Fejtón
O ženách a ľuďoch
Dostalo sa mi do rúk vyhlásenie feministickej organizácie Aspekt a iniciatívy Nebudeme ticho!, z ktorého jednoznačne vyplýva, že myšlienkovo sme sa už dostali na úroveň Európskej únie, prinajmenšom niektorí z nás. Citujem: „Zápasy o reprodukčné práva žien a všetkých ľudí s maternicou pokračujú. V parlamente je ďalší návrh zákona na obmedzenie prístupu k bezpečným interrupciám. A to v čase, keď opatrenia na zastavenie šírenia pandémie vážne ohrozili reprodukčné a sexuálne zdravie žien. Aká bude realita žien a všetkých ľudí s maternicou v utorok 26. októbra, dnes ešte nevieme, všetko je v rukách pár desiatok poslancov a poslankýň. (…) Budeme hovoriť o tom, prečo je dôležité udržať a zlepšiť prístup k bezpečnej a legálnej interrupcii. Ale aj o tom, ako fašizmus a extrémizmus stoja na ideách nespravodlivého (nielen) rodového poriadku a antifeminizmu…“
Vyrovnanie sa s modernou Európou ma pravdaže teší, ale z textu vyhlásenia vyplýva ešte iná, pre mňa menej lichotivá skutočnosť – moja zaostalosť, nevedomosť, tmárstvo či dokonca sklon k extrémizmu. Až doteraz som totiž žil v tom, že otehotnieť môžu iba ženy. A zrazu sa dozvedám, že problémy s „reprodukčnými právami“ sa priamo týkajú aj ostatných ľudí s maternicou. Priznávam, spôsobilo mi to menší šok.
Nezostáva mi asi nič iné, len sa vrúcne poďakovať iniciatíve Nebudeme ticho!, združeniu Aspekt a v neposlednom rade Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (pretože takéto aktivity finančne podporuje) za ich úsilie, ktoré ma konečne vyvádza z nevedomosti a chce ma dostať na úroveň pokrokových a uvedomelých ľudí.
Jedno mi však stále nejde do hlavy (nech mi je odpustené): Aký je rozdiel medzi ženou a človekom s maternicou?
Ján Maršálek, ilustrácia Andrej Mišanek
