Pranier
Útok na slobodu slova bez odozvy
Keď sa po pár týždňoch skončil neúspešný experiment mediálneho manipulátora Vagoviča na RTVS, bolo počuť z mnohých strán starosti o slobodu slova na Slovensku a podobné srdcervúce obavy o osud demokracie u nás. Keď ale podľa dostupných informácii na TA3 potichu končí Anka Žitná ako tvár projektu „Tak takto?!“, a v podstate sa tak likviduje jeden z mála prínosných programov vo vysielaní tejto televízie, tí istí „bojovníci“ za slobodu prejavu mlčia a ignorujú tento skutočný útok na slobodu slova u nás.
Hosťom Anky Žitnej bol v relácii Tak takto?! (dňa 6. februára 2023) americký ekonóm Jeffrey Sachs. Rozhovor vzbudil nevôľu „mocných“. Anka Žitná prekážala, pretože nešla s prúdom a bola ochotná ponúknuť aj iný ako ten požadovaný pohľad na problémy. Veľa našich politikov a novinárov totiž pod slobodou slova rozumejú slobodu len pre ich názory a videnie sveta, respektíve dokonca vyžadujú ochranu svojich názorov a elimináciu názorov iných. Preto médiá hlavného prúdu v tejto kauze tolerujú to, čo by ich v prípade skutočného rešpektovanie demokratických hodnôt malo rozpáliť a stmeliť v jeden front. Nič také sa ale nestalo a nestane, pretože ich mentalite skôr vyhovuje nový mediálny zákon na Ukrajine.
Keď politici strán vládnej koalície hovoria, že budúce parlamentné voľby budú o demokracii, majú do určitej miery pravdu. Tou skutočnou hrozbou pre demokraciu ale nie je opozícia, tou hrozbou je čierno-biele videnie sveta, ktoré presadzuje časť našej politickej a mediálnej scény. Tou hrozbou je neochota a najmä neschopnosť vyrovnať sa s nepríjemnými názormi v rámci diskusie, a nie ich nálepkovať, označovať za dezinformácie, ruskú propagandu a podobnými spôsobmi sa ich snažiť delegitimizovať a umlčať. Najsmutnejšie na tom je, že naše poučenie z histórie dokazuje, že čím viac je snaha niektoré názory potlačovať, tým viac sa stávajú zaujímavé a príťažlivé. Šírenie nepohodlných názorov sa nepodarilo zastaviť ani za minulého režimu, v „dobe predinternetovej“. Pokúšať sa o to v súčasnosti je skôr svedectvom o nepochopení súčasného sveta a neschopnosti obhájiť a presadiť svoje názory, a tieto snahy majú konečnom dôsledku presne opačný efekt. Sledovanie spravodajského televízneho priestoru v posledných dňoch taktiež naznačuje, že s blížiacimi sa voľbami sa posilňuje tendencia účelového prístupu k informovaniu verejnosti. Zatiaľ čo JOJ24 si plní svoju úlohu a ponúka svojim divákom tlačové konferencie bez nejakého účelového selektívneho prístupu, RTVS sa podľa možností vyhýba čomukoľvek, čo by sa nemuselo páčiť súčasnej vláde a politické dianie u nás ponúka najmä prostredníctvom správne orientovaných komentárov a starostlivým výberom hostí. TA3 sa prestáva tváriť, že ponúka objektívny a vyvážený pohľad na spoločnosť a postavila sa na barikády. Tak nám namiesto tlačovej konferencie Hlasu alebo aj tlačovej besedy zamestnávateľských združení, obchodných a priemyselných komôr po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou ponúka v rámci reklamy pohľad na pleseň na nohách a v priebehu dňa niekoľkokrát zopakovala tlačovú konferenciu Hegera, akoby sa žiadne iné tlačové besedy neuskutočnili. Vzniká dojem, že táto reklama, určite pre mnohých dôležitý produkt, sa spolu s opakovaním tlačových konferencií povereného premiéra stáva nosným programom tejto spravodajskej stanice. Dopĺňajú ho ešte debaty o nízkej finančnej gramotnosti Slovákov, pretože málo investujú a teraz je na to ta najlepšia doba. Bohužiaľ sa už ale nerieši to, kde na tieto investície majú zobrať. No a v súvislosti s vyváženosťou a úplnosťou ponúkaného spravodajstva je zaujímavé aj to, že napríklad tlačovú konferenciu Hlasu o hospodárení rezortu Veroniky Remišovej neponúka TA3 ani v svojom archíve tlačových besied. Takéto ignorovanie tlačovej besedy jednej z preferenčne najsilnejších politických strán rozhodne nesvedčí o poctivom prístupe k plneniu spravodajských povinností. Keď v roku 1994 povedal Vladimír Mečiar „Zvyknite si, je po voľbách“, možno nechtiac vyjadril určujúci trend slovenskej politiky v dlhodobom horizonte. Ten sa v súčasnosti rozširuje aj na obdobie predvolebné a začína platiť „Zvyknite si, je pred voľbami.“
(Nové Slovo (14. 4. 2023)
Roman Laml
Ešte zatiaľ, hoci s odretými ušami, sme tu…
Ocitáme sa ako žiaci v škole. „Zazvonilo“, a možno aj odzvonilo a koná sa malá, alebo i veľká prestávka. Pani profesorka Radičová nedávno v televízii, okrem iného povedala: „Kde nie je satira, nie je ani demokracia.“ No žiaľ iba konštatovala. Keďže hráme s otvorenými kartami, a podľa vyjadrenia FPU, ktoré patrí pod ministerstvo kultúry, má Humorikon kolísavú úroveň. Teda nevidíme v blízkej budúcnosti ako nezisková organizácia žiadne pozitívne riešenie a akúkoľvek pomoc. Niektorí autori tvoria a realizujú sa, a vďačne entuziazmom tvoria Humorikon čiže zadarmo, na úkor svojho voľného času, vrátane administrácie. Po tri razy sme márne oficiálne žiadali od vlády, respektíve ministra kultúry a Fondu na podporu kultúry finančnú (aspoň malú) podporu, no bezvýsledne. Nastal teda kritický čas, – hoci sa nám doteraz „žobraním“, zľutovaním a presviedčaním, a dobrosrdečnosťou zopár dobrodincov podarilo vydať niekoľko humoristických kníh a z vlastného dôchodkového fondu udržať Humorikon – ako tak pri živote, – no životné okolnosti nás nútia spomaliť, alebo zabrzdiť. Keďže s vydávaním, okrem umeleckej, duševnej a iných aktivít treba platiť aj drobnejšie výdavky za prácu technickú, bez akýchkoľvek finančných príspevkov to jednoducho nejde. Mnohí, humoristi, či nehumoristi horiaci závisťou sa možno potešia že padáme na hubu a naopak mnohí nás presviedčajú, že peniaze nie sú všetko…že treba pokračovať. Proste, napokon už sme viac razy pretraktovali naše problémy preto je škoda sa k tomu vracať, vysvetľovať a rozpisovať. Možno by pomohli voľby, ale to by nesmeli byť zmanipulované a museli by sme mať šťastie, vsadiť na kandidátov, ktorí to myslia so Slovenskom vážne, dobre a úprimne. Pritom by nesmeli dopadnúť tvorcovia Humorikonu tak ako Anka Žitná v Slovenskej verejnoprávnej televízii. A navyše, u novozvolených poslancov v slovenskom parlamente by nesmela chýbať ani snaha o zachovanie kultúrneho bohatstva.
ŽIVOT NA SLOVENSKU
Nežije sa dobre
len sa dobre žobre.
Ján Grešák
Poníženosť nevymizla, ale zvyšuje si svoju úroveň. Milan Kenda
Osobná príhoda, skúsenosť: „V roku 1980 som sa vybral za majstrom Viktorom Kubalom do redakcie Nového Roháča, aby som sa poradil o možnosti založiť v Dome kultúry Revolučného odborového hnutia v Prešove Minigalériu humoru. Odprevadil ma so slovami: – Budem držiteľom vašich prstov.“ Peter Rázus
Podporte nás….účet nášho OZ Chýrnik – noviny tolerantnosti – Humorikon je na nule. Ak nás niekto podporí, budeme pokračovať. IBAN: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499
Milan Kupecký
