Satira dneška, nie celkom politická, skôr spoločenská…
Humoresky
PATOVÝ STAV
„Vážený pán predseda, ctená komisia, prosím vás, urobte s tým niečo; tá moja ma neprestajne šikanuje, ničí, terorizuje, dehonestuje. Nedá sa s ňou vydržať; vykonávať musím všetky domáce práce od varenia, žehlenia, upratovania, umývania okien, vysávania po štopkanie ponožiek. Výplatu jej odovzdávam do posledného centíka, s kamarátmi nesmiem po robote ísť na pivo či futbal, mám zakázané čo len okom fľochnúť po inej… Načisto sa z toho zbláznim, ctený pán predseda, vážení páni, na kolenách vás prosím, pomôžte!“
„Nuž, pán Drndek, ak ste presvedčený, že iného východiska niet, nič iné vám neodporučíme, len sa s ňou hneď a zaraz rozviesť.“
„Čože, roz-rozviesť? Ale to… to nie je možné, pán predseda, to sa nedá…“
„Ak sa to podľa vás nedá vydržať, nemáte na výber.
„Nie, páni, nie je to možné, to sa nedá… Ja… ja… My totiž nie sme zosobášení!“
TUTOVKA
Tak toto bude tutovka, toto bude trhák, úžasná správa, famózne! Náš bulvárny časopis prinesie ohromnú senzáciu. Pôjde na dračku. Vysoký štátny činiteľ, dosiaľ slobodný a bezúhonný, pristihnutý s príťažlivou blondínou. Akú krásnu kyticu jej venoval…
Sledujem párik dôkladne, nespúšťam ho z očú ani na tisícinku sekundy. Palcové titulky ozdobia zajtrajšie vydanie, šéf mi dá odmenu ako hrom. Takáto senzácia! Dnes mám teda super deň. Všetko zaznamenávam, tajne fotografujem, nakrúcam na video. Ako sa k sebe túlia, držia za ručičky, ako sadajú do lesklej limuzíny, štartujú… Som im v pätách, len ich, preboha, nestratiť z dohľadu.
Panebože, kam si to mieria?! Veď zastali pred radnicou. Držiac sa pod pazuchy kráčajú po schodoch. Strácam dych. Preboha, veď vchádzajú do sobášnej siene! Svadba? Dofrasa, to je čaj, nič famózne, žiaden veľký trhák. Dočerta, ušli mi z lopaty! Koho dnes zaujíma nejaká poctivo uzavretá svadba?!
DOBRÉ SRDCE
Po mestskej ulici kráča starší muž. Zrazu ostane stáť a dlho sa díva na strechu domu. Potom zdvihne ruku a zakýva dva alebo tri razy sprava doľava. Pohyb rukou niekoľkokrát zopakuje, ako keby chcel tam hore kohosi posunúť.
Zanedlho stojí za mužom viac ako tucet zvedavých ľudí. Dvíhajú hlavy a spolu s ním hľadia na strechu domu. Počet ľudí narastá a začína prekážať premávke.
Príde policajt a žiada ich, aby ustúpili ďalej, no nik sa nepohne ani o krok, lebo starý pán stále kýva rukou i hlavou smerom hore na strechu.
„Choďte, prosím, ďalej, zdržujete premávku na chodníku!“
„Nejdem,“ odpovedá starý pán a kýva ďalej.
„A prečo vlastne stále kývate hore na strechu?“ pýta sa nervózny policajt.
„Nuž, podívajte sa i vy, pán strážmajster, vidíte to vtáča sedieť na streche?“
„Áno, vidím ho. Ale prečo mu vlastne kývate?“
„Nuž,“ rečie starý muž,„sedí tam v tieni a mrzne; keby sa posunulo trochu doľava, sedelo by na slniečku…“
SATIRIKON
O remesle
Aj politické remeslo má zlaté dno.
O zmene telesnej schránky
Najprv chodil v hrošej koži, potom v ovčom rúchu.
Reakcia na volebný neúspech
Od zlosti div nevyskočil z hrošej kože.
Eurokonkurencia
Hlupáci zo Slovenska vážne konkurujú bruselským vedátorom.
Z kapitalistickéhorealizmu
Charakteristickým znakom akýchkoľvek statkov sú zmätky.
Straty bez nálezov
Stratený čas a stratený rozum ešte nikto nenašiel.
Zbytočná obava
Nemôže stratiť zdravý rozum ten, kto ho nikdy nemal.
Umenie
Ľahko sa simuluje choroba. Ale skúste simulovať zdravie!
O kováčoch (ne)šťastia
Nikdy nebude kováčom svojho šťastia ten, kto kuje smrtke kosu.
Výstraha pre inteligenciu
Pozor, aj hlupáci sa zdokonaľujú!
O liberálnom záujme
Stredobodom záujmu liberálnych politikov je vždy volič, no nikdy nie o človek.
O dehonestácii
Opice sa nenaučili rozprávať preto, aby sa nemuseli dehonestovať v parlamentných diskusiách.
O čase a peniazoch
Neplatí, že čas sú peniaze. V kapitalizme všetko sú peniaze.
O prosperite zbrojárstva
Zbrojársky priemysel musí vedieť vyrábať nielen zbrane, ale aj nepriateľov.
O atribúte demokracie
Charakteristickým znakom demokracie je zneužívanie hlupákov na politické účely.
O slobode slova
Sloboda slova nám garantuje hovoriť nielen to, čo chceme, ale aj to, čo hovoriť nechceme.
O liberalizácii
V liberálnej spoločnosti je ľudská hlúposť nadradená zdravému rozumu.
Matematický paradox
Najvyššiu hodnotu majú u nás politické nuly.
O spoločenskom vývoji
Po zániku otrokárskej spoločnosti prišla spoločnosť otrokov peňazí.
O právnom štáte
U nás platí právo pre každého rovnako, ibaže sa meria rozdielnym metrom.
O ochranke
Bolo by vhodné zriadiť ochranku aj pre občanov – pred nebezpečnými politikmi.
Osobnosť
Ako individualita bol stratený, zato v dave sa našiel vždy.
Garancia kapitalizmu
Jediná istota, ktorú nám súčasný kapitalizmus môže zaistiť, je sociálna neistota.
Mainstreamové menu
Vygumovaný mozoček na diabolský spôsob.
Praktická skúsenosť
Z ničoho si nerobí ťažkú hlavu iba ten, kto ju má prázdnu.
Hlavná príčina
Mier na celom svete mohol byť už dávno, keby ho nezabezpečovali politici.
O vojnových štváčoch
Mnohí politici nenosia na krku hlavy, ale hlavice.
Idioti v politike
Každý politický idiot si myslí, že sa stane románovým hrdinom.
Cena bezcenných
Na presadzovanie mocenských záujmov politikov sú hlupáci na nezaplatenie.
Časy sa (ne)menia
Doba, keď komédia bola kráľom, sa zmenila na dobu, keď komediant bol kráľom.
Skúsenosť
Politika je jedna veľká komédia, z ktorej býva len málokedy do smiechu.
O dezolátoch
Dezoláti sú politici, ktorí zanechávajú krajinu v dezolátnom stave.
Progresívnejší postup
Neprezliekal kabáty. Radšej zmenil stranícke tričko.
Vojnová psychóza
Mnohí politici majú väčší strach z mieru ako z vojny.
Posledné záblesky
Mnohých politikov môže osvietiť už len blesk fotoaparátu.
O slobode mlčania
Verejnoprávne médiá by nemali mať len slobodu slova, ale aj slobodu mlčania.
Reakcia
Len čo sa dostal pod paľbu kritiky, spustil guľometnú paľbu.
Vojenská priama úmera
Čím viac podlých, tým viac padlých.
Kritická devalvácia
Najkritickejšou devalváciou je devalvácia koruny tvorstva.
Kapitalistická proporcionalita
Každému toľko, koľko si ukradne.
Genetický zákon v politike
Sviňa zostane sviňou, aj keď ju posadíte na trón.
O výmene názorov
Nikdy nemal vlastný názor. Zakaždým si ho s kýmsi vymenil.
O ústupe
Múdrejší ustúpi. Preto je toľko hlupákov na vedúcich miestach.
O tieni
Bol skvelým tieňovým ministrom. Na všetko vrhal tieň.
O imunite
Odmietol fúkať, pretože bol opitý mocou.
O neistote
Človek si dodnes nie je istý, či sa poľudšťuje, alebo opičí.
O reinkarnácii
Ak chcel žiť ako človek, musel byť sviňou.
O vernosti strane
Straníckeho trička sa nezbavila ani na nudistickej pláži.
O pokoji v duši
Aby dosiahol pokoj v duši, stačilo, že si vymenil pneumatiky.
O zviditeľnení
Nik by sa nebol dozvedel, aký je hlúpy, keby sa nestal poslancom.
EPIGRAMIÁDA
Zásadná zmena
Menia sa časy,
menia sa i mravy.
Aj klietky hanby sa zmenili
na chodníky slávy.
Kontraproduktívny básnik
Nezbavil sa svojich dlhov.
Písal krátko, no pil dlho.
Až na staré kolená
Odmietla ho každá kočka
– priečna, tichá, hubatá…
Nakoniec sa predsa dočkal
– vzala si ho zubatá.
Zbojnícka
Kedysi viseli
zbojníci na buku.
Dnes už tam nevisia,
visia na fejsbuku.
Ideálny politik
Záleží mu na cti
a na dobrom mene.
A tak zotrváva
radšej v karanténe.
O zrade
Od vekov sa na ňu
draho doplácalo.
Dnes sa, moji zlatí,
dobre za ňu platí.
O zvýšení minima
Dovolí si vypiť
len dve pivá a rum,
preto žiada zvýšiť
pijanské minimum.
O nemocničnej starostlivosti
Po reforme zdravotníctva
mráz mi behá po tele:
všetky lôžka vymenili
za smrteľné postele.
Neskromné želanie
Nech nám vládnu
tí, čo vedia,
nech nás vodia
tí, čo vidia,
a nech padnú
tí, čo kradnú.
O neziskovkách
Sú i také nadácie,
čo majú aj na Dacie.
O víťazstve pravdy
Pravda vždycky zvíťazí
– vravia všetci víťazi.
O prestupe
Už po prvom štarte
poradil mu strýčko:
– Vymeň svoj dres, chlapče,
za stranícke tričko!
O imidži
Výzor často klame,
skutočnosť je iná:
Vyzerá sťa anjel,
no je veľká sviňa.
Umelec
Najlepšie ovládal
maľbu nástennú
– perfektne maľoval
čerta na stenu.
O záhrade
Už je to tak, márna sláva:
Kde je koza majiteľkou,
záhradníkom cap sa stáva.
O skleróze
Táto pliaga ľudstva
– nijaká náhoda –
postihla aj Ústav
pamäti národa.
O slovenskej turistike
Prekrásnej prírode
chýbajú dve veci:
v jednej ruke pivo
a v druhej poldeci.
O emancipácii
Nebudú len mužské zisky,
zmenilo sa to i to;
ženám vzala hrnce, misky
a dala im koryto.
Pod šapitom
Už sa stalo
tradíciou našou:
malý národ,
a v ňom toľko šašov!
O poctivosti
Kuli plány tulipány:
„pritúlime k sebe panny!“
Stroskotal im taký plán
– každú pannu túli pán!
Privatizačný epitaf
Pravde šil som,
krivdu pil som,
verne národ svoj lúpil som.
O reforme štátnej správy
Dosť často sa u nás stáva:
Úspora, či iný trik?
Zoštíhlená štátna správa
a tučnejší ministri.
O prednostnom vybavení
Úžasná to bola sila,
keď poprsím poprosila.
Pasácka
Neplač môj maličký,
že nie si vzdelaný.
Budeš pásť kravičky
s veľkými kozami.
Talentová
Učenlivé sú to žiačky,
skúšky robia poležiačky.
Celebrita
Načo jej je rozum,
schopnosti,
odhalí vám iné
prednosti.
Humoreska
STUDŇA
Leto bolo náramne suché, nepršalo už dobré dva mesiace, nuž nečudo, že voda zo všetkých lesných studienok sa rýchlo minula. Zvieratá v lese zvolali valné zhromaždenie s jediným bodom programu: okamžite začať budovať veľkú studňu, čím najhlbšiu, aby si každé zviera v letných páľavách mohlo ovlažiť hrdlo.
„Lenže bez povolenia úradov to nepôjde, ľudia by nás z tejto zdevastovanej hory raz-dva vyprášili,“ vniesol námietku medveď, s čím všetci súhlasili. Poverili tým koňa. Je mocný, budí rešpekt, aj horu dobre pozná; pravidelne z nej vláčieva celé kusiská dreva. Nech zájde do mesta na úrad vybaviť povolenie.
A tak sa hneď zavčas rána ťažkými krokmi vybral do mesta. Vrátil sa až večer.
„Kde máš povolenie?“ pýtali sa nedočkavo zvieratá.
„Nemám,“ rečie kôň a vysvetľuje: „Hoci som poriadne tresol kopytom do dverí a zaerdžal tak, že zaraz som zobudil celý úrad, všetci sa hneď proti mne spojili, takže som musel ustúpiť a odísť. Neradno veru na úradníkov zvyšovať hlas.“
Zvieratá sa dohodli, že na druhý deň pôjde na úrad lišiak. Je prefíkaný a svojím milým, úslužným správaním dokáže prekabátiť aj toho najchytrejšieho tvora.
Vybral sa zrána aj on a rovnako sa vrátil až večer.
„Vybavil si? Máš povolenie?“ pýtali sa ho.
„Nemám,“ odvetil smutne.
„A prečo?“
„Líškal som sa im, lichotil, akí sú dôležití, koľko majú práce, akú zodpovednosť a ako je dobre, že tento úrad vedú práve oni. Zbytočne. Rovnako sa správali aj všetci ostatní, čo tam prišli s nejakou žiadosťou či prosbou. Bez tučnej obálky som nevybavil nič.“
„Dobre, zajtra teda pôjdem ja,“ rozhodol sa na počudovanie všetkých somár.
„Ty? Čo už len zmôžeš, keď nám nepomohla sila ani prefíkanosť?“
Somár však trval na svojom a ráno sa vybral do mesta. Slnko sa ešte nevykotúľalo ani do stredu oblohy, keď sa vracal naspäť.
„Aha,“ škľabil sa lesklými zubami a ukazoval povolenie s okrúhlou pečiatkou.
„Ako si to dokázal?“ zízali zvieratá neveriacky.
„Jednoducho,“ riekol pyšne somár. „Všade, kam som na úrade vstúpil, mal som svojich kolegov…“
VTIPKÁREŇ
Rozprávajú sa dvaja hluchí rybári:
– Kam ideš, na ryby?
– Ale nie, idem na ryby.
– Ach tak, myslel som si, že ideš na ryby.
Dežo naháňa Araňu po dvore a mláti ju. Ide okolo farár a kričí:
– Dežo, ako sa opovažuješ takto tĺcť vlastnú ženu?! Veď je to hriech!
– Na nezabili by ste ju pán farár, nechce ísť do kostola! – vynájde sa Dežo.
Mladý začínajúci sudca má vymerať výšku trestu mužovi, ktorý pálil načierno slivovicu.
Príde sa poradiť so svojím starším kolegom:
– Zajtra mám jednanie s človekom, čo pálil slivovicu. Čo myslíš, koľko mu mám dať?
– Vieš čo, viac ako šesť eur za liter mu nedávaj, – radí kolega.
Učiteľ sa pýta žiakov:
– Kto z vás mi vie vysvetliť, prečo pri búrke vidíme najprv blesk a až potom počujeme
hrmenie?
Prihlási sa Fero:
– Pán učiteľ to je preto, že oči máme vpredu a uši až za nimi.
Dvaja kamaráti hľadia na oblohu:
– Pozri, letí helikoptér.
– Nie helikoptér, ale helikoptéra.
– Človeče, ty máš teda oči.
Sťažuje sa slobodný muž kamarátovi:
– Ja sa v žiadnom prípade nemôžem oženiť; každú babu, ktorú si privediem domov,
mi matka vyhodí. So žiadnou sa neznesie.
– Ja ti poradím, – povie kamarát, – nájdi si babu, ktorá bude mať takú povahu, ako má
tvoja matka.
– Bohužiaľ, aj takú som si našiel, no tú mi vyhodil zasa otec.
Na stretnutí dvoch priateľov:
– Ahoj, priateľ môj, dlho som ťa nevidel, ani na pivo nechodíš, čo sa stalo?
– Máš pravdu, na pivo chodievam len občas, lebo šetrím.
– Áno, a na čo také šetríš?
– No predsa na pálenku!
Humoreska
MAČKA
Mačku možno kúpiť, zdediť, dostať do daru, alebo sa to môže stať tak ako u nás. V záhrade sa odrazu objavilo malé mača s ceduľkou na krku: Kto ma nájde, nech si ma nechá!
V našich deťoch sa ihneď ozvalo mäkké srdce: zohriali mlieko a hladné mača nakŕmili. No manželka vzniesla protest: žiadne zviera nesmie prekročiť náš prah!
Keď jej však vylízané strakaté mačiatko skočilo do lona a pozrelo na ňu dôverčivými očami, hneď začala zháňať preň najlepšie kúsky. A bolo nám jasné, že kapitulovala.
Čoskoro sa vynorila otázka výsostne dôležitá: mačka alebo kocúr? Odpoveďou na ňu sme poverili sváka Imra, bývajúceho v meste, ktorý sa v takýchto veciach považoval za odborníka. Jeho verdikt mačka nás postavil pred nový problém: komu podarujeme mačiatka, ktoré naša Cica, ako sme ju hneď nazvali, privedie na svet, pretože žiadna akcia topenia mačeniec neprichádzala do úvahy.
Naše deti okamžite začali s ponukou medzi spolužiakmi a kamarátmi, záujem prejavila i triedna učiteľka a mačiatkom sa chcela zavďačiť svojej vedúcej aj manželka. Problém, kto si rozoberie naše mačiatka, bol načas zažehnaný.
Pravda, po viac ako poldruha roku bez mláďat sme dospeli k presvedčeniu, že sváko Imro sa pomýlil a naša Cica je vlastne kocúr.
Okrem problému s menom sú aj ďalšie. Napríklad dovolenka. Nemôžeme sa dohodnúť, kto ostane doma s Cicou. Veď predsa, ako každý potvrdí, pes má pána, ale mačka domov. A odtiaľ ju nemožno sťahovať!
Toho najväčšieho problému sme sa však nezbavili dodnes. Spolužiaci a kamaráti našich detí, ale aj ostatní známi sa na nás obracajú s tou istou požiadavkou: kedy im už konečne podarujeme sľúbené mačiatko.
Ján Grešák
