Dnes aktuálne spisovateľ, prozaik a humorista Anton Lauček

Anton Lauček je mimochodom autorom šiestich kníh a jedného románu pre mládež a štyroch divadelných hier. Je pedagógom, učil na gymnáziách v Liptovskom Hrádku a v Ružomberku. A tiež na stredných priemyselných školách v Ružomberku a v Liptovskom Mikuláši. Popri tom pôsobil aj ako vychovávateľ. Kedysi pôsobil na Katolíckej univerzite v Ružomberku, od roku 2010 pôsobí na Žilinskej univerzite. 

Takmer humoreska

Vďaka vírusu

Z ničoho nič sa ukázalo, že všetky tie ukrutné miliardy premárnené na zbrojenie, na profesionálne armády, na rakety, tanky, bojové stíhačky, atómové ponorky, bombardéry boli vlastne vyhodené oblokom.
Stačil jeden vírus, a zemeguľa ostala na kolenách.
Národ radšej vysedával doma, aby sa nenakazil, a s obavami sledoval oznamy o stúpajúcich číslach pozitívne testovaných občanov. Prilepení na obrazovkách sme tŕpli, čo sa bude diať, ak behom pár dní alebo týždňov ochorejú desiatky alebo stovky tisíc. Nemocnice budú preplnené až tak, že sa pristúpi k vojenskému režimu, kedy službukonajúci lekár kvôli nedostatku pľúcnych ventilátorov musí rozhodnúť: Týchto budeme liečiť a týchto nemáme čím. Treba ich zakryť plachtou, nech nevidno, ako lapajú dych, ako sa trápia, ako v bolestiach odchádzajú zo života.
V tom čase mi prišlo od múdrej kamarátky niekoľkominútové video. Dvaja Rusi komentovali situáciu, do ktorej sa národy v čase pandémie dostali. Ten starší sa prihovára nielen svojmu partnerovi v diskusii, ale hlavne obyčajnému človeku. Takému, ktorý stojí v rade pred supermarketom, tvár zabezpečenú dvoma rúškami, poslušne sa podrobuje vstupnej dezinfekcii, končekmi prstov berie do ruky tovar, úzkostlivo dodržiava predpísanú vzdialenosť od ďalších nakupujúcich, vyzerá, či sa nejaký kašľajúci alebo kýchajúci neblíži, aby mu dýchal na krk…
Toho obyčajného človeka upokojuje, nech sa nenaháňa a ustavične sa nestresuje. Pretože len beháme, dychčíme, zháňame veci, organizujeme, vysvetľujeme, kričíme, prosíme, nadávame, prerábame a dorábame až kým nepadneme a neumrieme. Život prežívame tak, že v zásade trpíme. Médiá do nás hustia cez idiotské programy idiotské názory: toto si musíš myslieť a robiť, toto je nevyhnutné, toto musíš nenávidieť, toto obdivovať, toto musíš vlastniť, toto je trendom. My pracujeme, aby sme splácali hypotéky, aby sme mali auto, stáli hodiny v dopravných zápchach, aby deti navštevovali krúžky, aby sme sa dobre obliekali, donekonečna nakupovali , dovolenkovali pri mori, aby sme zháňali lepšie veci ako vlastní sused, stavali väčšie domy, chaty, garáže…
Svet, aký sme si v druhej polovici dvadsiateho storočia vytvorili, sa ľudstvu nezadržateľne sype na hlavu.
A zrazu vírus…
Otvára nám oči, zastavte sa a pozrite, čo ste spravili s našou planétou. Vydrancovali ste prírodné zdroje, otrávili rieky a moria, povetrie, pôdu, všetko zamorili nerozložiteľnými plastmi. Topia sa ľadovce, a to závratne rýchlo, dvíhajú sa hladiny morí, množia sa tornáda, hurikány, nebývalé suchá, povodne, hladomory. Dohnali sme sa do stavu, keď životné prostredie ľudstvu škodí. Zabudli sme na pravidlo, že Boh môže odpustiť všetko, človek len niečo, no príroda neodpúšťa nič. Zráta nám každé zrniečko previnenia proti nej. Už dávno vystavuje účet, lenže my si stúpajúci dlh nevšímame. Veď platiť budú hlavne tí, ktorí prídu po nás. No stále rýchlejšie sa dostávame do pozície, keď sa nebudeme mať kde zachrániť. Nebude kam ujsť, útočišťa niet. A v stave, keď nemá úniku, sa človek vrhne do vojny. Chce získať, o čom si myslí, že druhí majú lepšie, atraktívnejšie, výnosnejšie. Predsa vojna potom obnoví trhy, naštartuje výrobu. Poničené sa bude znova opravovať, my budeme znova behať a budovať.
Myslíme si, že nás sa hurikány, tornáda, stúpajúce moria a rozširujúce sa púšte netýkajú. Nič z toho nie je našou záležitosťou, naším problémom.
Lenže to, čo prišlo, ten vírus je globálny. A zrazu sme doma a máme čas byť s rodinou, venovať sa žene, deťom. Predtým sme si ani neuvedomovali, že rastú a že nás potrebujú. A že našu lásku a pozornosť potrebujú aj starí rodičia. Môžeme sa so všetkými rozprávať o živote. Konečne sme spomalili a zastavili sme sa. Viaceré fabriky prestali vyrábať, lietadlá skoro nelietajú, po cestách jazdí menej áut. Vzduch je priezračnejší, obloha nebesky modrejšia a rieky čistejšie.
Vírus dobehol každého. Mnohí vyhlasovali: kašleme naň! No keď prišiel, všetci stíchli. Nezjavil sa iba tak. Prišiel zhora, a nie náhodou. Má osobitné poslanie. Zatriasol každým – od prezidenta až po upratovačku. Pôsobí v hlavách a srdciach. Ide o osudové minúty, o prestavbu sveta a duše človeka. Takže treba hovoriť nielen o ňom, ale hlavne ako sa pomocou neho zmeniť. Ako zmeniť svet, spoločnosť a samého seba. Zrejme to nie je vírus, ale vyššie dobro, ktoré nám ukazuje, ako sme otupeli, akí sme otroci a egoisti. Domnievame sa, že preukazovanie milosrdenstva je iba výsadou bohatých. Hľadíme na všetko len cez matériu a cez svoj telo. Lenže všetko okolo by sme mali vnímať cez to vnútorné v nás, cez našu dušu. Vtedy pochopíme, čo je nekonečné, dokonalé a večné smerujúce človeka k šťastiu.
A strach zmizne.

PS.: Je pravdou, že strach zmizne, no ľudstvo zostane nepoučiteľné. A pritom biblická MÚDROSŤ dávno „na ulici kričí, hlasne volá na námestiach: Dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie? Venujte pozornosť mojím výčitkám! Volala som vás a vy ste sa vzpierali, odmietli ste každú moju radu. A ja sa budem z vašej záhuby smiať, keď na vás doľahnú obavy, úzkosť a súženie. Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma. Pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom, moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou. Neskúsených totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť. Kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.

Anton Lauček

————————————————————
PODPORTE nezávislé médium. Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na skvalitnenie stránky.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže. Mimochodom, zaznamenali sme už takmer 17 000 vzhliadnutí !!!
Môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Ďakujeme!
—————————————————–—-

 

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

1 Comment
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Alexander Scholz
Alexander Scholz
3 years ago

Zaujímavé, podnetné zamyslenie nad súčasnou celospoločenskou situáciuou.

Svetom sa aj cez ľahko dostupné informačné médiá, viac ako kedykoľvek predtým,
šíri vírus, voči ktorému potrebujeme duchovnú obranyschopnosť.
Duchovný vírus predovšetkým napáda všeobecne platné morálne hodnoty ľudského
bytia (existencie).
Ohrozené duchovné hodnoty neochráni ani ten najdokonalejší vedecko-technický pokrok.
Ľudstvo svojimi schopnosťami dosiahlo nebývalý technický pokrok. Využívame technické
vymoženosti, o ktorých sa naším prarodičom ani len nesnívalo.
Človek objavuje vesmír, lieta na Mesiac, a pri tom čo raz viac ignoruje MÚDROSŤ,
ktorá ponúka tú najsprávnejšiu kvalitu ľudského života tu na našej Zemi.
To by sme si mali priznať, či sme veriaci, alebo neveriaci.

Príslovia 8:23-24 Od večnosti som ustanovená, od začiatku, prv ako povstala zem.
Ešte neboli priepastné hlbiny, zrodila som sa, keď ešte neboli pramene
bohaté na vodu.

Ak všetko bolo opačne, hmota predbehla myšlienku, tak sa teraz opýtajme hmoty, kvôli čomu nám dala naše vedomie a svedomie.