Dnes aktuálne slovenský humorista Milan Kupecký

Každý chvíľku ťahá pílku. Dnes troška z pera ďalšieho autora Humorikonu…

Budujeme vyspelú Európu 
(Fejtónovým perom)
Slovensko je maličký štát severovýchodne od Viedne. Napriek tomu, že sa nachádza v strednej Európe, je to typický štát tropického pásma, kde sa bežne po uliciach povaľujú banány a výskyt goríl (vrátane Gorily nevyšetrenej), osobitne aj tých politických, je častejší a väčší ako v Tanzánii či Keni. Zvláštnosťou sú tiež nebývalé horúce periódy aj počas najväčších mrazov, keď horúčavosť kulminuje pri –15 stupňoch. Obyvateľstvo je napriek tomu neuveriteľne trpezlivé, letargické, dôverčivé, poddajné, celý život hľadajúc silné autority, ktorým potom verne slúži za pár banánov na výplatnej páske. Slovensko je feudálne léno, ktoré riadia zlodejské oligarchie. Medzičlánkom riadenia je niekoľko tzv. politických strán, ktoré slovenské léno obhospodarujú, až do jeho úplného vyhnojenia. Občanom ostáva už iba ustrážiť prírodu, najmä vodu, ostatné je už rozkradnuté. Niektorí Slováci sa s obľubou zúčastňujú ľudových slávnosti, tzv. volieb, kde sľubujú vždy vernosť svojmu samcovi, akože premiérovi, a následne vymenovaná vláda je vždy príkladná v zlodejstve a klamstve. Najvyššou funkciou štátu je úrad prezidenta dosadeného a vyškoleného na západe od našich hraníc, ktorého hlavnou povinnosťou je do všetkého zasahovať. Rozhodnutia oligarchov presadzuje 150 poslancov parlamentu. Ide o miestny folklórny prvok, kde účinkujúci predvádzajú niekedy naivné, inokedy profesionálne divadlo. Okrem hercov v parlamente je garanciou zriadenia aj prokurátor, ktorého hlavnou povinnosťou je zjemňovať a neutralizovať prípadné právne excesy, a tiež na spravodlivosti akoby nezávislá justícia, čo je však veľké klamstvo. Peňažné aktíva obyvateľstva spravujú zahraničné centrálne banky a finančné skupiny, ktoré zbavujú tejto nepríjemnej povinnosti bežných Slovákov. V hospodárstve prevláda manufaktúrny spôsob výroby automobilov a elektrotechniky, následne, popri exportu demokracie sa preorientujeme na výrobu robotov, lebo práca už nie je matkou pokroku. Slováci sú vďačnou pracovnou silou, bez reptania a za nízke mzdy pomáhajú zvyšku Európy a najmä takým štátom ako my, čo sme – vraj tigrom Európy z ktorého sa za tri roka reinkrinovala zdochnutá mačka. Poľnohospodárstvo sa sústreďuje odporučením únie na chov akváriových rybičiek, pričom tradičné produkty – mäso, zemiaky, ovocie – sa dovážajú zo zahraničia. Fondy nám prichádzajú v rámci záchrany životného prostredia zvonku na znižovania stavu hovädzieho dobytka, čo síce doteraz, najmä za socializmu zaručovalo sebestačnosť v potravinách, no na druhej strane prdy dobytka nezdravo ovplyvňujú ovzdušie, ktoré je aj tak dosť znečistené bombardovaním. A čo slovenská kultúra? Hlavnou kultúrnou inštitúciou tamojšieho obyvateľstva je tzv. krčma (po novom aj Pub, Restarante a pod.). Ide o miesto, kde sa preberajú všetky štátotvorné i zahraničné politické otázky a problémy za konzumovania alkoholických nápojov a užívaní drog, najmä pred vstupom za volant štvornohých miláčikov, ktorí nahradili vtedajšie bicykle. Treba ale povedať, že ide o bežný konzum alkoholu a kultúry. Vyššiu kultúru zabezpečujú tzv. umelci a celebrity, ktorí za neľudové honoráre robia šašov a tzv. bavičov na podujatiach vyššej kategórie ako je napríklad americká Smotánka, hoci Slovákom viac chutí žinčica alebo cmar.

Rozhovor

„Humor je jediná valuta, ktorá platí na celom svete“

Oslovili sme humoristu Milana Kupeckého, ktorému vyšla v poradí už piata humoristická kniha. Prezentoval ju v Hlohovci na 11. ročníku Bienále kresleného humoru Fraštacký tŕň. Využili sme jeho prítomnosť a položili mu niekoľko otázok:

O Mohli by ste nám v krátkosti povedať, čo je obsahom vašej prvej knihy a ďalšej, tentoraz športovo ladenej knihy?

M. Kupecký: Ústredným heslom je „Humor je jediná valuta, ktorá platí na celom svete.“ Táto myšlienka uvádza moju prvú knihu myšlienok, podobne ako ďalšie knihy, plné humoresiek a vtipov, vrátane tej so športovo tematikou s názvom Spoza čiary.

O Témou 11. ročníka Fraštackého tŕňa bola „voda“, nie šport. Iba pre zaujímavosť, máte v novej knihe aj myšlienky, ktoré súvisia s touto kvapalinou bez chuti a bez zápachu?

M. Kupecký: Hoci témou knihy Spoza čiary je šport, sú v nej aj myšlienky súvisiace s vodou. Napríklad: – Jedine s výkonom kanoistu to môže ísť dolu vodou. Alebo: – Rieka je najväčší športovec. Stále preteká. Ďalšie: – Ak sa prehrá, aj pohár vody má horkú príchuť. – Po futbalovom zápase mal mokrý dres, nie od pohybu, ale na rozmoknutom teréne padol do kaluže.

O Výborne! Poznáme vás ako publicistu a humoristu, neúnavného propagátora všetkého, čo s humorom súvisí. Organizátorov nášho podujatia teší, že ste aj propagátorom súťaže Fraštacký tŕň. No takmer legendárny je známy váš boj o zachovanie časopisu Roháč.

M. Kupecký: Žiaľ, Roháč bol už vopred odsúdený na zánik. Pre satiru, ktorá smeruje do výšin, čiže smerom hore, a kritizuje, vlastne kritizoval úsmevným slovom i obrazom nekalé veci, ktoré sa diali najmä v politike. Zlodejčina sa reálne prirovnáva a viaže k divokej privatizácii, ďalej sú to rôzne kauzy a nekalé špinavosti mocných tohto sveta, ktoré by sa mali cestou satiry pranierovať. Za tzv. totality Roháč musel čeliť cenzúre (ktorá bujnie aj dnes) a mohol uverejňovať viac-menej iba tzv. komunálnu satiru. Dnes nie je takmer žiadna satira, (iba ak v internetovom Humorikone) lebo printové i elektronické médiá sú v rukách oligarchov, najmä zahraničných, ktorí predsa nedovolia uverejniť príspevky, ktoré kritizujú a zosmiešňujú ich samotných. Nepripustia, ako sa vraví, vpustiť si blchu do kožucha. Uverejňujú iba ak humor, napríklad vtipy, čo je niečo iné než satira. A nikomu tým ich média „neublížia“. Mohol by som o tom hovoriť viac, pretože pozorne a so záujmom, tak ako prakticky všetci ľudia, sledujem dianie okolo seba a vidím, že je čo kritizovať, je komu a čomu nastaviť krivé zrkadlo. Tomuto žánru, čiže humoru a najmä satire, sa venujem od čias, keď som v sebe objavil zmysel pre humor.

O Predpokladám, že ako humorista ste aj fanúšikom športu, vďaka čomu vznikla aj vaša kniha Spoza čiary…

M. Kupecký: Samozrejme. Od mlada som aktívne neskôr i rekreačne hral futbal. Ako dlhoročný publicista som sa venoval predovšetkým humoru. Najmä písaniu aforizmov. Čiže som človek, ktorý vymýšľa a píše najmä krátke literárne útvary. Aj dnes, hoci iba sem-tam, sa nájde priestor na ich uverejnenie najmä na sociálnych sieťach, na rozdiel od mnohých printových ktoré sú prozápadne tendenčné. Napokon nie div, veď majiteľmi sú bohatí, najmä politickí oligarchovia. Uvediem zopár čerstvo vymyslených aforizmov, ktoré už uzreli svetlo sveta, vďaka v internetovým médiám: „Veľa ľudí počas tzv. „Nežnej“ vyšlo do ulíc. No mnohí na nej aj zostali.“ “ Komunisti nám nedovolili ani len žobrať. Žobreme vďaka demokracii.“ „Chcel by som vstúpiť do nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol.“ „Oveľa ľahšie je sociálnu podporu odsúhlasiť, ako z nej vyžiť.“ “ V rámci sebestačnosti v potravinách musíme dbať na to, aby počet volov v parlamente neprevýšil počet tých v živočíšnej výrobe.“ „Najviac prekladané sú diela Václava Havla. Z kúta do kúta.“

O Stále však odbočujeme od témy. Hovorili sme o knihách…

M. Kupecký: Nielen kniha Aforizmy – Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave, ale aj tie ktoré som vydal následne sú plné humoru a satiry. Počas žurnalistického pôsobenia som si zapisoval najmä aforizmy a publikoval som ich vyše päťdesiat rokov v rôznych printových i elektronických médiách. čo je zárukou, že sú kvalitné, tak ako všetky ďalšie príspevky v knihách s názvami Tak si tu žijeme, Poslední mohykáni, Spoza čiary, Sme nielen za priateľské ovzdušie a Majstri krátkych literárnych útvarov. Je potešujúce, že cestou Humorikonu, ktorý tvorím spolu s ďalšími autormi sa nám podarila nadviazať úzka spoluprácu so srbským časopisom Šipak, kde nám Slovákom kolegovia Srbi vydali na vlastné náklady dve dvojjazyčné antológie s názvami Hromy Blesky a Chytanie sa slamky, ktoré boli distribuované vo všetkých Balkánskych štátoch.
Dovoľte mi však nehovoriť iba o sebe, ale spomenúť tých, bez ktorých by žiadna moja kniha neuzrela svetlo sveta. Niektoré knihy sú vlastne dvojknihami, pretože sú netradične ilustrované samostatnými karikatúrami a spomínaní humoristi sú vlastne spoluautormi. Sú to konkrétne: váš hlohovský karikaturista Ferko Bojničan, ďalej jeho blízky priateľ, humorista Vlado Pavlík, z Nového mesta nad Váhom, mimochodom porotca a kurátor na mnohých satiricko-humoristických podujatiach a držiteľ mnohých domácich i zahraničných ocenení a tiež slovenský rekordér v rýchlokreslení karikatúr. Zvlášť treba oceniť a vyzdvihnúť žiaľ už nebohého Ferka Mráza, ktorý ilustroval knihu Poslední mohykáni a tak by som mohol pokračovať. Mnohí zo slovenských píšucich i kresliacich autorov patria medzi slovenskú humoristickú špičku a sú zároveň tvorcovia internetového Humorikonu.
V tejto súvislosti treba spomenúť aj sponzorov, bez ktorých by moje knihy neuzreli svetlo sveta. Nazval by som ich, ako jeden z mojich priateľov – dobrými ľuďmi, filantropmi, ľuďmi so silným sociálnym cítením, milovníkmi umenia. Sú to veľkopodnikatelia, menovite: Zoltán Černák, ktorého firma Remark sa zaoberá exportom a importom, a ako súkromník podniká v Palárikove; ďalej je to Tibor Cvik, vlastník opravovní rušňov a lokomotív, spoločnosti Loko Trans, ktorá sídli v Šuranoch. A v neposlednom rade je to Ján Šimunek, špičkový slovenský poľnohospodár, vlastník spoločnosti Agrorent v Nesvadoch, Juraj Oremus, majiteľ pekárne v Nových Zámkoch, Jozef Kulich, majiteľ firmy Hykemondu, Otokar Klajn, primátor mesta Nové Zámky, Gabriel Vass majiteľ novozámockej lekárne, Milan Hrdlík, majiteľ firmy AMI, František Štefánik, majiteľ Camionservisu v Nových Zámkoch. A tak by som mohol menovať niekoľkých ďalších. Všetci si za podporu tohto nielen môjho vydavateľského počinu zaslúžia vďaku a uznanie.

Zhovárala sa: Helena Pekarovičová

PRÁCA – matka pokroku a nielen poslanecká 

• Povzdych nejedného poslanca: Bolo by nám hej, ak by sa pracovné výsledky dostavovali na pozvánku.
• Sú členovia poslaneckých klubov, ktorým práca ide od ruky. Čo najďalej.
• Zohriať sa dá aj prácou. Ibaže to je ten najmenej využívaný spôsob.
• Bol jediným z tých, čo na pracovisku obstál. Ale doslovne.
• V práci sa vedel oháňať. Výhovorkami.
• Človek obyčajne býva najviac zaneprázdnený vtedy, ak má skutočne čosi hodnotné urobiť.
• Prespal dobu. Nevadí, bola pracovná.
• Vo firme bol skrytou rezervou. Márne ho každý deň hľadali.
• Jediná vec čo bola v ich firme pružná bol materiál.
• Sú poslanci, čo rokovanie c parlamente dokonale využívajú. Vo svoj prospech.
• Nevyčítali mu chyby. Boli radi, že robí aspoň niečo.
• Cement býva na stavbe často jediný čo sústavne a tvrdo pracuje.
• Ak sa chce človek niekam dopracovať, nestačí aby bol iba zamestnaný.
• Mnohí sa práci nevyhýbajú. Iba robote.
• Sú pracoviská, v ktorých pracovnú náplň obsahuje prázdnota.
• Človek pracujúci s lopatou sa má vždy i čo oprieť.
• Pracovný čas využíval tak, že ho využíval.
• Najlenivejšia vec na svete je zástrčka. Do práce ju treba strkať.
• Práca je najtrpezlivejšia vec na svete. Vždy počká.
• Bol pilierom firmy. Často postával na mieste.
• Pracovných síl je dostatok. No nie vždy tam, kde ich najviac treba.
• Plody manželovej práce zberá raz do mesiaca manželka.
• Práca človeka pretvára postupne. Alkohol naraz.
• Práca mu nevoňala. Práve kydal hnoj.
• Neraz viac potu vynaložíme pri prekonávaní chrípky ako počas práce.
• Pacovať sa musí! Ale kladiem otázku: Prečo práve ja?
• Najľahšou prácou je robiť zo seba chytrého.
• Inovované príslovie: Nie je dôležité pracovať, ale zapísať sa do knihy príchodov a odchodov!
• Niektorí na pracoviskách denne podávajú nie výkon, ale športový tiket.
• Stále platí: Čo si môžeš z firmy odniesť dnes, neodkladaj na zajtra!
• Priložil ruku k dielu a zobral si ho domov.
• Všade bol len nie tam, kde ho bolo treba – na pracovisku.
• Niektorí si pojem pracovná príležitosť zamieňajú za pojem príležitostne pracovať.
• Čo sa týka doby, najťažšie sa znáša pracovná.
• Práca kvapná málo platná, no niekedy dobre platená.
• Nočné rokovania v parlamente sú výborná vec, dá sa počas nich aspoň zdriemnuť.
• Každý chvíľku ťahá pílku! Že by zlá pracovná morálka?
• Robota neutečie! Skôr my od nej.
• Sú aj takí, čo urobia všetko preto aby nemuseli robiť.
• U čašníka je záruka, že počas pracovného času urobí aspoň čiarku.
• Pracoval ako včelička. Tiaž často iba posedával.
• Nič netrvá večne! Iba ak niekomu pracovný čas.
• Odskok z práce bol kedysi našou športovou disciplínou.
• Rébus pre chirurgov: Čo ak niekomu prirastie práca k srdcu?
• Nebol poľnohospodár, no i napriek tomu dokázal všetko zorať.
• Bol práceneschopný. Ibaže nebolo možné presne určiť, že akej.
• Najlepší spôsob ak sa zbaviť práce: Urobiť ju!
• Zlá organizácia práce: „Do hory ma poslali, sekeru mi nedali!“
• Povzdych nejedného poľovníka: “Ej, keby bol aj zajac ako práca. Tá vždy počká!

Pýta sa učiteľka žiaka:
-Janko, kde leží Kapské mesto?
Janko odpovie:
-To bude asi niekde u nás, pretože u nás všetko kape.

Zhovárajú sa dvaja priatelia:
-Som unesený dnešnou demokraciu?
-Súhlasím, len si dávaj pozor, aby ťa neuniesla mafia.

-Predstav si, včera ma pokutoval policajt za prekročenie päťdesiatky…
-Dočerta, to už aj za prekročenie veku pokutujú?!

-Peter, vieš aký rozdiel je medzi podvodom
a politikou?
-Nie.
-Ak ťa oklame súkromník, je to podvod a keď
poslanec, to je politika.

Humoreska

Vždy ochotný podraziť

„Ten hnusák, starý intrigán, bodaj by ho porantalo! Prečo práve ja? “ Keď som dnes ráno vstúpil do jeho pracovne a zbadal ten potuteľný, odporný úškľabok, vedel som, že má niečo nechutné za lubom. Ale to, čo mi prikázal, bolo aj na mňa priveľa. Vraj mám vypracovať výstižnú a presnú charakteristiku, ktorá bude zhrnutím jeho zásluh a postojov za
dlhoročné účinkovanie v našej ustanovizni. Verte mi alebo neverte, ten pľuhavec si ma zaiste vybral zámerne. Veď ja mu dám! Napíšem pravdu: V kolektíve nenávidený, s komplexom diktátora, hluchý k starostiam a žiaľom podriadených, hotový diabol bez štipky cti a morálky…
„Ale čo potom, čo bude nasledovať?“ Ten ancikrist má ešte toľko moci, aby ma načisto zničil. Vždy vedel, kam dať fľaštičku a pichnúť úplatok, darebák! Jeho známosti siahajú až dakde hore…Musím voliť kompromis! V kolektíve nie veľmi obľúbený, tvrdý, trochu egoistický, nie je ochotný poradiť a zaoberať sa cudzími trampotami…
Taký paškvil! Bodaj by som sa nebol narodil! Ten samoľúby, oplzlý kocúr iste nebude spokojný. A ja si to odnesiem! Tento prekliaty posudok pochová moje ambície, vysnenú životnú dráhu, ktorú som si tak jasne črtal, predstavu, čo už po roky pestujem so starostlivosťou svedomitého záhradníka a trpezlivo čakám, kedy prinesie plody…Pre takého odkundesa si predsa nezničím život! Nie! Píšem: V kolektíve obľúbený, prísny, ale spravodlivý, vždy ochotný podať
pomocnú ruku, bezúhonný, s vedomosťami na úrovni doby…
Dolupodpísaná… moja zbabelosť

Milan Kupecký