Máme neobjavené historické slovenské literárne, herecké a humoristické osobnosti o ktorých nepíšeme…
Slovenský humorista Milan Lechan, ako nám o sebe s dávkou sebairónie sebe vlastnej povedal, že pochádza z početnej bezdetnej rodiny.
Narodil sa v malom mestečku na dedine, je širokouhlej postavy. Je aktívne činný, ak nám povedal najmä na váľande a na nafukovacom matraci. Je humorista, spisovateľ, redaktor, ktorý sa narodil v Michalovciach, no základnú školu vychodil v Humennom a po stáži v Martine, pracoval v Žiline. Proste, svätobežník. Oženil sa a vydal viacero humoristických publikácií, vrátane bestsellera Vírusy smiechu. Má brata, troch synov (jeden z nich je televíznym redaktorom a možno povedať, že kráča v jeho šľapajách), má manželku a nenávratnú pôžičku. Tak, či onak, je mediálne založený, takže ho prezývajú medicimbal, hoci vie hrať aj na iných hudobných nástrojoch. V detstve sa hrával
s dychovou hudbou a s bábikou s ktorou piekol pieskové torty. Pestoval ryžu stalagmity, petrolej, kaviár a viagru. Jeho túžbou bolo vždy stať sa matkou, hoci si myslí, že má nadanie pre divadlo. Je za každú psinu, no ako prízvukuje, bravčovina je bravčovina. Svoje životné medzníky neradi zverejňuje podobne ako ostatní slovenskí humoristi, pretože sa svojim vekom a najmä mladíckym výzorom i sviežou tvorbou radi vystatuje.
Milan Lechan sa narodil presne v polovici marca v roku 1943 v Michalovciach. Do základnej školy a do gymnázia chodil v Humennom, kde v roku 1960 aj zmaturoval. Potom študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove. Žije a tvorí v Žiline.
V literárnej celoživotnej tvorbe sa sústreďoval na písanie poézie a krátkych humoristicko-satirických foriem – aforizmov, sentencií a epigramov. Knižne debutoval zbierkou vyše dvesto aforizmov v knihe Je to láska (1970).
Nasledujúca knižná publikácia Smiem prosiť? (1978, 1984) je zbierkou krátkych satirických próz, veršovaných humoristických textov, aforizmov, sentencii a poviedok. V básnickej zbierke Žena, ulica, dlaň kosť (1982) si zachoval všetky atribúty svojského videnia sveta a poetiky, rovnako ako
aj v knižke krátkych humoristických básničiek a rečnovaniek, žiackych výrokov, vtipov a aforizmov zo školského prostredia s názvom Učebnica na prestávku (1988). Kombináciou všetkých krátkych humoristicko-satirických útvarov vrátane poézie je aj zbierka Peelemeelechan (1991). Opakujeme, knižne debutoval v roku 1970 zbierkou vyše dvesto aforizmov – Je to láska. Nasledujúca knižná publikácia Smiem prosiť? (1978, 1984) je zbierkou krátkych satirických próz, veršovaných humoristických textov, aforizmov, sentencií a ponášok. V básnickej zbierke Žena, ulica, dlaň, kosť
(1982) si zachoval všetky atribúty svojského videnia sveta a poetiky, rovnako ako aj v knižke krátkych humoristických básničiek a rečňovaniek, žiackych výrokov, vtipov a aforizmov zo školského prostredia – Učebnica na prestávku (1988). Kombináciou všetkých krátkych humoristicko-satirických útvarov vrátane poézie je aj zbierka Pelé-melé-lechan (1991).
Ako recesista a parodik mnohých negatívnych javov našej spoločnosti sa prejavil v zbierke Milan Lechan a iné básne (1994), bohato naplnenej invenčným pohrávaním sa so slovom. V roku 1998 vydal básnickú zbierku Laškovanie s (h)láskou, ktorá je vycibrenou poetickou analýzou života,
a predovšetkým lásky skrz humoristicko-satirickú optiku. Sústavne ešte i teraz v pokročilom veku spolupracuje s humoristicko-satirickými časopismi a humoristickými rubrikami iných časopisov a denníkov, ako aj so všetkými štúdiami Slovenského rozhlasu, pre ktoré okrem pravidelnej spolupráce napísal viacero širšie koncipovaných humoristických relácií. Autorské diela Milana Lechana pre dospelých: 1970 – Je to láska 1978 – Smiem prosiť? 1982 – Žena, ulica, dlaň, kosť 1991 – Pelé-melé-lechan 1994 – Milan Lechan a iné básne 1998 – Láskovanie s(h)láskou Pre deti a mládež 1988 – Učebnica na prestávku Lechaniáda • Satiru píše žlč, humor zase slzy…
Ako sme už uviedli, po maturite na gymnáziu v Humennom (1960) študoval v roku 1960 – 65 na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. R. 1967 – 95 pracoval ako redaktor Vydavateľstva Osveta v Martine, od 1996 pôsobil v Knižnom centre v Žiline. Debutoval zbierkou aforizmov Je to láska? (1970), ktorá bola samostatným zv. širšie koncipovaného zborníka
Stretnutie IV. Ďalšia kniha Smiem prosiť? (1978) je mozaikou krátkych próz, veršovaných textov, aforizmov, sentencií a alúzií. Autor básnických zbierok Žena, ulica, dlaň, kosť (1982), Mesto, srdce, vysvedčenie, dievča (2003). Pre deti napísal knihu žiackych vtipných výrokov a aforizmov,
básničiek a rečňovaniek Učebnica na prestávku (1988). Zostavil a autorsky prispel do humoristických kníh Satirohumorikon (1989), Pop diár (1990), Pelé-melé-chan (1991). Ďalšie zbierky: Milan Lechan a iné básne (1994), Láskovanie s /h/láskou (1998), Žiacka knižka Milana Lechana (2001) a Vírusy smiechu (2002). Vyber z tvorby vydal pod názvom Slovo robí muža
(2005). Spolupracuje prakticky so všetkými humoristicko-satirickými časopismi, redakciou zábavy v Slov. rozhlase, je autorom množstva humoristických pásiem a pravidelných rubrík. PS: Ja, (pozn. jeho kolegu – Milan Kupecký som bol spolu sním, vrátane ďalších kolegov humoristov, ako jeden z členov komisie na piatich hodnotení medzinárodných výstav karikatúr, ktoré sa konali postupne v kúpeľných mestách po celom Slovensku – Rajecké Teplice, Trenčianske Teplice, Smrdáky, Nimnica, a Podhájska, kde sme vždy boli (nie sme homoši) boli spolu ubytovaní. Čiže dobre sa poznáme, sme priatelia a zažil som v tých časoch toľko „srandy“ čo by sa vmestilo sotva do jede knihy spomienok. Zážitky boli najmä v čase spoločenských podujatí po oficiálnom zhodnotení súťaže a za účasti zahraničných rekreantov, a výbere karikatúr. Pokúsim sa priblížiť jeden moment, keď sa Milan ktorý zabával nás všetkých, sa pristavil pri jednom z rekreantov a spýtal sa ho: „Ni ste vy náhodou Karel Gott?“ . -„Nie, čo vám to napadlo?“ – „Iba tak, strašne sa na neho podobáte“. Nasledoval hurikánsky smiech! Bola to situačná humorná situácia, ktorá opísaná nie je až taká vtipná, ale my sme sa vtedy rehotali a zabávali, a nielen na tejto jednej epizódke…
Z jeho bohatej tvorby sme vybrali zopár aforizmov
Najviac peňazí miniete pri platení.
Najsrdečnejšie si ľudia podávajú ruky, keď ich majú prázdne.
Ľudia, čo chodia spávať so sliepkami, veľa znesú.
Lekár mi síce odporúčal pohyb, ale nepredpísal, ktorým smerom.
Láska naučí všetkému. Aj alimentom.
Kde sa dvaja milujú – tretí víťazí.
Jedna žena z našej ulice nosí také staré šaty, že sú už moderné.
Budúcnosť okien je neistá. Nečudo, každú chvíľu ich chcú zavrieť.
Bezdetní manželia ohovárajú interrupčnú komisiu, že potratila rozum.
Ako mladomanželovi je mi sveta žiť. Môžem všetko, okrem toho, čo
nesmiem.
Ak si moja žena urobí make-up, vyzerá ako make-upír.
Nevie sa, na čo zomrel. Ba ani na čo žil.
Najčastejšie badať odcudzenie u ľudí, ktorí patria k sebe.
Satiru píše žlč, humor zase slzy.
V malých veciach dôveruj mysli, vo veľkých srdcu.
Manželka mi všetko vešia na nos. Dokonca aj vypranú bielizeň.
Najväčšia somarina je pred svadbou sa ženiť.
Nejedna opica si myslí, že pochádza z človeka.
Láska je slepá, susedia nikdy.
Za živa v Bystrici, po smrti v nebi. A počas choroby na stavbe
rodinného domu.
Najsrdečnejšie si ľudia podávajú ruky, keď ich majú prázdne.
Recidivista je človek, ktorý šťastne ovdovel a znova sa oženil.
Peniaze zďaleka nie sú všetko. Z blízka však áno!
Slovo robí muža. Slová, slová, slová – ženu.
Najčastejšie badať odcudzenie u ľudí, ktorí patria k sebe.
Ženy počúvajú s otvorenými ústami iba zubných lekárov.
Ľudia, čo chodia spávať so sliepkami, veľa znesú.
Pláž je jediné miesto, kde si ženy nesťažujú, že nemajú nič na sebe.
Jej zásada: zasa dá.
Za to, že naše vlaky meškajú včas, je zodpovedný nájdenie
cestovného poriadku.
Neproporcie šéfa sú často kompenzované proporciami jeho
sekretárky.
Vybudoval si autoritu – z ukradnutého materiálu.
Koľko úsilia trvá, kým vám napadnú myšlienky iných ľudí.
Nikto ma nemôže podplatiť. Akákoľvek suma sa mi zdá príliš malá.
Musím sa pochváliť svojou skromnosťou.
Operácia zlyhala. Pacient prežil.
Ak sa dieťa narodí predčasne, musí byť v inkubátore. Ak mešká,
pravdepodobne bude pracovať na železnici.
Žiadam športových komentátorov, aby sa vyjadrili pomalšie. Futbalisti,
dokonca ani hokejisti, nestíhajú hrať tak rýchlo.
V horách prichádzame s úplne inými nápadmi. Napríklad čo najskôr sa vrátiť.
Manželky schizofrenikov majú v skutočnosti legálne milenky.
Nudistická pláž je jediným miestom, kde sa ženy sťažujú, že nemajú
čo trénovať.
Hovoria, že nie je možné sedieť na dvoch stoličkách. Našiel som
riešenie – môžete ležať na troch.
Keď ma iní nepochvália, ďakujem im za to, že ku mne boli úprimní.
Satiru píše žlč, humor zase slzy.
Najčastejšie badať odcudzenie u ľudí, ktorí patria k sebe.
Ženy sa počas evolúcie menia rýchlejšie. Na rozdiel od mužov už majú
šiesty zmysel.
Najpokojnejší je vzadu na kolóne. Tam ho nikto nemôže predbehnúť.
Kritika je nebezpečný nástroj v rukách podriadených.
Ženy počúvajú s otvorenými ústami iba zubných lekárov.
Viete, že z manželstiev jazdca na koni a diskárky vzišli najlepší diskjockei?
Úzkoprsá žena sa nevie k ničomu vyňadriť.
Sláva víťazom, česť ženatým.
Recidivista je človek, ktorý šťastne ovdovel a znova sa oženil.
Prvú pomoc delíme na svojpomoc, vzájomnú pomoc, poskytnutie
prvej pomoci a výkrik Pomóóc! Zraneného rôzne upokojujeme
a rozlične upokojuje. Napríklad mu sľubujeme, že nemusí ísť
do školy či do práce.
Pláž je jediné miesto, kde si ženy nesťažujú, že nemajú nič na sebe.
Netrúfal si na manželku, preto vybil akumulátor.
Ľudia, čo chodia spávať so sliepkami, veľa znesú.
Milan Lechan
