do záhuby. Aby sme sa vôbec zachránili, pud sebazáchovy nám velí, okrem poctivej práce žobrať, prosiť, nastavovať otvorenú dlaň, prosiť o pomoc, dotáciu, hľadať ako človek topiaci sa záchranný pás, alebo povestnú slamku. Na záver roka si prajeme navzájom veselé prežitie vianočných a silvestrovských sviatkov. Mnohí z nás, keďže všetci žijeme v reálnom živote, vidíme a cítime v tomto želaní všetkého najlepšieho veľa formálnosti a priznajme si, neraz i vypočítavosti, keďže tieto priania neprichádzajú priamo od srdca ako to bolo kedysi keď (ako sme už spomenuli) materiálne hodnoty, čiže peniaze neboli, ako sa vraví – až na prvom mieste! Pritom je smiešne, keď počuť z úst niektorých, že peniaze nie sú všetko. Hovoria to práve tí, pre ktorých je opak pravdou a cieľom ich snaženia sú predovšetkým peniaze. Túto krátku pesimistickú úvahu zakončíme slovami: Sú akútnejšie a relatívne pre život dôležitejšie veci ako humor a satira, no ak nám chcete pomôcť pri záchrane slovenského humoru a satiry. čiže Humorikon, ktorý ani v tomto roku nedostal grant o ktorý sa legálne kvalitou uchádzal, „hádžeme“ ako už niekoľkokrát pomyselné záchranné koleso: IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499.  Ďakujeme! Slovenskí humoristi.

Záverečný Vianočný vinš

Či ste mladí a či starí,
nech vám radosť z očí žiari,
pokoj vojde do duší,
srdce láskou rozbúši.
Aby nikto nebol sám
Božie dieťa príde k nám.
Nech v ľudských srdciach domov má
vzácna chvíľa opojná.

Verš Vianoce…
Šťastné a veselé!
Polievka na stole,
nohy pod ním holé,
no a tváre usmiate stále!

Pod stromčekom čosi –
žeby darček malý kýsi?
Ležia pri sebe na vankúši:
Láska a Nádej a Veríme si!

Milan Hrdlík