Dnes aktuálne na spestrenie výber z bývalého Extra Roháča

KUPUJTE SLOVENSKÉ VÝROBKY, KUPUJTE SLOVENSKÝ HUMOR A SATIRU!

Ťažký život

 Asi sto metrov vľavo od môjho domu je na dvore susednej vily najmenej päť ton brikiet. Bolo by pre mňa hračkou zobrať si v noci dva – tri metrické centy…
Ale keď som sa zamyslel, prišiel som k záveru: aký by to malo význam? Načo by mi boli tie brikety? Veď doma mám ústredné kúrenie. Sto metrov vpravo od môjho domu si ktosi stavia dom. Na stavenisku je poukladaných desať možno aj viac tisíc kvalitných tehál. Nebol by pre mňa žiadny problém ukradnúť v noci niekoľko sto kusov. Ale čo by som si s nimi počal? Stavbu chaty som dokončil pred tromi rokmi. Škoda…Hneď za mojou chatou sa nachádza obrovský lán. Tento rok sa na ňom urodil ovos. Bujné žlté klasy sa ako more rytmicky vlnia v letnom vánku. Prečo? Prečo nemám koňa? Alebo aspoň poníka!?
E. Roll

Volebné reminiscencie

Humor je vážna vec. Niekedy vážnejšia ako samotné voľby.
Mám rád akty. Na rozdiel od volebných – erotické.
Apel: Odovzdajte svoj hlas. Do kovošrotu!
Ani KDH nezabráni peklu na Zemi.
Nemenej dôležitá voľba: Buď svokra, alebo ja?!
Je to tragédia, keď volebné miestnosti zívajú prázdnotou a občania zívajú tiež.
Cítim sa vždy počas volieb ako mucha. Vždy sadnem nejakej politickej strane a jej sľubom na lep!
V tohoročných voľbách som zvýšil svoj hlas: Practe sa mnohí z vlády a z parlamentu!
Príkaz dňa: Občan, v deň volieb odovzdaj svoj hlas, a potom v ostatné dni peniaze za rôzne platby!
Dôvod: Aj by som bol išiel v deň volieb odovzdať svoj hlas, ale zrovna som bol zachrípnutý.
M. Kupecký

Kam sa ukrýva
Lekári dostávajú dary,
úradníci všimné,
politici provízie,
podnikatelia dotácie,
farnosť milodary.
Dočerta, kam sa ukrýva
tá korupcia?
M. Palko

– Konečne som odhalil zvýšenú spotrebu vody v niektorých domácnostiach.
Ako to?
– Perú špinavé peniaze.
M. Miškovičová

Za hrsť drobných…
Mladým patrí budúcnosť.. tak im treba faganom akýmsi!
Postreh: Hlúposť a smradľavé nohy neutajíš.
Kominár a pasák majú veľa spoločného. Živia ich štetky.
Dôvody na optimizmus sa udávajú v promile.
Smotánka je vlastne šľahačka po výprasku.
Korupcii sa najlepšie darí v morálnom bahne.
Demokracia je víťazstvo práva nad povinnosťami.
J. Heinrich

Priviate vetrom
Chcete, aby vás niekto počúval? Nepoučujte!
Mlčať možno o takých témach, o akých sa ani len Shakespearovi nesnívalo!
Klamať nie je kumšt, kumšt je pritom sa nečervenať!
V. Javorský

Lekár sa pýta babičky:

– Tak čo starká, sliepky nosia, nosia?

– Áno, pán doktor.

– A vy prečo nenosíte?…

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

– Pán Danko! Prečo odmietate ísť do vlády s maďarskou koalíciou?
– Pretože ma štvú. Mnohí z nich už vedia lepšie a spisovnejšie po slovensky ako my.

GÉNIUS S PEČIATKOU
Keď byrokrata poveria organizovať šetrenie vodou, zakáže variť polievky.
M. Kenda

Výber z úvah satirika

Myslím si, že na tému humor aj v písanej podobe sa dá diskutovať i polemizovať z rôzneho pohľadu. Práve dnes som si prečítal názor profesora estetiky pôsobiaceho na univerzite v Sofii, ktorý píše, že poznáme tisíce pokusov ako humor definovať, no napriek tomu vlastne neexistuje pre tento fenomén nejaká univerzálna definícia. Inak povedané, môžeme sa slobodne rozhodnúť čo pokladať za niečo smiešne, čiže humorné – na čom sa budeme smiať. Podnet k smiechu (príčina) však nemusí mať rovnaký účinok (výsledok) u každého. Napríklad, škodoradostný človek sa dokáže zasmiať aj na niečom celkom inom ako je sranda. Stačí, takpovediac, ak susedovi zdochne koza.
Takmer možno povedať, že na forme a obsahu podnetu na smiech vlastne ani nezáleží. Veď ide „len“ o pošteklenie brušnej bránice. A asi aj preto vieme lepšie zdôvodniť to, prečo sme vážni, ako to prečo sa smejeme. A napokon, možno smiech nie je až tak zložitý a „hodný skúmania“ ako nejaké vážne veci (hoci humor, a najmä satira sú vážne veci!), nad ktorými si dokážeme lámať hlavu napríklad po celý život. Napriek tomu si myslím, že nie je to až také márne trochu sa pohrať aj s témou humor v našom každodennom živote.
V zborníku s názvom – Poviedka 2003 – v úvodnom slove istá pani Kapitáňová spomenula, podľa mňa veľmi dôležité skutočnosti. Okrem iného…citujem…„Najprekvapujúcejšie bolo zistenie, aké množstvo autorov si myslí, že súčasnými sa stanú, keď v mierke 1:1 okopírujú frekvenciu vulgarizmov z bežného života…málokto z autorov dokázal opísať deje odohrávajúce sa od pása nadol bez toho, aby nestratili pôvab…najneprítomnejšie komodity boli – inteligentný humor, nadhľad, irónia, sebairónia. Ale to chýbalo nielen v Poviedke 2003…“ Koniec citátu. K tomu všetkému, čo som uviedol, už ani veľmi nie je čo dodať. Zdá sa, že konzumnosť (píš, čo momentálne letí) ovládla tvorivého ducha nielen v oblasti humoru. Akoby spoločnosť s prstom obráteným smerom nadol nútila autorov, obrazne povedané, ísť svojím príbehovým postavám rovno po krku. Ako príklad uvediem čierny humor. Čierny humor
nie je humor čierny preto, že dokáže narábať s prostriedkami na mučenie a trápenie ľudského tela i ducha, ale preto, je odvážny v tom, že sa dokáže povzniesť nad všetko ostatné, nájsť východisko aj v tých najkritickejších situáciách.
Autorka úvodného slova v spomínanom zborníku sa, okrem iného, posťažovala aj na to, že najneprítomnejšie sú v súčasnej tvorbe humoristické poviedky. Preto by to možno chcelo trocha viac vydavateľskej odvahy pustiť k slovu a dať príležitosti aj menej známym osobnostiam. (Myslím to vo všeobecnosti, aby som sa niekoho nedotkol, hoci na takúto tvorbu by mohol poslúžiť aj náš známy celoslovenský, profesionálny Humorikon. Práve preto, že určite čakajú na takúto príležitosť realizovať sa aj mnohí takí, nad ktorými ešte nežiari, obrazne povedané, hviezda slávy. A možno treba mať aj v tomto druhu kultúrneho umenia tých hviezd viac, a nielen nad hlavou.
Na záver by som chcel všetkým doterajším tvorcom i priaznivcom vášho-nášho časopisu popriať viac radosti pri tvorbe z humoru a najmä satiry. Nech nám nevymrie ako nejaký ohrozený druh na našej ťažko skúšanej planéte. Zároveň som veľmi rád, že môžem aj takto (i keď nie autorsky, – čo nie je môže byť-pozn. red.) prispieť do nášho spoločného humoristického mlyna.
A. Scholz

Z voleja

Postreh: Hlúposť a smradľavé nohy neutajíš.
Kominár a pasák majú veľa spoločného. Živia ich štetky.
Dôvody na optimizmus sa udávajú v promile.
Smotánka je vlastne šľahačka po výprasku.
Korupcii sa najlepšie darí v morálnom bahne.
Demokracia je víťazstvo práva nad povinnosťami.
J. Heinrich

Lekár sa pýta babičky:
– Tak čo starká, sliepky nosia, nosia?
– Áno, pán doktor.
– A vy prečo nenosíte?…

Postrehy starého šepkára

Ja, priatelia, viem čo je divadlo. Divadlo je život a život je divadlo. Ja som už našepkával princom, napríklad Hamletovi, kráľovnám, kráľom, napríklad Learovi, ministrom, čo boli pri mastnom hrnci, našepkával som aj kurtizánam, okolo ktorých telesného stredu sa točila moc sveta, ja som, dokonca, radil aj čertom! Bože! Napríklad ten Trepifajk alebo Solfernus! Mocnosti pekelné! Tí teda boli poriadne pripečení! Naproti tomu taká Snehová kráľovná bola schopná sa dať roztopiť a vzápätí vypariť, keď nevedela kde je. Nie na severnom či južnom póle alebo na rampe! Osvetlená reflektormi sa pred mojimi očami vyslovene rozpúšťala. Ťala! Nie do tuhého. Ale do kvapalného skupenstva! Len si to predstavte! V polovici prvého dejstva sa dostala do posledného a potom nielenže nevedela ako naspäť, priplichtila sa na krok od mojej šepkárskej búdky a na pol úst sa opýtala: – Kde som? – No, kde by ste boli, na javisku! – odpovedám. Zdá sa, že ju to neuspokojilo.– Text! zasipela. Som už starší človek. Nedopočujem. – Čóóó – zhrozene zakvílim – sex?! – Čo mám hovoriť?!!! Som starý šepkár, mám tu knihu a kniha nepustí. Nuž som jej nadiktoval text, ku ktorému sa sama prepracovala. To ste mali vidieť! Tá koza sa na mňa oborila. Povedala publiku, že som ju zmiatol a voľajako sa v tej svojej pamäti zorientovala a uhrala to…No, uhrala, to by som len ja vedel povedať ako, ale tento národ, zdá sa, že už nemiluje klasiku, ale len hlúpu inprovizáciu a tak zožala aplauz. Mňa sa z tých hlupákov, čo tlieskajú, hoci nevedia čomu, nik nespýtal, či to bolo takpovediac v medziach normy. Teraz už nie som v divadle, ale napovedať by som vedel. Sediac pred televízorom šepkám, napovedám. Prezidentovi, premiérovi, ministrom, poslancom. Bože komu to ja len všetkým napovedám! Nešepkám, priam hulákam! Reku: Držte sa textu! Litery písaného, ale hlavne nepísaného zákona! Ale oni nie! Plácajú tam svoje nezmysly. Ešte ani propozíciu nemám naznačenú, a už sú v peripetiu. Napokon z toho nie je ani správna dráma, ani komédia. Fraška! Obyčajná fraška! Kto sa má na to pozerať?! Asi rozviažem tento pracovný pomer. Hen v krčme na rohu sa schádza partia mariášistov. Stanem sa kibicom.
V. Haring

PRÍSPEVOK DO HUMORISTICKÉHO MLYNA

Podal som si prednedávnom na Úrad žiadosť so všetkými náležitosťami, aké si tento odvážny čin v dnešných dobách vyžaduje: kolky, pečiatky, podpisy. Chýbala na nej už iba stužka, aká visieva z pergamenovej listiny s kráľovskou pečaťou. Napriek tomu všetkému mi však všemohúca Komisia žiadosť neschválila. Vrátili mi moje papiere spolu s nacyklostylovaným štvrť hárkom, na ktorom stálo, že súhlas nemôžu udeliť. Nečitateľný podpis vlastnou rukou. Bodka. Nedalo mi to pokoj, i zašiel som za Bakulíkom, ktorý bol členom tej komisnej Komisie a ktorého som trochu poznal. – Vieš, – naklonil sa ku mne dôverne, – nemal by som ti to vravieť, ale ako priateľovi…O tvojej žiadosti sa hlasovalo. Ja som bol síce za, aj som sa bil odušu za tvoju vec, ale prehlasovali ma. Väčšina bola proti, a tak ti to neschválili. Čo som mal robiť? Vybral som sa za druhým členom. Predstavil som sa a bez okolkov som sa opýtal, prečo vlastne moju žiadosť zamietli.
– Nemal by som vám o tom hovoriť, – začal – lebo celú záležitosť prerokúvala Komisia dôverne. Ja osobne som súhlasil s vašim stanoviskom, čo som v diskusii aj jasne vyjadril.
Aj keď som ja sám bol za vašu žiadosť, ostatní ma prehlasovali. Nezostávalo mi nič iné, ako podporovať rozhodnutie Komisie, napriek tomu, že môj osobný názor bol iný. Nemôžem za to. Čo sa dalo robiť? Postupne som obišiel všetkých členov Komisie a dozvedel som sa od nich zakaždým to isté. Že ten – ktorý člen Komisie bol za moju žiadosť, ale tí ostatní, potvory, tí ho prehlasovali. Čo som mohol urobiť? Zašiel som napokon za samotným predsedom tej dôležitej Komisie. – Jáj, priateľko, tak to ste vy? – vítal ma, keď som sa mu predstavil. – Musíte vy to mať ale nepriateľov! Verte či nie, ja jediný som bol za súhlas s vašou žiadosťou. V záujme spravodlivosti! Ale celá Komisia bola proti vám. Ani len ja s dvomi hlasmi predsedu som už nemohol nič zachrániť. Prosto, ľutujem vás, ale prehlasovali ma. Čo mi ostávalo urobiť? Kúpil som bonboniéru, zašiel som za sekretárkou Komisie a zaliečavo som sa jej prihovoril. Potajme mi ukázala zápisnicu z príslušnej schôdze Komisie. Tak som sa dozvedel, že moju žiadosť zamietli bez akejkoľvek diskusie. Jednohlasne. V tejto ťažkej chvíli som si spomenul na nášho starého latinára v škole. A až teraz som vlastne pochopil, čo znamená veta „Senatores boni viri, senatus mala bestia“.
G. Hocman

Morality

Spomienka na minulosť: Schopný pracovník dokáže počas pracovného času vylúštiť aspoň jednu krížovku.
Najpodnetnejšie sú nevydarené experimenty. Pri nich možno objaviť množstvo úplne nových objektívnych prekážok.
Človek, ktorý sa prebíja do mekky, niekedy zanecháva za sebou púšť.
Mnohí sa počas svojho života naučili chodiť, iní plávať alebo lietať a podaktorí iba tlieskať.
Každá nová metla si myslí, že je vysávač.
M. Kenda

Koho budem voliť

V ostatnom čase nad ničím iným neuvažujem, nič iné ma netrápi, iba problém, koho budem voliť v nastávajúcich voľbách? Je to pre mňa prioritné a tak ako každý rok alfou omegou životne dôležitou. A to nielen pre mňa, ale i moju rodinu, spoločnosť…Viem, že by to mala byť strana, ktorá presadzuje moje záujmy, respektíve záujmy všetkých nás, občanov, ale čo už narobíte?…A tak nahlas uvažujem.
Ak by som bol úspešný tunelár, volil by som Dzurindu. A nemám na mysli iba tunel Branisko. Keby som mal podielovú spoluúčasť v Slovnafte, alebo v SPP, volil by som Dobrú voľbu. Ak by som bol extrémny nacionalista, volil by som Maďarskú koalíciu. Keby som bol teplý svetoobčan a Amerikán, dal by som hlas OĽANO a ihneď požiadal o eutanáziu. Ak by som bol babka demokratka, volil by som ako kedysi babky demokratky Naše Slovensko. Keby som bol schopný dlhšie sa pozerať ako chudobné Slovensko kľačí na kolenách a žobre, pritom poškuľoval by som smerom na Vatikán viac ako na rodnú hruď. A ak by som vodu kázal a pil víno, prikláňal by som sa ku KDH. Ak by som mal dospelého syna, ukryté barle v pivnici a túžil po zahraničných dobrodružných mierových misiách, volil by som Hegera.
Keby som mal neukojené vášne a túžil po moci a funkciách, volil by som sulíkovu SaS. čo by bol zároveň nielen pre mňa ako pre humoristu zároveň dobrý fór.
Ak by som bol závistlivec, sľubotechna a alkoholik volil by som Matoviča. Ak by som bol zaslepeným optimistom, ktorý žije s falošnou ideou lepšej budúcnosti, volil by som Pellegríniho Hlas. Keby by som bol nezávislý vypočítavec, prelietavec a zradca, sympatická je mi strana Jablko, červavé, ale čo už?
Ak by som bol zlodej a klamár, volil by som hocikoho, pretože tieto záujmy skryto v predvolebných programoch, heslách a na bilbordoch presadzuje každá politická strana. I tá, ktorá sa nedostane do parlamentu.
A na záver dovoľte slogan: Voľte strany, voľte hnutia, nech vám ďalej hlavy mútia!
M. Palko

MŔTVOLA

V televízii sa práve skončilo vysielanie relácie „KRIMI“. Hľadali nezvestného akéhosi Alojza Pohároša, ktorý sa už týždeň neukázal ani v robote, ani doma, ba ani len vo svojej obľúbenej krčme. Službukonajúci poručík kriminálnej služby unaveným pohybom vypol televízor, roztvoril krížovku a zívol.
Vtom zazvonil telefón.
– Polícia, príjem, – ohlásil sa poručík. – Hľadáte Pohároša, čo? – ozval sa v aparáte chrapľavý, šialený šepot. – Tak si ho len hľadajte. Možno ho nájdete v kanáli, tam, kam po celý život patril. V kanáli na rohu Zálužickej a Haburskej ulice, ha-ha-ha. Možno, že tam bude len jeho mŕtvola. Aj tá iba v malých kúskoch. Urobil som z neho fašírku, ha-ha-ha.
– Kto… čo…, – zakoktával sa poručík, ale volajúci už zložil slúchadlo. Poručík nerozmýšľal dlho. Ukazováčik mu sám stlačil červený gombík a vo všetkých miestnostiach kriminálky zazvonili poplašné signály. O chvíľu sa už niekoľko zavýjajúcich vozidiel s modrými majákmi valilo na určenú križovatku. Včerajší dážď zanechal nad príklopom kanálu slušnú mláku vody. Bolo treba zavolať požiarnikov, aby odsali vodu, potom aj zopár pracovníkov vodárne, aby pod nánosom bahna našli zamrežovaný príklop kanála a otvorili ho. Napokon museli zavolať aj niekoľkých silákov s lopatami, aby uvoľnili zeminu a smeti, ktoré sa v šachte nahromadili. Už svitalo, kým prekopali celý kanál a dôkladne preverili všetky možnosti, kam by sa dala rozkrájaná mŕtvola schovať. O jedinej kosti, ktorá sa v kanáli medzi odpadkami našla, vysvitlo, že pochádza z hovädzieho stehna. Po nijakej mŕtvole však v kanáli nebolo ani stopy. Po návrate všetkých služobných vozidiel však znovu zazvonil telefón kriminálky a v slúchadle bolo opäť počuť známy, chrapľavý šepot. – ďakujem, vážení, že ste nám pomohli. Viete, cez ten kanál už roky neodtekala voda a na ceste stála široká, nepríjemná mláka. Všetky žiadosti, aby odtok vody dala správa kanalizácií do poriadku, ostali nepovšimnuté. Preto som musel takto… ináč, aby ste si nemysleli, že ste sa unúvali nadarmo, poviem vám, že starý Pohároš už tretí deň spí spánkom opilcov pri múriku krčmy.
G. Hocman

Hovorí zákazníčka mäsiarovi:
– Ako to, že hovädzie mäso je drahšie ako bravčové?
– Jój, milá pani, – vraví mäsiar – hovädá sme na družstvách vyzabíjali, no svíň je plná republika.

ROZSUDOK
Spravodlivosť je nám drahá,
oslobodili sme vraha.
Niet dosť svedkov, dôkaz „neni“:
Neprišiel nik zavraždený!
E. Petru

EPI – GRAM

TÚŽBA
(aj politika)
Chcel by som mať
krídla a lýru!
Aby som mohol vzletne
hrať. Na strunách
o výhrade svedomia
vo chvíľach, keď ho
nebudem mať.

xxx

Brigit Bardotová raz
povedala, že všetci sa
raz stretneme v jednej
posteli. Náš súčasný
dôchodca to vidí inak.
Verí, že raz sa všetci
stretneme pri spoločnom
kontajneri.
V. Haring

P r i š l o  n á m  p o  u z á v i e r k e

Môžeme byť hrdí na našich politikov, ako sa prezentujú v médiách, akí sú čestní, spravodliví, pracovití, ako chcú dobro pre občanov. Cítiť to nielen teraz, v týchto dňoch, ale najmä vždy krátko pred voľbami.
Protekcia skončením bývalého režimu už u nás vymrela. No žiaľ, zanechala nám tu v podobe loobingu, klientelizmu a korupcie veľa nezaopatrených detí.
Najlepšie je byť členom politickej strany KDH. Jej členovia, na rozdiel od spáchaných hriechov a klamstiev politikov iných strán, môžu z toho všetkého aspoň raz začas vyspovedať.
M.Kupecký

Zrnká

Povedz mi s kým sa priatelíš a ja ti poviem prečo!
Najmä v politických diskusiách je na zakrytie stebielka pravdy potrebná otiepka lži.
Nechápem, prečo niektorí politici musia čítať z papiera, keď tie nezmysly opakujú už po viaceré roky.
Láska je pekná vec. Pokým vám na to nepríde manželka.
Zrak dokáže klamať aj bez mihnutia oka.
Odísť je umenie. Zostať – odvaha.
Nech sa holá pravda nečuduje, ak ju znásilnia.
Keď šoférke blondínke zdochne motor, telefonuje do kafilérie.
Iná orientácia nie je hriešna. Veď aj Písmo hovorí, – miluj blížneho, nie blížnu svoju.
J. Novák

Do prievanu

Odporúčanie: Správy zo služobných ciest píšte husto, aby sa nedalo čítať medzi riadkami.
Niektorí z nás sú presvedčení, že aj slnko vychádza na západe.
Sťažnosť: Všetci ma opustili, len tie dlhy mi zostali.
Keď je treba, aj nebo vládne s tichou podporou pekla.
Na začiatku bolo slovo, na konci ich je plný vagón.
J. Heinrich

ĎAKOVNÝ LIST

Vážený pán premiér!
Rád by som Vás informoval o porevolučných zmenách v našej obci. Od nežnej sa toho u nás veľa zmenilo. Po privatizácii predajne mäsových výrobkov máme v dedine novú krčmu. Predajcu ovocia a zeleniny prestaval zeleninár na pohostinstvo a z materskej škôlky máme nočný bar so striptízom.
Kino sprivatizoval mestský právnik a urobil z neho pílu. Les, kam sme chodili na hríby je vyrúbaný. Základná škola má už niekoľko rokov deravú strechu, a deti využívajú školu v prírode. Bývalé JRD je v horšom stave ako Trenčiansky hrad.
Je toho viac, čo sa nám nepáči a tak sedíme v krčme, nadávame a netrpezlivo čakáme na predvolebný guláš. Hoci radšej by sme sedeli v kostole, ale pán farár potom, čo nezvládol hrboľatú cestu a padol do močovky je mimo prevádzky. Lokálkou, ktorou niekoľko dedinčanov cestovalo kedysi do roboty pán starosta zrušil, vraj neprišli požadované groše z únie a ani od financ majstra Matoviča.
Na záver nášho listu vám chceme všetci pekne poďakoval za vydláždenú cestu do Európy, avšak boli by sme šťastnejší, keby sme sa mohli dopraviť aspoň do najbližšieho mesta, keďže nemáme ani spoje, ani peniaze na cestovné.
So srdečným pozdravom vaši euroobčania!
M. Palko

Redakčný Pranier…

Ocitli sme sa ako žiaci v škole. „Zazvonilo“, a možno aj odzvonilo a koná sa malá, alebo i veľká prestávka. Pani profesorka Radičová nedávno v televízii, okrem iného povedala: „Kde nie je satira, nie je ani demokracia.“ No žiaľ iba konštatovala. Keďže hráme s otvorenými kartami, a podľa vyjadrenia FPU, ktoré patrí pod ministerstvo kultúry, má Humorikon kolísavú úroveň. Teda nevidíme v blízkej budúcnosti ako nezisková organizácia žiadne pozitívne riešenie a akejkoľvek pomoc. Niektorí autori tvoria a realizujú sa, a vďačne entuziazmom tvoria Humorikon doslova zadarmo, na úkor svojho voľného času, vrátane administrácie. Po tri razy sme márne oficiálne žiadali od vlády, respektíve ministra kultúry a Fondu na podporu kultúry finančnú (aspoň malú) podporu, no bezvýsledne. Nastal teda kritický čas, – hoci sa nám doteraz „žobraním“, zľutovaním a presviedčaním a dobrosrdečnosťou zopár dobrodincami podarilo vydať zopár humoristických kníh a z vlastného dôchodkového fondu udržať Humorikon – ako tak pri živote, životné okolnosti nás nútia spomaliť, alebo zabrzdiť. Keďže s vydávaním, okrem umeleckej, duševnej a inej práce treba platiť aj drobnejšie výdavky za prácu technickú, bez akýchkoľvek finančných príspevkov to jednoducho nejde. Mnohí, humoristi, či nehumoristi horiaci závisťou sa možno potešia že padáme na hubu a naopak mnohí nás presviedčajú, že peniaze nie sú všetko…že treba pokračovať. Proste, napokon už sme viac razy pretraktovali naše problémy preto je škoda sa k tomu vracať, vysvetľovať a rozpisovať. Možno by pomohli predčasné voľby, ale to by nesmeli byť zmanipulované a museli by sme mať šťastie a vo voľbách vsadiť na kandidátov, ktorí to myslia so Slovenskom vážne, dobre a úprimne. A nepovšimnuté by u nich nebolo ani kultúrne bohatstvo.

Účet nášho OZ Chýrnik – noviny tolerantnosti. Humorikon je na nule. Ak na jeho účte pribudne pár eur, mienime pokračovať, ak nie život ide ďalej, ako sa vraví nezávisle od nás…IBAN: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499.

Zozbieral a zostavil Milan Kupecký