Dnes aktuálne nostalgicky o satiricko-humoristickom časopise ROHÁČ, ktorý vychádzal za „hlbokej“ totality

© Milan Kupecký 2021
„Roháčovci”
Poslední mohykáni
Autorsky zostavil: Milan Kupecký
Príspevky a autori: Internetové noviny Humorikon
Jazyková úprava: Štefan Švec
Obálka a grafická úprava: František Mráz a ARTUS
Vydavateľ: Občianske združenie Chýrnik
– noviny tolerantnosti – HUMORIKON.SK
Tlačiareň: Spolok Slovákov v Poľsku
ul. św. Filipa 7, 31-150 Kraków
tel.: +48 12 632 20 80
e-mail: zg@tsp.org.pl
www.tsp.org.pl
Rok vydania: 2021
Prvé vydanie.
ISBN: 978-83-8111-216-1

POSLEDNÍ MOHYKÁNI

SATIRICKO – HUMORISTICKÝ ČASOPIS ROHÁČ

V tejto knihe si okrajovo pripomíname výročie založenia slovenského satiricko – humoristického časopisu a prezentujeme najmä súčasných autorov, prevažne „roháčovcov“, ktorí zostali verní svojmu satiricko –
humoristickému žánru a dnes už existujú iba ako pamätníci. Výstižne sú pomenovaní aj v názve tejto knihy – „Poslední mohykáni“, ktorí prakticky nemajú svojich nasledovníkov a postupne opúšťajú generačne svoj
pozemský život. Niektorí ešte žijúci, prispievajú do internetového satiricko – humoristického Humorikonu, ktorý prezentuje predovšetkým ich súčasnú i dávnejšiu umeleckú tvorbu a zachováva tak aspoň v nostalgických spomienkach tvorbu tohto druhu slovenskej kultúry. Žiaľ, nie je ich už veľa, naopak je ich každým rokom čoraz
menej. Vymierajú tak ako chrobáky roháče, po ktorých bol niekdajší časopis pomenovaný. Ktovie ako vznikol nápad dať časopisu titulný názov Roháč, možno sa už nenájde pamätník z radov jeho zakladateľov, ktorý by nám to prezradil, no z biológie vieme, že roháče majú na každej nohe pár háčikov, ktorými sa veľmi pevne prichytia o podklad. Roháče, ako najväčšie chrobáky (Lucanus cervus), sme donedávna v okolitých slovenských lesoch mohli pozorovať pravidelne, ale v súčasnosti už patria medzi vzácne druhy. Vynikajú veľkým robustným telom a impozantným vzhľadom, pričom dospelý jedinec môže dosiahnuť dĺžku takmer 90 mm. U nás sa vyskytoval v nížinách a pahorkatinách takmer po celom území, predovšetkým v listnatých, najmä dubových lesoch. Zásahy človeka do prírody a odstraňovanie starých stromov a pňov spôsobili miznutie jeho prirodzeného prostredia i zdrojov obživy. Dúfajme, že nevyhynie tak, ako časopis pomenovaný po ňom.

Milan Kupecký

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

0 Comments
Inline Feedbacks
View all comments