Milan Kupecký 21. januára 2026
Zdravím Ťa, Milan! Nuž, dozrel čas poďakovať sa za doterajšiu spoluprácu s Humorikonom. Zanechal si hlbokú brázdu odhodlania, práce a entuziazmu na poli humoru a satiry, za čo sú Ti mnohí autori a čitatelia vďační. Verím tomu, ja sám si zanechám v sebe spomienku na kvalitnú profesionálnu spoluprácu. Nebojoval si márne, aspoň na pár rokov si povzniesol ducha človeka na piedestál, ktorý si zaslúži. Doma nie je nikto prorokom a tí, čo rozhodujú o bytí a nebytí, o živote a smrti sú ďaleko od ochoty vnímať svet inou optikou ako optikou moci. Nepracovali sme pre Humorikon zbytočne, žili sme víziou krajšieho a úsmevného sveta, hoci sme nikto za svoju prácu finančné ohodnotenie ani nečakali. Humor zostane v šuplíku, čoho sa majster Vikor Kubal najviac obával. Šuplík sa nevie smiať…Žiaľ, ten šuplík sa to bude musieť rýchlo naučiť, lebo už niet síl, ba ani chuti bojovať s veternými mlynmi. To prenecháme ďalším generáciám, ak o kúsok úsmevu a o čas na zamyslenie budú stáť.
Kráľ odchádza. Narodí sa nastupujúci…? Ktovie, čas ukáže, ešte slnko nevyhaslo! Držím palce a prajem hlavne poslušné zdravíčko…Tvoj priateľ Vlado
Dôvera má široké spektrum. Pýši sa mimoriadnym výberom sklamaní.Ak vás tlačí topánka, skúste niečo urobiť s nohou.
Človek je nepoučiteľný, ak robí chyby, z ktorých nie je možné sa poučiť.
Úsmev je symbolom šťastia, alebo víťazstvom falošnosti.
Ak nás klamú zmysly, sú na svete veci, ktoré nás neustále prekvapujú.
Život nám neuštedruje facky aby nám ublížil, ale aby sme sa konečne spamätali…
V istom okamihu života začíname pochybovať, či sa nejakého života ešte dočkáme.
Perly ležia na dne mora. Možno aj to zvyšuje ich cenu.
Mgr. Art. Vlado Javorský
