Panoráma bravúr na malom priestore
V celoeurópskej prezentácii aforizmu došlo k významnému edičnému činu: V lete 2025 vyšla antológia európskych aforistov s dôsledne výpovedným geografickým názvom OD ATLANTIKU PO URAL. Ide o reprezentatívny knižný projekt renomovaného srbského zostavovateľa, prekladateľa a aforistu menom ALEKSANDAR ČOTRIĆ, ktorý má vysoké zahraničné renomé a je členom viacerých významných literárnych, najmä aforistických organizácií a inštitúcií. Môžem teda právom konštatovať, že Aleksandar Čotrić je v komunite zostavovateľov a prekladateľov krátkych humoristicko-satirických útvarov náležite známa a vplyvná osobnosť.
Prístupy k výberu aforizmov a k celkovej koncepcii tejto antológie sú neobyčajne zaujímavé, zodpovedné, premyslené a inšpiratívne pre celý tábor analogicky orientovaných rôznonárodných zostavovateľov. Pán Čotrić tu ponúka dômyselný a ďalšími európskymi zostavovateľmi analógií dôsledne akceptovateľný recept. Jeho zámerom /ako sám zdôraznil/ bolo predstaviť bohatstvo a špecifiká aforistickej tvorivosti, čo je výsledkom geografických, historických, rodových, vekových, poetických, jazykových, sémantických, lexikálnych, tematických, štylistických a iných rozdielov. Antológia OD ATLANTIKU PO URAL predstavuje tvorcov z tridsiatich ôsmich krajín: Azerbajdžan, Rakúsko, Belgicko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Veľká Británia, Gruzínsko, Grécko, Írsko, Island, Taliansko, Arménsko, Kazachstan, Lotyšsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Moldavsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Severné Macedónsko, Slovensko, Slovinsko, Srbsko, Ukrajina, Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Čierna Hora, Česká republika, Švajčiarsko, Švédsko a Španielsko.
Antológia predstavuje nerovnomerný počet tvorcov z uvedených krajín, čo nie je dôsledkom nedostatočného prehľadu o aforistickom diele, ale skôr skutočnosti, že v niektorých krajinách a regiónoch Európy /Balkán, stredná a východná Európa/ píše viac autorov úspešnejšie aforizmy ako ich kolegovia zo zvyšku nášho kontinentu /severná, západná a južná Európa/. Zostavovateľ prezrádza, že na príprave tejto panorámy pracoval jeden mesiac a štyridsať rokov. Tridsať dní bolo potrebných na technickú časť práce a štyridsať rokov na čítanie, preklad a štúdium aforizmov, aby získal prehľad o tom, čo odlišuje kvalitu od priemerných a slabších výkonov. V tom mu pomohla predchádzajúca práca na antológiách ruských, bulharských, poľských, rumunských, českých, slovenských, ukrajinských, bieloruských, arménskych, nemeckých a francúzskych aforizmov.
Vybraní spisovatelia sú v antológii zastúpení dvadsiatimi aforizmami, čo neznamená, že nemajú viac dobrých, ale že majú aspoň rovnaký počet rovnako kvalitných na takúto knihu. Pán Čotrić zdôraznil, že toto číslo je vhodné na to, aby sa autor predstavil v správnom svetle a aby sa zobrazilo jeho kompletné dielo. Do antológie vybral aforizmy, ktoré spĺňajú estetické a etické kritériá, tie, ktoré sú všeobecnejšieho charakteru, nadčasové, preložiteľné, zrozumiteľné vo všetkých častiach Európy, ktoré nie sú viazané na súčasný alebo lokálny kontext a ktoré nie sú iba jazykovými slovnými hračkami a hrami so slovami. Väčšinou sa rozhodol pre satirické aforizmy, ale akceptoval aj značný počet tých, ktoré sú venované vzťahu medzi pohlaviami, rodinným problémom, umeniu, zdraviu, médiám, histórii, právu, vlastenectvu, vojne… Kniha obsahuje aj sentencie autorov, ktorí žili v dvadsiatom a dvadsiatom prvom storočí, a preto sú považovaní za našich súčasníkov. Vyberal aforizmy, ktoré vznikli výlučne ako samostatný žáner, zásadne nie citáty z dlhších literárnych diel.
Veľmi zaujímavé a podnetné je takéto Čotrićovo konštatovanie: Hoci vo veľkom počte európskych krajín vznikajú výnimočné aforizmy, ktoré sa tešia obľube medzi autormi aj verejnosťou, o sebe navzájom vieme len veľmi málo. Fanúšikovia „bravúry na malom priestore“ sú ukrátení o tie najlepšie „duchovné piruety“, ktoré vznikli v inom prostredí. Z tohto dôvodu dochádza k malej alebo žiadnej interakcii, prenikaniu a vplyvu, a tak národné školy aforizmov idú úplne oddelenými, paralelnými cestami. To nie je dobré, pretože čo by sa stalo, keby napríklad informatici, lekári, učitelia, kňazi, právnici, architekti alebo hudobníci v jednej krajine nevedeli nič o tom, čo sa deje v ich odbore v iných krajinách? Preto by nemohli vo svojej práci uplatniť a zlepšiť vedomosti, úspechy, skúsenosti a prax svojich kolegov.
Aleksandar Čotrić pripomína, že otázka sa často kladie a bude sa klásť aj po prečítaní tejto knižnej panorámy: Kto píše najlepšie „Monumentálne miniatúry“? Je to mimoriadne ťažká a podľa všetkého zbytočná otázka, pretože aforizmy nie sú hrubým spoločenským produktom, ktorý by sa dal vyjadriť číslami, a ani tenis, kde sa víťaz vyhráva v setoch. Umelecké kritériá sú flexibilné a prchavé, ale editor Čotrić sa ich snažil definovať a dôsledne sa ich držať – vybrať z každého autora výroky, ktoré sa krásou štýlu a hĺbkou posolstva najviac približujú ideálu špičkového aforizmu. Cieľom jeho knižnej panorámy je predstaviť bohatstvo a predstavivosť aforistického myslenia, rozmanitosť tém, plnosť štylistických prostriedkov, estetiku vyjadrovania, hĺbku a vrstvenie myšlienok, šírku svetonázoru, vtip a zručnosť v prístupe k problému.
SLOVENSKÁ ÚČASŤ V AFORISTICKEJ PANORÁME
Dočítali ste prvý diel tohto textu, prinášajúci Čotrićov pohľad na panorámu európskeho aforizmu, jeho diagnostické postrehy, použité zostavovateľské zodpovedné postupy i základné princípy pri tvorbe európskej aforistickej antológie OD ATLANTIKU PO URAL. Nastal čas zmapovať slovenskú účasť v tejto reprezentatívnej antológii. S potešením môžem konštatovať, že účasť slovenských aforistov v tejto publikácii je pozoruhodne silná. Ide o osem autorov, uvediem ich v abecednom poradí: Ján Grešák, Milan Hodál, Vladimír Javorský, Ondrej Kalamár, Milan Kenda, Milan Kupecký, Alexander Scholz a Štefan Švec. S výnimkou Kalamára sú to všetko častí, priam pravidelní prispievatelia do rubriky LITERÁRIUM, pravidelnej súčasti Literárneho týždenníka. Dá sa teda oprávnene konštatovať, že v aforistickom segmente má Literárny týždenník autorov európskeho formátu. Zároveň má autorov reprezentujúcich slovenskú literatúru nepochybne na celom Balkáne /taký dosah majú Čotrićove antológie podľa jeho vyjadrenia/ a perspektívne v celej Európe, pretože táto premyslená a prekladateľsky pragmatická Čotrićova ponuka je lákavým východiskom pre mnohých európskych vydavateľov a prekladateľov. Sedmoro certifikovaných autorov z LITERÁRIA je sympatický hold pre Literárny týždenník, ktorý im prajne poskytuje publikačné príležitosti. Je zároveň aj holdom pre šéfredaktora Literárneho týždenníka Štefana Cifru, ktorý sa LITERÁRIU dôsledne a na vysokej profesionálnej úrovni sústavne venuje, brániac tento žáner pred podceňujúcimi hlasmi uznávajúcimi iba poéziu a filozofické texty. Relatívne bohaté slovenské zastúpenie v tejto v Srbsku vytvorenej antológii potvrdzuje moju viackrát opakovanú tézu o tom, že Slovensko je aforistickou veľmocou a Žilina aforistickou metropolou. Sú to radostné a povzbudzujúce fakty. Ale sedem certifikovaných autorov v antológii európskych aforistov nastavuje aj usvedčujúce zrkadlo Janovicovej pseudoantológii slovenského aforizmu. Janovic, inak kvalitný spisovateľ detskej literatúry, ale typický predstaviteľ bratislavskej kaviarne, ten, ktorý sa vyznamenal podpísaním pozývacieho listu pre americkú armádu, aby sa rozmiestnila na Ukrajine pozdĺž hraníc Ruskej federácie, tento zostavovateľ neuviedol vo svojej pseudoantológii ani len jediného zo spomínanej sedemčlennej skupiny aforistov z Literárneho týždenníka!!!
TRIUMFÁLNY VSTUP DO „EURÓPSKEJ LIGY“
Zaradenie skupiny ambicióznych slovenských aforistov do tejto podrobne analyzovanej európskej antológie je významný úspech aforistického segmentu našej literatúry, tejto jej spoločensky komunikatívnej, kriticko-reflexívnej zložky. Tento triumfálny vstup do „európskej aforistickej ligy“ rozhodne netreba podceňovať alebo opomínať, veď je to aj istá satisfakcia vo vzťahu k znevažujúcim postojom a negatívnym zásahom rozličných Veroník z Fondu na podporu umenia, a to ešte aj počas pôsobenia súčasnej koalície! Satisfakcia vo vzťahu k nepriateľským aktivitám voči Literárnemu týždenníku v jeho celom tematickom a žánrovom rozsahu, k jeho grantovému vygumovaniu počas niekoľkých rokov liberálnych a asociálnych vlád.
Pre spomínanú statočnú hŕstku aforistov /môj viackrát publikovaný termín/ je takéto zaradenie do antológie európskych aforistov po boku geniálnych európskych mien /Wilde, Kafka, Lec, Nietzsche, Tuwim, Tucholsky, Čapek, Shaw a iní/ veľkou životnou métou a medzinárodným uznaním ich prínosu. Ten im už nijaké Veroniky neuprú zhadzovaním ich filozofických a psychosociologických postrehov cestou degradovania na úroveň anekdot o blondínkach. Túto degradáciu priznali samotné Veroniky v zverejnenom rozhovore s istou redaktorkou Denníka N. Ale vráťme sa k spomínanému triumfu. Tento definitívny vstup do dejín literatúry našim aforistom prináša povznášajúci pocit v duchu brilantného výroku JAROSLAVA REZNÍKA: „Jedine hodnotou tvorby pretrváme aj po smrti. Niet inej formy posmrtného života!“
Žiaľ, sú tu aj vonkajšie, spoločenské negatívne signály v ére digitálneho ošiaľu, tyranie bibliofóbie a víťazstva éry smartfónie. Vidíte niekoho z mladých /ale aj mnohých strednovekých/ ako držia v rukách knihu, časopis alebo noviny? Všetci zvierajú v rukách smartfóny, tieto modlitebné knižky 21. storočia! Na tento súmrak aforistickej tvorby na Slovensku upozornil popredný aforista a editor Milan Kupecký svojím oprávneným postrehom o tom, že my, aforisti, nemáme u nás nijakých nasledovníkov. Namiesto kolektívu mladých aforistov, našich nasledovníkov, máme tu uniformné davy smartfonistov. Pravdaže, ako môžeme očakávať aforistickú tvorbu, založenú na ostrom kritickom myslení, keď je všeobecne známy fakt, že mnohí mladí nevedia ani len čítať s uvedomením zmyslu textu. Ako by mohli dokonca písať aforizmy? Je smutnou kultúrno-spoločenskou skutočnosťou, že radostnú udalosť so zaradením autorov z Literárneho týždenníka do európskej antológie končím týmto smutným konštatovaním. Pádom z oblakov, núdzovým pristátím, tvrdým uzemnením, trpkou pointou.
Milan Kenda
