KOLEGOVIA O ZORANOVI T. POPOVIĆOVI V KNIHE „POST SCRIPTUM“
GRANÁTOVÉ JABLKO
Dnes prinášame krátku pasáž z knihy, ktorá približuje cez príhovory niekoľkých autorov srbský aforizmus, ktorý patrí medzi najlepšie a najrozšírenejšie na svete. Možno je to práve tým, že satira, konkrétne aforizmus je jedným z prostriedkov boja tamojších autorov, humoristov srbského národa, ktorý si toho počas rokov svojej histórie vytrpel veľa v boji za svoju svojbytnosť.
BRITKA SABLJA SATIRE
„Všetky cesty vedú do Ríma a začínajú zo Starčeva,“ povedal mi Zoran T. Popović, keď som ho pred štyrmi rokmi stretol vo funkcii riaditeľa Domu kultúry. A skutočne slovo dodržal, a tak všetky svoje premiérové literárne večery uvádzal vernému publiku, najčastejšie v galérii „Bohem“ v Starčeve. Akokoľvek bol skromný a nenápadný, hneď si ma získal tou vzácnou cnosťou. A som presvedčený, že práve z tej skromnosti, ktorá mala zvláštne čaro, vznikli majstrovské aforizmy, z ktorých mnohé patria v súčasných srbských aforizmoch k tým najvýznamnejším.
Diogenes hľadal muža za denného svetla so sviečkou. O Zoranovi možno povedať, že prostredníctvom svojho písania neustále hľadal základnú podstatu ľudstva. Jeho diela predstavujú akési zrkadlá, v ktorých sa jasne ukazuje odraz našich postáv. Pri ich hľadaní v obsiahlom prehľade Zoran vlastne hľadal sám seba a zanechal nám tak bohatý a hodnotný literárny odkaz. Som si istý, že vo svojej plodnej kariére vyčerpal aspoň jedno more atramentu a dal svoje myšlienky na papier perom.
Písanie aforizmov bolo jeho životným poslaním. Vedel vybrať správne slová, zmerať ich počet a určiť ich špecifickú váhu a potom každé umiestnil na správne miesto. Zručne využíval techniku komickej nadsázky a s karikatúrnym výrazom krájal absurdnú realitu na plátky. Každá štýlová figúrka v jeho rukách sa rovnala vražednej šabli.
Zoran zanechal a zanechal za sebou stovky žiarivých hviezd na literárnom nebi. Touto knihou aforizmov pridávame do tejto pôsobivej konštelácie ďalšiu iskru.
Darko Ješić
NEKONEČNÝ POtlesk
So Zoranom T. Popovićom som ako redaktor humornej stránky vo „Večernji novosti“ spolupracoval takmer dvanásť rokov. Vždy ma bez výnimky potešilo, keď mi tento vynikajúci spisovateľ pošle svoje aforizmy, pretože som vedel, že sa medzi nimi skrýva viacero perličiek, vďaka ktorým bude naše týždenné vydanie lepšie a zaujímavejšie. Zoran bol neúnavný tvorca, človek, ktorý aforizmy len nepísal, ale žil, dýchal, prežíval, boli neoddeliteľnou súčasťou jeho komplexnej osobnosti.
Ak by sme mali symbolicky prideliť miesta vo futbalovom tíme aforistom, Zoran by bol určite hrotový útočník. Útočník, ktorý sa neustále dostáva do šancí, občas minie, no keď trafí cieľ, tak je to veľmajstrovský gól, futbalovo povedané – „eurogól“.
Zoran bol náš Filippo Inzaghi, vždy na hrane nelegálnej pozície, často dlho neviditeľný, a potom sa zrazu mihne a spraví počin, ktorý sa dlho prerozpráva, dostane sa do antológií a histórie.
Odchodom Zorana T. Popovića zostala srbská satira bez ďalšieho starého majstra, spisovateľa, ktorého nemožno nahradiť, ani nahradiť, zostane za ním v našich srdciach, na literárnych večeroch a v novinových stĺpčekoch priepastné prázdno. S týmto faktom budeme musieť naďalej žiť a nebude to ľahké. Kniha pred vami je naším pokusom oklamať osud a čas a predĺžiť život jeho brilantnému talentu.
„A teraz potlesk,“ povedal by žartom Zoran, a tu ja tlieskam bez úmyslu prestať.
Bojan Ljubenović
ZÁKLADNÉ ČÍTANIE
Zoran T. Popović bol a zostáva jedným z najlepších srbských aforistov všetkých čias. Miesto v dejinách srbskej satirickej literatúry mu zabezpečuje trvalá rezervácia. Len málokedy sa niekomu podarilo tak zručne a úspešne použiť len dve vety a vyvolať nespočetné množstvo asociácií. Náš Zoran bol skutočný a rodený talentovaný aforista. Jeho aforistický mozog pracoval nepretržite a do jeho inšpirovaného a tvorivého tvorivého života prešlo veľa hodín. Spôsob, akým aforizmus vyriešil a skonštruoval, podľa mňa zostane navždy neopakovateľný a neprekonaný. Jeho vycibrený humor, jeho dokonalé zvraty skutočne pomohli pochopiť, prečo je aforizmus tiež literárnym žánrom. Bol to vzorný aforista, ale taký, že ho nemožno kopírovať.
Strapatý a nekonvenčný, ako často býval, raz poslal do súťaže nepodpísané aforizmy. Všetci členovia poroty okamžite spoznali, kto je nepodpísaný autor. Nebol, a neverím, že v budúcnosti bude, niekto ako Zoran T. Popović.
A jeho roztomilé a rozpoznateľné stredné písmeno T, ktoré ho neskôr kolegovia a priatelia premenovali na Torino kvôli prvej cene na svetovej súťaži aforizmu v Turíne, nám všetkým len pripomenulo, že je svetový a náš.
Náš veľký a večný Zoran T. Popović a jeho veľké a večné aforizmy sú nevyhnutným čítaním pre gramotných, zvedavých a rebelujúcich ľudí.
Slobodan Simič
