Krátko späť, k 11. ročníku hlohoveckého Fraštackého tŕňa
Humor je valuta
Oslovili sme humoristu Milana Kupeckého, ktorému vyšla v poradí ďalšia humoristická kniha s drobnými literárnymi útvarmi. Jej obsahom sú nielen vtipné myšlienky, ale i humoresky. Knihu prezentoval autor v Hlohovci na 11. ročníku bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň. Pri tejto príležitosti sme mu položili zopár otázok.
Mohli by ste nám v krátkosti povedať, čo je obsahom vašej ďalšej, tentoraz športovo ladenej knihy?
M. Kupecký: Humor je jediná valuta, ktorá platí nielen v EÚ, ale na celom svete. Táto myšlienka uvádza moju knihu myšlienok, humoresiek a vtipov so športovou tematikou, pod spoločným názvom Spoza čiary.
Témou 11. ročníka Fraštackého tŕňa bola „voda“, nie šport. Iba pre zaujímavosť, máte v novej knihe aj myšlienky, ktoré súvisia s touto kvapalinou bez chuti a bez zápachu?
M. Kupecký: Hoci témou tejto knihy je šport, sú v nej aj myšlienky súvisiace s vodou. Napríklad: Jedine s výkonom kanoistu to môže ísť dolu vodou. Alebo: Rieka je najväčší športovec. Stále preteká. A ďalšie: Ak sa prehrá, aj pohár vody má horkú príchuť. Po futbalovom zápase mal mokrý dres, nie od pohybu, ale na rozmoknutom teréne padol do kaluže.
Výborne! Poznáme vás ako publicistu a humoristu, neúnavného propagátora všetkého, čo s humorom súvisí. Organizátorov nášho podujatia teší, že ste aj propagátorom súťaže Fraštacký tŕň. No takmer legendárny je váš boj o zachovanie časopisu Roháč.
M. Kupecký: Žiaľ, Roháč bol už vopred odsúdený na zánik. Pre satiru, ktorá smeruje do výšin, čiže smerom hore, a kritizuje úsmevným slovom i obrazom nekalé veci, ktoré sa dejú najmä v politike. Zlodejčina sa reálne prirovnáva a viaže k divokej privatizácii, ďalej sú to rôzne kauzy a nekalé špinavosti mocných tohto sveta, ktoré by sa mali cestou satiry pranierovať. Za tzv. totality Roháč musel čeliť cenzúre a uverejňovať iba tzv. komunálnu satiru. Dnes nie je takmer žiadna satira, lebo printové a elektronické médiá sú v rukách oligarchov, najmä zahraničných, ktorí predsa nedovolia uverejniť príspevky, ktoré kritizujú a zosmiešňujú ich samotných. Nepripustia, ako sa vraví, vpustiť si blchu do kožucha. Uverejňujú iba ak humor, napríklad vtipy, čo je niečo iné než satira. A nikomu sa tým „neublíži“. Mohol by som o tom hovoriť viac, pretože pozorne a so záujmom, tak ako mnohí ľudia, sledujem dianie okolo seba a vidím, že je čo kritizovať, je komu a čomu nastaviť krivé zrkadlo. Tomuto žánru, čiže humoru a najmä satire, sa venujem od čias, keď som v sebe objavil zmysel pre humor.
Predpokladám, že ako humorista ste aj fanúšikom športu, vďaka čomu vznikla aj vaša kniha Spoza čiary…
M. Kupecký: Samozrejme. Od mlada som aktívne i rekreačne hral futbal. Ako dlhoročný publicista som sa venoval predovšetkým humoru. Najmä písaniu aforizmov. Čiže som človek, ktorý vymýšľa a píše najmä krátke literárne útvary. Aj dnes, hoci iba sem-tam, sa nájde priestor na ich uverejnenie. Uvediem zopár čerstvo vymyslených: Veľa ľudí počas Nežnej vyšlo do ulíc. No mnohí na nej aj zostali. / Komunisti nám nedovolili ani len žobrať. Žobreme vďaka demokracii. / Chcel by som vstúpiť do nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol. / Oveľa ľahšie je sociálnu podporu odsúhlasiť, ako z nej vyžiť. / V rámci sebestačnosti v potravinách musíme dbať na to, aby počet volov v parlamente neprevýšil počet tých v živočíšnej výrobe. / Najviac prekladané sú diela Václava Havla. Z kúta do kúta/.
Stále však odbočujeme od témy. Hovorili sme o knihách…
M. Kupecký: Nielen táto kniha, ale aj tá predchádzajúca obsahuje aforizmy, myšlienky, ktoré počas žurnalistického pôsobenia som si zapisoval a publikoval ich vyše päťdesiat rokov v rôznych printových i elektronických médiách. Čo je zárukou, že sú kvalitné.
Dovoľte mi však nehovoriť iba o sebe, ale spomenúť tých, bez ktorých by žiadna moja kniha neuzrela svetlo sveta. Obe knihy sú vlastne dvojknihami, pretože sú netradične ilustrované samostatnými karikatúrami a spomínaní humoristi sú vlastne spoluautormi. Okrem Františka Mráza Vladimíra Pavlíka sú to ďalší poprední slovenskí karikaturisti, napríklad už nežijúci Pavol Švancár zo Svrčinoviec.
V tejto súvislosti treba spomenúť aj sponzorov, bez ktorých by moje knihy neuzreli svetlo sveta. Nazval by som ich mojich vzdelanejších, schopnejších i úspešnejších priateľov a podnikateľov so silným sociálnym cítením. Sú to podnikatelia, predovšetkým Zoltán Černák, ktorého firma Remark sa zaoberá exportom a importom. Ako poľnohospodár podniká v Palárikove. Ďalej je to Tibor Cvik, vlastník šurianskej firmy Lokotrans, ktorá sa zaoberá opravou rušňov a lokomotív. A v neposlednom rade sú to Ján Šimunek, špičkový slovenský poľnohospodár, vlastník spoločnosti Agrorent v Nesvadoch, Juraj Oremus majiteľ pekárne so sídlom v Nových Zámkoch. A niektorí ďalší. Všetkým za podporu týchto vydavateľských počinov úprimne ďakujem!
Obrázky dolu: Príprava organizátorov na pravidelné humoristické podujatie Frešťacký tŕň.
AFORIZMY Jána Maršáleka
Politici by aj počúvali hlas ľudu, lenže po voľbách majú iné starosti a pred voľbami je neskoro.
Štandardný politik presadzuje štandardnú politiku. Aby dobre živila celú jeho rodinu.
Televízny program ešte nikdy nebol taký bohatý a vyvážený: relácie o varení sa striedajú s reláciami o chudnutí.
Politické strany: čím smiešnejší názov, tým smutnejší program.
Kedysi sme mali prorokov, dnes máme analytikov.
Stal sa štandardným politikom. Potykal si s ostatnými.
Liberálna dialektika: Dvakrát obrátená lož sa stáva pravdou.
Liberál: chce byť veľmi moderný, a je len dnešný.
Hovoria o ňom, že je originálny – pri napodobňovaní robí chyby.
Čo je nestálejšie ako ženský vrtoch? Právny názor.
Pokrok nezastavíš! Dnes deti vychovávajú rodičov.
Migračná kríza môže aj prospieť – výrobcom ostnatého drôtu.
Názory sú dnes lacné, môže si ich dovoliť každý.
Móda? Najdrahšia cesta k uniformite.
V ústrety svetlým zajtrajškom! Na požičanom stacionárnom bicykli.
V záujme politickej korektnosti: králi a šašovia si vymenili miesta.
Pokročilý ide vždy dopredu – po kruhovej dráhe.
Dnes už ani zlaté teľa nie je kryté zlatom.
Nová viera: Na počiatku bol smartfón…
Reklamný klam: Požičajte si – zbohatnete!
Človek má dve ruky. Jednu potrebuje na prežitie, druhú na nosenie mobilu.
Čo na tom, že idú dozadu? Hlavne, že to nazývajú pokrokom.
Všetko je financované zo zdrojov Európskej únie, okrem Únie samotnej.
Reformy zmenili krajšie zajtrajšky na krajšie včerajšky.
Ako uspokojiť všetkých ambicióznych? Zvýšením počtu poslancov parlamentu na milión.
Dlh premenovaný na deficit vraj menej bolí.
Mnoho si nahonobil, až mu to zavadzia.
Rozleptáva nás kyselina dlhová.
Inovované príslovie: Modrejší ustúpi.
Pravým pokrokom je návrat zo zlej cesty.
Skúsenosť z úradu: Vošiel ako človek, vyšiel ako stránka.
Najviac nás ovplyvňujú tí, o ktorých nechceme ani počuť.
Symboly pokroku: telefón – smartfón – modlafón.
Opitý túžbou po moci – nepamätá si svoje včerajšie názory.
Z otca konzervatívca a matky liberálky vyrástol obracač kabáta.
Trvalý deficit – raj na zemi?
Mediálny obraz: pekne zarámovaný klam.
Nielen knihy, aj knihomoli majú svoje osudy.
Eurozóna: Spolok priateľov deficitu.
Veriaci verí niečomu, neveriaci hocičomu.
Kto kráča s dobou, nikdy ju nepredbehne.
Princíp popkultúry: lacná zábava za každú cenu.
Pre niektorých je aj vlastný názor otázkou ceny.
Značkovo oblečený holej pravde neverí.
Život je kniha, ktorú zároveň píšeme aj čítame.
Buďme múdri – spravme z marca opäť mesiac knihy!
Pokročili sme – namiesto domácich bôžikov máme televízory, mobily aj počítače.
Človek si ako jediný tvor na Zemi uvedomuje rozdiel medzi nebytím a bytím, preto vie plakať aj smiať sa.
Stále nás chce niekto poúčať, ale kto nás bude vychovávať?!
Perspektívny politik – o čo menej dáva, o to viac chce brať.
Život je niekedy hlavolam, inokedy srdcolam.
Je lepšie utopiť sa v mori než v mláke.
Človek bez kníh je ako dom bez okien.
Euroval – pre niekoho val, pre iného válov.
Vrcholom demokratúry je verejná voľba tajných spolupracovníkov.
Politika bola dlho panským huncútstvom, zdá sa, že teraz je aj huncútstvom špekulantov.
Televízne stanice sa čoraz viac menia na televízne kanály.
Donedávna bývali porady, schôdze, školenia, semináre, sympóziá… a teraz len vorkšopy.
Vraj diplomat: dokáže dlho rečniť a nič pritom nepovedať.
Táraj tára, kým ho vlastné reči nezahltia.
Dialektika: Najlepší útok je útek a najlepší útek je útok.
Vrátiť sa môže iba ten, kto odišiel.
Leto je naša ďalšia mladosť.
Nazýva sa hodnotovo orientovaným politikom – ctí si hodnotu peňazí.
Nepriamo úmerná demokracia: čím menej hlasov, tým viac nárokov.
Kto nevidí starých Slovákov? – malí Slováci.
Niekto si dokáže zarobiť aj špinením do vlastného hniezda.
Zvykajme si na dúhové pochody – za totalitu tolerancie!
Keby maďarská karta nebola reálna, nikto by ju nemohol vyťahovať.
Neumýva sa – a všetci sa mu zdajú špinaví.
Na oblečenie si nepotrpí, kabát obmieňa len pri zmene režimu.
Minulosť: doba kamenná, doba bronzová… Súčasnosť: doba smetisková.
Občania, pripútajte sa! Vchádzame do volebného obdobia.
Je to mudrlant, na všetko má názor, ale nie svoj.
Na morálku peniaze netreba.
Peniaze naplnia peňaženku, ale hlavu nie.
Šašov pribúda – a kráľov je stále menej.
Povedz mi, koho volíš, a ja ti poviem, kto si.
Polopravda je lož s dlhými nohami.
Podvodník – má čistý golier, ale špinavé ruky.
Niekedy mám dojem, že politické strany sú len odnože schránkových firiem.
Pripravila: Helena Pekarovičová
