Ďalší spomedzi popredných slovenských humoristov čo už nie je medzi nami. Uplynul rok, čo nás navždy opustil a odišiel do umeleckého neba…
Karikaturista Fero Mráz, rodák zo Žiliny, študoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, aprobáciu slovenský jazyk a výtvarná výchova. Po štyridsiatich rokoch pedagogického pôsobenia na základnej škole v Sihelnom na Orave a základnej umeleckej škole vo Fiľakove, kde posledných pätnásť rokov dokonca „riaditeľoval“, sa vlani odobral do dôchodku, ktorý si, ako vtedy povedal, aspoň zatiaľ užíva, doslova vychutnáva, venujúc sa aktivitám, na ktoré mu počas učiteľského života veľa času nezostávalo (napr. maľovanie a tvorba diorám malých bojovníkov, hory, teda turistika, vnúčatá, ktorým robí oficiálneho Deda Mráza, a občas krásne dôchodcovské ničnerobenie). František Mráz bol istý čas aj aktívnym členom redakčnej rady už neexistujúceho časopisu Extra Roháč a aj jeho zásluhou si časopis dlhší čas držal svoj „výkonnostný“ štandard. V rámci tvorivej práce sa Fero Mráz venoval, okrem karikatúry, ktorá u neho dominovala, aj voľnej grafike, maľbe a komiksu, ktorý je jeho takpovediac srdcovou záležitosťou. Ako nám vtedy povedal, cíti sa v akejsi čudnej konštelácii hviezd, pretože odjakživa inklinoval k humoru a ku kresleniu komiksov, ale čas, v ktorom tvorí, nekorešponduje s jeho výtvarnými žánrami. František Mráz bol presvedčený, že jeho generácia karikaturistov pozdvihla výtvarné i obsahové hodnoty slovenskej karikatúry značne vysoko (predovšetkým vďaka bývalému „socialistickému“ Roháču, ktorý sa karikatúre a humoru venoval cieľavedome a profesionálne). Ferko Mráz bol takpovediac pri tom. Ako autor získal mnoho ocenení doma i na medzinárodných satiricko-humoristických podujatiach, ako sú výstavné salóny a súťaže prác karikaturistov; pritom sám niektoré výstavy inicioval a organizoval. Zaspomínal, že prvú karikatúru mal uverejnenú ako šestnásťročný v Kultúrnom živote Žiliny a odvtedy to dotiahol na počet prevyšujúci štyritisíc obrázkov.
Slovenským karikaturistom sa darí i v medzinárodnej konkurencii, ako nám povedal majster Mráz, napriek tomu, že slovenská karikatúra stojí predo dvermi oficiálnych inštitúcií a mimo záujmu kritiky, ako aj mimo záujmu vydavateľov. Žiaľ, „prekliata londýnska hmla, či čo…“, povedal by klasik. Po tzv. nežnej či zamatovej revolúcii, (mnohí politici hovoria o prevrate), sa aj jemu otvorili dvere dovtedy hermeticky uzatvorenej trinástej komnaty, najmä čo sa týka možností realizovať sa v oblasti komiksovej tvorby. Uvítal tieto možnosti ako nádejný umelecký šum, dúfajúc, že sa bude môcť realizovať aj v tomto žánri. Počiatočný komiksový ošiaľ zo strany tlačových médií však zakrátko opadol, pretože tak ako veľa ďalších vecí, aj toto akosi prestalo na Slovensku fungovať. Komiks doslova vykapal, hoci prvé pokusy o jeho etablovanie boli úspešné a znamenali kvalitatívny posun vpred. Podobne je to dnes aj s karikatúrou, ktorá doslova živorí. Avšak – to sú slová Františka Mráza – tak ako beznohý pilot Meresjev, aj slovenský humorista je dôkazom toho, že dobrá zelina ani v týchto najslovenskejších „prvotnokapitalistických“ podmienkach a pomeroch just nevykape a bude sa plaziť a plaziť…! František Mráz vytvoril a publikoval vyše šesťdesiat komiksov, ktoré boli podrobne zmapované českými autormi v tisícstránkovom bachante „Dejiny československého komiksu 20. století.“ Jeho nateraz posledným veľkým komiksovým počinom bolo opätovné vdýchnutie života pôvodne samizdatovej zbierke komiksov Drakulovo oko, vytvorenej podľa textových predlôh spisovateľa Juraja Šípoša, ktorý nás náhle predčasne opustil…a tak si príbehy aspoň vo virtuálnom svete môžu priaznivci komiksu vychutnávať až do skonania internetu. V tejto biede je zázrakom, že s prestávkami sa mu darilo (už vyše dvadsať rokov) držať pri živote bezdomovca Serváca, v ktorom spojil svoje dve tvorivé lásky: karikatúru a komiks. Servác sa prvýkrát objavil vo vtedajšej Smene na nedeľu začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia (1993) a odvtedy sa pretĺkal stránkami viacerých periodík až po stránky časopisu Bumerang (dvojtýždňovej prílohy denníka Šport, ktorý nedávno zanikol, respektíve sa komerčne začal venvať uverejňovaním krížoviek). Komiks mu v čase existencie Bumerangu poskytoval teplo domova – vlastne „bezdomova“. I napriek všetkému sa František Mráz, popri ďalších aktivitách venoval kresleniu. Bol zmierený s tým, že mu bolo predurčené v umeleckom živote najmä „komiksovať“ a „karikovať“. Treba zdôrazniť, že Humorikon sa môže stále venovať jeho spomienke, pretože ešte pred smrťou stihol bohatou karikatúrou ilustrovať našu knihu s názvom „Poslední mohykáni“ (bol jedným z nich), z ktorej máme v redakcii už iba zopár kusov.
Z tvorby humoristu Františka Mráza
Z archívu Humorikonu – spracoval:
Milan Kupecký
