MOŽNO JE TO TAK…
Ploty
Sú tu a boli vždy, až kam naša pamäť siaha. Drevené, obyčajné latkové aj umelecké, pletivové, nevkusné plastové, ozdobne kované železné a v ostatnom čase dômyselne ukrývajúce súkromie dvora a záhrady, betónové.
Hovorí sa, že dobrý sused je lepší ako rodina. Aj o týchto to platilo. Susedy celé hodiny stávali z obidvoch strán pletivového plota, viedli dlhé debaty, vymieňali si recepty a klebety, jednoducho si rozumeli. Potom začali pri plote stávať sused so susedou, neskôr druhá dvojica, začali sa hádky, lietali kamene ponad plot, aj sa strieľalo a skončilo to na súde. No a záver, namiesto pletivového plota postavili betónový, dobre vysoký aby ho ani mačka nepreliezla, s určovaním otcovstva nemali dobrú skúsenosť..
Asi je to chytľavé, lebo voľakedy sme chodili po uliciach, obdivovali krásne kvitnúce predzáhradky a dnes iba kde tu vidíme ľuďom do dvora. Všade sú betónové, alebo celokovové ploty, nevidíš ľuďom ani do dvora, ani sused susedovi do záhrady a pre rúško ani úsmev na tvári. Sme dokonale izolovaní. Existuje už aj odborné pomenovanie moderných betónových stavieb, brutálna architektúra.
Nové ploty
Už ani dobrý sused,
ani dobrý známy,
betónové ploty
narástli medzi nami.
Izrael-Palestína
Veľký dar si dostal,
ak ti dobrého suseda dal Boh,
lebo vojny nie sú o spravodlivosti,
ale o zlých susedoch.
Neviem čo je horšie
Nezostalo mi nič
po predkoch,
komunisti ma obrali o fabriku
a kapitalisti o všetko.
Boli to krásne časy
Ideológiu nechajme
teraz bokom,
za socializmu sme mal menej peňazí,
ale aj menej rokov.
Radová je číslovka, nie občan
Dlho píšem polemické epigramy „Možno je to tak“, ale v ostatnom čase mám neodbytný dojem, že je to tak naozaj, hlavne v súvislosti s tým, že radový občan sa k skutočnej pravde o stave vecí a diania nikdy nedostane.
Sme alergickí na pojem radový občan. Radová je číslovka a teda ak sme aj my, „radoví občania“ iba čísla, tak je s jasné, že sa s nami „počíta“ iba v štatistikách. Radový občan nemá šancu poznať pravdu o stave vecí a diania a teda o tom ako to v skutočnosti je, ani vo svojom meste, ani v štáte a už vôbec nie vo svete.
Radový občan je teda frustrovaný, nervózny a agresívny a ak vyhľadá lekársku pomoc, zistí, že psychiater má na rukách rukavice a na tvári rúško hlavne preto, aby nebolo vidno, že má do krvi obhryzené nechty a ústa vykrútené v nervóznom kŕči, je to tiež iba radový občan.
Radoví občania sa potom zhromažďujú na verejných miestach a vykričia pravdu o tom, že nepoznajú pravdu, ale nikto ich nepočúva. Sú iba predmetom televíznej relácie „Občan za dverami „. Ako ústupok dávajú v ostatnom čase radovým občanom pred dvere plastové stoličky vhodné do každého počasia, lebo občan je za dverami celého sveta, permanentne.
Holá pravda
Kam sa na jar pozrieš,
všade plno aktov,
holé je už hádam všetko,
okrem pravdy a faktov.
Kto to vie?
Keď už pravda nie je tvoja,
ale štátna,
iba tí, čo ich za to platia,
vedia ktorá je tá platná.
Až potom
budeme mať pokoj
v duši,
keď Sputnik V otestujú na Marse,
aj na Venuši.
Počkajte chvíľu
Ak neveríte na koniec sveta,
nebudeme sa vám priečiť,
diaľkovo skončíme medicínu
a budeme vás online liečiť.
Vyhosťovanie
Ukážte prstom na toho,
kto je vinný,
že sme prestali byť
národ pohostinný.
Biť, či nebiť
Nostalgicky spomíname na veľkonočné oblievačky spred dvoch rokov, aj keď kritika obávaných šibačiek a oblievačiek neutícha. Nechať sa vyšibať pre zdravie by sa nám veru zišlo, bez rozdielu pohlavia.
Tento príbeh je skutočný a Jaro Škvarelina bol pýchou našej dediny. Športovec, reprezentant Slovenska v behu cez prekážky a v krčme najlepší kamarát. Ako sa pôvodne volal už ľudia dávno zabudli a všetci ho volali Švarelina. A na vine je Veľká noc, kedy Jaro chodieval šibať po všetkých okolitých domoch. Ako výslužku za jemné, gavalierske vyšibanie, lebo gavalier a k tomu fešák on bol veľký, si pýtal nie maľované, ale surové vajcia, že urobí svojim piatim deťom parádnu škvarelinu. Gazdinky boli štedré, v každom dome mali sliepky a surových vajec dosť. Samozrejme okrem Jarovej domácnosti, lebo takým niečím prízemným ako je chov sliepok sa Jaro, bývalý vrcholový športovec, nezaoberal.
Keď už mal surových vajec plnú igelitku a napchaté ich mal aj vo vreckách nohavíc a saka, zostal nerozhodne stáť vo dvore domu, ktorý susedil s tým jeho. Domy oddeľoval iba nízky ozdobný plot. Rozpamätal sa Jaro na svoju športovú kariéru a po krátkej úvahe sa rozbehol a profesionálnym skokom bývalého prekážkara sa prehupol ponad plot. Na malú chvíľu zostal zavesený na ozdobnom stĺpiku, potom na jeho nohaviciach niečo povolilo a on sa s veľkým revom prevalil na druhú stranu plota. Odtiaľ si ho, po niekoľkých hodinách márneho čakania na škvarelinu, odtiahlo domov jeho päť detí. Celkom sa im darilo, šmýkal sa po tých rozbitých vajciach ako po masle. Škarelina sa nekonala, až do večera sa na dvore pralo. Deti ale neprišli celkom skrátka, pri podrobnej prehliadke Jarových nohavíc a saka, našli dve varené vajcia a jedno celkom rozmágané, čokoládové.
Jaro chodil šibať aj ďalej, no surové vajcia si už nepýtal, iba varené, alebo radšej malú klobásku. Prezývka Škvarelina mu už ale zostala natrvalo. O čo všetko na tom plote prišiel nikto nevie, ale je isté, že ďalšie deti už Jaro nemal.
To je otázka
Šibák, korbáč, polmlázka,
Veľká noc je aj o tom,
len nevieme čo potom,
biť, či nebiť, to je otázka.
Fľaštičkyané
Všimli ste si ich? Sú všade. Pri chodníkoch, pod zatiaľ holými kríkmi, v kvetinových hriadkach, pred obchodom, ale aj pred kostolom. Prázdne fľaštičky, ktoré pôvodne obsahovali 0,04 litra 40% alkoholu rôznych značiek.
Pred malou predajňou potravín, ktorá sa nachádza na prízemí veľkého bytového komplexu, postáva vždy podvečer rad mužov rôzneho veku v predpísaných odstupoch, aj bez odstupov, s rúškami aj bez rúšok. Z diaľky budili dojem starostlivých otcov rodín, ktorí čakajú na čerstvé pečivo reklamované vo výkladných skriniach obchodu, aby potešili ženu a deti.
Prišla som bližšie a konečne som našla zdroj, odkiaľ sa berú prázdne fľaštičky s obsahom 0,04 litra 40% alkoholu značky fernet, hruška, slivka, vodka a iné.
Od okienka práve odstúpil muž, vo veľkých robotníckych dlaniach mal zo dvadsať fľaštičiek a s úsmevom na tvári ich rozdával kamarátom. Možno mal meniny, alebo len tak, po dlhej karanténe doma. Všetko bolo v poriadku, rúška, odstupy, nezdržiavať sa a nekonzumovať pri okienku a ešte aj nestrácať ľudský kontakt s priateľmi. Z druhej strany toho istého bytového komplexu, opäť z okienka, podávajú pivo a tak sa pri istých odstupoch pravidelne vytvárajú popred činžiak súvislé zástupy ľudí a ten vyzerá ako pri obliehaní Leningradu. Všetko je teda v poriadku, pravidlá dodržiavané, národ vynaliezavý, podnik zachránený pred bankrotom, len ma mrzí, že som tri mesiace nenašla okienko s dámskymi nohavičkami.
Uvoľňovanie
Aby tú pandémiu
skaza vzala,
veď už aj zbojníci v Terchovej
uvoľňujú bralá.
Pomaturitné 2030
Najkrajšiu babu
si chcem konečne zobrať na mušku,
len neviem ako,
keď poznám ju iba po rúšku.
Odporúčané prechádzky
Rozhodne sa začnem liečiť,
dám si pivo, možno veľké,
prechádzky jarnou prírodou
dávajú dnes večer v telke.
Ako ktoré
Ženy po karanténe
to na nás dobre hrajú,
niektoré sú tehotné,
iné tak iba vyzerajú.
Nebezpečný Sputnik 5
Aj to za vinu mu kladú,
že ako vedľajší účinok,
vie rozložiť celú vládu.
Eva Jarábková Chabadová
