Ďalšia nová kniha humoristu Milana Kendu
Pre milovníkov brilantného humoru a brizantnej satiry vyšla vo vydavateľstve DAXE nová kniha spisovateľa MILANA KENDU. Je to v celkovom poradí už pätnásta kniha tohto autora a má názov EPIGRAMÁŽ – VEĽKÁ KNIHA EPIGRAMOV. Prináša pozoruhodný počet – 456 týchto krátkych humoristicko-satirických útvarov a je rozčlenená na sedem tematicko-štrukturálnych častí. Od zbierok iných epigramatikov sa líši jednak nezvyčajným množstvom ponúknutých epigramov, jednak pripojením rozsiahlej štúdie o epigrame v konfrontácii s aforizmom, lebo tieto dva útvary autor pokladá za blížence. Štúdia je napísaná v čitateľsky atraktívnej a dynamickej podobe otázok i odpovedí a zaujme každého, kto je zvedavý, ako také epigramy vznikajú a čo všetko popri odlišnostiach majú spoločné s aforizmami. Riaditeľka vydavateľstva DAXE, poetka a prozaička DANUŠA FAKTOROVÁ napísala: „Táto kniha jedinečných epigramov EPIGRAMÁŽ opraví náladu naozaj každému. Rozveselí, odoberie únavu, zbaví nudy. Jednoducho: stvorená do každej knižnice. Je výberom z rozsiahlej tvorby úspešného aforistu Milana Kendu, ktorý dosiaľ napísal a publikoval viac ako 12 000 textov.“
Dôvtipne, citlivo a zasvätene píše vo svojej recenzii v Literárnom týždenníku o tejto knihe poetka, prozaička a recenzentka HANA KOŠKOVÁ:
Hĺbka a údernosť humoru
Milan Kenda, spisovateľ, aforista, epigramatik, fejtonista, je autorom pätnástich kníh. Okrem humoristickej tvorby sa venuje aj tvorbe pre deti, prezentuje sa satirickou tvorbou, a to nielen knižne, jeho publikačná činnosť je známa aj v iných médiách (televízne scenáre a pod.). Dobre známy je i z rubriky LITERÁRIUM v Literárnom týždenníku. Dominantnú pozíciu však u neho zaujímajú hlavne aforizmy a epigramy. V nich reflektuje najmä súčasné dianie a rozličné neduhy „omínajúce“ našu spoločnosť. Jeho kritické videnie sa plne zúročuje aj v najnovšej knihe Epigramáž. Kto sleduje jeho autorský vzostup, môže skonštatovať, že aforizmy a epigramy, akoby svojou údernosťou a presvedčivosťou navzájom boli prepojené. Teoreticko-metodickú štúdiu o tomto žánri autor rozvinul v podobe memoárov i v knihe Aforoaféry. V nej ozrejmuje satirik i to, že aforistický boom u neho prerástol časom do závažnejších polôh. No hlavným motívom stále zostávajú negatívne javy. Aj keď spoločnosť postúpila od socializmu k demokracii, podstatné chyby a deformácie zostali, ba možno tvrdiť, že sa aj prehlbujú.
Aká je situácia v slovenskom humore a satire? Stále ešte platí: Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj? Nestranný čitateľ, akým som i ja, môže skonštatovať, že je to, žiaľ, naozaj tak. Naďalej platia inotaje, aj keď v najnovšom diele autora nie sú až také výrazné, ale práve naopak. Svojou adresnosťou triafajú do živého. Čitateľ pri čítaní Kendovej Epigramáže má pocit, že spĺňajú svoje poslanie, aké satira má mať. V oddiele Jedovaté bleskovky siaha tvorca nielen do znepokojujúcich tém súčasnosti. Citujem: „Kde sme vzali na to gény? / Bulvár-chliev náš každodenný.“ No aj iné výstižné argumenty sú pôsobivé. V časti Morality a iné hity sa dostávajú na pranier cez autorove reflexie závažné javy, na ktoré treba zamerať pozornosť. Napr. ako v epigrame Do krčmy bez klebiet: „Bez klebiet možno vojsť do dejín / tak ako bez fraku do perín / Nechoď však do krčmy ku kamošom / keď nevieš, kto komu dáva košom / nechoď ty kamoško do partie / keď nevieš, kto koho prizabije.“ Tento epigram je rýdzo slovenský. V krčme sa odohráva medzi priateľmi aj nepriateľmi dosť podstatných vecí. Bolo to tak nielen v minulosti, ale je to tak aj teraz. Aj slogan „V krčme vybavíš všetko“ je dodnes platný.
Nepreberné množstvo zovšeobecnení a aktuálnosti v epigramoch tohto vydareného diela môže čitateľa naozaj vyburcovať a zapôsobiť na jeho subjekt, až sa zákonite stotožní s autorom. Je v nich všetko – od politicky nastolených tém až po kult mladosti. Úplatkárstvo, ekológia naruby, nenásytnosť jedincov, karierizmus… dominujú vo všetkých častiach knihy, napríklad v oddieloch Vízie bez provízie či Pohľady za paravány, zízanie za kurtizány. V Dalmatínskej galérii sa nám zasa naskytne pohľad na neduhy iných národností – napríklad v aforizmoch Chorvátska cenotvorba, Song prímorských investorov, Nirvána s olovom i v mnohých ďalších. Pôsobivé sú aj epigramy v časti Býčie varovanie a iné bájky, ale aj Spomienky na Epidrámy a epidraky. Osobitne výstižný sa mi zdá epigram Zlom: „Polámal sa večný stroj / Historik to možno zveční / Zrazu zhasol triedny boj / Vzplanul však boj konkurenčný.“ V Epigramáži nechýba ani časť štúdie v podobe rozhovoru s tvorcom, ktorý nám poskytne pohľad do autorského zázemia. V ňom sa dozvieme o genéze aforizmov a epigramov, inšpiračných zdrojoch a pohľadoch na ojedinelé publikačné oázy pre humoristicko-satirickú tvorbu na Slovensku. Otázka, či majú aforizmy a epigramy rešpekt medzi editormi, literárnymi historikmi, teoretikmi a kritikmi? Na tú si musí odpovedať čitateľ. No aj na to, či tieto útvary a žáner má budúcnosť. Ja si myslím, že majú. Nie nadarmo sa hovorí, že humor a satira sú korením života. A aký duševný pokrm by bol bez týchto ingrediencií? Myslím si, že by mu hrozila fádnosť. Aj toto obsiahle dielo Milana Kendu, v ktorom je viac ako štyristo päťdesiat epigramov, dostatočne okorení našu ľahostajnosť k súčasným problémom a vyhýbavosť v tom, ako ich riešiť. Pochvalu si zaslúži aj grafická úprava Jána Mikulčíka.
Potiaľto recenzentka Hana Košková.
Pridajme ešte informáciu pre záujemcov o zakúpenie tejto knihy. Objednať si ju môžu písomne alebo telefonicky vo vydavateľstve DAXE, Čajakova 3, 811 05 Bratislava, daxe@daxe.sk 0905254369. Kniha stojí 8,80 eur, poštovné a balné je 4,00 eurá.
Morality a iné hity
Práca je najfotogenickejšia vec na svete: Keď ktosi namieri na človeka kameru, človek začne pracovať. A našinec priam zúrivo!
Kto chce do Mekky, musí mekotať tak, ako chcú veľkňazi.
To najkrajšie, čo mi škola za mladi dala, boli prázdniny.
Ľudská hlúposť určite prežije aj rok 3000, pokiaľ v ňom bude ľudstvo ešte existovať.
Revanš je zriedkavý – pokiaľ ide o odplácanie dobrého dobrým.
Na záhradke mi spoľahlivo rastie iba kopec humusu.
Je výhodné, ak je cap záhradníkom? Pre kozu veru áno!
Gramotný je ten, kto sa vie podpísať a umelec zasa ten, kto sa vie rozpísať.
Medzi Bohom a kvalitou nie je veľký rozdiel. O jednom i druhom iba počúvame ako o Columbovej žene.
Dievča pre všetko nemajú za nič.
Osudom génia je byť obmedzovaný obmedzenými.
Strata spojená so ziskom? To je strata charakteru!
Človek, ktorý dnes prepije celý svoj nástupný plat, zostane triezvy.
Zatiaľ každá revolúcia prerástla do rezolúcií.
Nikdy nik nezabŕda do samého seba.
Rozprávka o stolčeku prestri sa rozhodne nevznikla pomocou inšpirácie z našich pohostinstiev.
Epigramáž
Výhody prikrčenia
Ak chceš v práci pokoj mať,
pri nezhodách bokom stáť,
toto moje varovanie
nedaj si ty nikým vziať:
Horšie ako provokovať
je nad iných prečnievať!
Letná invázia
V auguste, prípadne v júli,
v lesoch sa plod zabobúli.
Priláka to mešťanov
ako čriedy vrešťanov.
Na jediný krík
vrhá sa ich šík.
Je ich asi – nebesá! –
na bobuľu zo desať.
To je vlastne chyba,
medveďom krm chýba.
Schéma
Ak chceš byť textárom
sladkastých piesní,
návod ti predložím,
ľahký a presný.
Stačí ti perfektne
skloňovať slovíčka:
srdiečko, dievčatko,
miláčik, slzička.
Generačné rozdiely
Pri čom že sme vyrastali?
Obrázkové leporelá
to boli.
Pri čom dneska vyrastajú?
Z obrazovky „leporelá“.
To bolí!
Posledný pokus?
Čo urobiť s tínedžerom,
keď sa ti zatne?
Daj mu knihy zaviazané
v džínsovom plátne.
Ale v deravom!
Diagnóza
Meštiak vôbec
nechce vidieť,
čo nemôže
závidieť.
NAMIESTO FEJTÓNU
Malý príbeh o zajatcovi bistra
Bolo to nové, ešte nezaúdené bistro. Obrusy na stoloch svietili jasnými farbami, personál mal zatiaľ svieže tváre bez ľahostajnej masky. Nik z klientov sa ešte nepokúsil vymámiť z personálu niečo „na sekeru“, alebo vyrevúvať, v ktorom mestečku za vojáčka ho bráááli.
Bol to prvý deň prevádzky bistra. Káva bola dôsledne propagačná, podnik od nej rozvoniaval ako kolumbijská plantáž. Kto sa nafetoval jej povzbudzujúcej vône, nevládal sa od omamnej arómy odpútať a opustiť bistro. Sám som nebol výnimkou. Cítil som sa tu ako doma, a zároveň ako obskakovaný hosť. Mal som asi takú chuť vstať, akú má futbalista faulovaný pred bránou súpera a predstierajúci smrť v priamom prenose. Uvedomil som si však, že umenie včas odísť patrí medzi vrcholové umenia v živote tvora s názvom človek rozumný.
Lenže – nešlo to. Príťažlivosť bistra bola silnejšia ako moje heroické rozhodnutie. Pôsobila na mňa vyššia moc, sila presahujúca gravitáciu. Napokon chuť zostať sa kamsi vytratila. Chuť odísť sa vo mne vystupňovala do neovládateľného afektu. Nebolo to prvý raz, čo som dostal chuť na to, čo nemôžem. S hrôzou som si uvedomil, že práve ja budem prvý otravný návštevník, ktorý bude odchádzať z bistra až po záverečnej hodine, spolu s preoblečeným a podráždeným personálom. Pod ochrannou polotmy pouličného poloosvetlenia. Znenávidel som aj pouličné osvetlenie. Pripadalo mi priveľmi uličnícke. Želal som si celomestský elektrický skrat.
Bistro však bolo viac ako príťažlivé. Bolo až priľnavé. Hoci som veľa neutratil, tušil som, že tu nechám aj nohavice. Stolička, na ktorej som sedel, bola čerstvo natretá.
Recenzista: Milan Kenda
Autorka: Hana Košková
KDE PRŠIA DÁŽDNIKY
Martin: Vydavateľstvo Matice slovenskej,
2021, 1. vyd., 56 s.,
ISBN 978-80-8115-319-8
V duchu Kästnerovho postrehu
Na rozdiel od väčšiny autorov i autoriek s dokonalými, zdravotne perfektnými knižnými hrdinami i hrdinkami /vrátane autora tejto recenzie so zveršovanými výčinmi bujarých šarvancov/ poetka a prozaička HANA KOŠKOVÁ privádza na scénu šikovnú a múdru piatačku Lolu Holú s nepríjemným zdravotným problémom – dyskalkúliou, prejavujúcou sa rôznymi poruchami učenia matematiky. So zreteľom na zaužívané klišé s dokonalými, vzorovými knižnými hrdinami, školáckymi výtečníkmi, pani Košková preferuje atypickú hrdinku, ba z hľadiska extrémneho pohľadu akoby antihrdinku, čo je isté nóvum a odvážny literárny počin. Kniha našej renomovanej spisovateľky má pôvabný, akoby nadrealistický, poetický názov – Kde pršia dáždniky.
Optimistickým, všeobecne pozitívnym sloganom pre rozličným spôsobom hendikepovaných školákov „dyskáčov“ sú chlácholiace slová Lolinej maminy pri upokojovaní nešťastnej, vyľakanej dcérenky: „Neboj sa, nič hrozné, čo by si nezvládla, všetci chceme, aby sa matematika nestala pre teba strašiakom. Vari sa len toho nezľakneme! Nie sme všetci z jedného cesta. Ani z jedného mesta. Ostatných zasa ty schováš do vrecka v niečom inom.“ Posledná veta z tejto citácie je priam psychologickým všeliekom pre podobné prípady.
Nechýbajú nám tu ani humorné drobnokresby a satirické diagnózy. Pripomeňme si aspoň niektoré: „Vošla som do triedy /pri nástupe do novej školy – pozn. recenzenta/. Dvanásť párov očí ma presvietilo od hlavy až po päty. Pani učiteľka ma usadila k dievčaťu, ktoré si ani nevšimlo, že si niekto prisadol. Pozerala do prázdna. Ktovie, čo tam videla? Možno papagája, ako líže zmrzlinu.“ / „Matikár obchádza okolo mojej lavice ako lev okolo svojej koristi. Možno to robí náročky. Nedávno ma nachytal pri odpisovaní. Na rodičku mame hneď podal hlásenie.“ / „Poznám ľudí, ktorí sa celý život naháňali za dobrým vysvedčením. Zlé vysvedčenie ich zrážalo na kolená a za jednotku by neváhali vojsť k tigrovi do klietky.“ / „Mama vyzerala ako upchatý kotol pred výbuchom.“
Kniha má humor a presvedčivú psychológiu. Autorka píše hutne, vtipne, nápadito. Vie nevšedne písať aj o všedných, bežných veciach, čo dokáže málokto. Oceňujem veľmi šikovnú, praktickú dĺžku jednotlivých kapitol, prijateľnú pre detského čitateľa. Krátka kapitola tejto knihy ho neunaví, nedovedie k pohasínaniu záujmu, práve naopak, prebudí v ňom zvedavosť a chuť pokračovať v čítaní a objavovaní nových situácií i Loliných ikonických komentárov. Vtipom okoreneným príbehom pani Koškovej dôvtipne sekunduje ilustrátor Miroslav Regitko.
Svetoznámy, geniálny a adekvátne populárny nemecký spisovateľ Erich Kästner /sériu jeho príbehov pre deti sprístupnilo našim malým čitateľom Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov/ v jednej zo svojich kníh upozornil na to, že predstavy o idylickom detstve sú iba nerealistický, falošný mýtus. Vystihol a zdôraznil skutočnosť, že deti musia čeliť početným svojským problémom a prežívajú svojrázne traumy, nezriedka unikajúce povrchným pohľadom nás, dospelákov. Spisovateľka Hana Košková v tejto svojej knihe osídlenej „dyskáčmi“ prináša kästnerovskú pravdu o neľahkej, problémami sprevádzanej mladosti, ktorá nie je iba záťažou „dyskáčov“, ale rozšíreným sprievodným javom trýznivého a náročného procesu dozrievania. Trpko sa v ňom pociťujú najmä zrážky ideálov s realitou.
Čítať si kapitolky z ríše pršiacich dáždnikov je zážitok a pôžitok. Nie len pre najmladších, ale aj pre postarších, ktorí sa aspoň takto sprostredkovane môžu vrátiť do sveta detvákov a skonfrontovať si svoje spomienky s obrazmi vyčarenými poetkou a prozaičkou Hanou Koškovou. Je to seriál príbehov, postrehov a pocitov. Výstižne ho charakterizovali v anotácii na zadnej strane obálky: „Naučí vás porozumieť tomu, že každý z nás je iný a mnohí si nesieme životom rôzne problémy a ťarchy – hendikepy. Ukáže vám, že aj deti s hendikepom vedia v niečom vyniknúť a môžu žiť plnohodnotný, užitočný a krásny život.“
Kto mal byť suverénnym vládcom našej planéty?
Zo západoeurópskej biológie k nám v šesťdesiatych rokoch minulého storočia prenikla zaujímavá prognóza o ďalšom vývoji života na našej civilizačnými traumami kruto prenasledovanej planéte Zem, tej povestne modrej planéte, o ktorej som sa ako satirik ironicky vyjadril, že ju „zdobia“ civilizačné modriny. Senzačná biologická prognóza predpokladala neúprosný postupný zánik ľudskej populácie. Podľa autora tejto hypotézy/inak oprávnene varujúcej pred ničivými následkami neobmedzenej industrializácie/ mal ohrozený ľudský druh vystriedať, nahradiť a prežiť na Zemi oveľa odolnejší a prispôsobivejší biologický organizmus – hmyz. Ten sa mal stať suverénnym vládcom Zeme. Aj túto odvážnu a prekvapivú hypotézu zomlel neúprosný mlyn reálneho vývoja niekoľkých desaťročí – až po dnešný, bolestne prekvapivý, zarážajúci pokles, úbytok hmyzích populácií. Bioštatistické merania sú nevyvrátiteľné a varujúce! Príčin je viacero. Významnú rolu medzi nimi zohráva narastajúci nedostatok potravy a úkrytov pre hmyz. Aj pre užitočný hmyz, ktorý je pre ľudstvo nenahraditeľným pomocníkom ako opeľovač poľnohospodárskych plodín. K tomuto deficitu výrazne prispieva aj ustavičná premena prírodných lúčnych porastov na vyholené anglické trávniky, ktoré sú pre ľudské oko síce potešením, ale pre život hmyzu nehostinnou púšťou. Nenúkajú mu ani úkryty, ani poživeň. Pravda, negatívnych civilizačných vplyvov je podstatne viac – vrátane chamtivého odlesňovania, nehospodárneho zaobchádzania s drevnou hmotou, rozorávania medzí/pohroma pre čmeliaky!/, ignorovanie vetrolamov a stromových ostrovčekov v poľnohospodárskych kultúrach. Rezultát? Hmyz začína byť ohrozený, stráca sa z mnohých biotopov, hmyzu rapídne ubúda, ochranári upozorňujú na túto pohromu. Hľadajú sa východiská – a nápadití výrobcovia prichádzajú s jedným veľmi sympatickým riešením v podobe nového výrobku, ktorý sa nazýva hmyzí hotel. Nebojte sa, nejde o gigant, veľkostne je to čosi ako škatuľa od čižiem. Zariadenie mohlo by sa nazývať aj závesná ubytovňa pre hmyz, hmyzia nocľaháreň, hmyzí domov, minihotel bez recepcie, no ujal sa šikovný, zvedavosť budiaci názov hmyzí hotel. Je zhotovený z kvalitného, certifikovaného dreva, bambusových rúrok a tŕstia. Treba ho zavesiť do výšky jeden a pol až dva metre na príhodnom mieste, chránenom pred vodou a vetrom. Podľa návodu na škatuli prednostne ho budú užívať divé včely a motýle, teda opeľovače, užitočný hmyz. V blízkosti hmyzieho hotela by mal byť dostatok potravinových zdrojov, teda nektárovotvorných rastlín, závislých od opeľovačov. Na um nám prichádza zátišie hustoobkolesené krovím. Tento hotel je výborný nápad, hodný uznania, pochvaly i propagácie. Výrobca je zahraničný, bolo by dobré, keby sa taký napokon našiel aj u nás. Inšpiráciou boli možno „vtáčie hotely“, teda vtáčie búdky, ale štruktúra hmyzích hotelov je podstatne iná – akási rúrková množina, rúrkový zlepenec. Podľa zakúpeného modelu by ho deti vedeli vyrábať z debničiek, starých lyžiarskych bambusových palíc a tŕstia v rozličných modelárskych školských krúžkoch, najmä tam, kde už zhotovujú vtáčie búdky. Nebyť u nás idiotského zákona o reklame, napísal by som, kde takýto model zakúpite. Pod tlakom tohto idiotského zákona musíte sa sami premeniť na špiónov a preniknúť do reťazcov. Čo myslíte, milí čitatelia a zdieľatelia tohto textu, pustíte sa s deťmi a vnúčencami do takéhoto ušľachtilého podnikania, do záchrany užitočného hmyzu?
MILAN KENDA
