Časopis Šipak / humor / Marina Aristo Marković/ recenzie kníh/ARISTOPORIZMY, „Alma“, Belehrad, 2019/
OBJEKTÍVNA SUBJEKTIVITA A SUBJEKTÍVNY CIEĽ
ARISTOPORIZMY
Pri čítaní zbierky aforizmov od Mariny Aristo Marković Aristoforizmy som sa milo zasmial a tešil, že v našom okolí máme takých veselých a mocných aforistov, ktorí držia krok a bok po boku so svojimi mužskými kolegami. Keď som ich dočítala do poslednej strany, bolo mi smutno, že ich nie je viac a že kniha nie je aspoň dvakrát dlhšia. Rozveselil som sa však, keď som bez váhania začal písať túto správu, pretože niektoré z nich som si musel znova prečítať a prepísať ako dôkaz pre všetko, čo bolo predtým povedané.
Takú ľahkosť pri vymýšľaní a písaní aforizmov som u väčšiny našich aforistov už dlho nepostrehol ani nepocítil. Je to vidieť z každého z prvých asi sto aforizmov. Takmer o každom by sa dala napísať kratšia esej, v ktorej by sa zamýšľalo a hľadalo odpoveď na otázku: čo chcel autor povedať a odkázať čitateľom, ale aj tým, ktorým sú aforizmy venované.
Marina Aristo Marković zapisuje svoje prehľadné a nesériovo vtipne vyrezané myšlienky, aby k nim nebolo čo pridať ani ubrať. Ani interpunkčné znamienko, nieto ešte písmeno či slabiku. S ňou je všetko na svojom dokonalom mieste. Nadýchané, múdre, jednoduché a hlboké a vysoké, siahajúce od dna mora až do nedosiahnuteľných výšin nebies. Je ťažké to opísať jednou vetou a natrieť dostatočnou dávkou smiechu, ktorý zostane po prečítaní takmer každého aristoforizmu. Čitatelia to sami pocítia a zažijú, keď si prečítajú aforizmy, ktorými tieto tvrdenia podporím.
Témy, o ktorých píše, dilemy, ktoré nás všetkých trápia a problémy, s ktorými sa stretávame v bežnom živote, sú v každom aforizme a satirickej myšlienke popísané niekoľkými jednoduchými, no smiešne zabijáckymi slovami, takže pozorného čitateľa necháva takmer bez slov. Bez hlasného komentára, no s úsmevom na perách či nákazlivým smiechom pretiahnutým od ucha k uchu. Za každým aforizmom, ktorý som čítal, som sa pýtal: kde vzala takú zručnosť usporiadať obyčajné slová do nezvyčajných obrazov ľudského správania a lexikálneho prejavu? Naučila sa to v škole, alebo sa to naučila aj z bežného života? Pravdepodobne je to oboje, pretože život nemôže existovať bez školy, a najmä škola bez života. Domnievam sa, že k rovnakému záveru dospel aj šéfredaktor zbierky Đorđe Otašević, ktorý mal veľké šťastie, že sa mu takýto rukopis dostal do rúk v belehradskom vydavateľstve „Alma“. Niet väčšieho šťastia pre redaktora, ako keď sa mu na stole nájde rukopis, akým sú Marinine Aristoforizmy. Perly, ktoré žiaria rovnakou duchovnou iskrou vo dne aj v noci, a ktoré, keď sa na ne pozeráte a čítate, berú vám dych a oči sa vám lesknú krištáľovými slzami. Zaželal som veľkému majstrovi krátkeho myslenia, profesorovi Đorđemu, aby čo najčastejšie našiel takýto materiál na čítanie tam, kde skladá knihy vo svojom cnostnom rodinnom dome.
„Ak ma niekto hľadá, som v úžase,“ hovorí Marina v krátkom aforizme. V akom zázraku? To je otázka sama osebe, na ktorú si dá odpoveď každý čitateľ. Absolútne neverím, že jedna odpoveď bude podobná druhej, pretože na obyčajnú konkrétnu otázku bola v tej istej vete daná nezvyčajne abstraktná odpoveď. Akým zázrakom? Prečo sa čudovať? Aký veľký zázrak je to? Ako sa cíti ten, kto sa ocitne v zázraku? Toto všetko sú možné a nemožné myšlienky, ktoré vznikajú a misie, cez ktoré je potrebné prejsť, aby sme zistili povahu a podstatu tohto zázraku. Kvôli tomu všetkému je aforizmus nielen literárnym žánrom, ale aj uceleným literárnym dielom, ktoré musí ohromiť a nechať vydýchnuť každého správneho čitateľa. Samozrejme, so smiechom, ktorý nasleduje po prečítaní.
Mohol by som napísať esej alebo celý román na tému aforizmov Mariny Aristo Marković, ale čas a priestor to knižnému divákovi nedovoľujú. Preto uvediem asi tridsať aforizmov a myšlienok z tejto nesériovej zbierky, ktorá, ako hlboko verím, ohromí každého, komu sa dostane do rúk alebo kto si prečíta či vypočuje niektoré z jej vtipných myšlienkových diel. A tu je to, čo som pre vás vybral a na záver:
*Ko visoko leti, ne pada mu se.
*Pokiaľ ide o čestnosť niektorých ľudí, o tom niet pochýb.
*Je veľa podobne zmýšľajúcich ľudí. Je málo takých, ktorí si myslia.
*Všetko išlo tak, ako malo, až kým informácie nezačali unikať.
*Ak ideme rovno, radšej pôjdeme zákrutami.
*Život v Srbsku, šťastie v nešťastí.
*Čokoľvek to bude, bude tak, ako bude.
*Od dnes nebudem myslieť na včerajšok. To je môj plán na zajtra.
*Jeho jazyk nie je rýchlejší ako jeho myseľ. Jazyk má.
*Návrh je dobrý, ale nebol prijatý, pretože väčšina je proti navrhovateľovi.
*Vo voľbách si ľudia vyberajú problémy z vlastnej vôle.
*Hladní ľudia majú zlú stravu…
*Narodenie, život, smrť. Toto je naša tragédia v troch dejstvách.
*Matke Srbsku nepomôže ani Boh Otec.
*Zmenili sme našu perspektívu hneď, ako sme boli zahnaní do kúta.
*Preč s vládou! Je čas zmeniť pózu.
*Myslím, že áno… je to pre mňa ťažké.
*História ukáže, čo sme prežili. História medicíny.
*Ešte neodišli všetci chytrí, ale všetci blázni.
*Všetkým ukázal, ako veľmi je veriaci. Namiesto sviečky zapálil kostol.
*Postavili sme sa na vlastné nohy. Teraz môžeme utiecť.
*Všetci bez krížika vedľa nich sú v mínuse.
*Do parlamentu sa nedostane každý hlupák. Môže len ten, ktorého si vyberú blázni.
*Zločinci nerešpektujú zákon, pretože je napísaný proti nim.
*Ak by neboli nad zákonom, boli by vyšetrovaní.
*Ak sa náš úpadok skončí vstupom do EÚ, znamená to, že EÚ je dno.
*Nikto nikdy nevidel, ako sa kradne.
*Prvý môže byť posledný, keď sa mu všetci otočia chrbtom.
*Situácia v krajine je zlá a ani ľudia nie sú na tom lepšie.
*Srbsko hodili medzi vlkov, vrátila sa s vlkom.
*Máme priateľov, len oni sú nepriateľskí.
*Všetci sú tu blázni. Ten prvý je najbláznivejší.
*Navali narode! Još malo pa te nestalo.
Ak som neuviedol dostatok dobrých aforistických príkladov pre to, čo som napísal vyššie, odporúčam vám prečítať si celú zbierku až do konca. Sami sa tak presvedčíte, že objektívny recenzent sa pri hodnotení kníh, o ktorých píše, nemýli.
Marina Aristo Marković
