Stojme na križovatke s otázkou: podporia konečne náš Humorikon, alebo nie? Pred touto otázkou stoja všetci doterajší prispievatelia a autori, ktorí sa už vyše štyroch rokov snažia tvoriť zadarmo. Či už kresliaci, alebo píšuci. Takou je aj naša najúspešnejšia slovenská epigramatička z Trnavy a jej pravidelné…
Možno je to tak
Akciový prášok na pranie
Pred novým práškom na pranie
aj zákusok zbledne,
toľko je tam skvelých prísad,
že uteráky sú takmer jedlé.
Horúca oslava
Oslava SNP má
aj menej patetické formy,
módni návrhári, napríklad,
začali šiť ľahšie uniformy.
Najvyšší čas
Kone sme už vyšľachtili,
nezaostávajú v ničom,
je najvyšší čas venovať sa
zaostalým pohoničom.
Letné bubnovanie
Bubnovanie bolo počuť
od Trnavy až po Zvončín,
letné bubnovanie pomáha,
len ho treba večer ukončiť.
Parlament po prázdninách
Pozreli sme obsadenie v pléne
a po filme Sedem statočných,
vystúpi na septembrovej scéne
sedemdesiat sedem zbytočných.
Čižmy to vyriešia
Reklama na rôzne plesne
koncom leta prudko klesne,
aby plesne celkom zmizli,
stačí si kúpiť zimné čižmy.
Horúci september
Buďme optimisti,
aj keď vonku zúria trópy,
adventný kalendár
sa nám, hádam, neroztopí.
Mimovládne organizácie
Záchranné aktivity klesli,
pomáhaj nám, panebože,
teraz už len podľa hesla,
zachráň sa kto ešte môžeš.
Byť zlodejom sa oplatí
Za krádež som dostal
len osem rokov basy
a hypotéku by som splácal
kým by mi nezbeleli vlasy.
Tanec pri tyči
Podľa ministerstva športu
súťažné pravidlá sa menia,
tancovať môžu aj muži, ale len
pri stĺpoch verejného osvetlenia.
Premeškaná šanca
Tieňová vláda mala šancu
presadiť sa hlavne preto,
že bolo mimoriadne
horúce leto.
Najlepšia destinácia
Zbytočne som ju po svete
celé leto hľadal všade,
najlepšia destilácia bude
tá, v mojom slivkovom sade.
Jarmek je všade
Dobrý Trnavčan vie,
alebo aspoň tuší,
že jarmek je všade tam,
kde mu do burčáka nenaprší.
Pravé leto
Konečne sú za nami tie
omamné horúce letné vône,
pravý uhol má menej stupňov
ako mal teplomer na balkóne.
Matica má smolu
Darmo sa matičiar
na národnom poli činí,
aj v železiarstve majú iba
matice dovezené z Číny.
Nový predmet v škole
S poľudšťovaním treba začať
kým je človek mladý
a nie keď sa stane
štvrtý krát členom vlády.
Skončili oslavné reči
Oslavnými rečami
dokážu rečníci tak uspať ľudí,
že ich už potom
ani anestéziológ nezobudí.
Zaplavené cesty
Syn zrušil doma návštevu,
aj sukňa mi je úzka,
tak poletí vykŕmená húska
lietadlom do Rakúska.
Al dente
Pred tajným hlasovaním
v parlamente,
uvaríme poslancov celkom,
nestačí al dente.
Dal si poradiť
Kamarát je spokojný
a tvári sa blažene,
smeje sa spolu so ženou
a nie na žene.
Poučili sme sa
Skutky, ktoré sa nám nehodia,
sa vôbec nestali,
politiku robíme
iba s profesionálmi v talári.
Drahšia hovädzina
Zvýšené DPH na knihy
bude mať následky,
aj keď nechcené,
keď každá krava s knihou
stúpne na cene.
Samovrah naletel
Že fajčenie zabíja,
pekne som sa dostal,
tridsať rokov fajčím
a musím skočiť z mosta.
Koniec zberačskej sezóny
Výskyt medveďov v meste
je v ostatnom čase riedky,
hľadajú či im turisti v lese
nechali nejaké čučoriedky.
21. augusta chlapci na tankoch
prišli do našej dediny,
niekto im asi prezradil,
že práve dnes má Janka meniny.
Prehnal som to
Kúpem sa doma na dvore
už ani nevyleziem z vane,
vyhodili ma aj z nuda pláže
také bohaté mám tetovanie.
Asi ťa pozná
Povedal mi mäsiar také,
čo sa ti nebude páčiť,
pol kila mozočku ti vraj
určite nebude stačiť.
Štyri ročné obdobia
Sú rozdelené na celý rok preto,
aby neboli všetky odrazu
tak ako toto leto.
Ústavné zmeny
Predtým platili zákony
pre každého občana
a po zmenách ústavy,
platia už iba občania.
Nechoďte do lesa
Toľko zákazov je pre ľudí,
hneď na kraji lesa,
že niekedy len v meste
s medveďom stretneme sa.
Explikácia pojmu
Epigram (u Grékov epigramma = nápis) je lyrický žáner stručne a duchaplne vyjadrujúci nejakú životnú pravdu. Pôvodne označoval to, čo dnes pomenúva epitaf (z gréc. epitafion = nápis na hrob), t. j. lyrický žáner, ktorý v starovekom Grécku a v Ríme bol nápisom na náhrobnom kameni alebo na soche zobrazujúcej mŕtveho. Pôvodne to bol epigram. Epigram sa v staroveku písal viazanou formou a ospevoval bohov a vládcov, neskoršie sa vyvinul na samostatný žáner, ktorý nazývame aj literárnym epitafom. Z gréckych epigramatikov sa najviac preslávil Simonides z Kea (zomrel v r. 468 pr. Kr.), autor známeho nápisu, venovaného sparťanským hrdinom: „Jdi a zvěstuj Lakedaimonským, poutníče, že poslušní jich zákonů zde ležíme.“ (Vlašín, 1977, s. 95-96; Bujnák – Menšík, 1937, s. 159). Z novodobých nápisov najznámejší pochádza od J. Wolkera, v ktorom sa básnik vyrovnáva s neodvratnosťou vlastnej smrti (Žilka, 2006, s. 129 – 130):
Zde leží Jiří Wolker, básnik, jenž miloval svět
a pro spravedlnost jeho šel se bít.
Dřív než moh srdce k boji vytasit,
zemřel, mlád dvacet čtyři let.
J. Wolker: Epitaf
Je známe, že Rimania mŕtvych neoplakávali ako my, často nadľahčovali smrť, takže si spomínali na nich prostredníctvom humornej historky. Aj na náhrobné kamene vytesávali žartovné básne. Prehodnotenie epigramu ako textu s humorným vyznením zrejme má tieto príčiny. Tak či onak, epigram dnes nie je textom na náhrobný kameň, ale má inú funkciu. Tú plní epitaf.
V súčasnosti možno hovoriť o dvoch samostatných žánroch. Epigram (z gréc. epigramm = nápis) sa ustálil ako lyrický žáner stručne a duchaplne vyjadrujúci nejakú životnú pravdu. Obyčajne ide o satirickú báseň s výraznou pointou na konci. Keďže je to žáner rozsahom značne obmedzený, musí v ňom autor zhustiť veľa myšlienok. Epigram charakterizoval v starovekej poézii mŕtveho, preto mohol byť oslavnou alebo kritickou básňou. Epigram sa nachádza na náhrobných kameňoch ako nápis (epitaf). Charakteristika mŕtveho bola vždy presná a výstižná. Osobitne sa slovníky zmieňujú aj o epigrafe (gr. epigrafé vo význame nápis) ako o nápise na darčekoch, pomníkoch alebo náhrobkoch aj vo forme citátu, gnómy alebo maximy (Valček, 2000, s. 148). Podľa P. Valčeka sa z epigrafu vyvinul epigram.
Stavba tohto žánru sa zakladala na ostrom kontraste: začiatok vzbudil čitateľovu pozornosť, jeho očakávanie (suspensio), druhá časť pozostávala z riešenia (solutio). Práve preto sa básnici v epigrame vyjadrovali dvojverším, zo začiatku formou elegického disticha. Táto forma sa užíva dodnes, ale bez časomiery. Napr.:
Úraz
Šéfa uraz
A máš úraz!
Tomáš Janovic
Dnešná podoba epigramu sa vyvinula v rímskej poézii; vtedy sa stal tento žáner vhodnou básnickou formou pre politickú satiru. Hoci môže mať aj vážny, až tragický podtext, väčšina epigramov je satirická. V slovenskej literatúre ho s obľubou pestovali viacerí básnici (J. I. Bajza, J. Kollár, J. Záborský, S. H. Vajanský, J. Jesenský), zo súčasníkov písali epigramy Tomáš Janovic, Peter Petiška a iní humoristi, niektorí už nežijúci, ba sporadicky písali aj literárni vedci. Epigram sa často prirovnáva ku včele: skladá sa z dvoch diel, na konci má žihadlo (= satirická pointa), ale obsahuje aj med (= mravné ponaučenie) (Hrabák, 1973, 232). Uvediem príklady na epigram:
STÁVA SA
Teória? Morálka.
A prax? Plná obálka.
OTEC
Dnešný otec iba vzdychá: „Bože, prebože!
Žena nezmestí sa do šiat! Dcéra do kože!“
Tomáš Janovic
Slová alebo slovné spojenia na konci básne majú obyčajne silný sémantický náboj, to je typické pre mnohé epigramy, ktoré sme už citovali: úraz, plná obálka, do kože. Súčasné epigramy údernosť dosahujú práve výrazmi na konci básne, na konci solutio (riešenia), lebo slovo alebo slovné spojenie dáva nový zmysel textu, prehodnocuje sa jej začiatok ako aj celé suspensio. Už tu treba povedať, že epigram nemusí pozostávať iba z dvojveršia, môže byť poskladaný zo štyroch veršov, zo štvorvešia. Príkladom môže byť i táto báseň:
PROGRES
Prechádzame
na svetové trendy:
z terkelice
na whisky a brandy.
Peter Petiška
Zatiaľ sme uvádzali príklady skôr zo súčasnej literatúry, hoci výskyt epigramov siaha ďaleko do minulosti (Štraus, 2003, 95 – 96). V XIX. stor. máme dvoch básnikov, ktorých epigramatická tvorba je kvalitná (J. I. Bajza, J. Záborský). Možno sa osobitne zameriavať na celkový vývin epigramatickej tvorby v slovenskej poézii. A pokiaľ hovoríme o epigramatickej tvorbe, báseň môže byť aj dlhšia, ak má satirické vyznenie, kritický nádych. Obyčajne sa rozlišujú dva typy epigramov:
a/ reflexivný typ, ktorý má starogrécky pôvod a je ladený vážne, často didakticky; b/ komický typ, ktorý vytvoril rímsky básnik Martialis Marcus Valerius (Findra – Gombala – Plintovič, 1979, s. 83 – 84), pochádzajúci z Hispánie, ktorý vykreslil mravný úpadok spoločnosti, t. j. Rimanov – ich lakomosť, chamtivosť, pôžitkárstvo, chvastúnstvo, prepych, erotickú spustlosť (Mocná – Peterka a kol., 2004, s. 146).
Čo sa týka slovenskej poézie, reflexívny typ sa nachádza aj v tvorbe J. I. Bajzu:
Kráľuv stav
Bídný váš stav, králi ! Bojí nebo pravdu jeden sá
vám prednesti, druhý nechce, nemůže tretí.
J. I. Bajza
V prepise, vnútrojazykovom preklade Mariána Hevešiho znie tento epigram takto:
Ach, kráľu, už ti sotva dakto pomôže.
Jeden ti pravdu povedať nechce,
druhý sa bojí, tretí nemôže.
Sotva by sme mohli túto báseň pokladať za satirickú, možno aj z politických dôvodov si to vtedy J. I. Bajza ani nemohol dovoliť, ale vyslovuje v nej istú myšlienku, že kráľovi sa nikto neopováži povedať pravdu do očí. Ale už báseň o kniho-pisárovi (= grafomanovi) má satirickú osteň, možno nemá komický nádych, no triafa do živého:
Grafomanovi
Píšeš vraj večné knihy. Pravda je to!
Lebo v nich začiatku,
ba ani konca nieto!
Marián Heveši
Ako vieme, v XIX. stor. satiru najviac pestoval Jonáš Záborský, hádam iba autora kocúrkovských drám, Jána Chalupku, možno dať na tú istú úroveň z hľadiska kritického postoja k spoločenským neduhom. Prirodzene, J. Chalupka písal satirické drámy, ale netvoril epigramy. J. Záborský nazýva svoje epigramy žihadlicami, no treba povedať, že pritom používa časomieru. Básnik vytvára elegické distichon, teda dvojveršia pozostávajú z jedného hexametra a jedného pentametra:
Otázka na Umku
Čímže radíš pevcov nám odmeniť, Umka, slovenských?
Postaviť im skvostný dajte počestne – špitál.
J. Záborský
Veľmi častá je kritika na niektorého konkrétneho autora, pričom J. Záborský sa nebál ani veľkých osobností, jeho ostrie dolieha aj na nich. Napr. na La Fontaina:
Zásluhy Lafontainove
Zásluhy má veliké predelávač Ezopa Lafontain;
grécky lúh prituhý, rozriedil on ho vodou.
J. Záborský
Ale už u Záborského sa objavuje aj rýmovaná skladba básne, epigram so združeným rýmom:
Marné hrozby
Povedajú Uhri, povedajú,
že tých Rusov všetkých porúbajú;
porúbali by, ale to bieda,
že sa medveď pudlíkovi nedá.
J. Záborský
Dvojdielnosť epigramu však básnik zachováva: je tu prípravná fáza (prvé dva verše), potom nasleduje – v 3.verši – úvodná časť k pointe, no a napokon samotný záver založený na protiklade slabého pudlíka oproti silnému medveďovi. Je zaujímavé, že sa už tu objavuje medveď ako metafora pre silu Rusov (u J. Kollára sa hovorí o dubisku).
U J. Záborského v žihadliciach – hádam až na túto báseň – dominuje satirický typ epigramu, politické témy sú mimo jeho zorného uhla. Do centra pozornosti sa dostáva politika až u Janka Jesenského, ktorý preferuje politické témy natoľko, že to ide na úkor estetickosti, lebo jeho epigramy zväčša nemajú všeobecnú platnosť, vynikajú efemérnosťou, ich ostrie je zamerané na súdobé neduchy a veľmi často sú v popredí jeho záujmov vtedajší politici, predstavitelia slovenského štátu (J. Tiso, A. Mach, V. Tuka atď.). Časomiera je vystriedaná sylabotonickým typom verša, jambickým alebo trochejským pôdorysom, zásadne s rýmami. Tento typ poézie pracovne občas nazývam publicistickou poéziou, napriek tomu, že v čase vzniku týchto básní ani nemohli byť uverejnené, veď neraz obsahovali ostrú kritiku Nemcov, ba aj ich predstaviteľov – Führera, Ribbentropa, Karmasina a pod. V jeho prípade zväčša ide o rozsahom dlhšie texty, hoci sa vyskytujú aj kratšie, ktoré viac zodpovedajú kritériám epigramu. Aspoň jedna báseň na ukážku, ktorá svojím obsahom obstojí aj dnes:
Noví vladári (16.marca 1939)
Prežíva domáci pán pohromu:
zlodeji sa dostali do domu.
A nad ním moc si osvojili,
čo bolo cenné, ulúpili,
chceli by vládnuť,
vladáreniu sa nikdy neučili,
vedia len kradnúť.
J. Jesenský
Epigramy – MOŽNO JE TO TAK – autorka Eva Jarábková- Chabadová
