Vybraný úryvok z internetu, alebo aj Mikuláš I. Pavlovič (25. jún podľa juliánskeho kalendára) 1796, Cárske Selo, Ruské impérium – † 2. marec (18. február podľa juliánskeho kalendára 1855, – Petrohrad) bol ruský cár od roku 1825 a posledný poľský kráľ.
Panier (aktuálne)
Treba rozlišovať politické a nepolitické neziskovky
V demokraciách môžu bežní občania organizovať nezávislé skupiny, ktoré slúžia potrebám komunity alebo národa, v ktorom žijú, a dopĺňajú alebo dokonca v oprávnených prípadoch aj spochybňujú prácu výkonnej moci. Takéto organizácie sa často nazývajú mimovládne organizácie, pretože nie sú súčasťou vládnych inštitúcií. Problém môže nastať vtedy, keď sa do činnosti mimovládnej organizácie votrie prvok účelovej jednostrannej ideologizácie. Český právnik, politik a analytik Robert Kotzian vydal vo vydavateľstve Leda v roku 2021 knihu „Politické neziskovky a jejich boj proti západní civilizaci.“ Autor popri vymedzení základných pojmov navrhuje kritériá pre odlíšenie politických neziskoviek od ďalších neziskových organizácií a na príkladoch ukazuje často až diskutabilné formy pôsobenia a spolupráce politických neziskoviek na národnej i nadnárodnej úrovni. Politické neziskovky sa tvária, že obhajujú objektívne, v ich očiach nepolitické dobro. Vďaka tomu sa im darí dostávať aj tam, kde je prístup politickým subjektom nemožný. Takto môžu relatívne voľne pôsobiť v školách, v úradoch a v bezpečnostných zložkách ako školitelia a dokonca aj v médiách ako „nezávislí“ experti. Politické neziskovky sa podľa ich zamerania rozdeľujú na ľudskoprávne, multikulturalistické, environmentalistické, sociálno-inžinierske a antidiskriminačné. Ich spoločným menovateľom v súčasnosti je ideologizovaný pokrok, nám viac známy pod značkou progresivizmus. Politické neziskovky možno charakterizovať ako radikálne progresivistické neziskové organizácie, ktoré využívajú špecifické metódy presadzovania svojho vplyvu z pozície jednostranného obhajcu západnej civilizácie. K nim možno zaradiť napr. Amnesty International, Človek v ohrození, Organizácia na pomoc utečencom, Globsec, rôzne účelové politické think-tanky a podobne. Tieto organizácie nepripúšťajú, že sú politické. Tvrdia, že obhajujú objektívne správne hodnoty a že je nezmysel posudzovať ich aktivity ako politické. Realita je však často iná. Informácie o financovaní politických neziskoviek sú relatívne neobmedzené. Nejaké informácie možno získať, ak sú zdrojom ich príjmov verejné rozpočty. O peniazoch od súkromných nadácií a sponzorov sa dozvieme len to, čo o svojich finančných vzťahoch dobrovoľne prezradí donor alebo samotná politická neziskovka. Celý rad politických neziskoviek svoje finančné zdroje úplne utajuje. Vzájomná prepojenosť politických neziskoviek a ich spolupráca aj s niektorými politikmi, akademickými inštitúciami alebo podnikateľskými subjektmi vytvára jeden spolupracujúci a prepojený celok, ktorý autor R. Kotzian pejoratívne označuje ako „progresivistickú hydru“. Tak v medzinárodnom, ako aj v národnom kontexte možno aj v súčasnosti ukázať, že pokiaľ sa tzv. progresivistická hydra rozhodne pre frontálny útok určitým smerom, tak jej súčasti dokážu veľmi operatívne a celkom efektívne spolupracovať. Niečo robia politické neziskovky, niečo zas spriaznení predstavitelia rôznych orgánov verejnej správy, pripájajú sa k tomu podobne orientovaní politici a spoločne idú za vytýčeným, ale zo spoločenského pohľadu často diskutabilným cieľom. Ako jeden z názorných príkladov takého diskutabilného pôsobenia politických neziskoviek možno uviesť aktivity slovenskej štátnej správy, ktorá žiadala Brusel, aby „bojoval s dezinformáciami na Slovensku“ v čase pred predčasnými parlamentnými voľbami na jeseň 2023. Politické neziskovky nie sú podľa mňa pre spoločnosť až takým veľkým prínosom a mnoho ich kritikov ich považuje dokonca až za spoločenské zlo. V súvislosti s ich pôsobením je potrebné v nasledujúcom období:
1. Usilovať sa o široké pochopenie ich politickej podstaty a vysvetľovať, že politické neziskovky nie sú nositeľmi obecného dobra, ale skôr politickej ideológie.
2. Legislatíva by mala definovať jasné kritériá pre odlíšenie politických neziskoviek od ďalších užitočných neziskových organizácií.
3. Žiadať od nich rovnakú mieru transparentnosti, akú požadujeme od politických strán, t. j. napríklad transparentné zverejňovanie príjmov.
4. Zastaviť ich financovanie z verejných rozpočtov.
Určité separátne kroky pri eliminovaní vplyvu politických neziskoviek sme v poslednom čase, po zmene vládnej garnitúry, zaregistrovali na viacerých ministerstvách. Chceme veriť, že postupne sa podarí ujasniť a správne nastaviť čitateľné kritériá pre efektívne pôsobenie užitočných neziskových organizácií. Na prvý pohľad sa môže zdať, že problematika politických neziskoviek nie je v súčasnosti pre značnú časť spoločnosti ťažiskovou témou. Ich pôsobenie by nám však nemalo byť ľahostajné hlavne v prípadoch, keď sa prostredníctvom aj nie celkom transparentných prostriedkov snažia účelovo vplývať na verejnú mienku na Slovensku a ak sa čo i len nepriamo prikláňajú k propagovaniu a obhajobe rôznych iných ako národných záujmov.
Mikuláš Cár
