Autor príspevku Emil Višňovský pochádza z obce Sobrance. Po maturite na gymnáziu v Michalovciach študoval filozofiu a históriu. V rokoch 1980–83 pracoval ako asistent na Vysokej škole ekonomickej, následne v ďalších rokoch ako odborný asistent na katedre filozofie a dejín filozofie, neskôr bol vedeckým pracovníkom Kabinetu výskumu tvorivosti SAV a výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV v Bratislave, kde pôsobí ako samostatný vedecký pracovník. V roku 1996 bol zvolený za predsedu Slovenského filozofického združenia.
Vo svojej pedagogickej a výskumnej činnosti sa sústreďuje pôvodne na otázky sociálnej filozofie s dôrazom na problematiku ľudskej činnosti, práce a konania. V rámci interdisciplinárneho výskumu sa pokúšal filozoficky reformulovať marxistickú teóriu práce najmä z hľadiska možností zohľadnenia a využívania tvorivého potenciálu ľudského indivídua. Svoj pohľad na problematiku sociálnej filozofie zhrnul v rámcovej štúdii, ktorá doteraz slúži ako základný učebný text na vysokých školách. Ďalej, v záujme o problém tvorivého potenciálu človeka realizoval v rámci interdisciplinárneho výskumu filozofické momenty teórie tvorivosti (vzťah individuálneho a sociálneho, racionálneho a emocionálneho, vedeckého a umeleckého atď.). Jedným z jeho vedeckých výsledkov je aj dokončenie dizertácie práce Koncept ľudského konania, v ktorej spracoval problém konania prevažne z pohľadu súčasnej analytickej filozofie. Postupne sa filozofické záujmy rozširovali o ďalšie témy (racionalita, filozofia mysle) a jeho prechod k interdisciplinárnemu výskumu komunikácie. V súčasnosti je vedúcim výskumného grantového tímu – Problém mentálneho: filozoficko-psychologické skúmania. Organickou súčasťou jeho odbornej činnosti sú preklady z anglo-americkej filozofie ( J. S. Mill, D. Davidson, J. Dewey, R. Rorty, A. Toffler a i.). Emil Višňovský absolvoval viacero zahraničných študijných pobytov vo Veľkej Británii, Nórsku, Írsku, Holandsku a Nemecku. Okrem bibliografie vydal viacero Zborníkov, je autorom mnohých časopiseckých príspevkov a prekladov.
Pranier
Politické obludy v ľudskej koži
(Rozhodli sme sa prevziať kvôli aktuálnosti príspevku v záujme mieru a stability)
Ako som už písal, politika ako taká je v dnešnom svete v totálnej kríze. Jedna veľká skupina politikov ani nevie, načo politika vôbec je a čo v nej majú robiť. Nemôžu to ani len tušiť, pretože nemajú na to prípravu, vzdelanie, kompetencie. Politika je pre nich nanajvýš jedným z druhov šoubiznisu, vedúcim k „svetovej sláve”. Pre ďalšiu veľkú skupinu politikov je ich činnosť druhom ozajstného biznisu, teda cestou k využívaniu politiky na osobné ciele a zisky. Politika je pre nich výnosným obchodom a zdrojom materiálneho bohatnutia. Napokon je tu tretia skupina, pre ktorú je politika priamo nástrojom konania a spôsobovania zla, ľudského utrpenia, deštrukcie sveta a života, a to aj za akúkoľvek cenu. Je pre nich prostriedkom ukájania chorobnej túžby po moci človeka nad človekom. Napriek veľmi vzácnym výnimkám, ktoré treba hľadať ako s drobnohľadom, politika ako sféra ľudskej činnosti sa oddelila a odtrhla od záujmov tých, ktorým má slúžiť – od záujmov občanov, dokonca aj celého ľudstva. Slúži len úzkym skupinám tých, ktorí si urobia z politikov nástroje svojich zištných či mocenských plánov alebo potom už len samoúčelne politikom samým. Starí veľkí filozofi by to nazvali „totálne odcudzenie” politiky od jej podstaty a politikov od ich poslania. Preto hlavnou úlohou dneška je totálne ozdravenie politiky ako takej. Jej návrat k tomu, načo tu je a má byť. K riešeniu skutočných problémov občanov, obyvateľov, ľudí a ľudstva. K šíreniu sociálnej nádeje, empatie a vzájomnej spolupráce. K realizácii tých najlepších ľudských ideí a ideálov. K tvorbe spoločného sveta, v ktorom sa dá žiť a ktorý má budúcnosť. Takéto ozdravenie môže prísť len vtedy, keď politiku budú robiť tí, ktorí poznajú jej zmysel a majú na to schopnosti i morálku. A naopak, ak takémuto ozdraveniu nedôjde, hrozí, že politika ako taká dovedie ľudstvo k sebadeštrukcii.
EMIL VIŠŇOVSKÝ (Nové slovo, 27. 7. 2022)
