Fejtón
Humor ako dobre utajované zúfalstvo…
Plač a smiech nás sprevádzajú dejinami ako počasie. Ako reakcia na stav duše a vecí nás obklopujúcich. Akákoľvek analýza smiechu a humoru v živote človeka je čisto subjektívna, nakoľko stavy a potreby duše sú natoľko odlišné, že ich kategorizácia by mohla spadať akurát pod „ štatistické úrady“, ktoré ako vieme sú založené na klamstvách vyhovujúcich subjektu, ktorý si analýzy objedná a zaplatí.
Humor sa ťažko definuje už len preto, lebo pod tento pojem sa podpisuje celý rad fantastických fenoménov ľudského ducha. Smiech, ako tvrdia lekári predlžuje život, ale práve smiech sa stal dôvodom v histórii ľudstva aj k jeho skracovaniu. Často krát o hlavu. Spoločenské nebezpečenstvo humoru preukázala história v jeho sile a schopnosti prežiť. Tak sa humor stal nechtiac symbolom sily vôle poraziť nepriazeň osudu. Humor sa stal akousi zbraňou slabých a bezmocných, lebo tam kde je neporaziteľná sila, nutne vzniká opozícia hľadajúca prostriedky na jej elimináciu. A možno iba konštatovať, že vždy išlo o silu, ktorá prežila.
Humor ako prostriedok existencie má vždy svoj cieľ. Preto je tak odlišný od akýchkoľvek aktivít ľudského ducha. Spontánny humor sa objavuje vždy tam, kde treba zaútočiť. Baviť sa na účet volaného… Ak je konkrétny nenávidený cieľ, vždy sa nájdu masy, ktoré sa na jeho účet bavia zbraňami sebe vlastnými. Smiech vie byť láskavý, ale i príšerne odporný. Podľa toho, čo ním chceme vyjadriť. Opovrhnutie smiechom býva pre dušu napadnutého subjektu neznesiteľné a zanecháva trvalé traumatizujúce následky. A čo je na škodu vecí, smiech odľahčujúci, kypiaci energiou mizne ako dym na pahrebou. Ale to už je jeho osud. Na rozdiel od chleba smiechom a humorom sa možno prejesť. Smiech je výpoveď okamžiku. Je to reakcia na daný stav skutočnosti. Dá sa ním vyjaviť úprimnosť z radosti, ale dá sa ním aj kamuflovať rozpačitý stav svedomia. A či vari nezískavame planými úsmevmi, či úškrnkami čas aby sme si vymysleli napochytro výhovorku ak nás pristihnú na susedovie hruškách…?! Smiech sa tak stáva nielen útočnou, ale i obrannou zbraňou. Je to v podstate neformálna spoločenská komunikácia, žiaľ v mnohých prípadoch až príliš čitateľná, alebo priam frustrujúco zahmlievaná. A vždy ide iba o pravdu okolo ktorej chodíme ako okolo horúcej kaše.
Humor sa nehľadá. Humor jestvuje a my ho len objavujeme. Máme ho radi, lebo v jeho úsmevnej podobe sa dajú vypovedať všakovaké i kruté skutočnosti. Humor by nemal zraňovať, ale v rukách pomstychtivých tak koná i napriek svojmu životnému poslaniu. Povznášať ducha napĺňaním energie na riešenie životných krízových situácií. História má tisíce príkladov prežitia vďaka nezlomnej viere v život na princípe humoru. O humore je vždy možné zapochybovať ak mu nerozumieme. Je to dané tým, že na humor treba dozrieť. Ako ľudsky, tak intelektuálne. Ak voľakedy na smiech stačil kopanec do zadnice, dnes už musí humor prejaviť rafinovanejšiu tvár. Humor ide ruka v ruke s duchom doby a s tým treba počítať, že sa ho nezbavíme. Ľudia si kladú otázky, prečo je to tak. Odkiaľ sa humor berie, kde vzniká, kde zberajú humoristi svoju inšpiráciu. Humorom je „napáchnutá“ každá ľudská aktivita. Paradoxné je, že často krát humor berieme ako niečo bežné a prirodzené, čím otupujeme jeho ostrie. Ak sa povie vtip, či anekdota päťkrát za sebou, stráca svoju silu. A tak je to i so situáciami a konfliktami v našom bežnom živote. Humor vráža svoju nemilosrdnú pravdu rovno do stredu svedomia a to je dokonalý dôvod mnohými ho ignorovať. Čo vedie humoristov zabávať…?! Je to práve tá ignorancia vyššej moci pozrieť sa na seba v zrkadle humoru a smiechu. Dokážeme sa srdečne zabávať na vtipných kúskoch zvierat a domácich miláčikov, ale už zatvárame oči nad myšlienkami a skutkami, ktoré sme schopní naplniť aj za cenu porušenia pravidiel. Súčasťou humoru je trápnosť. Vychádza opäť z podhubia nepochopenia. Odsudzujeme myšlienky a artefakty, na ktoré sme nedozreli. Trápne je ak namiesto pádnych argumentov používame humor ako nejakú barličku. Nie je nič trápnejšie, ak zásadné momenty života chceme prehodiť na odľahčujúcu koľaj humoru. Humor neznáša faloš a s týmto faktom sa stretol počas života každý z nás. Vraciam sa k humoristom, k ich neľahkému poslaniu humorom otvárať oči do duše. Humor ako liek je vo svojej existenčnej podobe nenahraditeľný. Ako jed je neprekonateľným nepriateľom… Jeho sila je v akejkoľvek podobe nezničiteľná a nenahraditeľná. Sú vôbec humoristi akceptovaní ako sparing partneri pri hľadaní životných hodnôt…?! Moja skúsenosť hovorí, že nie… Humoristi sú často zamieňaní do podoby šašov, čo im určite nesvedčí. Sú na okraji uznania spoločnosti. Klauni sú najsmutnejšími ľuďmi, humoristickí spisovatelia sú často krát najuzavretejšou súčasťou spoločnosťou a karikaturisti sú v súkromnom živote oveľa mĺkvejší ako mlčiaci bratia v stredovekých kláštoroch. Možno je to tým, že o živote vedia oveľa viac ako ostatní a sú odsudzovaní preto, že to dávajú okato najavo. Smiechom a výsmechom…
Za hrsť drobných
+ Pri géniovi sa smieme nudiť lebo mu nerozumieme.
+ Viete, že krajine bez vodníkov sa hovorí púšť?
+ Napätie nemusí byť iba záležitosťou elektriny. Môže byť aj záležitosťou prstu na spúšti.
+ Ak ťa preskakujú nekrič a premýšľaj prečo.
+ Najskôr ráno zakikiríka a potom do trúby na víne. Opačne to nefunguje.
+ Ak vám prikážu dýchať zhlboka, aspoň to nejako napodobnite.
+ V pochybnej spoločnosti sa naučíme všetko, čo budeme potrebovať na obranu v slušnej spoločnosti.
+ Mlčanie je podozrivé. Čo ak sa mlčí o ničom?!
+ S karmou nepretekajte! Vždy vás dobehne!
+ Aj pri zabíjačke nie je nutné zvíťaziť, ale zúčastniť sa!
+ Pri poplachu hľadáme najskôr topánky a flintu. Až potom jeho dôvod.
HUMORESKA
Návšteva u baby Vangy
Z fantázie som si zostrojil stroj času. Nič ľahšieho pod slnkom. Po deprimujúcich skúsenostiach z dnešných dní ma opantala zvedavosť ako to bude ďalej so športom. Za koľko sekúnd zabehnú stovku, kedy ju zabehnú za rovnú nulu…Kedy sa na tyči skočí mimo atmosféry, či budú musieť plavci plávať vo vode, keď je taká drahá…Kedy konečne zdokonalia doping nezistiteľný ani marťanmi…Kedy bude cyklotrial na Mount Everest…a tak. Som zvedavý ako opica. Baba Vanga ma poznala po pachu. Je totiž slepá ako patrona. Preto vidí tak ďaleko! Dokonca vidí i budúcnosť Olympiády! Ubezpečila ma, že bude dosť miliárd na jej uskutočnenie, lebo denne sa vytlačí pár vlakov s dolármi. Ničím kryté, ale bankám to nevadí. Múdra veštkyňa mi naliala do srdca nádej. Šport bude i v budúcnosti skvelým biznisom. Teší ma to, veľmi ma to teší. Na človeku predsa nezáleží, ale na biznise áno. Olympiády budú každý rok! Jeden rok pre mužov a ženy. Po dôkladných testoch pohlavia. Pre ženy zrušia box, vzpieranie, vrh guľou a oktigon. V druhom roku bude paraolympiáda. Z hier budú vylúčení tí, čo budú chcieť súťažiť iba na základe vlastníctva zubnej protézy. Športovci budú podrobení tvrdej kontrole, či nemajú vo zvyšných končatinách zabudované pomocné motorčeky ako to majú cyklisti na Tour…a inde, kde sú kopce. V treťom roku budú súťažiť lesbičky a gayovia. Ženy v mužských a muži v ženských disciplínach. Myslím si, že v týchto súťažiach pôjde hlavne o prestíž dizajnérov oblečenia a ich fantázie. Štvrtý rok bude veľkolepou šou všetkých päťdesiatšesť pohlaví…Úžasné divadlo o farebnosti a rôznorodosti ľudskej rasy. Samozrejme mládeži neprístupné, načo im brať v nezrelom veku ilúzie o človeku a vieru…Nuž, budúcnosť vidím ružovo. Ďakujem ti baba Vanga, si žena mojich snov…!
Za hrsť drobných…
+ Miesto pod slnkom si treba vypotiť.
+ Tupá ignorancia planéty človekom je to prvé, čo je z vesmíru na zemeguli vidieť.
+ Ja som s krtkom v záhrade vybabral. Predal som záhradku ako pozemok pod diaľnicu!
+ Ak elektromobilu dôjde šťava, ako nájde potme v noci nabíjačku?
+ Ak kohút ráno mlčí, na vine môže byť aj líška.
+ Pri doživotí v podstate konzumujete zásadne domáce jedlá.
+ Sme zlomyseľní! Narobíme deti a potom sa správame podľa hesla …Po nás potopa!
+ Ponáram sa iba do riek s dobrou povesťou.
+ Ak začne žena meniť farbu vlasov, má iba dva dôvody. Starne, alebo sa z nej stáva lovec.
+ Viete, že po prvej facke zábava nekončí, ale začína?
+ Nevieme si rady s lesnou zverou, tak prečo potom šikanujeme pytliakov.
Fejtón
Spravodlivosť je mŕtva…
Spravodlivosť je mŕtva už toľko rokov, koľko má ľudstvo samo…Urobil som si prieskum na otázku…Veríte v spravodlivosť? A z desiatich respondentov mi desiati odpovedali, že na svete je len jedna spravodlivosť. Narodíš sa a umrieš…Finitum! Teda nič také ako spravodlivosť na svete nefunguje, preto hútam, komu slúži Ministerstvo spravodlivosti. Byrokracia navyše. Inšpiroval som sa novým zákonom za riekou Moravou. Každá matka čo vychovala dieťa dostane k dôchodku pridaných 5OO Kč! Za každé porodené a vychované…To vychované mi rezonuje v duši. Obecne si to zaslúžia, fandím ich víťazstvu a oceneniu. Ibaže ako vieme, nikoho sa nechcem dotknúť konkrétne, nie je matka ako matka. Našťastie je veľa matiek, ktoré si odtrhnú od úst aby ich ratolesť netrpela núdzou. Venujú im všetko svoj čas, šatia do čistých hábov, chodia na prechádzky do ZOO, berú ich na dovolenky do hôr či k moru, kupujú im hračky, športové potreby. Zapisujú ich do krúžkov a chodia na rodičovské schôdzky…Dobrá výchova je taká, ak deti na dary čo dostali od matiek nezabúdajú. Vracajú im to na starobu v podobe pomoci, ktorú vážne raz budú potrebovať. Je tu však aj iná skupina matiek, rovnako ohodnotená počtom pôrodov…Čím viac pôrodov, tým vyššie príjmy! Ideálne je porodiť aspoň dvanásť…/Štatistika ČR vykazuje príjem bez práce štvorčlennej rodiny neprispôsobivých na milión korún ročne… Zo štátneho rozpočtu./ Netrúfam si odhadnúť, koľko dostane rodina s dvanástimi deťmi. Je to ich voľba, nič nenamietam. Ibaže, koľko z tých detí má pitnú vodu? Teplo, slušné ošatenie? Prečo malé deti chodia v zime bosé po snehu? Koľko krát za deň sa najedia kvalitnej stravy? Chodia do školy, či opúšťajú v trinástich rokoch školy kvôli pôrodom. Aké bude ich potomstvo prospešné štátu, keď veľká časť po odznení puberty končí v rukách polície a v base? To sú moje otázky, lebo sa natískajú v rámci plošnej spravodlivosti. Falošnej spravodlivosti. Ján Amos Komenský povedal. „Spoločnosť nepotrebuje ani tak vzdelaných ľudí ako dobre vychovaných…“ Už chápem, prečo musel utiecť do exilu…Videl do budúcnosti…!
Za hrsť drobných…
+ Z dejín sa dozvedáme, že Pilát mal ruky.
+ Ak je budúcnosť ružová je to iba sen.
+ Tanec nás učí ako sa máme v živote obracať.
+ Ku každej múdrosti treba pristupovať opatrne. Môže nás bolestivo vyviesť z omylu.
+ Nikto sa modlením lepším kajúcnikom nestal.
+ Dokonalosť výhovoriek je ukrytá v bohatosti slovníka.
+ Iný je plač nad rozliatym mliekom a iný nad rozliatou vodkou.
+ Ak vidíš v studni hviezdy je tam voda.
+ Idem do drsnej prírody. Tie ceny…tie ceny!
+ Ak je svetlo, nie je žiadnym umením dovidieť si na koniec nosa.
+ Pre manželov je prijateľnejšie ak sú v šatníku mole než manželkini milenci.
+ Nevesty odhadzujú svadobné kytice. Oslobodené ruky hovoria za všetko.
+ Na prvé rande by mali chodiť slečny s mamičkami. Pre výstrahu.
Vlado Javorský
