Vybrali sme zo srbského hmoristického časopisu ŠIPAK. Rozhovor je preložený zo srbštiny do slovenčiny. Interviu je s redaktorom (Bohdan Pisár – alter ego redakcie)
(Rozhovor preložila jeho autorka zo srbštiny aj do slovenčiny)
Milan Kupecki (Bohdan Pisár – alter ego redakcie) je dugogodišnji, iskusan, ali i poznati slovački publicista, ne samo na polju savremene humoristike, koja je prekrivena korovom, već dugi niz godina radi u nekoliko nacionalnih časopisa i u kratkom periodu i u Novom Roháču gde je bio i glavni urednik. Autor je osem humorističkih knjiga koje je objavio kako kaže sada pri kraju svog života, uz doprinos Književnog fonda i nekoliko vodećih slovačkih karikaturista i preduzetnika. Sada radi na drugoj knjizi pod nazivom ,,Ako sme válčili za socializmu.“. Danas, kao penzioner, upravlja satirično – humorističkim internet portalom Humorikon, s kojim je naš Šipak počeo saradnju. Ovom prilikom smo ga intervjuisali …
ŠIPAK: Gospodine Kupecki, možete da nam ukratko opisati vaš slovački Humorikon?
KUPECKI: Veb sajt pod nazivom HUMORIKON.SK vodi Gradsko udruženje Chýrnik – novine tolerancije. Odlučili smo da ga postavimo, jer slovački humor i satira, posebno profesionalni i kultivisani, u našoj zemlji, nisu prisutni. Karikaturisti i pisci nemaju mesta za objavljivanje svojih radova jer je prostor za ovaj žanr povremeno ili u retkim situacijama prisutan na stranicama nekih štampanih medija, koji su samo komercijalni napori, bez plaćanja honorara ili kao ukrašavanje novogodišnjih stranica, koje mnogi autori, posebno karikaturisti odbijaju. Osim toga, vlasnici medijskih kuća nemaju mesto na svom sajtu za takav žanr i druge informacije o humoru (događaji, takmičenja, nagrade). Pojavljuju se samo vicevi, koji imaju anonimne autore i često se ponavljaju. U Slovačkoj zaostajamo u tom pogledu. Cilj HUMORIKON-a je da postanu slobodne internet novine koje će pomoći da se ovaj žanr uzdigne i sačuva i bude primer i prilika u isto vreme, posebno za mlade autore, i podstakne ih na akciju. Zato što stari autori tzv. „roháčovci“ polako izumiru i mnogi mladi ljudi više ne znaju šta je esej, humoreska, fejton, epigram ili aforizam. Ako ima i nekoliko duhovitih događaja, kao što su Kremnické gagy, Frašťacký tŕň, Novomestský osteň, Bumerang i ostale, mnogo više ima angažovanja od stranih nego domaćih autora. A to se odnosi i na medije. Uspostavljanjem ovog sajta i rada sa njim, počeli smo 1. januara ove godine i imamo skoro sedam hiljada posetilaca. Nažalost, mi nismo dobili sredstva od Ministarstva za kulturu. Tako u Humorikonu nudimo saradnju na polju humora i satire svima, pa čak i autorima početnicima ovog žanra, bilo da su to pisci ili karikaturisti, ili drugi ljudi sa smislom za humor i satiru.
ŠIPAK: Možete li nam reći nešto o svom književnom radu?
KUPECKI: Ja sam dugogodišnji, iskusni i poznati publicista, ne samo u oblasti savremenog duhovitog, rastućeg polja, već dugi niz godina radim u nekoliko nacionalnih časopisa i u satiričko-humorističkom nacionalnom časopisu Nový Roháč, gde sam kratko bio glavni urednik. Kao glavni urednik, pored izveštaja, intervjua, vesti i drugih žanrova ozbiljnog i uglednog novinarstva, pisao sam i fonografe, humoreske, a najviše od svega fokusiram se na kratke književne žanrove (aforizme). Svoje priloge predstavljam više od 60 godina u raznim štampanim i elektronskim medijima. U prošlosti sam najviše doprinosio radiju za vikend i pripremao sam novogodišnje programe, koji su u to vreme bili poznati u Slovačkoj – ,,banskobystrický Sobotník, košický Maratón, Variácie a Nedeľná Zákruta.“ Moji prilozi, posebno aforizmi, pojavili su se u bivšem socijalističkom satirično-humorističkom časopisu Roháč. Autor sam osem duhovitih knjiga. Cenim nagradu Humoris (pazite, ne Honoris) causa, i pošto sam se preselio iz rodnih Šurana u Nove Zamki, gde žive i građani mađarske nacionalnosti, objavio sam dvojezične regionalne novine Chýrnik – Hírnok. Humorikon radimo iz entuzijazma a tehničke stvari i popravke plaćamo od svojih penzija. Autori rade bez honorara. Sada radim na drugoj knjizi, „Ako sme válčili za socialzmu“, u kojoj opisujem u šaljivom preterivanju i visoko upečatljivom i duhovitom obliku moj dugogodišnji urednički rad i iskustvo, kao i neke od svojih vlastitih priča koje sam iskusio tokom, možda, doživotnog uredničkog rada.
ŠIPAK: Uporedite klimu za pisanje aforizama i satire u Slovačkoj – pre i nakon ulaska u EU…
KUPECKI: Ne vidim nikakvu razliku, šta više, nakon ulaska u EU i uvođenjem evra je mnogo gore u našoj zemlji nego ranije. Naročito, se političari boje da je satira kao đavo svete vode, jer je „gore“ najviše „prljavo“. Štaviše, stari autori umiru, a mladi ih ne mogu zameniti jer nemaju gde objavljivati, upoređivati i učiti… Upravo zato smo stvorili Humorikon i ponudili priliku. Ali u današnjim ekonomskim vremenima, ovoj lakoj muzi jedva da se neko posvećuje kao amater, ali nikako se profesionalno ne može zarađivati za život.
ŠIPAK: Kakva je vaša međunarodna saradnja?
KUPECKI: Ovo pitanje me je iznenadilo i čini mi se kao šala. Kao udruženje građana nismo subvencionirani sa Zapada, od država koje imaju ovde poslovne, privatizacione, vojne i druge interese. Mi nismo finansijski podržani, poput mnogih multinacionalnih kompanija. Takva prva saradnja karakteristična je za vaš Šipak, a objavljujemo i priloge poljskih, mađarskih i posebno čeških autora, jer se dobro poznajemo, jer smo živeli u zajedničkoj državi dugi niz godina.
ŠIPAK: Koji su vaši sledeći planovi?
KUPECKI: Želim da umirući slovački humor ustane iz pepela i pomoću Humorikona da postane uočljiviji sve dok me zdravlje služi i moj ovozemaljski život se ne završi.
Hvala Vam za razgovor!
Redakcija Šipak
Intervju vodila i sa slovačkog prevela: Ana Časar
*********************************************************************
CHCEM SOVIET SLOVENSKÝ AFORISE Z PEPELU – ROZHOVOR S MILANOM KUPECKÝM
Humorista Milan Kupecký (vedúci redaktor Humorikonu) je dlhoročným, skúseným, ale aj známym slovenským publicistom, a to nielen v oblasti súčasného humoru, pokrytého burinami, ale už dlhé roky pracoval v niekoľkých národných časopisoch a v krátkom časovom období i v Novom Rohači, kde bol tiež šéfredaktorom. Je autorom ôsmich humorných kníh, ktoré vydal na konci svojho života, s prispením a pomoci niekoľkých popredných slovenských podnikateľov. Dnes ako dôchodca riadi satirický humorný internetový portál Humorikon, s ktorým má ako náš partner so Šipakom asi vyše štvorročnú spoluprácu. Pri tejto príležitosti sme s ním urobili rozhovor…
ŠIPAK: Pán Kupecký, môžete stručne opísať váš slovenský Humorikon?
KUPECKÝ: Webovú stránku s názvom HUMORIKON.SK prevádzkuje Občianske združenie Chýrnik – noviny tolerantnosti. Rozhodli sme sa s tým začať, pretože slovenský humor a satira, najmä profesionálna a kultivovaná, nie sú v našej krajine prítomné. Profesionálni karikaturisti a spisovatelia nemajú miesto na publikovanie svojich diel, pretože priestor pre tento žáner je príležitostne alebo v zriedkavých situáciách prítomný iba na stránkach niektorých tlačových médií, ktoré sú len komerčným úsilím, bez zaplatenia honorárov, alebo ako ozdoba novoročných stránok, ktoré mnohí autori, najmä karikaturisti, odmietajú. Okrem toho vlastníci médií na svojich stránkach nemajú miesto pre taký žáner a ďalšie informácie o humore (vrátane výstav, udalostí, súťaží). Objavujú sa iba vtipy, ktoré majú anonymných autorov a často sa opakujú. Na Slovensku v tomto smere zaostávame. Cieľom spoločnosti HUMORIKON je stať sa bezplatnými internetovými novinami, ktoré pomôžu tomuto žánru zvýšiť, zachovať a zároveň byť príkladom a príležitosťou, najmä pre mladých autorov, a povzbudiť ich k tvorbe. Pretože „starí“ autori tzv.„roháčovci“ pomaly vymierajú a mnoho mladých ľudí už nevie, čo je to esej, humoreska, fejtón, epigram alebo aforizmus. Ak existuje niekoľko humoristických podujatí, ako sú, Fraštacký tŕň, Novomestský osteň, Bumerang a ďalšie, oveľa viac zaujmú zahraničných ako domácich autorov. A to platí aj pre médiá. Vytvorením týchto stránok a prácou s nimi sme začali pred štyrmi rokmi rok 1. januára a máme takmer 7 000 návštevníkov. Finančné prostriedky sme, žiaľ, nedostali pomaly miznú a mnoho mladých ľudí už nevie, čo je to esej, humorný, feferón, epigram alebo aforizmus. Ak existuje niekoľko zábavných podujatí, ako sú Kremnické gagy, Frašťacký tŕň, Novomestský osteň, Bumerang a ďalšie, oveľa viac sa angažuje u zahraničných ako domácich autorov. A to platí aj pre médiá. Vytvorením tejto stránky a prácou s ňou sme začali tento rok 1. januára a máme takmer 7 000 návštevníkov.Finančné prostriedky sme, žiaľ, nedostali pomaly miznú a mnoho mladých ľudí už nevie, čo je to esej, humorný, feferón, epigram alebo aforizmus. Ak existuje niekoľko zábavných podujatí, ako sú Kremnické gagy, Frašťacký tŕň, Novomestský osteň, Bumerang a ďalšie, oveľa viac sa angažuje u zahraničných ako domácich autorov. A to platí aj pre médiá. Vytvorením tejto stránky a prácou s ňou sme začali tento rok 1. januára 2021 a asi končíme, hoci doteraz máme takmer tisíc návštev nášho portálu. Robíme zadarmo, bez nároku na honorár (!) Ostatné poplatky za technické a služobné práce hradíme z dôchodku. Finančné prostriedky sme, žiaľ, nedostali z Ministerstva kultúry. I napriek tomu v Humorikone ponúkame spoluprácu v oblasti humoru a satiry pre všetkých, dokonca aj autorov začiatočníkov tohto žánru, či už sú to spisovatelia alebo karikaturisti, prípadne iní ľudia so zmyslom pre humor a satiru.
ŠIPAK: Môžete nám povedať o svojej literárnej práci?
Kupecký: Som dlhoročný, skúsený a známy humorista a publicista, a to nielen v oblasti moderného, vtipného, rastúceho odboru, ale už mnoho rokov som pracoval v niekoľkých renomovaných národných novinách a v satiricky humornom časopise Nový Roháč, kde som bol krátko šéfredaktorom. Okrem serióznej a rešpektovanej žurnalistiky som napísal aj mnoho článkov iných žánrov, no humoru sa venujem už vyše šesťdesiat rokov, ak som skončil dva roky povinnej základnej vojenskej služby. Teraz sa najviac zameriavam na písanie krátkych literárnych žánrov, na aforizmy. Moje príspevky sa doteraz objavovali viac ako 60 rokov v rôznych tlačových a elektronických médiách. V minulosti som väčšinou prispieval do víkendového rádia a spolu s ostatnými autormi som pripravoval víkendové programy, akými boli v tom čase známe na Slovensku, ako – „banskobystrický Sobotník, košický Maratón, Variácie a Nedeľná Zákruta“. Moje príspevky, najmä aforizmy, objavili sa v bývalom socialistickom satiricky humornom časopise Roháč. Napísal som osem vtipných, humoristických kníh. Najviac si cením ocenenie Humoris (pozor, nie Honoris) kauza, a keďže som sa pracovne presťahoval z rodných Šurian do Nových Zamkov, kde žijú občania maďarskej národnosti, vydával som dvojjazyčné regionálne noviny Chýrnik – Hírnok. Jednou z mojich zaujímavých kníh je „Ak sme „válčili“ za socializmu“, v ktorej opisujem humorným nadhľadom a veľmi pôsobivým a vtipným spôsobom svoju dlhoročnú redakčnú pôsobnosť a skúsenosti, ako aj niektoré z mojich vlastných príbehov, ktoré som zažil počas, možno celoživotného času tvorivej práce.
ŠIPAK: Porovnajte klímu pre písanie aforizmov a satiry na Slovensku – pred a po vstupe do EÚ …
KUPECKÝ: Je v tom zásadný rozdiel. Všetko je ináč, naruby, nedá sa to porovnať. V našej krajine žijeme oveľa, oveľa horšie ako predtým. A to po každej stránke. Nerád by som tento elaborát nedostatkov a špiny uvádzal, boli by z toho roráty zla. Najmä v medziľudských vzťahoch. Napríklad politici sa obávajú, že satira je ako svätená voda diabla. Čo sa týka humoru, mladí hoci talentovaní ľudia ich nemôžu nahradiť, pretože humorista okrem talentu misí mať aokrem zmysk u pre huor za sebou aj výtvarné danosti a ešte čosi naviec. Aj preto sme vytvorili Humorikon a ponúkli príležitosť. Ale v dnešných ťažkých ekonomických časoch je täto umelecká činosť rá, ktorú možno ľahko vysledovať i prečítať a navyše nemôže autor ňou uživiť rodinu.n Stále platí,z humoru sadá vyžiť ia pri dobre plateno zamestnaní!
ŠIPAK: Aká je vaša medzinárodná spolupráca?
KUPECKÝ: Táto otázka ma prekvapila a vyzerá ako vtip. Ako združenie občanov nie sme dotovaní zo Západu, z krajín, ktoré tu majú obchodné, privatizačné, vojenské a iné záujmy. Nie sme finančne podporovaní, rovnako ako mnoho iných našich spoločností. Takáto prvá spolupráca je pre váš Šipak charakteristická a zverejňujeme aj príspevky poľských, maďarských a najmä českých autorov, pretože sme známi, a žili sme v spoločnej krajine mnoho rokov.
ŠIPAK: Aké sú vaše ďalšie plány?
KUPECKÝ: Chcem umrieť ako slovenský humor. No bol by som rád, aby som vystúpil z popola ako bájny vták Fenix, a aby sa Humorikon, stal viditeľnejším, pokiaľ mi moje zdravie slúži a môj pozemský život nekončí.
Ďakujem vám za rozhovor!
Redakcija Šipak
Rozhovor uviedla do slovenského prekladu jeho autorka: Ana Časar
