Fejtónovou klávesnicou Pavla Dinku
Rozhovor s vyškoleným propagandistom
A: Tak vy sa chcete stať úspešným propagandistom?
B: Áno… úspešným, bezhranične slobodomyseľným a proeurópskym…
A: Ako si svoje poslanie predstavujete?
B: Všade, na každom fóre, budem hlásať pravdu… len tak spakruky.
A: Aj bez faktov?
B: Aj bez faktov. Načo sú nám?! Veď pravda hory prenáša, fakty nepotrebuje.
A: Nie je to láska, čo hory prenáša…?!
B: Kdeže láska! Zapácha to starinou…
A: Ako chcete šíriť pravdu vo verejnosti… bez faktov a… bez lásky?
B: Dôležité je veľa hovoriť a nič nepovedať…
A: Ako to myslíte?
B: S využitím novoreči… povedzme pomocou slov oho, jaj, juj, hm, íha atď.
A: Zrejme novinka…
B: Ani nie… iba vedecké rozpracovanie orwellovčiny, už nijaké homonymá, zásadne iba jednoznačné či presnejšie jednovýznamové slová.
A: Ako a kde si možno novoreč bližšie osvojiť?
B: Na špeciálnych školeniach, kde prednášajú najznámejšie domáce a euroatlantické esá.
A: Môžete nám prezradiť, ako také školenia prebiehajú?
B: Samozrejme. Zmes novoreči pomeliete v propagandistickom mlynčeku, dochutíte sorosovskou múčkou, konšpirátorským korením a viacpohlavnou omáčkou. A na záver všetko premiešate varechou dovezenou zo Spojených štátov.
A: A čo potom?
B: Takto pripravenú zmes so všetkými špéciami nalievate lievikom v primeraných dávkach do…
A: … do…
B: … hláv ľudí. Ale pozor… všetko sa to musí odohrávať pod prísnym dozorom hlavných nositeľov právd pod heslom „Ani slovo nazmar“.
A: Nejako mi to pripomína ono dávne žatevné heslo „Ani zrno nazmar“…
B: Veď práve… už teraz sa tešíme na budúcu volebnú žatvu, po celom svete zháňame lieviky, nakupujeme príslušné ingrediencie, organizujeme školenia novoreči…
A: A čo keď to ani tentoraz nevyjde?
B: Jestvujú široké možnosti, ešte je veľa krajín, kde slová oho, jaj, juj, hm, íha patria k tým najmódnejším a najžiadanejším. Tam sú dvere vždy otvorené…
A: Na záver obligátna otázka: Čo odkážete širokej verejnosti?
B: Iba obyčajné hm… síce obyčajné, ale vraviace za všetko…
Pavol Dinka
