Na úvod knižnej publikácie POSLEDNÍ MOHYKÁNI
V súčasnej literárno-historickej spisbe, zameranej na humoristicko-satirické žánre, doteraz totálne absentovala publikácia, ktorá by súčasnej čitateľskej verejnosti predstavila humoristicko-satirický časopis ROHÁČ z čias tzv. reálneho socializmu, a to z aspektu rozsiahleho súboru jeho autorov, tvorcov textov i karikatúr. Zaplniť túto literárno-historickú medzeru sa podujal popredný slovenský aforista a publicista MILAN KUPECKÝ, zakladateľ a vydavateľ satiricko-humoristického internetového denníka HUMORIKON s výraznými proslovenskými a sociálnymi tendenciami. Musím zdôrazniť, že zostavovateľ tohto pamätníka roháčovských autorov s názvom knihy POSLEDNÍ MOHYKÁNI, sa pamiatke Roháča a jeho tvorcov venuje už viacero rokov, okrem iného aj pokusmi o resuscitáciu novodobého Roháča s dôrazom na jeho kvalitatívny odkaz. Zo súčasného hľadiska pestovania a posilňovania slovenskej identity a národnej hrdosti je almanach POSLENÍ MOHYKÁNI dôležitým prehľadom aj súčasných literárnych tvorcov tohto zamerania, lebo jadro týchto roháčovských autorov pôsobí podnes. Tvoria elitu pronárodne orientovaných satirikov a humoristov, ale ako začínajúci autori osvojovali si základy tvorby práve na stránkach časopisu ROHÁČ, ktorý neraz využívaním inotajov a premyslenej anticenzorskej taktiky dokázal predostrieť vtedajším čitateľom pozoruhodnú povzbudivú kritiku vtedajšieho režimu. Almanach POSLEDNÍ MOHYKÁNI zachytáva túto cennú literárno-historickú kontinuitu tým, že popri medailónoch autorov i rozhovorov s nimi prináša aj ukážky z ich tvorby. Táto kniha je významným príspevkom pre poznávanie slovenskej literárnej histórie a hrdosti na slovenské pozitíva – vrátane uznávaného poznatku, že Slovensko vyrástlo v literárnej sfére do rozmeru aforistickej veľmoci. Zo všetkých týchto aspektov je opodstatnená a dôležitá všestranná pomoc zameraná na túto publikáciu.
(Zámerný?) protiklad almanachu, respektíve knihy Poslední mohykáni je antológia, ktorá uzrela svetlo sveta s názvom AFORISTI – A FÓR ISTÝ gumujúca renomovaných slovenských aforistov
Dal by sa tu použiť aj titulok „Kniha perál i stupidít“, ten by však zamlčal ignoranciu a provokáciu zostavovateľov. Dôkladne čítam a pozorne listujem v tejto typograficky neobyčajne atraktívne vyhotovenej knihe s názvom AFORISTI – A FÓR ISTÝ (Peter Chalupa – Tomáš Janovic, Bratislava: Petrus, 2020, 1. vyd., 184 s.), o ktorej čítam a počúvam, že je serióznym obrazom aforistickej tvorby na Slovensku a štatisticky relevantnou „nomenklatúrou“ aforistických osobností Slovenska. Pozrime sa najprv na moju súpisku zverejnených perál, kuriozít, záhad, duchaplností, čudesností, nezmyslov, anomálií, stupidít a vulgarizmov, vyprodukovaných dvadsiatimi piatimi aforistickými osobnosťami Slovenska. Pôjdeme striktne od začiatku ku koncu a nevynecháme ani jediné meno zo zúčastnených 25 autorov, údajne aforistov a aforistiek. V knihe zúčastnených 25 karikaturistov a výtvarníkov nehodnotím, lebo sa nepokladám za výtvarného recenzenta. Ale k aforizmom a epigramom, ktorým sa venujem od roku 1956, si trúfam povedať svoje!
Teda začíname: EMIL BABÍN – zaujali ma tu niektoré čudné pokusy o aforizmy. Napríklad: „Stavím sa, že sýty hladnému neuvarí.“ Slovná hra „Neuverí – neuvarí“, no dobre, ale čo inak tým chcel autor povedať, aký je tu paradox, aká irónia či aký vtip? Alebo: „Dvaja najznámejší bratia z Biblie boli Ábel… a Kokain? Český preklad: Ábel a Kajínek.“ Slovná hra za každú cenu, vrátane hry bezcennej? Zaujala ma aj táto duchaplnosť: „Niekto má nos na peniaze, iný na sopeľ.“ Nuž z anatomického a fyziologického hľadiska všetci máme nos na sopeľ, ale nepíšeme o tom čudné akožeaforizmy. ALEXANDER BRÖSTL – môžem ho za jeho kolekciu pochváliť, ale neviem, neviem: „S pravdou najďalej zájdeš. Neraz až do teplých krajín.“ Má na mysli rovník – alebo konečník? No, no, no: „Sťažuješ si na teplo? Jedni ti fúknem!“ To je úžasné, to prenikne do dejín! RUDOLF DILONG – myšlienky z básnických, či skôr prozaických textov tohto významného reprezentanta slovenskej katolíckej moderny. Principiálne tu ide o moralizujúce sentencie. Pravdu povediac, desiatky takýchto mikroútvarov by sme mohli „vyseknúť“ z diel mnohých plodných prozaikov, čo nás však neoprávňuje zaraďovať ich medzi vyhranených aforistov. Pravdaže, nie každá takto „vyseknutá“ myšlienka z románového kontextu zažiari ako suverénny aforizmus. ĽUBOMÍR FELDEK – štvorveršia inotajov, mnohotajov a záhadotajov, v podobe rozhovorov s Bohom. Podivné feldekovské evanjeliá, niekoľko mliečnych dráh vzdialené od aforizmov a epigramov, no podaktoré z nich aj zaujmú. Pointa prvého z nich: „Štvornožky asi dodnes chodí v nebi Boh.“
PETER GREGOR – brilantné aforizmy, v tomto výbere zbavené vulgarizmov. Nebyť finálnych dvoch, takmer úplne. MARIÁN HATALA – aj on, ako Peter Gregor, posiela tu do zadku a do riti. On tých, čo sa spoliehajú v živote na slušnosť. Ale v istom paradoxe „prasa v žite, žito v prasati“, sme sa obidvaja stretli /mám podobný aforizmus/, nuž tak Hatalu musím, ako pravoverný egoista, predsa len pochváliť.
DANIEL HEVIER – pri pohľade na celebrity vie, že je to celé v riti /citoval som/. Na básnika celkom zmysluplný výber ďalších aforizmov. Istotne by som sa potešil, keby práve toto bol môj aforizmus: „Buď dôstojným telom svojmu tieňu!“ SOŇA HORŇÁKOVÁ – už aj poetky sa pokúšajú písať akožeaforizmy, či akožeepigramy. Pobaviť som sa nepobavil a na rozplakanie som už pristarý a cynický. Jiří Žáček z Horňákovej veru nikdy nebude! VLADO JANČEK – celkom jedno, o čom to je, len nech sa to rýmuje! Zrejme pre samovrahov ponúka recept: „Vravíš, že žiť je na riť, že to ďalej nejde. Choď sa na diaľnicu zvaliť. Ono ťa to prejde.“ Rozlúčil som sa s ním týmto štvorverším: „Na starej riti smutné vrásky. Pre takú báseň škoda lásky.“ No neodolal som ešte jednému: „Museli zjesť niečo z piatka: kaká matka, kaká Katka.“ TOMÁŠ JANOVIC – nachádzam niekoľko aforizmov totožných alebo dosť podobných s mojimi, čo ma zvádza chváliť Janovica do nebies, hoci hromžíme každý na inej strane politickej barikády. Výpoveď Janovicovej sekvencie v tejto antológii je jednoznačná: Naozajstný aforistický veľmož! ONDREJ KALAMÁR – má tu veľmi kvalitné aforizmy, ale autor je asi extrémne internetový, lebo som ho začierneného tlačiarenskou čerňou doteraz nikde nečítal. To znamená, že ho čítajú predovšetkým tí, ktorí inak vôbec nečítajú. DANIELA KAPITÁŇOVÁ – baba dada. Neuškodí, neublíži, nezabije, nepodráždi, nepovzbudí, neoslní, nezatieni. Lúčim sa s ňou jej štvorverším: „Ja som býval zubný kaz, stratil som však preukaz. Zobrali mi DIČ, teraz kazím nič.“ Ale v knižke veršov pre deti by sa podaktoré jej hračky celkom dobre vynímali. MILAN LECHAN – s radosťou tu nachádzam aj môjho priateľa Milana Lechana, ktorému úprimne účasť v tejto reprezentatívnej antológii želám, ale zároveň /pozor, dilema!/ so zreteľom na to, kto všetko tu je a najmä čo všetko tu je, ani trochu nezávidím. Milan je veľký majster dadaisticky ladených textov, ale tu ukazuje svoju všestrannosť: že sú mu rovnako blízke ironické, paradoxné, kontrastné, provokatívne, výsmešné, akoby „plnokrvné“ aforizmy so satirickým posolstvom, hodné čítania, zapamätania a citovania. Do môjho zvyšného života si odnášam najmä toto Milanovo varovanie: „Ja si o sebe veľa nemyslím a o ostatných ešte menej.“
ERIK ONDREJIČKA – to, čo tu od neho čítam, naznačuje akúsi vtipnú príbuznosť s podivuhodným a fenomenálnym českým básnikom – ironikom Jiřím Žáčkom. Uvedomujem si, že toto moje vyznamenanie sa niekomu môže zdať zveličené. Nuž, začítajte sa a nepreskočte Ondrejičkovu pasáž, vytvorte si vlastný názor, pokiaľ vôbec budete mať záujem o takúto „antológiu“. PETER PETIŠKA – klasik zo sféry veršovanej satiry, bol roháčovskou legendou. Venoval náležitú pozornosť tvorbe bájok, pôvabnému žánru, ktorý je dnes azda už len historickou kuriozitou. V tomto výbere z Petiškovej tvorby nejde len o spomienku, ale aj o čitateľský pôžitok a zážitok. RASŤO PIŠKO – Štartovný výtlak je tu v uťahovaní si zo samého seba, no príde aj na iných. Formálny nezmysel a nesúvislosť: „Socializmus s ľudskou tvárou je nezmysel. Ľudí je mnoho a každá tvár je iná.“ Ani on sa nezaobíde bez hovna: „Z hovna bič neupletieš, a niekedy ti je bič na hovno.“ Ale kadečo má odpustené, lebo: „Ak nič nevieš, určite ťa budú niekde potrebovať.“ STANISLAV RADIČ – keby nežil tak krátko, mal by zrejme povesť veľkého aforistického fenoména. Nadobudol som ilúziu, ako keby patril medzi nás, súdiac podľa jeho aforizmu: „Kedykoľvek otvorím peňaženku, obleje ma hrejivý pocit, že nie som otrokom peňazí.“ Pravdaže, je to len naivná ilúzia. FRANTIŠEK ROJČEK – veľký majster, najmä epigramu, a je to poriadne cítiť aj z výberu do tejto antológie. Nuž a pri jeho aforizme s názvom „Čudný koniec“ som si spomenul na toto konkrétne mnou recenzované antológové vygumovanie takmer celej aforistickej skupiny, zoskupenej okolo Literárneho týždenníka v rubrike LITERÁRIUM. Onen aforizmus znie totiž takto: „Aby ťa pochovali, nemusíš zomrieť.“ Stačí, aby ťa zostavovatelia odstavili! PAVOL STRAUSS – aforistické paradoxy a kontrasty. Výber z tvorby príležitostného aforistu, významného básnika a esejistu. Ale osobne by som ho nezaraďoval medzi aforistov, je možné, že sám by nestál o zaradenie do takejto skupiny.
STANISLAV ŠTEPKA – aj by som sa pri tom zabával, keby som to od začiatku vedel čítať po radošinsky. A veru tak, druhá časť týchto divadelných bonmotov je rafinovane zhumornená práve radošinským nárečím. JÁN ŠTRASSER – výber z veľmi módneho haiku. Táto starojaponská klasická forma slúžila lyrickej poézii, u nás dnes slúži najmä ironickým textom. Ale kde sú Štrasserove častušky?
TOMÁŠ ULEJ – asi sa mu podarila najväčšia perla tejto zbierky 25 osobností: „Vždy keď ma z nej príliš berie, predstavím si ako serie.“ Alebo je ňou parafráza Hviezdoslava? Tá znie takto: „Že potrebou je nášho ľudu žať a siať? Dávno nie tak! Radšej budú žrať a srať!“
PAVEL VILIKOVSKÝ – prozaik s vycibreným zmyslom pre iróniu. Jeden z hlavných predstaviteľov súčasnej postmodernej prózy, ale medzi agilných aforistov by som ho nezaradil. Našiel som tu od neho takýto nádherný aforizmus: „Než prišiel nato, že všetko je ináč, všetko už zase bolo ináč.“ A naostatok JAJKELE – nápadité parafrázy a paródie židovských anekdot s ich večne pôsobivou razanciou sebaironizácie. Pravdepodobne dielo Janovica? Jajkele sa rozpráva s Bohom, Boh sa rozpráva s Jajkelem, neobyčajne vtipná komunikácia!
Obrovský prínos tejto antológie, ktorej vydanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, je vo sfére poznania: Koľkí agilní a renomovaní slovenskí aforisti, uznávaní a vydávaní aj v zahraničí, sa až z nej dozvedeli, že vôbec nepatria medzi aforistické osobnosti. Až Peter Chalupa v spolupráci s Tomášom Janovicom /pozri tiráž!/ im otvorili oči! Táto antológia sa všelikde uvádza ako reprezentatívny výber z toho najlepšieho, čo sa na Slovensku v oblasti humoru a satiry, vo sfére aforizmov a epigramov, napísalo /čo sa nakreslilo, nehodnotím/. Do akej miery je táto preambula výstižná, to posúdi čitateľ či aspoň prelistovateľ antológie sám. Dozaista pri svojom hodnotení zoberie do úvahy aj také „perly“, na aké som ho upozornil v predchádzajúcej časti, teda veršovačky, akými sú zvyčajne výrony a škrabance na stenách verejných WC. Pochybujem, že pomocou nich bude táto antológia víťazne a s rešpektom prechádzať do literárno-dokumentárnej budúcnosti. Na prvý pohľad je viditeľná kŕčovitá snaha zostavovateľov antológie vystaviť tu menoslov im blízkych ľudí – osobností i človiečikov. Vyberať a vyberať, niekedy aj z nevyberateľných zdrojov. Na druhý pohľad je viditeľná ďalšia kŕčovitá snaha vytvoriť z básnikov a prozaikov naslovovzatých, špecializovaných aforistov. Teda stvoriť aforistov z literátov, ktorí aforistami nikdy neboli. Robí sa to „vysekávaním“ určitých viet z celkového kontextu. Viet, ktoré majú väčšiu či menšiu schopnosť zmysluplnej osamelej existencie, niekedy s prižmúrením nielen jedného, ale oboch očí. Takíto autori majú do počtu nahradiť istú, v tejto antológii zamlčanú, utajenú, odignorovanú skupinu agilných aforistov. Predovšetkým tých, ktorí pravidelne publikujú na stránkach Literárneho týždenníka a internetového denníka Humorikon, ktorého rozhľadeným, obetavým, nehonorovaným vydavateľom a šéfredaktorom je Milan Kupecký, sám mimoriadne plodný a úspešný aforista. Menej informovanej čitateľskej obci sa touto antológiou podsúva silne skreslený obraz o slovenských aforistoch, veľmi redukovaný, chudobný prehľad /vlastne podhľad/ o Slovensku ako aforistickej veľmoci. Vydaril sa teda chudokrvný pohľad na skutočnú aforistickú veľmoc! V tejto podivnej antológii je azda najkrikľavejšou neúčasť geniálneho slovenského satirika Berca Trnavca /1934 – 2016/. Pri písaní tohto textu mám na očiach jedenásť zväzkov Trnavcových kníh za sklom mojej knižnice. V nejednej z týchto kníh sú zaradené jeho pozoruhodné a nadčasové aforizmy i epigramy. Reprezentatívny autor s reprezentatívnymi satirickými svedectvami o našej realite a histórii, ktorého zostavovatelia totálne odignorovali. Azda len preto, že väčšinu svojich kníh vydal do Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov, teda pričinením vydavateľstva neuznávaného bratislavskou kaviarňou? A preto má o ňom zavládnuť medzi mladou domácou čitateľskou verejnosťou nulové povedomie? A ďalšou tu neprávom odignorovanou literárnou osobnosťou, ktorá sa venuje vo veľkej miere aj aforistickej tvorbe, je Ján Fekete – Apolkin. Tento básnik je tvorcom filozoficky podnetných a diagnosticky zaujímavých nadčasových aforizmov, metaforizovaných ako „Z hadej papuľky“, zaradených do knihy i publikovaných v Literárnom týždenníku a Slovenských pohľadoch. Pristavím sa aj pri mojej osobe, pri mojom „vygumovaní“, prečo nie? Spomedzi môjho súboru cca 12.000 aforizmov z obdobia od roku 1962 po rok 2017 som vybral vyše 3000 aforizmov a podľa rokov vzniku som ich rozmiestnil do knihy AFOROAFÉRY /DAXE 2017/. Pri tejto mojej selekcii uplatnil sa zhruba každý štvrtý. Domnievajú sa azda obidvaja zostavovatelia antológie, že ich prípadná superselekcia takých 30 mojich aforizmov z 3000 by urobila ich antológii hanbu? Na druhej strane však: Nebola by moja účasť v takejto „antológii“, obohatenej viacerými stupiditami, pre moje renomé kontraproduktívna? Podobná kľúčová otázka platí aj pre prípadné zaradenie textov Berca Trnavca a Jána Feketeho – Apolkina do kritizovanej publikácie. Ešte šťastie, že takmer súbežne s touto kritizovanou publikáciou vyšla v Srbsku antológia slovenského aforizmu BLESKY A HROMY, ktorú zostavil Aleksandar Čotrič. Ten na viacerých vlastenecky orientovaných, agilných aforistov nezabudol, ten nás nevynechal. Sú teda dve čerstvé antológie, vlastne antológia a pseudoantológia, skôr fór ako antológia. Oprávnenej kritike tejto prapodivnej antológie sa v Literárnom týždenníku 11-12/2021 venoval vynikajúci aforista, známy publicista, vydavateľ a šéfredaktor internetového denníka HUMORIKON Milan Kupecký, známy aj z rubriky LITERÁRIUM v Literárnom týždenníku. Z jeho brilantnej a britkej kritickej analýzy vyberám trojvetovú diagnózu nevydarenej operácie dvojice zostavovateľov oklieštenej „výberovej“ antológie: „Problém je v tom, že kniha je názornou ukážkou, ako možno vedome rozdeľovať spoločnosť. /…/ A vôbec, priveľa takejto nevyváženej politiky nemá v nijakej kultúrnej spoločnosti čo hľadať. Čiže, časť titulku knihy je výstižný: Fór je istý…“
Slovohry
• Zem v budúcnosti nebude súvislým pásmom parkov, ale parkovísk.
• Odpadový kôš môže byť pre intrigána darčekovým košom.
• V živote nás najviac zdržiava ustavičné náhlenie.
• Hlavnou vecou v živote hlavného čašníka je vedľajší príjem.
• Odpisuje iba z odporúčaných kníh, preto nebude nikdy odpísaný.
• Voľakedy bol les apatékou, dnes je diskotékou.
• Namiesto racionalizácie práce pozorujeme nezriedka iracionalizáciu práce, za ktorú jej navrhovateľ inkasoval tučnú prémiu.
• Keď zhorí cirkusový stan, riaditeľ cirkusu vyhodí hltača ohňa pre nekompetentnosť.
• Mnohé manželstvá sú dlhou šnúrou mlčania, zdobenou perlami hádok.
• Podaktoré socialistické protestsongy najsilnejšie protestovali proti svojim autorom.
• Dramaturgia sa neraz inšpiruje metalurgiou: vyrába zliatiny.
• Jedni spoznávajú krásy vlasti na výletoch, druhí na záletoch. Tí druhí vlastne krásky vlasti.
• V baskervillskom kapitalizme sa pojem „výplata“ významovo blíži k pojmu „odplata“, prípadne „záplata“.
• Najľahšie dokážeme odsúdiť to, čo sami nedokážeme.
• Kto rýchlo a nápadne šetrí, toho rýchlo a nenápadne prešetria.
• Hlavnú náplň živých slov tvoria slová mŕtvych klasikov.
Epigramáž
Kolobeh
Okráda nás denne v kráme,
spovedá sa z toho v chráme.
Bohužiaľ
Nejedna sutana
ukrýva Satana!
Ex libris
Kasu dobre napráska
už len kniha kuchárska.
Večná tradícia
Prejsť u nás k veci?
Zájsť na pol deci!
Novinárska hviezda
Isto ste ju stretli sami:
Predvádza sa kačicami.
Iba tak!
Prominentné tučné krysy
žerú jed len z drahej misy.
Večný epigram
Dejiny sa opakujú,
podliaci sa napakujú.
Epitaf
Bol oddaný vede,
preto tu žil v biede.
Fejtón
Ponoríme sa tu do žánru, ktorý sa dnes už nepestuje a mladým čitateľom je naskrze neznámy. Iba zriedka sa k nemu vráti niektorý z literátskych seniorov a čosi také napíše. Možno sa mu to aj podarí uverejniť v médiách, ktoré dnes uprednostňujú tzv. písanie na rovinu, hoci častokrát poriadne naklonenú vládnucej skupine či skupinke. Čože to tu ponúkam? Bájku, ktorá prežívala svoje najlepšie roky v čase inotajov, v čase despotických kráľovstiev i falošno demokratických republík. A jednu takú bájku z môjho prepisovacieho pera i starobylého mechanického písacieho stroja vám, milí čitatelia, práve ponúkam. Nuž pohodlne sa usaďte, usrknite si z horúcej kávičky a začítajte sa do bájky s exotickým názvom:
Čierny leopard Jeho Výsosti
Levov tajomník, elegantný čierny leopard, sladko zamraučal pred rezidenciou kráľa zvierat. Žiadal od leva súhlas k audiencii. Lev ho prijal a nervózne poklepkával chvostom po trávnatom koberci.
„Vaša Výsosť“, priadol leopard, „v konzultačnom háji čaká delegácia hadov a dožaduje sa vysvetlenia v prípade kobry Naje. Ich počínanie je viac ako trúfalé, ale dovoľujem si navrhnúť Vášmu Veličenstvu obozretné diplomatické riešenie tohto prípadu. O prípad kobry Naje prejavili totiž záujem aj niektoré neurotické, radoškrtivé veľhady. V delegácii drobných a stredných hadov zatiaľ nemajú svojich zástupcov a sympatizantov, predbežne zaujali vyčkávacie stanovisko. Napriek tomu si pokladám za svoju svätú povinnosť informovať Vašu Výsosť o týchto podlých zámeroch, prejavujúcich sa vyčkávacou taktikou zákerných škrtičov.“ „Ďakujem ti. Som s tebou spokojný, dobre si plníš povinnosti. Povyšujem ťa do tigrieho stavu, udelím ti pásikavý metál.“ „Nenachádzam slová, Výsosť, aké by mohli vyjadriť moju nesmiernu vďaku a oddanosť. Prisahám, že v mojom srdci tigra zostane naveky ukrytý obraz Vašej Výsosti.“ „Prezradím ti môj súkromný názor na Naju, na toho odporného plaza. Nehanebný had ma urážal pri mojich tvorivých prechádzkach po háji tým svojím podráždeným syčaním, opovážlivo útočnou pózou kobry a zlostne zdutým krkom. Preto som na mieste strestal avanturizmus tohto plaza a roztrhal ho na molekuly!“ „Ospravedlňte trúfalého novovymenovaného tigra, že sa opovažuje doplniť Vašu informáciu o fakt, ktorý ste vo svojej príkladnej skromnosti zamlčali. Roztrhali ste tohto plaza až na atómy, Výsosť!“ „Pripúšťam, že máš pravdu. Ale teraz choď do hája, kde čakajú delegáti, a povedz im, že som Naju zneškodnil pre neoprávnené vlastnenie jedovatých zubov, ktoré neboli obrúsené podľa u nás platných noriem. Nevyhovovali dokonca ani normám medzidžungľovým. Tak už choď a zotrvaj s nimi v kratšom srdečnom rozhovore!“ „Úctivý služobník, Vaša Výsosť.“ Leopard povýšený na tigra opustil leviu rezidenciu, slastne sa pretiahol, zívol, naježil fúzy a obozretne, aby nešliapol na niektorého z jedovatých delegátov, vkradol sa do lesíka. Keď začul nedočkavé syčanie delegácie, odkašľal si, zlostne zavrčal a dôstojne vyhlásil: „Drahí spoluobčania! Prichádzam práve od nášho milosti plného a nekonečne múdreho panovníka. Kráľ veľmi starostlivo zvážil skutkovú podstatu Najinho vyčíňania. Je toho viac než dosť. Podľa správ istej tlačovej agentúry uhryzla Naja anglického misionára, ktorého si Pán Boh takto dramaticky pozval k sebe na konzultáciu. Nebohý misionár stúpil tejto nezodpovednej kobre na chvost. Keby na hlavu, to by sa ešte ako tak dalo pochopiť! Ale iba na chvost. A teraz naša ríša za Najino nerozvážne uhryznutie muža s charizmou bude musieť znášať odvetné opatrenia anglických lovcov, pobúrene strieľajúcich z džípov. Už tento jej vlastizradný čin je hodný trestu smrti. Okrem toho bola zákerná, plazila sa a ukrývala v tráve, vyberala hniezda nevinných speváčikov, ospevujúcich náš vcelku šťastný život. Kráľ pri pohľade na túto jej zvrhlosť nevýslovne trpel. Miešky jej jedovatých zubov boli prepchaté, ako všetci vieme, jedom, ktorý zákerne miešala so svojimi nehanebnými slinami. Bola zlostným, neznášanlivým a bezcharakterným elementom. Chcela premeniť náš konzultačný háj v divú džungľu. Preto, a pre nespočetné množstvo iných incidentov, sa kráľ rozhodol prísne zakročiť proti tejto kobre, ktorej zuby navyše prerástli rozmery prípustnej tolerancie.“ Leopard uprel svoj ľstivý predátorský pohľad na mimoriadne vypaseného koralovca a dodal: „Pokiaľ poznám tu prítomných, vždy ste boli sporiadanými a čestnými občanmi našej ríše a vždy ste sa dištancovali od podobných indivíduí ako bola Naja. Budem tlmočiť Jeho Výsosti vašu oddanosť. Ďakujem vám za porozumenie.“ Nik ani necekol. Neozvalo sa ani jediné slabučké nesúhlasné zasyčanie. Ozýval sa iba nepretržitý šuchot. To sa celá delegácia za šuchotania šupín, hlava na hlave, telo cez telo, plazila domov, do svojich vtáčím perím vystlaných, teplučkých dier. Ešte šťastie, že hady sa nemôžu navzájom ušliapať!
Humoreska
Krach vzdušného zámku
Nik neveril, že sa montáž vzdušného zámku podarí. Úloha bola nad ľudské sily, chýbali špecialisti na takýto projekt. Veď doteraz sa nik nezaoberal takouto jemnou mechanikou. Návrh vzdušného zámku v základných parametroch bol však schválený, skúsení projektantskí vlci si prevzali diplomy i hrubé obálky a múdro sa vytratili z tohto trasoviska. Odišli kamsi ďaleko navrhovať a zdôvodniť nevyhnutný projekt lochnesskej obludy v rámci pozdvihnutia a rozvinutia cudzineckého ruchu. Vo firme poverili realizáciou vzdušného zámku toho, kto nepochopil nevyhnutnosť taktického úteku – mladého, začínajúceho projektanta. Projektantského eléva. Dali mu príležitosť, aby sa chlapec prejavil. Statočný mládenec preštudoval všetky dostupné pôdorysy, medirytiny aj letecké snímky hradov, zámkov i kaštieľov, chemické zloženie vzduchu, tlak svetla, priemyslové exhaláty, kyslé dažde i fatamorgánu. Z jednotlivých detailov zostavil ideálnu koncepciu vzdušného zámku. Začal prakticky z ničoho, vlastne z luftu, pretože vzdušný zámok ani len z vody neuvaríš. Zakrátko sa vo vzduchu nad továrenským dvorom črtali štíhle kontúry zámockých veží v ranom gotickom slohu. Bystrý a čulý projektantský zelenáč pomocou inzerátov a internetu trpezlivo obstarával rozličných odborníkov, z ktorých postupne vytvoril komplexnú rozprávkovú čatu pre montáž vzdušných zámkov. Dokázal neuveriteľné veci! Doslova spod zeme vyhrabal bezhlavých rytierov pre montáž vnútorných zariadení, biele zámocké panie pre úpravu okolia do podoby zámockého parku, ťažkoodencov na padací most, dvanásťhlavého draka do zámockej kotolne a iných špecialistov. Obstaral dokonca stračiu nohu ako hlavný nosník vzdušného zámku. Mladý projektant musel prekonávať mnohé počiatočné ťažkosti. Ťažkoodenci boli príliš ťažkí a polámali spústy krehkého stavebného materiálu než prišli na to, že môžu pracovať vyzlečení. Padací most padal spočiatku akoby podľa vlastného uváženia. Drak pri predbežnej kolaudácii kotolne chrlil oheň zo všetkých dvanástich hláv s takým nadšením, že roztavil celý kotol. Boli to však len detské choroby prevratného projektu. Ako sa dni míňali, rozprávková realizačná čata pracovala stále kvalitnejšie a zosúladenejšie. Pred dokončením hrubej stavby vzdušného zámku bolo potešením prizerať sa ich práci. Potom však náhle prišlo nariadenie manažmentu o preradení rozprávkovej čaty na montáž lochnesskej obludy, ktorá prišla práve do módy a sľubovala vysoké zisky v turistickom ruchu. V nariadení sa konštatovalo, že na stavbe vzdušného zámku postupuje práca už bez problémov, ale tam, na stavbe areálu lochnesskej obludy nieto ani stavbyvedúceho, ani odborníkov. V nariadení sa uvádzalo, že projektanti už dávno prevzali diplomy i tučné obálky a odišli navrhnúť montáž obrovskej čachtickej železnej panny s motelom, päťhviezdičkovým interhotelom, bistrom, bazénom, kasínom, zimnou i letnou záhradou, kópiou levočského chrámu a zasklenou vyhliadkovou terasou pod hladinou jazera. Na novú stavbu odišiel s rozprávkovou čatou aj úspešný mladý projektant. Sľúbili mu diplom, zatiaľ bez obálky. A dokončením vzdušného zámku poverili direktorovho bratanca až z druhého kolena, takže nešlo o rodinkárstvo. Pomocou inzerátov a internetu obstarali chýbajúcich odborníkov, ktorým sľúbili tučné prémie. Vyplatia až naprší a uschne. Nový protekčne nasadený šarkan pri kolaudácii zámockej kotolne roztavil celú stavbu, ktorá už bola pod glajchou.
Morality a iné hity
• Rodina je v kríze, ale rodinkárstvo je nezničiteľné.
• Hoci som aforista, v ostrých konfliktoch v prevádzkach namiesto vtipných sentencií chrlím tuctové impertinencie.
• Keď sa ti zdá, že nepomáha nič, zober do rúk bič!
• Módni návrhári sa menia na módnych podvrhárov, ktorí si uťahujú z dievčat i žien a dosahujú obrovské úspechy.
• Zariadil by som si peňazokazeckú dielňu podľa výzvy „Urob si sám!“, keby sa mi na to podarilo získať veľkú pôžičku v peňažnom ústave.
• Jazdci z Apokalypsy? To sú zrejme naši blázniví motorkári!
• Západ si vie našincov na Slovensku nakloniť anglickými raňajkami a švédskymi stolmi.
• Vzdušným zámkom slovenského dôchodcu je trinásty dôchodok.
• Vo funkcii uspávacieho prostriedku je súčasná slovenská poézia naozaj nenahraditeľná.
• Má talent pre originálnu experimentálnu ekonomiku: projektuje vozenie dreva do lesa, vody do močiara a piesku do púšte.
• Aspoň na poľovačkách netárajte len tak do vetra!
• S radosťou vymením celú kolóniu švédskych domkov za jeden trvalý švédsky stôl!
• Máme neobyčajne kultivované a disciplinované medvede! V tatranských mestách neputujú po vozovkách, ale výhradne po chodníkoch pre peších.
• Objavil som svetielko na konci tunela: V hádke s mojím úhlavným nepriateľom vysvitlo, že máme spoločného priateľa!
• Na našom komíne hniezdi zlomyseľný bocian. Spúšťa nám dole komínom ulovené živé hady!
• Prísažne vyhlasujem, že bratislavské kaviarne nenavštevujem ako politický sympatizant, ale iba ako okoloidúci, ktorý nenachádza verejné WC.
Ľudský život je poburujúco krátky ako hasičský rebrík.
Protekcia vás aj v partiovom tovare privedie ku kvalite.
Hluk civilizácie nás chráni pred šepotom svedomia.
Ktože by sa bál Damoklových mečov v čase oceľových lán!
Prvý krok k rozvodu: kolaudácia vzdušných zámkov.
Dráma utícha, fáma pokračuje.
Kto chce na vrchol bez rizika, musí ísť po serpentínach.
Pozor! Od plaču vlhne strelivo.
Všetci sme bratia v trikoch – bez ohľadu na oblečené tričká.
Románik starnúceho donchuana je skôr anekdota.
Kto lacno myslí, málokedy za to draho platí.
Najzásadovejší sme v kompromisoch.
Vír udalostí môže strhnúť aj neplavcov stojacich bokom.
Lepšia babka v hrsti ako škôlka na streche.
Vyžadovanie vďačnosti je vyžadovaním najvyšších úrokov.
Na vzdušné zámky sú kolaudátori krátki.
Ľuďom v budúcnosti sa nebude zväčšovať mozog, ale žalúdok.
Nie je ľahostajné, či je hlavolam v rukách kvízmajstra, alebo kata.
Jeho situácia nie je kritická: priznal sa, ale sebakriticky.
Za mladi bol zapálený, dnes už iba čmudí, z čoho plynie, že mladosť je celkom súca horľavina.
MILAN KENDA, čestný člen Spolku slovenských spisovateľov
