Ľudovít Majer sa narodil v Banskej Bystrici, no detstvo prežil v blízkej dedinke Svätý Jakub. Tá je dnes už súčasťou krajského mesta, v ktorom Ľudo žije, ale on je stále hrdý na to, že pochádza z dediny. Po absolvovaní Strednej priemyslovej školy Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici bol v roku 1977 promovaný na Elektrotechnickej fakulte vtedajšej SVŠT v Bratislave na inžiniera elektrotechniky v odbore technická kybernetika. Po ukončení základnej vojenskej služby pracoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a neskôr na Povodí Hrona v Banskej Bystrici. Od roku 1994 sa živil ako živnostník, dispečer, inštruktor a majiteľ autoškoly. Od roku 2011 je na invalidnom dôchodku. Písaniu sa venuje približne od roku 1988, kedy začal uverejňovať svoje aforizmy a epigramy
na stránkach dnes už neexistujúceho satiricko-humoristického časopisu Roháč a neskôr aj v ďalších vtedajších periodikách, dokonca aj v zábavných reláciách Slovenského rozhlasu. Príležitostne sa venuje aj poézii, ktorá je taká ako on, svojská. V súčasnosti sa môžete s jeho tvorbou stretnúť na stránkach Literárneho (dvoj)týždenníka a najmä Humorikonu, ktorý mu, ako povedal prirástol k srdcu. Inšpiráciu čerpá zo života, pričom využíva svoj pozorovací talent, svoju záľubu v hraní sa so slovami našej krásnej, ľubozvučnej a bohatej slovenčiny a schopnosť vyjadriť myšlienku stručne a jasne. Veď stále sa čosi pozoruhodného, humorného, či absurdného deje. V tvorbe mu pomáha značnou mierou i jeho schopnosť zachytávať malé „kométky“ nápadov, ktoré lietajú medzi nebom a zemou. Okamžite si ich zapisuje, lebo inak nápad uletí a ako to už s kométami býva, ich návratu sa už len ťažko dožijete. Prinášame aktuálny výber z jeho tvorby:
SPOD ČAPICE
Ryba smrdí od hlavy, politika od hlaváčov.
Tí, čo nevedia, čo chcú, chcú toho obyčajne najviac.
Nikde nie je také dôležité mať šťastie, ako v nešťastí.
O mŕtvom len dobre…A zrazu ticho.
Nečakajte od ľudí, ktorí majú srdce na jazyku, že vám ho dajú na dlani.
Bez práce nie sú koláče. No a čo, veď ja som diabetik!
Hypochonder trpí len jemu známymi chorobami.
Všetko vraj robil naslepo a ledabolo. So zaviazanými očami a ľavou zadnou.
Pozor, keď konečne pretrhnete smolu, ktorá sa vám lepí na päty, môžete spadnúť na hubu.
Najskôr vám nohy podrazia tí, čo vám nesiahajú ani po členky.
Začni stavať a zistíš, že nielen dosky, ale aj cement, vápno, tehly znamenajú svet.
Pes býva často zakopaný tak hlboko, že sa ani neoplatí kopať.
Veľa z tých, čo stáli zato, sedelo.
Tí, čo s nami šachujú, majú zvyčajne čierno-biele videnie.
Kto zabíja čas, zostane stáť na mŕtvom bode.
Keď začnete strácať pôdu pod nohami, je neskoro učiť sa lietať.
Ľudia, ktorí by ostatných pokojne schovali do vrecka, ho majú často prázdne.
Aj človek so širokými lakťami sa môže dostať do úzkych.
Komu včas ráno vstáva, ten sa dobre máva.
Bližší televízor ako divadlo.
Pomaly ďalej zájdeš…Len či sa toho dožiješ.
Kto skôr príde, ten dlhšie čaká.
Stále ležal v knihách, preto vedel, čo v nich stálo.
Mnohým sa neotvoria oči, ani keď ich zatvoria.
Piť s mierou sa dá, ale nie veľa.
Prázdne slová nebývajú. Sú len prázdne reči.
Položil si vysoko latku, aby ju dokázal podliezť vzpriamene.
Keď vám začne páliť, nájde sa veľa takých, čo si budú chcieť pripáliť.
Je nemožné chcieť od zazobancov, aby držali zobák.
Akéže široké perspektívy, keď v perspektíve sa všetko zužuje.
Vzhľadom na svoju finančnú situáciu si aj vzdušné zámky stavali len visiace.
Najčastejšie začína tiecť do topánok po vypršaní času.
Ťažko ustúpia tí,čo pália za sebou všetky mosty.
Išiel z blata do…Piešťan.
Komu nestačilo jeho vysvetlenie, tomu to vytmavil.
Dovtedy neveril na duchov, kým ho nevystrašil duch doby.
Dávno mal namále, ale z funkcie odišiel len naveľa.
Ono ani nie je tak dôležité, kto je pri koryte, ako to, koľko z neho vyžerie.
Mal také tajné želania, že ani sám nevedel, čo vlastne chce.
Málokto by chcel byť v jeho…potetovanej koži.
Na príklade toaletného papiera vidno, že papier naozaj všetko znesie.
Každý má právo na omyl. Hlavne tí, čo sa ešte nemýlili.
Dialóg je ako konzerva. Keď je dlho otvorený, časom sa môže pokaziť.
Tí, čo si myslia, že zjedli všetku múdrosť sveta, musia mať dobré zažívanie.
Najskôr sa to zosype na tých, čo čakajú, že im všetko samo spadne do lona.
Vrcholom preorganizovanosti je, keď sa aj podzemné organizácie začnú zastrešovať.
Na schôdzi sa dobre zapísal…do prezenčnej listiny.
Sústavným vyrývaním ešte nikto dieru do sveta neurobil.
Keď vám niekto lezie do kapusty, pošlite ho do kelu.
Zahľadel sa do seba…a dlho pozeral do prázdna.
Pri fixnom plate aj mlátenie prázdnej slamy vynáša.
Je ťažké prehodiť s niekým pár slov, ktoré majú váhu.
Bolo také krásne počasie, akoby sa všetci anjeli ženili.
Najhoršie je, keď tvrdou rukou vládnu natvrdlí.
Dosť často sa stáva, že vrabca v hrsti má dlhoprstý a vám zostane holub na streche.
Horolezec potrebuje až tri pevné body, aby pohol kostrou.
Keď nejde holub na strechu, tak je po prísloví.
Aj futbal si zahrali, aj lopta ostala celá.
Po niektorých ľuďoch ani pes neštekne…Už nemá čo dodať.
Podaj žene prst a okrúti si ťa okolo neho.
Ľahko sa namočí ten, kto sa pohybuje po tenkom ľade.
Komu niet rána, tomu niet polnoci.
Uplatnil sa na salaši. Všetky príležitosti vždy prepásol.
Vedia kostolné myši po kostole hvízdať?
-Kto chce psa spiť, pálenku si nájde.
Nechápem ľudí, ktorí ma nechápu.
Najväčší strach má ten, kto sa bojí pravdy.
Keď smoliarovi horí pod nohami, tak mu ešte aj do topánok tečie… benzín.
Nechváľ deň pred večerou.
Pomaly ďalej zájdeš, ale potom sa musíš o hodný kus rýchlo vrátiť.
Keď nejde gazda na strechu, možno má závrat.
Kto dokáže tancovať vždy podľa toho, ako mu iní pískajú, ten musí byť dobrý tanečník.
S tým, čo klame telom sám seba, to nemusí dobre dopadnúť.
Komu premiér, tomu všetci ministri.
Po opici: Čo v žalúdku, to na jazyku.
Čas je najlepší lekár…Ale aj hrobár.
Nikto sa sám do zadku nenakope, zato napľuť do tváre by si niektorí mali .
Neplakal nad rozliatym mliekom. Bol rád, že ho nemusel piť.
To, čoho je aj na koňa veľa, vydrží len málokto, ale koninu občas dokáže urobiť každý.
-Väčšinu jeho príjmov predstavovali zrážky.
ZASTRÚHAE MYŠLIENKY
Skúste sa pri poháriku porozprávať s abstinentom…Nebude to trvať dlho, a prestanete si rozumieť.
S pamäťou to máme naozaj zlé až vtedy, ak si nedokážeme spomenúť už ani len na staré zlaté časy.
Prečítal som si tvoj nový román. Je v ňom zopár dobrých myšlienok. Len nechápem, načo si toho toľko písal, pokým si sa k nejakej dostal?!
Sú aj takí, čo nebývajú ďaleko od pravdy len preto, aby dohodili kameňom.
Ak hovorcovia hovoria, dementi dementujú?
Z príliš veľkých očí časom každému ostanú iba oči pre plač.
Ak plače muž, to už musí byť… Ak plače žena, musí to byť už aj.
Pozor, všetko, čo skončilo na smetisku dejín, sa dá recyklovať!
Ani to, čo má hlavu i pätu, nemusí byť v poriadku…Stačí, ak hlava je prázdna a päta Achillova.
Keby sa tá moja žena tak dobre nevydala, už dávno by som sa s ňou rozviedol.
Pri plávaní záleží aj na štýle, pri topení je štýl irelevantný.
Mnohí z tých, čo sa dostali do chomúta, časom banujú, že kedysi nedostali košom.
Kde ruka ruku myje, svedomie sa v špine skryje.
Gramatika je dôležitejšia ako pravopis… Tú totiž aj počuť.
Spisovateľ je ako kuchár…Nemusí od iných kuchárov toho veľa zjesť, ale určite by mal aspoň okoštovať.
Amantom slečny Zásuvky je pán Zástrčka.
Pozor, ak dnes nezistíš o čo ide, zajtra už môže o to bežať, prípadne aj letieť!
Rada za všetky drobné: Ak ste chorí, a nič nezaberá, dajte si voľačo!
Sú ľudia, ktorí nikdy neurobia veľa z toho, čo sa robí, ale vždy majú veľa z toho, čo sa urobí.
Ono sa to povie, že všetko sa dá, keď sa chce…Ale zachovaj si odstup v tlačenici!
Čo sa ti nezdá, to musí byť fakt.
S poctivosťou najďalej zájdeš…Ale u nás si musíš dávať pozor, aby si nezašiel priďaleko!
Ľudovít Majer
