Ministerka kultúry Slovenska Natália Milanová: „Demokracia potrebuje slobodné médiá…“
Humoreska
DOTÁCIE
(Podobnosť so žiadosťou tvorcov Humorikonu o grant je čisto náhodná!)
„Dobrý deň, som tu správne, tu zasadá komisia, ktorá rozhoduje o prideľovaní dotácií na podporu umenia?“ „Áno, správne, o čo ide?“ odvrkne bruchoplecitý muž, zahniezdiac sa v kresle za vrchstolom, zrejme predseda komisie. Ostatní páni, sediaci po oboch jeho stranách, unudene zívajú a podriemkavajú.
„Som redaktor humoristických novín a nedávno sme podali žiadosť o poskytnutie…“ „No a čo má byť; ako sa volajú tie vaše noviny?“
„Ľudia okolo nás, prosím, už piatykrát podávame žiadosť, no doposiaľ nám nebol pridelený jediný cent.“ „Ľudia okolo nás… Prosím vás, na takéto noviny chcete dotáciu? Schválne sme si prelistovali jedno vydanie, a tuhľa, hneď na prvej strane sú fóry o mne: Jediné, čo ho dokázalo naplniť, bola fľaša slivovice…Hoci mal už tretiu manželku, milenku mal tú istú…Najradšej zachraňoval tých, čo sa topili v peniazoch…A na ďalšej strane o kolegovi po mojej pravici: Aj keď nebýval práceneschopný, neschopným v práci bol stále…Všetky jeho morálne zásady sa rozpustili v peniazoch…Ďalej sú tu fóry o mojej svokre a o mojej manželke:
Bola vychýrenou krajčírkou. Na kohokoľvek dokázala ušiť búdu…Aj napriek tvrdeniu, že všetci muži sú rovnakí, často ich striedala…Dovtedy nebola vo svojej koži, kým jej milenec nekúpil nový kožuch…A o ostatných kolegoch: Jediné, čo vedel poriadne chytiť do rúk, bola výplata…Ťažko sa dal podplatiť. Len málokto mal totiž toľko peňazí…Poctivo dokázal v živote vykonávať len jediné: brať úplatky…Nikdy sa nedal opiť rožkom. Iba borovičkou…Nechýbajú ani fóry o vláde, o ktorej sa bude písať, hľa: Namiesto pomoci kultúre vyplatila vláda sviniam podporu vo výške štyritisícpäťsto eur na každú sviňu…Nuž a takto by som mohol pokračovať rad za radom. A to ešte nevravím o ostatných politikoch, karikatúrach a kresbách!“ „Nie, pán predseda, mýlite sa, to nie je o vás, ani o vašich príbuzných či kolegoch. Je to o všeobecných ľudských neduhoch, kváriacich našu spoločnosť, na ktoré chceme upozorniť; neberte to, prosím, osobne…“ „Akože to nie je o mne a o mojich kolegoch, všetci sme tu opísaní! Ja najlepšie viem, aký som a dobre poznám aj kolegov, že vám nie je hanba o takých stupídnostiach písať, a ešte na to žiadať podporu z nášho fondu. Von! Nech vás tu viac nevidím!“ O niekoľko dní bolo do redakcie doručené rozhodnutie: Kvôli nízkej, až stupídnej úrovni novín Ľudia okolo nás nebudú na ich vydávanie poskytnuté žiadne dotácie. Voči tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie…
ZÁDRAPKY
O pravde
Holú pravdu dnes nenájdete ani na nudistickej pláži.
O vynaliezavosti
Dokázal vymyslieť čokoľvek, len nikdy nevedel, na čo by sa to dalo použiť.
O nezávislosti
Aj keď bol nezávislým poslancom, veľa od neho záviselo.
O lezení
Vliezol šéfovi do zadku, no nenašiel cestu späť.
O polyteizme
Aj veľký počet bohov môže byť príčinou zla.
O dostatočnosti
Jediné čo dokázal poriadne chytiť do rúk, bola výplata.
O zhodnotení
Človeka dokážu po smrti najdokonalejšie ohodnotiť ľudožrúti.
Záujmová
Bol ochotný kedykoľvek priložiť ruku k delu.
O čestnosti
U politikov nie je čestná už ani stráž.
Účelová
Účel svätí prostriedky. Povedal si čert a vošiel do kostola.
Sekulárna
Aj keď bol ateistom, občas videl všetkých svätých.
(Ne)priateľská
Ťažšie premôcť nepriateľstvo ako nepriateľa.
Záchranná
V peniazoch sa ešte nikto neutopil. Vždy sa našiel obetavý záchranca.
Paradoxná
Najväčší únik mozgov spôsobujú prázdne hlavy.
Historická
Aj keď nebol bezdomovcom, neprestával sa hrabať v smetisku dejín.
Perzekučná
Obvinuli ho z rasizmu, pretože vždy trafil do čierneho.
Humoreska
FÚZY
„Dobrý deň, pán Tvrdoň, dlho na mňa čakáte? Prepáčte, trochu som sa zdržal na obede, ale hneď to napravím. Nech sa páči, ráčte vstúpiť,“ oslovujem na chodbe pred mojou kanceláriou čakajúceho pána, s ktorým som sa spoznal vďaka jeho častým návštevám tunajšieho úradu. Riešili sme spolu totiž viacero jeho sťažností a zdravili sme sa už aj na ulici. Teraz však pán Tvrdoň ledabolo fľochne po mne okom a pomedzi zuby precedí: „Ďakujem, čakám na vášho kolegu; informovali ma, že by sa mal každú chvíľu vrátiť z obedňajšej prestávky.“
Odomknem kanceláriu sadnem za stôl a zahĺbim sa do práce. Asi po polhodine mám chuť na kávu. Vyjdem na chodbu a vchádzam do kuchynky. Pán Tvrdoň stále sedí na lavičke, akosi zvláštne na mňa hľadí, no mlčky vyčkáva. Urobím si kávičku, vchádzam do kancelárie a pokračujem v práci. Čoskoro sa vracia z obeda môj kolega. Usadí sa za stolom, chvíľku si vydýchne a začne sa prehrabávať v hromade spisov. Po niekoľkých desiatkach minút vstane, vyjde na chodbu, no hneď sa vráti a hovorí: „Počúvaj, na chodbe už dlhší čas sedí akýsi pán, nečaká náhodou na teba?“ „Na mňa určite nie; tvrdil mi, že čaká na kolegu, a keď neprišiel za tebou, určite čaká na niektorého kolegu z vedľajšej kancelárie – veď dnes som už trikrát šiel okolo neho,“ argumentujem. „Ale kolegovia vo vedľajšej kancelárii sú všetci. Už dlho vracali sme sa predsa spolu,“ – zdôraznil.
Nato prudko otvorím dvere, pozriem na pána Tvrdoňa, ktorý už takmer zaspával, a rázne sa ho pýtam:
„Na ktorého z mojich kolegov to vlastne čakáte? Veď sme tu všetci už vyše hodiny!“
„Prosím vás, neviete či príde ešte dnes do práce pán Pokorný? Už dobrú hodinu naňho čakám. Asi budem musieť podať ďalšiu sťažnosť“ odpovie, utierajúc si z čela pot.
Zostal som ako obarený, no rýchlo sa spamätávam: „A čo, my sa už nepoznáme, pán Tvrdoň, veď ja som Pokorný. Toľkokrát sme sa stretli, a vy neviete, kto som?“
Pán Tvrdoň na mňa chvíľu nemo hľadí, akoby som doletel z Marsu, no potom sa z neho vyderie: „No… No… To áno, ale vždy sta mali fúzy, a odrazu nemáte nič…“
Vtedy som si uvedomil, že len pred pár dňami som si oholil fúzy.
SENTENCIE
Milionári nie sú bohatí. Majú len veľa peňazí.
Ľahko sa stať neviditeľným medzi slepými.
Beda takej spoločnosti, v ktorej nad všetkými zákonmi stoja peniaze.
Najhoršie sa žehlí pokrivený charakter.
Pravde do očí sa najlepšie pozerá ružovými okuliarmi.
Hlúposť nikdy nespácha samovraždu.
Politika je vraj pre ľudstvo nevyhnutná. Nikto však nevie, na čo.
Aj bezzubému neraz klapnú zuby naprázdno.
Nejestvujú špinavé peniaze. Špinaví sú len ich majitelia.
Aj napriek tomu, že pravda vždy zvíťazí, lož nikdy neprehrá.
Pre mnohých je strata rozumu tou najmenšou stratou.
Aj pri klamaní treba vynaložiť kus svedomitej práce.
Nikdy sa nevzdával svojich snov. Spal ďalej.
Rozum zatiaľ ešte nikomu nechýbal, zatiaľ čo peniaze chýbajú každému.
Bol ochotný postaviť sa za kohokoľvek, len aby nebol nikomu na očiach.
Neradno hrať mŕtveho chrobáka pred nenásytným zobákom.
Myslenie je najťažšia práca, ktorá nezaručuje žiadnu odmenu.
Neexistujú šťastní ľudia. Existujú len ľudia, ktorí hovoria, že sú šťastní.
Etika má v politike taký istý význam ako v erotickom salóne.
Najviac obmedzencov sa nachádza v krajinách neobmedzených možností.
Keby sa dalo vykúpiť zo smrti, miliardári by boli večne živí.
Aj mlčanie môže byť prejavom inteligencie.
Dobrých ľudí sa všade veľa zmestí; najviac však na cintorín.
Všetci vieme, že raz zomrieme, no len niektorí vedia, čo majú dovtedy robiť.
OFSAJD
Oliver sedel na tribúne a hrýzol si nechty. Potláčal takto nervozitu. Okolo hučalo povzbudzovanie hráčov. Občas aj on hlasito zrúkol, a keď rozhodca zakročil proti „jeho“ mužstvu, strčil prsty do úst a začal hvízdať ako dáky rušeň.
„Prečo len nehrá Kubíček, prečo je tu ten drevený Mikula?“ hútal namosúrený. Teraz však náhle maličký Mikula šikovne zabehol za obranu, obohral brankára a elegantným pohybom poslal loptu do siete. Tá sa už len huncútsky usmiala na naľakaného gólmana, ktorý sa márne za ňou vrhal.
Oliver vyskočil zo svojho miesta, natiahol ruky k nebu a dal sa revať:
„Góóól… góóól! Góóól!“ S ním hučala celá tribúna. A on mával rukami, akoby dirigoval ten revúci orchester. Potom pričapil ruky na plecia pred ním sediaceho diváka:
„Pánečku, videli ste to? To je hráč! Klasa, skutočná svetová klasa!“
Sediaci pred ním sa pomaly obrátil, opovržlivo si ho premeral a s lakonickou triezvosťou precedil pomedzi zuby:
„Ofsajd!“
S Oliverom sa zakrútil celý svet. Zagánil na protivníka, ťažko preglgol a potom súcitne vyhŕkol:
„Ste analfabet. Naozajstný futbalový analfabet!“
„A vy ste obmedzený, drzý a hlúpy!“ odvetil mu neznámy.
„Vezmite si okuliare, keď prídete na zápas!“ vyštekol Oliver.
„A vy sem ani nechoďte!“
Slovo dalo slovo a začali sa triasť päste…
Keď schladení obaja kráčali v sprievode urastených strážcov bezpečnosti, zamrmlal Oliver výhražne:
„Veď my sa ešte stretneme!“
O pár dní šiel Oliver s manželkou navštíviť príbuzných. Nastúpili do trolejbusu, posadili sa vedľa seba, Oliver sa oprel dozadu a natiahol svoju nohu – na topánku pred ním sediaceho človeka.
„Prepáčte“, preriekol, na čo ten druhý s úsmevom prikývol – veď nič, nič sa nestalo.
Aj Oliver sa usmial, potom mu však zmrzol úsmev na tvári. To bol ten muž z nedávneho futbalu! Aj on sa zháčil, vari aj ústa otvoril, tak hľadel.
Oliverov „známy“ o chvíľu vystupoval. Otočil sa k manželom a s milým, nefalšovaným úsmevom na perách zasalutoval:
„Majte sa pekne, dovidenia!“
Obaja mu opätovali pozdrav i úsmev. Keď vystúpil, Oliverova manželka sa spýtala:
„Kto bol ten sympatický pán?“
„Je to môj starý dobrý priateľ,“ odpovedal Oliver s presvedčením.
ŠTUCHANCE
O omyloch
Lepší omyl mudrca ako neomylnosť hlupáka.
O neopakovateľnosti
Nikdy neopakoval tú istú hlúposť. Vždy ich mal dostatočný výber.
O výhodnosti
Ku stavbe vzdušných zámkov nie sú potrebné nijaké základy.
O politickom relaxe
Až keď ho odvolali z funkcie, cítil sa ako vymenený.
O účinnejšej metóde
Keď nepomohli medové motúzy, dostal povraz.
O fakte
Každý vtáčik raz zaspieva labutiu pieseň.
O obozretnosti
Aj keď mal všade dvere dokorán, vždy pamätal na zadné vrátka.
O náhlej zmene
Bol naozaj veľkým zvieraťom. Stal sa z neho vôl.
O prednostiach
Jej prednosti boli hmatateľné.
O pravde
Holú pravdu dnes nenájdete ani na nudistickej pláži.
O vynaliezavosti
Dokázal vymyslieť čokoľvek, len nikdy nevedel, na čo by sa to dalo použiť.
O otvorenosti
Keď sa nedokázal otvoriť svetu, otvoril sa aspoň podsvetiu.
O dostatočnosti
Jediné čo dokázal poriadne chytiť do rúk, bola výplata.
O záchrane
V peniazoch sa ešte nikto neutopil. Vždy sa našiel obetavý záchranca.
O paradoxe
Najväčší únik mozgov spôsobujú prázdne hlavy.
O krajine neobmedzených možností
Na Slovensku je normálne čokoľvek.
ZAPLETENÝM JAZYKOM
Faktovka
Aktovka s faktami.
Mužoretka
Mažoretka mužatka.
Vojzvodkyňa
Vojenská zvodkyňa.
Strojzvodca
Zvodca v strojovni.
Lacifundista
Fundovaný farmár Laci.
Skapor
Zdochnutý kapor.
Spevôkol
Spevokol v exteriéri.
Spevokôl
Spievajúci kôl.
Neurozóna
Eurozóna postihnutá duševnou poruchou.
Hlupič I
Hlúpy lupič.
Hlupič II
Ohlupovač z povolania.
Nezvestinec
Utajovaný nevestinec.
Vzdychovka
Dychovka pre najstarších.
Neandertanec
Neandertálsky tanec.
Bizerant
Bizarný homosexuál.
Pucfleky
Pracovné fleky v zahraničí.
FRAKCIE DEMOKRACIE
Demokrucia
Prekrúcaná demokracia.
Domokracia
Domáca demokracia.
Démonkracia
Diabolská demokracia.
Dymokracia
Demokracia spálenej zeme.
Demokreácia
Výplod demokracie.
Demográcia
Lákavá demokracia.
Demolkracia
Demolácia demokracie.
Demokrachcia
Krachujúca demokracia.
Demoskrat
Skrat demokracie.
DemokraCIA
Demokracia tajných služieb.
Demofrakcie
Frakcie demokracie.
ZÁDRAPKY
Alternatívna
Radšej bruchaplný ako duchaplný.
O tolerancii
Ochotný bol tolerovať každú vlastnú chybu.
O múdrosti a hlúposti
Múdrosť je pominuteľná, hlúposť večná.
O svetskej kráse
Svet by bol oveľa krajší, keby neexistovali ľudia.
Efektívne klonovanie
Z čiernych oviec biele kone.
Z podsvetia
Všetky obvinenia sa zakladali na pravde božej.
Potratová
Najprv potratila rozum, potom potratila.
Stravovacia
Aj keď nemal na jedlo, vždy mal vyžraté.
O zručnosti
Robota mu vždy išla čo najďalej od ruky.
Nákazová
Najväčšiu nákazu šíria zdraví ľudia.
Paradoxná
Najvyšší čistý zisk prinášajú špinavé peniaze.
Zdravotnícka
Každá choroba je prejavom zdravia bacilov.
Eko echo
Ako sa v hore rúbe, tak sa z hory ozýva.
O podstate zdravotníckej reformy
Zdravie škodí smrti.
O ľudomilstve
Človek je filantrop, to len ľudia sú zveri.
O lepšom variante
Radšej si zlomiť nohu v mercedese ako na bicykli.
O drahote
Hoci nikdy nerobila drahoty, každý jej šepkal, že je jeho najdrahšou.
O akútnom nebezpečenstve
Človek je metlou ľudstva.
O právnej istote
Po práve k poprave.
O termálnom vrte
Jalový vrt, z biznisu trt.
O rozkoši
Rada ľahla, kým nezľahla.
BEZDOMOVCI
Tomáš dostal chuť na pivo ako nikdy. Ustatý po celodennej šichte posadil sa za stôl na terase záhradnej reštaurácie. Bol krásny letný podvečer, slnko sa odrážalo v trblietavom lístí, v diaľke hučali autá, oblohu križovali rovné biele pásy po lietadlách. V reštaurácii sedelo len pár hostí a usmievavá čašníčka už za okamih postavila pred neho pohár oroseného zlatistého moku. Nestačil si vychutnať ani prvý dúšok, keď tu zozadu mu na rameno padne čiasi ruka a ozve sa hlas:
„Nazdar, kamarát!“
Obzrie sa a za ním stojí bývalý spolužiak Imro, ktorého nevidel už dobrých desať rokov.
„Tak toto je teda šťastie,“ usmieva sa prekvapený Tomáš a už si aj navzájom stískajú pravice.
„Som tu služobne, hen za rohom sme mali dvojdňové sympózium,“ rozhovorí sa Imro a hneď si prisadá. Rozhovorom nebolo konca kraja. Na pretras prišlo všetko možné: od úspechov v zamestnaní cez rodinné pomery až po šport či politiku. Nuž a medzitým pivo i nejaký ten kalištek koňaku, veď takéto vzácne stretnutie treba zapiť.
Rozchádzali sa neskoro večer, keď Imro sa už musel poberať na posledný rýchlik do Bratislavy. Tomášovi zas zanedlho išiel do neďalekej dediny autobus.
Po Imrovom odchode sa Tomáš pobral na autobusovú stanicu a vtedy sa dostal k slovu alkohol. Začali sa mu zaplietať nohy, oťaželi mu údy, a tak sa hneď po príchode na nástupište usadil na lavicu v kúte a usnul. Vedľa seba mal položenú ošúchanú igelitovú tašku a šiltovku, ktorú si ešte stačil zložiť z hlavy. Okolo prechádzali ľudia, neďaleko polihovali bezdomovci, ale Tomáš ich nevnímal, schúlený do klbka sa iba sem-tam trochu zahniezdil, aby si narovnal kostru.
Prebral sa až nadránom, keď sa stanica zapĺňala ľuďmi. Hmlisto sa rozpamätúval na včerajšok. Sotva si všetko ako-tak urovnal v hlave, poobzeral sa okolo seba a siahol po čiapke. A tu, hľa, zaligocú sa v nej mince a objaví sa i zopár bankoviek. Zahanbený a urazený ich aj s čiapkou nenápadne položil medzi bezdomovcov, podriemkavajúcich na vedľajších laviciach, a s hlavou zastrčenou medzi plecami, aby ho nik nespoznal, tackajúc sa pobral kade ľahšie. Skôr než sa celkom vzdialil, začul za sebou chrapľavý hlas:
„Počkaj kamarát, kam ideš, ešte tu máme čučo…!“
VYNÁLEZY TISÍCROČIA
Belgickí vedci vymysleli fúrik na jadrový pohon.
Americkí vedci vynašli padák s plochou dráhou letu.
Slovenskí vedci zostrojili stacionárny bicykel na elektrický pohon.
Dánski vedci skonštruovali bezpilotnú kolobežku.
Švajčiarski vedci vymysleli digitálky na veterný pohon.
Britskí vedci vynašli mobilný telefón na bioplyn.
Japonskí vedci zostrojili expresný rýchlik na kolieskových korčuliach.
Bruselskí biznismeni vynašli antikoncepčný prostriedok pre homosexuálov.
VÝVRTKY
Úspešná
Vždy dosiahla, čo len chcela
– veď v posteli bola skvelá.
Filantrop
Ľúbi ľudí,
ktorých šudí.
Zámery v zámorí
Americký kovboji
snívajú len o boji.
Možnosti mocností
Agenti a bossovia
každý režim rozložia.
Úžernícka
Núkal úver ako nik
– a je z neho úžerník.
Antikorupčná
Nikdy nevzal úplatok
– vyšiel na psí tridsiatok.
Migračná solidarita
Vnútili im cudziu rasu
vyprázdňovať štátnu kasu.
O verejných činiteľoch
Menej práva a viac moci
potrebujú k právomoci.
Ľudožrútia
Ukrutne ho bolí brucho
– priveľmi žral politikov.
O špine a čistote
Môže za to iba špina,
že je čistá každá sviňa.
Recept na úspech
Holým stykom
s politikom.
O prestupe
Už po prvom štarte
poradil mu strýčko:
„Vymeň svoj dres, chlapče,
za stranícke tričko!“
Desatoro prikázaní pre tretie tisícročie
1. Ja nie som Pán Boh tvoj! Máš tisíce iných bohov okrem mňa, aby si sa im klaňal.
2. Nevezmeš meno Božie zadarmo.
3. Zabudni, aby si deň sviatočný svätil.
4. Cti otca svojho i svoju nevlastnú matku.
5. Nezabiješ, ak ho netrafíš.
6. Nezasmilníš, keď ti nepomôže ani viagra.
7. Nepokradneš, čo nevidíš.
8. Nepreriekneš krivého svedectva proti blížnemu svojmu, ak nie si kajúcnik.
9. Nepožiadaš manželku za blížneho svojho.
10. Ani nepožiadaš majetku blížneho svojho, ani ničoho, čo jeho už nie je.
Ján Grešák
Echo tvorcov a autorov Humorikonu
Ocitáme sa ako žiaci v škole. „Zazvonilo“, a možno aj odzvonilo a koná sa malá, alebo i veľká prestávka. Pani profesorka Radičová nedávno v televízii, okrem iného povedala: „Kde nie je satira, nie je ani demokracia.“ No žiaľ iba konštatovala. Keďže hráme s otvorenými kartami, a podľa vyjadrenia FPU, ktoré patrí pod ministerstvo kultúry, má Humorikon kolísavú úroveň. Teda nevidíme v blízkej budúcnosti ako nezisková organizácia žiadne pozitívne riešenie a akúkoľvek pomoc. Niektorí autori tvoria a realizujú sa, a vďačne entuziazmom tvoria Humorikon čiže zadarmo, na úkor svojho voľného času, vrátane administrácie. Po tri razy sme márne oficiálne žiadali od vlády, respektíve ministra kultúry a Fondu na podporu kultúry finančnú (aspoň malú) podporu, no bezvýsledne. Nastal teda kritický čas, – hoci sa nám doteraz „žobraním“, zľutovaním a presviedčaním, a dobrosrdečnosťou zopár dobrodincov podarilo vydať niekoľko humoristických kníh a z vlastného dôchodkového fondu udržať Humorikon – ako tak pri živote, – no životné okolnosti nás nútia spomaliť, alebo zabrzdiť. Keďže s vydávaním, okrem umeleckej, duševnej a iných aktivít treba platiť aj drobnejšie výdavky za prácu technickú, bez akýchkoľvek finančných príspevkov to jednoducho nejde. Mnohí, humoristi, či nehumoristi horiaci závisťou sa možno potešia že padáme na hubu a naopak mnohí nás presviedčajú, že peniaze nie sú všetko…že treba pokračovať. Proste, napokon už sme viac razy pretraktovali naše problémy preto je škoda sa k tomu vracať, vysvetľovať a rozpisovať. Možno by pomohli predčasné voľby, ale to by nesmeli byť zmanipulované a museli by sme mať šťastie, a vo voľbách vsadiť na kandidátov, ktorí to myslia so Slovenskom vážne, dobre a úprimne. A nepovšimnuté by u nich nebolo ani kultúrne bohatstvo.
ŽIVOT NA SLOVENSKU
Nežije sa dobre
len sa dobre žobre.
Účet nášho OZ Chýrnik – noviny tolerantnosti – Humorikon je na nule. Ak nás niekto podporí, budeme pokračovať. IBAN: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499.
Milan Kupecký, predseda OZ a koordinátor Humorikonu
