Namiesto FEJTÓNU
Malý príbeh vlčí
Keď zo zoologickej záhrady utečie vlk, má to pre celú krajinu ďalekosiahle následky. Akoby po horách, dolinách behali húfy vlkov. Obchody so strelivom sú nabité. Po korze korzujú slečny s vlčím prelivom. Do lesov vyrukujú svorky strelcov a dobíjajú do klobás vlčím utečencom uštvanú zver. Tak to po krčmách komentujú.
Nik sa nedoráta vlkobijcov. Je ich sťa vlčieho maku. Chatári majú konjunktúru. Vášne tu pretekajú, trúnok sa nedolieva, rundy sa nerátajú. Salaše odpisujú ovce na konto vlka. Bývalí majitelia vlčiakov žalujú lovcov s vlčou tmou. Lesmi sa nesie zavýjanie početných tranzistorov a vyzváňanie mobilov.
Je to báječná príležitosť pre všetkých vlkolakov. Napokon vysvitne, že zo zoologickej záhrady utieklo vlčie šteňa, z ktorého reportéri a investigatívni novinári spravili londonovské Volanie divočiny.
Zababušené aforizmy
Čo dostanem pod stromček? Teplé ponožky a tretiu dávku proticovidovej vakcíny.
Dnes už je mnohým ľudom jedno, či sú Vianoce na snehu, alebo na blate. Len keď ich vidia na preplnenom vianočnom stole.
Najserióznejšia je svadba na Silvestra. Novomanželské predsavzatia splynú s novoročnými a nik si nemusí robiť starosti s ich plnením.
Sneh je potechou lyžiarov, sánkarov a hŕstky zodpovedných pracovníkov, ktorí vyniknú svojou pripravenosťou na kalamity.
Súčasné lyžovanie si žiada odvahu už pri pokladni v obchode so športovými potrebami.
Každý riaditeľ technických služieb vie, čo sú alternatívy. Buď zničí sneh on, alebo sneh zničí jeho.
Zima sa nás pýta, čo sme robili v lete, ako keby si to nemohla sama domyslieť podľa toho, ako leňošíme v zime.
Na rozdiel od zahraničných hostí zimu vítame iba soľou bez chleba, lebo zotrvačnosť a pohodlnosť sú večné.
Zblúdilí turisti zachránení horskou službou píšu ďakovné listy. Turisti zachránení bernardínmi so súdkami destilátov zasa spievajú.
Zimné oblečenie mnohých dcéreniek slabo chráni pred chladom, no ešte slabšie pred závisťou.
Prchavá je poézia vysvietených vianočných stromčekov, ale trvalá je melanchólia rúbanísk.
Po nekonečnej zime prichádza jar s aprílovými prehánkami a májovými mrazmi, zidealizovaná básnikmi.
Ekologizmy
Stredovek hľadal živú vodu, novovek hľadá čistú vodu.
Civilizácia vnáša síce vodu do púšte, ale aj púšť do vody.
Voda vždy niečo prináša i odnáša, tvorí i borí.
Poľnohospodárstvo premieňa vodu na víno, priemysel ju premieňa na jed.
Soľ nad zlato, voda nad diamanty.
Voda je drahocennosť vystavená plytvaniu.
Ochrana morí stroskotáva na stroskotaniach tankerov.
Tanky ohrozujú krajinu, tankery moria.
Vrahom riek je primitívna technológia.
Vytrvalým bojovníkom za čistotu vôd zatiaľ iba vysýcha v ústach.
Smrť smädom na nekonečnej hladine oceánu patrí medzi najzarážajúcejšie paradoxy života na našej planéte.
Oceán by mohol byť rozsiahlou plantážou, keby prestal byť rozsiahlym smetiskom.
Podnes sa rieka plazí priemyselnou krajinou ako jedovatý had a z pažeráka delty chrlí jed do morských vôd.
Ako sa ľudstvo rozšírilo po Zemi? Za vodou, s vodou, po vode.
Odpad je ako pohodená rukavica – výzva na súboj pre konštruktívne mozgy celého sveta.
Je to, čo sa splavuje z polí do riek, vyvážené tým, čo sa zváža z polí do skladov?
Malý príbeh hororový
Vydýchol som si. Posledný raz. Moja duša, ktorá po celý život netrpezlivo čakala práve na tento okamih, rútila sa kamsi nahor. Unášala ma ako balón na šnúre od bielizne. Pritom si pospevovala „Schody do nebe“, nervózne si uhládzala svoje anjelské vlásky a pudrovala spotený nos. Bola mi vždy cudzia, mohla mi byť ukradnutá, ale v tejto chvíli sa mi svojou naivnou, fanatickou streštenosťou úplne zhnusila. To viete, ženská! Ani mi len na um nezišlo opustiť moju telesnú schránku a vtesnať moje nespútané ja do tohto smiešneho, priehľadného mechúrika. Zvyk je zvyk, a okrem toho som nikdy netúžil byť priehľadný. Nazrel som do závratnej hĺbky pod nami a čo vidím: Rozplynula sa Zem smerníc, dotazníkov, čestných i nečestných vyhlásení, intervencií, protekčných diplomov a dekrétov, disciplinárnych záznamov, posudkov, certifikátov, hyenistických recenzií, nevalorizovaných honorárov, klebiet a nekrológov. Pod nami plával glóbus zo zemepisného kabinetu. Na blankytnej poduške oceánov sa rysovali dôverne známe, lákavé obrysy čierneho kontinentu, kolísky ľudstva, zeme veľkých objavov a dobrodružstiev. Videl som ho práve tak jasne ako za čias mojich chlapčenských snov. A vo mne narastala chuť opäť sa vrátiť. Duša ma však neúprosne vliekla kamsi nahor na šnúre od bielizne uviazanej okolo môjho krku a poistenej uzlom, ktorý nás naučili viazať v kurzoch civilnej obrany.
Epigramáž
Zo spomienok redaktora v socíku
Keď som chodil do roboty
od pondelka do soboty
ako stále motto
videl som tam toto:
Mladí boli rebelanti,
postarší zas kverulanti.
Riadili ich tí najstarší
ignoranti.
Na slovenskú nôtu
Počúvajte, dámy, páni:
Prírodu nech ľudstvo chráni!
Aby sme ju tak ty, tak ja,
pekne, svorne obidvaja,
po sfúknutí peny z piva
vyšli z krčmy zneužívať.
Niekedy si myslím
Niekedy si myslím,
že by bolo lepšie
byť negramotný
a nevedieť si prečítať
niektoré transparenty.
Morality a iné hity
Pre priebojného človeka je morálka iba knižný pojem.
Skutočný herecký talent presvedčí aj zdravotnícku posudkovú komisiu.
Po celý život ustavične prestávame fajčiť a začíname písať román.
Historickú tému od súčasnej rozlíšime predovšetkým podľa silnej frekvencie zdvorilostí.
Kverulant je človek, ktorému zakaždým splesnivie roquefort.
Bakšiš bleskurýchle premieňa nekompetentných na kompetentných.
Všetci sa už dajako pretlčieme a prezávidíme životom.
Navždy možno ľúbiť najskôr nejaké jedlo.
Mali by sme ľahko znášať vibrácie, keď sme stále na pretrase.
Pozitivista je ten, kto medzi riadkami nachádza iba absolútne prázdne medzery.
V dave naň padlo iba podozrenie – a hneď bol samá modrina.
Staromódnosť je záľuba v móde, ktorá nám pripomína najlepšie roky nášho života.
V Anglicku býva záhradníkom vrah, u nás cap.
V šírení klebiet sa všetky hypotézy podávajú ako dokázané pravdy.
Do lepšej spoločnosti môžete ísť bez kravaty, no neopovážte sa tam prísť bez titulu.
Skvelá príležitosť chodí ruka v ruke s protekciou.
Vyhláste slovenské rieky a riečky za zlatonosné – a našinci ich ryžovaním promptne vyčistia od kalov a nánosov.
Chladnokrvnosť je schopnosť písať oslavné články na elektronizáciu a digitalizáciu ešte aj v zablokovanom výťahu.
Obľúbený gymnastický cvik našinca je robenie prieťahov.
Milan Kenda
