Dnes aktuálne Ľubo Radena

Známy slovenský humorista Ľubo Radena sa narodil sa v Čičmanoch. Po ukončení štúdia na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave pracoval ako projektant – architekt najmä v oblasti urbanizmu a územného plánovania, až pokým nezakotvil v zaslúženom, či nezaslúženom (myslíme na výšku) dôchodku. Od roku 1966 žije v Žiline.
S kresleným začal viac-menej úspešne už ako študent, keď obrázky publikoval v rôznych vtedajších novinách a časopisoch. Najviac však inklinoval ku kreslenému humoru. Neskôr sa presvedčil na vlastnej koži, ako ťažko je autorsky presadiť sa v profesionálnom, vtedy v jedinom celoslovenskom satiricko – humoristickom časopise Roháč, ktorý bol v tom čase týždenníkom. S týmto periodikom spolupracoval od roku 1964 až do jeho nešťastných viacnásobných koncov a sem – tam, hoci je v tomto smere pesimistom, čo sa týka ďalšieho osudu časopisu, zašle sporadicky do redakcie nejaký príspevok (obrázok) aj teraz. Proste, zostal verným „roháčovcom“. Kreslenému humoru sa venuje ako koníčku vo voľnom čase nielen ako autor (hoci dnes pomenej, pretože chýba motivácia, vrátane finančného ocenenia) , ale aj ako zberateľ kníh s týmto zameraním. Zo vzťahu k novinám mu zostala chorobná závislosť – nadmerné denné kupovanie novín a časopisov (proste vzdelaný a sčítaný človek-pozn. redakcie), čo je čoraz viac neudržateľné aj, či najmä nielen pre intelektuálov. A tak si v praxi overuje trhový mechanizmus – za noviny kúpené v cene tisíc korún dostane v zberných surovinách sumu, ktorá sotva  vystačí na kúpu jedného litra benzínu.
Ľubomír Radena sa počas svojej bohatej tvorivej činnosti zúčastnil ako autor na viacerých tuzemských i zahraničných výstavách. Prvú samostatnú výstavu mal v roku 1967 v Žiline a ostatnú, spoločnú s kamarátom, tiež žilinským karikaturistom Vlaďom Javorským, v pôsobisku slovenskej zbojníckej legendy, v Terchovej.
Ľubo Radena dnes už ani sám nevie presne povedať, prečo začal kresliť anjelov a čertov, postavičky, ktoré sú veľmi obľúbené u čitateľov a aj vďaka ktorým si mnohí čitatelia kupovali časopis Roháč, neskôr Nový Roháč a Extra Roháč. Možno to prirovnať k futbalovému prostrediu, keď napríklad kedysi, nie tak dávno sa fanúšikovia chodili pozerať „iba“ na hru a góly Adamca, Jokla, či Petráša. Možno Ľubo svoje postavičky stvárnil takýmito „figúrkami“ preto, lebo nevedel vystihnúť dôvernejšie isté osoby a situácie obyčajnou „civilnou“ figúrkou, ak sa to tak dá presnejšie vyjadriť. Je to však jeho rukopis, myšlienka a to sa ráta…
Ako povedal, aj keď neveril, že po prevrate bude už len dobre, predsa len takú „nad úrodu“ marazmu, zla, buriny v medziľudských vzťahoch, podvodníkov s anjelskými tvárami a s vedomím beztrestnosti nepredpokladal. Pritom si zároveň myslí, že humor a satira sú na túto poprevratovú spoločenskú burinu slabým pesticídom. Hoci o modelky a modely pre kreslený humor však dnes nie je nikdy núdza. V súčasnosti sa s jeho tvorbou môžete stretnúť najmä v mesačníku Bumerang, kde má takpovediac vyhradené miesto ako i v našom dennom internete Humorikon.
Náš slovenský humorista, prispievateľ, spolupracovník a priateľ Ľubo Radena vyslovil raz túto myšlienku: “Veľmi si vážim všetkých autorov, vydavateľov a fanúšikov kresleného humoru a držím im (teda v preklade – aj všetkým nám) palce!“ Dnes prinášame zopár jeho „čertovských“ obrázkov:

 

Ľubomír Radena

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.