Pranier
Nedajme si zničiť majáky svojho národného bytia!
Nedovoľme likvidáciu Spoločenských vied na našej prvej univerzite…
Z Filozofickej fakulty UK prichádzajú samé Jóbove zvesti. Je očividné, že súčasný dekan M. Zouhar vytiahol po vzore svojho otca a otcov a praotcov súčasných pokrokárov – progresívcov (vo väčšine bývalých ideových pracovníkov komunistickej strany) do nezmieriteľného boja smerujúceho k likvidácii slobodného vedeckého bádania a jeho nahradenia ideovými poučkami neoliberalizmu. Zdá sa, že ideová vernosť bude opäť ako za starého režimu dôležitejšia ako vedecká akríbia, schopnosť tvorivo pracovať a slobodne rozmýšľať. Len by som opäť pripomenul prvý odsek prvého článku Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí niečo o neviazaní sa na ideológie, čo sa v plnom rozsahu viaže aj na verejné vysoké školy!
V súvislosti s odvolaním profesora Homzu, historika so širokým medzinárodným uznaním, však nejde len o ideovú zápletku. V pozadí je zrušenie Katedry slovenských dejín, ktorú možno považovať za jeden z hlavných výdobytkov novembra 1989. Pretože až november 1989 umožnil napraviť zločin pohoničov boja proti slovenskému buržoáznemu nacionalizmu, na čele ktorých stál dedo súčasného europoslanca Šimečku. Tým zločinom bolo zrušenie Katedry slovenských dejín roku 1954. Boli sme jediný civilizovaný národ v Európe, ktorý na svojej prvej univerzite nemal katedru vlastných národných dejín.
Zrušenie Katedry slovenských dejín a vyhodenie zakladajúcej osobnosti slovenskej profesionálnej historiografie prof. Daniela Rapanta až nápadne pripomína dnešné postupy dekana M. Zouhara. Zámer v päťdesiatych rokoch minulého storočia a súčasný zámer na likvidáciu Katedry slovenských dejín je ten istý. Vtedajší koryfeji čechoslovakizmu chceli zrušiť štúdium slovenských dejín s cieľom urýchliť počeštenie Slovákov. Terajší koryfeji majú rovnaký plán, akurát aj mladý Šimečka sa vzdal projektu svojho deda ako malicherného. Počeštenie už je málo pre tohto medzičasom svetoobčana. Dnes je treba vôbec zlikvidovať národné cítenie (samozrejme okrem ukrajinského šovinizmu – aj to len dočasne). Nielen slovenské, ale aj české, nemecké…A tu katedry národných dejín sú tvrdé prekážky. Veď načo sú nám katedry národných dejín, ktoré majú tendenciu vyprávať národný príbeh ako osobitú cestu k spoločnej civilizácii suverénnych národov. Takúto budúcnosť predsa naši novomarxistickí neoliberáli pre nás neprojektujú. Naša budúcnosť má byť v popretí našej osobitosti. A ako hovorí G. Orwell, začať treba vždy v prepisovaní dejín, v našom prípade gumovaní dejín.
Vyzývam rektora i všetkých ostatných akademických činiteľov, aby zabránili potomkom komunistických ideológov zničiť našu prvú filozofickú fakultu, aby zabránili zrušenie Katedry slovenských dejín, pretože je to priamy útok na existenciu slovenského národa ako samostatného subjektu. Veď kto nemá minulosť, nemá nárok ani na budúcnosť.
Rovnako vyzývam slovenskú verejnosť, aby nezostala v tejto veci ľahostajná! Nedajme si ničiť majáky svojho národného bytia!
Anton Hrnko
