Fejtón
Za nami spúšť a pred nami…
V bludisku času sa vždy nájde priestor na pohľady do minulosti, ale iba pohľady nestačia. Verte, že ak nevnímame čas zašlých dôb ako poučenie, dejiny nás pre našu ľahostajnosť a ignorovanie výstrah kruto potrestajú. Majú na to páky, lebo dejiny sú formované jasnými faktami. Pripúšťam, že dejiny falšujeme, znevažujeme ich historické poslanie, kamuflujeme udalosti a budujeme piedestály falošným hrdinom. Žiaľ, hrdinova dávnych čias sú krutí, bezohľadní, bažiaci po krvi, v podstate dejiny sú kroky od skazy ku skaze, i keď popri nich neustále kráčal vývoj ako dôležitá pridaná hodnota. Zlo v moci človeka malo odjakživa za následok snahu o jeho izoláciu. Boj o život za hradbami pevných ohrád, múrov, pevností, hradov…Viete asi o čom asi hovorím. O strachu…O obyčajnom ľudskom strachu o život, o jeho skutočných hodnotách, o strachu prísť o strechu nad hlavou. Človek ničiteľ je aroganciou každej doby, a to sa nemusíme ani obzrieť do príliš vzdialenej minulosti. Po nás potopa! Čo nezničia zbrane, to zničí ľahostajnosť o budúcnosť. Akoby zmyslov zbavení, bez akejkoľvek súdnosti, či logiky chodu dejín sme zbúrali hrady, pevnosti, strážené hranice zadupali do zeme…Prečo? Vo viere v bezpečnejší život? Plný spolupráce, lásky, priateľstva a…Vo viere v humanizmus? Sic! To je trefa do stredu totálneho omylu! Nič také nám dejiny ani len nenaznačili! Ba práve opak je pravdou, umiera kto si nekryje chrbát, kto verí v chiméry vo veľkosť ducha človeka. Totiž to na svete božom funguje tak, že veľkého ducha nemá každý pocestný s kopijou v ruke! Nie každý je priateľ, čo nosí v batohu generálsku palicu. História ľudstva je históriou vojen a to už nezmeníme. Takto to funguje a nieto ani len štipky snahy, aby sa to zmenilo. Sú náznaky akýchsi nálepiek, všakovakých polátaných téz, ale budúcnosť nie je o mierovom žití. A veľkolepo sme spálili za sebou, mosty, zbúrali pevnosti, pevné hradby hraníc, zničili sme pôdu, ktorá nás chráni ako matka svoje dieťa. Vo svojej okázalej spupnosti, že stačí mať na opasku mešec a poručíme vetru a dažďu…Nie, takto to nebude nikdy fungovať! Za tým všetkým je desivý hlad po ovládaní sveta, podriadení sklonia hlavy ho v prospech mocenských chúťok. Nikdy nezoskočíme z tohto kolotoča, čo sa zrýchľuje geometrickým radom. Až sa nám z toho krúti hlava! Ak sme sa chceli otvoriť svetu, mali by sme vopred vedieť, čo od neho budeme očakávať. A nie iba tušiť. Nečakať od „ sveta“ čo nám dá, ale premýšľať, čo sami svetu dáme. To najlepšie z nás, to, čo posunie tento svet ďalej k ľahšiemu žitiu bez otrockej driny. Inak zostane iba idea nádeje. Takto to nefunguje. Za humná sa chodí s palicami, s puškami a delami, lebo smrť je fascinujúca. Smrť iných…Je smutné, že sa nepoučíme z omylov iných, ba ani z vlastných. Kráčame v ústrety k modelu spoločnosti a jeho fungovaniu bez overenia si , či takýto model bude vôbec plnohodnotne funkčný. A v čí prospech, na to nezabúdajme! Kto na tom bude profitovať a na čí účet… Pomyselná púšť za nami a pred nami…? Aká spúšť nás čaká? Obávam sa, že zase iba rovnaká spúšť, lebo najdesivejším obrazom spoločnosti je jej ľahostajnosť k poznaniu tragédií dejín a ich formovanie budúcich foriem spolužitia. Príroda sa nám prihovára faktom, že stádo by mali viesť tí najmúdrejší a najsilnejší jedinci a nie ich tiene…
Za hrsť drobných…
Baktériám sa darí vo vode. Prečo to whisky nikto nepovie?
Viete, že deti milujú zmrzlinárov pre nimi ponúkané komodity?
Vyrovnávanie účtov by malo byť zásadne na diaľku.. Inak to dosť bolí…
Doba je zložitá. Nedokážeš si vybrať, čo ukradnúť najskôr.
Ak sa šťastie človeka zmestí do jediného malého kufríka, je naozaj veľké.
Milenky idú do peňazí aj za mlčanie, ktoré je neraz drahšie ako kabelky.
Bulvárna tlač je ideálny priestor na ukojenie ľudskej zlomyselnosti.
Láska má svoje obmedzenia. nemožno naraz vyhovieť manželke aj milenke.
Slimačie tempo nemusí byť symbolom pomalosti, ale aj znakom neochoty.
Iba obchod ako forma zločinu má otváracie a zatváracie hodiny.
Irónia je jedna z foriem jazykového prejavu, ako si z blbca urobiť nepriateľa.
Aký význam má byť v živote odporne bohatý? Ťažko sa potom umiera.
Ak sa vypije všetka voda, ešte vždy je šanca prestúpiť na vodku.
Nemožno všetkých hádzať do jedného koša. Mnohých treba hodiť priamo do odpadového kontajnera.
Ceruzka je geniálny vynález. Len vďaka nej majú mnohé ženy obočie.
Seniori uveria všetkému. Dokonca aj tomu, že to s nimi myslíme úprimne.
Mal vo všetkom prsty. Preto tá nastavená dlaň!
Keby kôň tušil za aké peniaze behá džokej, zatúžil by sa narodiť ako človek.
Demokracia nie je nič iné ako istá forma chaosu.
Akýkoľvek konflikt musí byť krátky, inak zovšednie.
Šelmy si berú prírodu späť bez jediného výstrelu. Stačí sa im množiť…
Ak sa pred spaním dopočítate málo ovečiek, začínajte počítať Judášov.
Dívame sa s nádejou na zmenu budúcnosti a ani netušíme, že sa už udiala.
Na čo je dobré vzdelanie, keď si po celý život nechávame iba poslušne našepkávať?
Na salašoch sa už vlkov neboja. Kde je medveď, tam nie je vlk.
Bezbrehou nenávisťou k dejinám budúcnosť nikdy nepochopíme.
Každý z nás je iba človek. A v tom je naša slabosť.
Budujeme teleskopy, aby sme lepšie videli do minulosti, akoby nás budúcnosť vôbec nezaujímala.
Vladimír Javorský
