Slovenský humorista Ľudovít Majer sa narodil v roku 1953 v Banskej Bystrici. No rané detstvo prežil v blízkej dedinke Svätý Jakub. Tá je dnes už súčasťou krajského mesta, v ktorom Ľudo žije, ale on je stále hrdý na to, že pochádza z dediny.
Po absolvovaní Strednej priemyslovej školy Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici bol v roku 1977 promovaný na Elektrotechnickej fakulte vtedajšej SVŠT v Bratislave na inžiniera elektrotechniky v odbore technická kybernetika. Po ukončení základnej vojenskej služby pracoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a neskôr na Povodí Hrona v Banskej Bystrici. Od roku 1994 sa živil ako živnostník, dispečer, inštruktor a majiteľ autoškoly. Od roku 2011 je na invalidnom dôchodku.
Písaniu sa venuje približne od roku 1988, kedy začal uverejňovať svoje aforizmy a epigramy na stránkach dnes už neexistujúceho satiricko – humoristického časopisu Roháč a neskôr aj v ďalších vtedajších periodikách, dokonca aj v zábavných reláciách Slovenského rozhlasu. V súčasnosti sa môžete s jeho tvorbou stretnúť na stránkach Literárneho (dvoj)týždenníka a Humoriknu. Vyberáme z jeho knihy ĽUDOVE SLOVESNOSTI, ktorá mala nedávno dotlač, lebo jej prvé vydanie sa rýchlo minulo, keď autor knihu rozpredal alebo rozdal s venovaním.
Spod čapice (alebo aj klobúka)
Podaktorí pokladajú aj kopanec do zadku za úder pod pás.
Kam vietor, tam plášť. Kam vetry, tam nohavice.
Kto dnes drží hubu, nedrží krok s dobou.
Patril medzi vynálezcov…Vynašiel sa v tlačenici.
Somár vydrží aj to, čoho je aj na koňa veľa.
Veľkou chlebárňou ešte nikto chlieb nenapiekol.
Kto sedí so založenými rukami, ten dnes neobstojí.
Dovtedy štrikoval medzi paragrafmi, pokým ho nezašili.
Ľahko sa vysoko rúbe tomu, koho má kto podržať.
Ani na lepšie časy sa nezvykne blýskať z jasného neba.
Na vyšliapaných chodníčkoch býva najväčšia tlačenica.
Najskôr by mali pohorieť tí najviac namočení.
S jedlom rastie chuť…vypiť si.
Aj plešiví sú každý iný, hoci sú na vlas rovnakí.
Je bezočivé, keď môžete na niekom oči nechať?!
Tak dlho mu podkurovali, až v ňom vzkypela trpezlivosť.
Na všetko mal svoj názor…zhodný so šéfovým.
Najväčším ocenením humoristu je, keď je jeho tvorba na smiech.
Otvorené hlavy potrebujú dekel, preto múdry ľudia nosia čapice a klobúky.
Nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť veriť lacným sľubom.
Dva kohúty sa na jednom smetisku neznesú, ale v jednej polievke sú v pohode.
Ľahšie sa urobí z núdze cnosť, ako nájde východisko.
Netreba nad vecou hneď mávať rukou, keď často stačí pohnúť iba prstom.
Mal nabitý program…Preto mu občas niečo vybuchlo.
Keď ťa kopne múza, opatruj si modrinu.
Len pes je rád, keď na neho ušijú búdu.
Človek je koruna tvorstva…Devalvovaná.
Neberte život príliš vážne. Vážnosť si zasluhuje iba choroba a smrť.
Najviac dokážu raniť tupé reči.
Smrad nezaujíma, odkiaľ vietor fúka, ale kam.
Darmo vieme, kde je sever, keď nemáme správnu mapu.
Všetko, čo si navaril a neprepieklo sa mu to, si odniesol, vyžral a vypil.
Každý, kto bol niekým, bol sám sebou.
Nie každý si hľadá svoje miesto na slnku. Sú aj takí, čo vyhľadajú niečí tieň.
Najväčšie nároky mávajú zvyčajne tí, čo nemajú najmenší nárok.
Mal veľké oči aj pre ružové okuliare.
Úsmevy môžu zamrznúť aj v sparnom lete.
Jablko nepadá ďaleko od stromu, ale môže sa ďaleko zakotúľať.
Pozor, keď sa vám z problémov nepodarí vykorčuľovať, môžu vás vysánkovať!
Museli ho poriadne zmaľovať, aby ho dostali do obrazu.
Neveril na duchov, preto nešiel s duchom doby.
Nie je dôležité zvíťaziť, ale nebyť porazený.
Plešiví majú jednu výhodu: Nemôžu si skočiť do vlasov.
Kto neklesá na duchu, stúpa na cene.
Čo môžeš vypiť dnes, neodkladaj na zajtra!
Krutá pravda vždy zvíťazí nad milosrdnou lžou.
O päť minút dvanásť je neskoro zvolávať desaťminútovku.
Často nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca len preto, že sa tam všetci nepomestia.
Zlaté vajcia znášajú väčšinou veci, ktoré neznesú odklad.
Kto sa chce poriadne zazobať, musí vedieť, komu zobať z ruky.
Nie že by si každý nevedel rozkázať, ale nie každý vie plniť rozkazy.
Keď slová padnú na úrodnú pôdu, vyrastú z nich slovníky?
Čím viac cudzích jazykov ovládate, tým viac ich bude o vás pekne hovoriť.
Ťažko je chcieť od kostolných myší, aby boli spokojné s kostolným poriadkom.
Na mape sveta je už len málo bielych miest. A pomaly miznú aj tie červené.
Jediný lístok, ktorý sa pohol bez vetra, bol figový.
Tí, čo zaspia na vavrínoch, nemávajú na ružiach ustlané.
Lezením na nervy sa časom mení ich skupenstvo.
Všetko zlé je na niečo dobré. Napríklad skysnuté slivky na slivovicu.
Zbytočné je pýtať sa Škóta: Kto u vás doma nosí nohavice?
Kto sa vyzná v tlačenici, ten sa vyzná aj v MHD.
Po každej výmene názorov ich mal iné.
Dovtedy sa vykrúcal, pokým sa nezaplietol.
Nejednému naslovovzatému odborníkovi už vzali slovo.
Tí, čo nevedia, čo chcú, chcú toho obyčajne najviac.
Nikde nie je také dôležité mať šťastie, ako v nešťastí.
Ryba smrdí od hlavy, politika od hlaváčov.
EPIGRAMIÁDA
LOGIKA
Kydajúci na tých druhých
kopy špiny, hnoja,
uznáte, len vtedy môžu,
keď v ňom sami stoja.
SKÚSENOSŤ
Lepšie ako
teplé spodky
proti zime
fľaška vodky.
ADEKVÁTNA POMSTA
Že ich schoval do vrecka,
tak sú plný zloby,
utopili by ho
aj v lyžičke vody.
VAROVANIE
Že myslenie bolí,
to vie hlava každá,
ale pozor, namýšľať si
je priam samovražda.
VÝCHÝLENIE
Zastaviť koleso dejín,
to sa nedá veru,
ale dá sa vychýliť
zo správneho smeru.
BRUCHOGRAM
Prázdnou hlavou myslieť
dá sa jednoducho
vždy, stále a iba
len na plné brucho.
OBMEDZENÁ PLATNOSŤ
Človek je tvor spoločenský,
tvrdia vedci z výskumáku.
Platí to však iba dotiaľ,
Kým nebýva v paneláku.
ZMENA
Nič neriešia pivné reči,
treba niečo nové.
Tak sme prešli v našej krčme
na borovičkové.
PRACANT
Vysúkal si rukávy,
hrdo zdvihol hlavu
a s vervou sa pustil
do…prejavu.
ANCIJÁŠA JEHO
Tým, čo majú fixné platy,
jeho ancijáša,
aj mlátenie prázdnej slamy
dosť často vynáša.
TRUĽO
Povieš mu to len tak v kocke,
čo je to za truľa,
keď sa mu to aj tak
z hlavy vykotúľa.
ČASY SA MENIA
Boli časy, moja milá,
keď som ťa mal veľmi rád,
ale dnes už zostáva mi
pri tebe len rozum stáť.
BEZ ZMENY
Ten odveký paradox
žije bezo zmeny.
Najmenej vždy pohoria
najviac namočení.
NERVY
Nejednému človekovi
dnes až tečú nervy,
keď porovná cenu
s obsahom konzervy.
NENAPRAVITEĽNÝ
Zavraždil, či zabil?
Dostal za to basu.
Teraz trávi chvíle
zabíjaním času.
Ľudovít Majer
