Fejtón
Ako vyzerá diplomovka z bábkoherectva?
Foto: archív autora – Pavol Janík s manželkou Oľgou
Iste nemusím nikomu vysvetľovať, v súvislosti s ktorou čerstvou ministerkou ma zaujíma, ako asi tak môže vyzerať diplomovka z bábkoherectva – najmä v kontexte celkovej hystérie okolo originality záverečných prác pri dosahovaní jednotlivých stupňov vysokoškolského vzdelania. Za socializmu sa vravelo, že niektoré študijné odbory absolvuje každý, koho nezrazí električka. A podľa starého ruského vtipu – citovať z jedného prameňa je plagiát, citovať z dvoch až piatich prameňov je kompilát a citovať z viac ako piatich prameňov je vedecká štúdia. Ako absolventi filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení (1981) sme museli napísať dve diplomové práce – teoretickú a praktickú. V mojom prípade teoretickou témou bola audiovizuálna tvorba režiséra Vladimíra Bahnu. Výsledky môjho výskumu som uverejnil aj v časopise Slovenskej akadémie vied Slovenské divadlo a v českom odbornom periodiku Film a doba. Za príspevok do spomínaného akademického časopisu som získal prémiu Slovenského literárneho fondu (1982). V bohato ilustrovanej knižnej podobe som tému prezentoval vo vydavateľstve Tatran (1986). Môj pôvodný absolventský scenár Grand Bio Lux sme pod názvom Tuctová komédia s manželkou Mgr. art. Oľgou Janíkovou upravili pre rozhlas, ktorý dielo uviedol v manželkinom režijnom naštudovaní (1986). Spolu sme mu dali aj formu rovnomenného televízneho artefaktu, ktorý inscenoval režisér Miloš Pietor (1987).
Aby som predišiel nedorozumeniu, že moja autorská činnosť sa vzťahuje iba na uvedené výkony spojené s absolvovaním Vysokej školy múzických umení, telegraficky spomeniem aspoň najpodstatnejšie okruhy svojej tvorby uverejnenej u nás i vo svete – 16 zbierok básní, 4 knižné súbory aforizmov, 15 dramatických diel a 8 kníh z oblasti literatúry faktu plus množstvo príspevkov prezentovaných v antológiách, časopisoch a na internetových portáloch. Celkovo moje diela preložili do 27 jazykov a publikovali v 45 krajinách.
Uvádzam to len preto, aby si aj naši politickí veľduchovia uvedomili, že na Slovensku žijú ľudia, ktorí naozaj nemajú nijaký dôvod chodiť voliť menejcenných jednotlivcov len preto, že sa zhodou okolností ocitli na kandidátkach politických strán – či už z vôle viditeľných lídrov alebo zákulisných investorov.
Pavol Janík
