DNES AKTUÁLNE Z BÝVALÉHO EXTRA ROHÁČA

(Čítanie na víkend – vychádzame v piatok)

Členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vladimír Pavlík, František Bojničan,
Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek

Namiesto úvodníka

V súvislosti s najnovším vývojom spoločenských udalosti som si spomenul na recenziu, ktorú som pôvodne publikoval pred viac ako 20 rokmi a ktorá očividne dodnes nestratila aktuálnosť.
***
Autorom výnimočnej knihy Kecy a fakty o tzv. demokracii (vydavateľstvo Eko-konzult) je RNDr. Karol Ondriaš, DrSc. (1952), vedúci vedecký pracovník Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV, ktorý 5 rokov vedecky pôsobil na niekoľkých univerzitách USA. Ako spoluautor sa zúčastnil na vyše 60 vedeckých prácach z oblasti molekulárnej biofyziky, ktoré boli publikované v renomovaných odborných časopisoch, z toho 12 v USA a 27 v západnej Európe.
Nezvyčajná publikácia zrejme nie je určená na čítanie pred spaním, pretože by sa čitateľ pravdepodobne nevyspal z dvoch dôvodov: jednak jej obsah je natoľko pútavý, že sa od neho nedá odtrhnúť a pohltí vnímateľa od prvej po poslednú stránku a jednak prijímateľovi predkladaných informácií nedovolia spať šokujúce fakty z oblasti svetovej ekonomiky, politiky, diplomacie, vojenstva, špionáže, oznamovacích prostriedkov a ďalších sfér života.
Kniha v rovine konkrétnych údajov ostro polemizuje so všeobecne mediálne šíreným idylickým obrazom súčasnej civilizácie a jej rozhodujúcich trendov. Presnými číslami dokumentuje skľučujúcu skutočnosť, že existujúci spoločensko-politický a sociálno-ekonomický systém nevytvára podmienky na racionálnu perspektívu ľudstva; napriek rečiam o rovnosti neposkytuje rovnaké príležitosti každému a neprináša rovnaké možnosti rozvoja všetkým krajinám.
Naopak, štatistické údaje poukazujú na priamu úmeru medzi rapídnou kumuláciou majetku v rukách úzkej skupiny najbohatších globálnych investorov a medzi enormne sa rozrastajúcou nesplatiteľnou zadlženosťou najchudobnejších štátov, v ktorých ročne umiera 11 miliónov detí a 1 milión detí je profesionálne zneužívaných v rámci prostitúcie.
Autor rozkrýva mechanizmus jednostrannej exploatácie ľudských, prírodných a hospodárskych zdrojov, ktorý má neraz zreteľné prvky otrokárskeho systému. Niektoré prehlbujúce sa majetkové rozdiely sú natoľko priepastné, že sú graficky nevyjadriteľné – napríklad nemožno zobraziť pomer, keď 358 najzámožnejších osôb vlastní majetok v hodnote 760 miliárd dolárov, čo sa rovná majetku 2,5 miliardy najchudobnejších ľudí na svete, pretože v znázornení by pri stĺpci s výškou 1 centimeter musel byť druhý stĺpec s výškou 69,83 kilometra.
Kniha obsahuje aj vecné informácie o americkej vojenskej a bezpečnostnej účasti na flagrantnom porušovaní ľudských práv v rámci invázií, prevratov a diktatúr, realizovaných, podporovaných, koordinovaných a riadených ozbrojenými zložkami a špeciálnymi službami USA. Charakteristickou črtou publikácie pritom je, že sa vo všetkých častiach opiera výlučne o mediálne, archívne a knižné pramene americkej proveniencie a o osobnú skúsenosť autora, ktorú nadobudol v bezprostrednom styku s inštitúciami a reáliami priamo v USA.
Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že v podmienkach tzv. otvorenej spoločnosti sú mnohé dôležité informácie verejne neprístupné. Napríklad fakt, kto je vlastníkom najmocnejšej americkej bankovej organizácie Federal Reserve.
Kniha nastoľuje veľa horúcich tém, na ktorých pozadí môžeme triezvo vnímať aj súčasné aktivity niektorých našich vládnych činiteľov a iných zo zahraničia financovaných tzv. nezávislých iniciatív a médií, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky globálnym investorom na privatizáciu a reprivatizáciu strategických odvetví slovenskej ekonomiky, prirodzených monopolov a finančného sektora.
Publikácia Kecy a fakty o tzv. demokracii dáva k dispozícii každému rozumnému človeku logicky usporiadaný súbor frapantných skutočností, ktoré nás naozaj nemôžu nechať spokojne spať a nečinne či ľahostajne sa prizerať vlastnému systematickému a programovému ožobračovaniu, organizovanému na medzinárodnej úrovni i v zákulisí miestnych politických, vládnych a ďalších ustanovizní.

Pavol Janík

Andrej Mišanek

VERTE ŠAMANOM !
Verte šamanom! To vám radím a viem prečo.
V jednom zo svojich predchádzajúcich životov som neandertálcom. V jaskyni žila naša tlupa. Všade okolo kopa zelene. Šťavnatými plodmi konáre obťažkané sa zahryznúť núkali. Zvere lovnej nadostač. Z prameňov krištáľová voda hojne vyviera. Dostatok vôkol ako v rajskej záhrade. Trocha nás trápi koronavírus, ale to sa občas stávajú také nepredvídavé udalosti.
Šaman ale radí: Robte si zásoby!
Nikto ho ale nebral vážne. Ktože by veril takým proroctvám.
Márne tĺkol do dutého dreva, darmo dúchal do posvätného ohňa, jeho radám nikto nenačúval.
Až, jedného krásneho dňa, z čista – jasna, nastala doba ľadová…

Ján Heinrich

Andrej Mišanek

Možno je to tak

Majú sa radi
Posledné prianie, čo by ešte
Kočner so Zsuzsovou chceli,
je ísť, aspoň na jednu noc,
do spoločnej cely.

Poradím vám
Porazíme korupciu
do roka a do dňa,
len musíte všetci voliť,
mňa, mňa, iba mňa.

Účinná pomoc
V zdravotníctve je situácia taká,
že preventívne prehliadky
začala robiť už aj NAKA.

Za starým politikom
Škoda tvojich skúseností
a práve to nás zlostí,
že tí čo prídu po tebe,
nevedia ani čo je KGB.

Vysvedčenie
Keď nič nechápete,
tak radšej školu zmeňte
a netárajte mi tu hlúposti
ako v parlamente.

Všetko pre politiku
Toľko som pre ňu obetoval,
až je mi z toho zle
a nemám z toho nič,
len peniaze a peniaze.

Po brexite
Neviem, čo všetci do tej únie lezú,
my sme sa v nej cítili
ako súčasť Sovietskeho zväzu.

Za dobré správanie
Každá maličkosť sa cení
tak napríklad v base,
mrežovník čerstvo upečený.

Vtáčia chrípka zatvára ZOO
Voľná príroda ich hravo nahradí,
lebo vtáčia chrípka je
pomsta zvierat za ZOO záhrady.

Prirodzený výber
Nejde o žiadnu pavedu,
je fakticky dokázané,
že najhlúpejšie opice
nikdy stádo nevedú.

Riešili odídencov
A na nič lepšie neprišli,
lekári si budú školu platiť
a novinárom zaplatia,
aby čím skôr odišli.

Zákon zachovania hmoty
Schudol som dvadsať kíl
a hneď som sa vybral,
skontrolovať do krčmy,
kto tie kilá pribral.
Eva Jarábková, Chabadová

Ľubo Kotrha

Údery pod pás
Sorry, povedal Pán a stvoril človeka.
Krajčírovi sa zdajú byť všetci odmeraní.
Bosému nenatečie do topánok.
Ján Heirich

 ZOPÁR MYŠLIENOK

Skúste sa pri poháriku porozprávať s abstinentom…Nebude to trvať dlho, a prestanete si rozumieť.

S pamäťou to máme naozaj zlé až vtedy, ak si nedokážeme spomenúť už ani len na staré zlaté časy.

Prečítal som si tvoj nový román. Je v ňom zopár dobrých myšlienok. Len nechápem, načo si toho toľko písal, pokým si sa k nejakej dostal?!

Sú aj takí, čo nebývajú ďaleko od pravdy len preto, aby dohodili kameňom.

Ak hovorcovia hovoria, dementi dementujú?

Z príliš veľkých očí časom každému ostanú iba oči pre plač.

Ak plače muž, to už musí byť… Ak plače žena, musí to byť už aj.

Pozor, všetko, čo skončilo na smetisku dejín, sa dá recyklovať!

Ani to, čo má hlavu i pätu, nemusí byť v poriadku…Stačí, ak hlava je prázdna a päta Achillova.

Keby sa tá moja žena tak dobre nevydala, už dávno by som sa s ňou rozviedol.

Pri plávaní záleží aj na štýle, pri topení je štýl irelevantný.

Mnohí z tých, čo sa dostali do chomúta, časom banujú, že kedysi nedostali košom.

Kde ruka ruku myje, svedomie sa v špine skryje.

Gramatika je dôležitejšia ako pravopis… Tú totiž aj počuť.

Spisovateľ je ako kuchár…Nemusí od iných kuchárov toho veľa zjesť, ale určite by mal aspoň okoštovať.

Amantom slečny Zásuvky je pán Zástrčka.

Pozor, ak dnes nezistíš o čo ide, zajtra už môže o to bežať, prípadne aj letieť!

Rada za všetky drobné: Ak ste chorí, a nič nezaberá, dajte si voľačo!

Sú ľudia, ktorí nikdy neurobia veľa z toho, čo sa robí, ale vždy majú veľa z toho, čo sa urobí.

Ono sa to povie, že všetko sa dá, keď sa chce…Ale zachovaj si odstup v tlačenici!

Čo sa ti nezdá, to musí byť fakt.

S poctivosťou najďalej zájdeš…Ale u nás si musíš dávať pozor, aby si nezašiel priďaleko!

Ak nevieš o ženách všetko, tak o nich nevieš nič.

Ak chceš dosiahnuť svoj cieľ, musíš kráčať k nemu. Ak kráčaš za ním, tak si ho už zrejme minul.

Všetci máme svoje muchy…Ale niektorým by sa už tuším zišla aj nejaká tá mucholapka.

Ľudo Majer

RÚHAČSKA HISTÓRIA
Nečakane sa mi zjavil Pán. Trochu ma to zaskočilo. Veď doteraz, keď niečo chcel, vždy ma k sebe na Horu povolal.
– Starneš, synu , – vraví uvážlivo – nohy ťa už sotva nosia. Rozhodol som sa preto, že nie ty mňa, ale ja teba budem navštevovať. Som všadeprítomný a tak ma to nič nestojí…
– Vážim si toho, ó Najvyšší, – jachtám, keď som sa už trochu spamätal – je to od Teba ušľachtilé.
A už bol aj preč. Nie však nadlho.
Na druhý deň sa objavil znova.
– Tak som tu zas, – hovorí – ale neboj sa, žiadnu službu od teba nežiadam. Ja len tak, slovko – dve prehodiť. Ako za starým známym.
Prehodili sme zopár zdvorilostných fráz a už ho nebolo.
Ako čas beží, navštevuje ma Pán čoraz častejšie. Aj viackrát za deň. Nielen na pár minút. Niekedy aj hodiny u mňa pobudne.
Nostalgicky spomínam na časy, keď som sa musel v potu tváre celú večnosť na Horu terigať…
Ján Žilinský

Ľubo Kotrha

„Dvestopäťdesiatpäťka“

Po roku 1989 sa na rodný Liptov vrátil starý pán, bývalý účastník SNP. Pred komunistami, ktorí zneužili ideály slobody a prenasledovali jej propagátorov, ušiel po vojne do Ameriky. Po návrate si (akože ináč) zaspomínal:
„Nemci nás tlačili, vedeli sme, že sa dovalia s ťažkou technikou, nuž veliteľstvo rozhodlo čím skôr vykopať protitankové priekopy tam, kde sa jediná prístupová cesta najviac zužovala. Utekali sme do najbližšej dediny, bolo zapotreby čakany, lopaty a prosili sme ľudí, aby nám pomohli. Z dom do domu, ale všade odmietli. Človek aj teraz chápe, báli sa, čo bude, keď nemecké jednotky obsadia obec. Jeden z domácich nás, keď sme prosili o pomoc, hnal zo dvora bičom. Myslel som vtedy, že ho zastrelím, ale ušiel do sadu, ja som za ním pustil dávku, čo ho štrajchla trochu do ruky. Kopali sme teda sami, no veľa sa nestihlo, lebo Nemci dorazili veľmi skoro. A tak sme aj my utekali kade ľahšie.“
Potom sa starý pán priznal, že teraz, po desiatkach rokov, bol znovu obhliadnuť tie miesta, kde sa ako osemnásťročný preháňal so samopalom. Zabočil aj do dediny, obzrel si kostol, nový obchod, školu, sadol si do krčmy. A čo ho šokovalo?
Viac ako polovica tamojších dôchodcov poberá finančný príspevok za to, že sa zúčastnili protifašistického odboja. Kopali vraj protitankové priekopy. Aj to prezradili, ako sa dá „dvestopäťdesiatpäťka“ získať. Kto zohnal najmenej dvoch svedkov, ten príspevok a výhody s ním spojené získal. Nuž dosviedčali jeden druhému, systémom „ja dosvedčím tebe, ty dosvedčíš mne“. A chlapíkovi, ktorý hnal zo dvora partizánov bičom, udeľujú pri každom okrúhlejšom výročí metál. Údajne odboj proti Nemcom vtedy s nasadením vlastného života organizoval.
A bol aj ranený.
Anton Lauček

(internet)

GESTO
Vážení a milí už je po voľbách
dobré boli od dôchodcov hlasy
prezieravo a tiež pružne
pridáme im na almužne.

ZÁZRAK
Dvadsať rokov sa už kradne
stále ešte nie sme na dne
humpľuje sa kradne, zdiera
nemá dna tá čierna diera!

KOREŇ
Uisťujem sa zas´ znova
v čom je koreň toho slova:
Predsa klamú cez reklamu!

RÚBANICA
Stará múdrosť vrav:
Keď padajú hlavy
zostaň pri tom s čistým štítom!

Ján Heinrich

(internet)

Pravdohryzmy

Ešte nikto nehlásil na polícii stratu dobrého mena.

Stál vždy na svojom mieste. Ak mu to za to stálo.

Niekto si za slovom stojí, iný sa za ním skrýva.

Ruku do ohňa možno dať len za tých, čo sú zapálení za dobrú vec.

Bez vetra sa ani volebný lístok nepohne.

Niektorí ľudia aj počas volieb chodia k urnám len do urnového hája.

Mal blízko k prírode: bol prešibaný ako líška a kradol ako straka.

Ochladenie medziľudských vzťahov nemajú na svedomí klimatizácie.

Jedinou činnosťou niektorých politikov je, že nám ležia v žalúdku.

Žiadna kvargľa nesmrdí až tak ako politika.

Cez rozum sa neprechádza po prechode pre chodcov.

Okolo rómskej otázky je mnoho cigánstiev.

Bumerang je typický reštitučný predmet. Vráti sa majiteľovi.

Akých poslancov si zvolíme, tak budeme spať.

Ján Žilinský

Fero Bojničan

o Väčšina zázrakov sa udiala takým spôsobom, že sme si to ani nevšimli.
o Do histórie sa možno zapísať i so spiatočnou platnosťou.
o Ľudia neznášajú náročnosť. Ponižuje ich.
o Hlbokým vedomostiam na dno nedosiahneš.
o Muž zahne, keď má príležitosť. Žena si ju nájde.
o Skoro všetko na svete sa dá kúpiť. To ostatné ukradnúť.

Ján Heinrich

PREBEHLÍCI
Požiadavky
majú krátke:
Istý flek
na kandidátke!

NÁVAL
Hrnú sa k nám. Ktorí?
Zahraniční investori!
Za čím? (medzi nami)
Za daňovými prázdninami!
Aká že je ďalšia cena?
Pôda grátis vykúpená!
Cena práce – za šestáky.
Nuž preto záujem taký…

STARÁ MÚDROSŤ
Zásadu tú vyriekol
dávno múdry ktosi:
Nesmie strácať hlavu
ten kto jarmo nosí!

(internet)

MODLITBA
Dajže Bože dajže stratu
nech nemusím platiť štátu
nech mi pokoj na duši
zdaňovaním neruší.

REVÍZORSKÁ
Lístoček cvaknutý
dole vodou pláva,
revízorka za ním
preukazom máva…

FILMOVÁ
Tri dni ma naháňali,
ešte ma nedostali.
Ešte ma tri dni budú
po filmoch z Hollywoodu.

POSLANECKÁ
Pri Dunaji v parlamente
tam je dobre bývať.
Neorú, nesejú,
len sa chodia dívať.

(internet)

PROSPECHÁRSKA
Takú som si ja funkciu zamiloval,
ako by ju maláreček vymaľoval.
Kšefty čierne, beemvéčka,
ako by ju maľovala malárečka…

FUNKČNÁ
Prídi Janík premilený ráno k nám,
ja pre teba v Bratislave miesto mám,
ústavnú funkciu, bavoráčik červený,
prídi Janík milený…

KARDIACKA
Keď ma srdce bolí,
keď ma tieseň morí,
zájdem si ja pod večierkom
ku kardiológovi.

Ľubo Kotrha

PREBERACIA
Trebišov to valal
okrúhly jak talár.
Mal som ja frajerku
prebral mi ju farár.

DOVOĽOVACIA
Ani sa ma nepýtaj, nepýtaj,
predsedu sa opýtaj, opýtaj.
Keď ti Robo dovolí, dovolí,
urobím ti po vôli, po vôli.

OBYČAJ
Na úrad ma poslali,
robotu mi nedali.
U nás taká obyčaj, obyčaj, obyčaj,
z úradov nič nečakaj.

Ľubo Kotrha

PÁLIVÁ
V hlbokej doline
žena mi krv pije.
Horár za ňou páli,
či mu nevypálim?!

FACEBOOKOVÁ
Kukulienka, kde si bola,
keď tá tuhá zima bola.
Ajajaj, ku, ku, ku,
bola som na facebooku…

ČISTOTNÁ
Pri Prešporku na Dunaji
prachy sa perú,
prachy sa perú…

Ľubo Kotrha

BYROKRATICKO-ALKOHOLICKÁ
Prídi ty, šuhajko, ráno k nám,
uvidíš čo ja tu robievam.
Ja ráno vstávam,
hneď sa napájam
a stránky z úradu vyháňam.

ŠTUDENTSKÁ
Darmo ma, mať moja,
darmo ma, mať moja,
do školy dávate.
Keď ja doštudujem,
keď ja doštudujem,
kde ma zamestnáte.

Alibi
Pokapala na salaši slanina,
povedali na nášho Martina.
Bača Ďuro hlavou krúti aj s valachom Jánom,
lebo Martin už tri roky je vegetariánom.

PODPOROVO-PIJANSKÁ
V pondelok robiť nebudem,
v utorok na úrad pôjdem
a v stredu z úradu,
vo štvrtok s podporou do šenku.
A v piatok podpora moja
už bude prepitá znova…

Ľubo Kotrha

KRITICKÁ
Bodaj by vás, vy poslanci, čerti vzali,
ako ste to v parlamente hlasovali.
Ja by lepšie hlasovala,
na charitu prispievala,
keby vaše príjmy mala.

VÍNOVÁ
Vínko, vínko, vínko zdražené.
Kto ťa bude vínko píjať,
keď nebudem na teba mať.
Vínko, vínko, vínko zdražené.

KRACHOVACIA

Trenčín, dolinečka,

pekná rovinečka.

Už mi skrachovala

moja eseročka.

Moja eseročka

má veliké dlhy.

Ja som milionár,

nech ich platia druhí.

 Ľubo Kotrha

OBSAH JE DÔLEŽITEJŠÍ AKO FORMA. ALE DOBRÉ JE, KEĎ JE OBSAH VO FORME.

                                                        Ľudo Majer

RIEKANKY
Na potoku sukne kasá
pane bože to je krása
potvorka že je to taká
neskúsených chlapcov láka.

Dziny, dziny, dziny
mám prasiatko z hliny
nepôjde na bitúnok
sporím si doň na trúnok!

Hojdana, hojdana
nepôjdem
za pána ale za takého
ktorý až do rána.

Ján Žilinský

Vlado Fedorovič

Sentencie

o Nápis na hrobe zbohatlíka: Nech ti je zem slovenská lacná!
o Asi vyplácali sociálne dávky. Krčmy sú plné národných buditeľov.
o Návrh na racionalizáciu základných škôl: V lete škola v prírode, v zime uholné prázdniny.
o Stratila zábrany a teraz čaká na poctivého nálezcu…
o Nechcete si dolámať hnáty? Naučte sa šikovne padať na hlavu!

Miroslav Janega

V NÚDZI POZNÁŠ PRIATEĽA
Žijem si ja v blahobyte. Peňazí mám ako pliev aj ostatného bohatstva nadostač. Aj to zdravíčko mi našťastie slúži. Jediné čo mi chýba, je skutočný priateľ. Lebo tých falošných pochlebovačov sa motá okolo mňa viac než dosť.
A tak ma napadla stará múdrosť – v núdzi poznáš priateľa. Keď v núdzi, tak v núdzi.
Vzdal som sa ja blahobytu a dobrovoľne som sa v núdzi ocitol.
Obzerám sa okolo seba, ale okrem biedy biedúcej nič iné nevidím. Až po čase sa začali ľudkovia vôkol mňa trúsiť. Otrhaní, vychudnutí, dlane ku mne vystierajú.
– Pomôž mi, priateľ – drankajú – hlad ma kvári !
– Daj pár drobných, priateľ milý – prosia iní – nech sa trochu zaodejem !
Zrazu sa mi v hlave vyjasnilo. Tak toto sú teda tí priatelia ! Vrátim sa ja len do toho môjho nudného blahobytu.
Lebo : Lepší pochlebovač v blahobyte, ako priateľ v núdzi !
Ľubomír Víťazka

Za hrsť drobných…

+ Ak dieťa drží v ruke zápalky, sme zhrození! Ak mobil…
+ Nečudujem sa, že mi nerozumejú. Všetci sú akýsi iní…
+ Učíme sa o kráľoch a bitkách. Zostane nám čas na tie naše bitky?
+ Bacile mutujú, lebo chcú prežiť. Podobne ako ich hostiteľ.
+ Prečo sa smejem? Lebo to viem!
+ Pri poslednom súde je strkanica, akoby sme nemali vo vrecku večnosť.
+ Ja osobne si krátim dlhé chvíle nudou.
+ Hruď plná metálov vzbudzuje úctu, čo všetko ľudské telo vydrží.
+ Aby sme mohli na lásku zanevrieť, musíme ju najskôr prežiť.
+ Kainov je dostatok. Mnohí sú ešte na úteku.

Vlado Javorský

Marián Kamenský

Kopance

+ Výkriky do tmy sú nádejou, že tam niekde bliká svetlo pohladenia.
+ Nečudujem sa, že mi ľudia nerozumejú. Všetci sú akýsi iní!
+ Pri púšťaní šarkana nemyslíte na to, či vám neuletí, ale či bude fúkať vietor.
+ Pri poslednom súde je tlačenica akoby sme už nemali vo vrecku večnosť.
+ Viete, že významné mlčanie nemá nikdy vykričané hlasivky?
+ Ja si krátim nekonečne dlhé chvíle nudou.
+ Nechcete aby si z vás strieľali? Nekľučkujte životom ako zajac!
+ V istých chvíľach majú mnohí rovnaké nápady. Dôkazom sú svadobné dary.
+ Zanevrieť na lásku znamená najskôr ju bolestne prežiť.
+ Do zdochýňajúceho koňa kopeme vo viere, že nemá síl nám to oplatiť.

Vlado Javorský

Vlado Pavlík

Za priehrštie

+ Dobrá rada: Ak na vás žmurkne očko na ženskej pančuche, prestaňte piť!
+ Chcete sa stať legendou? Prečo nie, ak tí ostatní majú dokonalú pamäť?!
+ Nefackujte muža, ktorý od vás odchádza. Po druhú facku sa už nevráti.
+ Ak je na svete priveľa zbojníkov, niekto musí zostať chudobným.
+ Viete, že akékoľvek mlčanie je dokonalým úkrytom pravdy?
+ Cínoví vojačikovia majú hlboké opodstatnenie. Neboli uliatí na guľky!
+ O duši sa toho veľa nedozvieme, ak chodí do nás iba spávať.
+ Ak vnímame iba hlúposti, ďakujem deravej pamäti, že ju máme.
+ Blesky sú veľavravné. Najvyšší čas prestať ignorovať pod sebazáchovy.
+ Ak sa nedostaví úspech, asi už tušíme, čo sa dostaví!

Vlado JAVORSKÝ

A F O R I Z M Y

+ Viete, že akékoľvek mlčanie je dokonalým úkrytom pravdy?
+ Dušu človek potrebuje. Ak ho nebolí koleno, aby sa mal na čo vyhovárať.
+ Umením je upiecť fantastickú tortu. Ešte väčším umením je, hneď sa do nej nepustiť!
+ Kto rozčuľuje ženy, ktoré nemajú manželov?
+ Škoda, že na súdoch nepodávajú borovičku. Alkohol rozväzuje jazyk.
+ Ak vnímame iba hlúposti, ďakujme deravej pamäti, že ju máme.
+ Zlodeji sa z dobrej úrody zvyčajne radujú. Niečo zostane aj pestovateľom.
+ Posedenie pri poháriku býva hlučné, poležanie pri poháriku zvyčajne hlboko mĺkve.
+ O duši sa veľa nedozvieme, ak chodí do nás iba spávať.
+ Blesky bývajú veľavravné. Najvyšší čas prestať ignorovať pud sebazáchovy.
+ Ak veríte na zázrak, bude to zázrak, ak sa udeje!
+ Ak sa nedostaví úspech, už asi tušíte, čo sa vlastne dostaví…
+ Reč človeka vznikla až po prvom hriechu. Ako mocný nástroj výhovoriek.
+ Telegramy už zanikli. Sú aj účinnejšie cesty na šírenie zlých správ.
+ Ak sa oženíš a túžiš po pokojnom živote, musíš sa vzdať predstavy o vlastnej pravde.
+ Umením nie je dlho vydržať pod hladinou. Umením je živý sa vynoriť.
+ Ak sa čas iba vlečie, treba sa obzrieť po údržbe vlastných nervov.
+ Výhybky smer neukazujú, ony ho určujú!
+ Lev sotva akceptuje pravdu, že je z klietkového chovu.
+ Láska je hádanka, v ktorej jeden ťahá za kratší koniec.
+ Viete, že zámerom kľukatých ciest, je udržať našu pozornosť v strehu?
Vlado JAVORSKÝ

Ľubo Kotrha

A F O R E Z Y

+ Beh cez prekážky nemá logiku. Akoby ich v živote nebolo dosť…?!
+ Zamilovať sa do krásnej ženy nie je umenie. Umenie je žiť s ňou tak, aby jej krása nezovšednela.
+ Ak máte za nepriateľa ženu, prosby o milosť sú neakceptované!
+ Športovci nedokážu prehrávať. Hotelové izby vedia svoje…!
+ Bijete sa do pŕs? Vedzte, že iba dunením nikoho neodstrašíte!
+ Občas treba povedať pravdu, aby si iní nemysleli, že sústavne klameme.
+ Holuby lietajú iba do takej výšky, aby nestratili šancu nás označkovať.
+ Ak v tvojej prítomnosti šepkajú, počúvaj srdcom.
+ Učenie je síce mučenie, ale zabúdanie je bezbolestné.
+ Všetci sa tešíme do raja. Až sa tam konečne všetci ocitneme, nebude to peklo?!
+ Do odchádzajúcich lások by sa kopať nemalo. Možno iba omylom vstúpili do nesprávneho srdca.
+ V hre o tróny ide aj o hru, kto zostane i naďalej šašom.
+ Trojdňový vysušený chlieb ešte nie je mŕtvy. Možno ho využiť ako kameň.
+ Deti sa môže tešiť na tri míľniky budúcnosti. Na Vianoce, na veno a dedičstvo…
+ Neverím, že vám je pesa vďačný za kosť od šunky! Možno sa ešte nenaučil kritizovať!
+ Registrované partnerstvo má svoju logiku. Môžete partnera opustiť bez následkov vášnivej lásky.
+ Ak je na svete veľa zbojníkov niekto musí zostať chudobný.
+ Lož sa k nám prikráda potichu, zato pravda s obrovským hrmotom!
+ Čas je najlepší lekár, ktorý pýta najcennejší úplatok. Trpezlivosť…
+ Nevesty po svadbe odhadzujú svadobné kytice v nádeji, že budú i ďalšie kytice.
+ Lož má síce krátke nohy, ale k pozorným ušiam dočiahnu.
+ Dejiny nám neodpustia, že sme ich odignorovali. Pošlú na nás budúcnosť.
Vlado JAVORSKÝ

Z aforistickej dielne

+ Hádžete chlieb po nepriateľoch? Nečudo, že ich pribúda…!
+ Deti sú rafinované! Plačom bližšie k plnému prsníku!
+ Aby človek pochopil bohov, musí poznať príčinu ich hnevu.
+ Aj peklo má svoje detašované pracovisko. Stačí sa občas obzrieť vôkol…
+ Viete, že najžiadanejším kráľovským darom je omilostenie?
+ Fitnesscentrum? Brutálne ignorovanie pohybu na čerstvom vzduchu.
+ Každý z nás kráča po ceste hľadania. Ibaže nie každá cesta je lemovaná úspechmi.
+ Chamtivosť je mizerný materiál na stavbu mostov nad priepasťami.
+ Obezita je prejav lásky, ktorý nemožno utajiť.
+ Zrúcaninami kráčala história. Preto sa stali zrúcaninami!
+ Nebyť dedičstiev, možno by sa súrodenci aj mávali k láske.
+ Aj neveru na druhom konci sveta ťažko utajiť! Venerológovia o tom vedia svoje!
+ Koľko otázok musíme ešte položiť, aby sme pochopili, že sa namáhame zbytočne?!
+ Túžime mať krídla. K pádom už naša myseľ nedosiahne.
+ Ak vyplazujeme jazyk, v podstate nemlčíme.
+ Najväčšiu plochu v mozgu zaberá pamäťové centrum. Na hriechy.
+ Osamelá myška túži byť kocúrom z prozaického dôvodu. Túži sa pohrať s myškou…
+ Ak si doma zabudnete dáždnik, zmoknete. Ak zubnú protézu, zbytočne netárate!
+ Inkvizícia na každej kus bosorky nájde!
+ Mal vo všetkom prsty. Preto tá nastavená dlaň!
+ Ak nezazrieš cieľ, začni premýšľať prečo…
+ Staré hriechy sú ako bumerang. Vracajú sa.
+ Viete, že zarytým mlčaním môžete manželke prekaziť hádku?

Vlado Javorský

(internet)

Ívery

+ Viete, že medzi podlahou a chlebom najčastejšie zavadzia maslo?
+ Špina za nechtami môže mať dve príčiny. Z práce, alebo z ničnerobenia.
+ S ľudstvom to ešte nie je také zlé. Pri divadelnom predstavení nazerala do mobilov iba polovica divákov.
+ Nebu porúčať nemožno, ale k modlitbám je naklonené.
+ Poézia je hlas srdca, ktoré nepozná, čo sú to vykričané hlasivky.
+ Ak sa schováte do vlastného vnútra, nikto vás neobjaví.
+ Je podozrivé všetko to, o čom sa hovorí, že je nad slnko jasnejšie.
+ Ak si slušne vychovaný, nie je ti súdené zlomiť si prst v nosnej dierke.
+ Mlčiaca väčšina akoby v podstate ani nejestvovala.
+ Ak podávate psovi ruku, najskôr sa presvedčte, či ju použijete naozaj iba na podávanie.
+ Svadobná torta sa krája obojručne. Pravdepodobne preto, aby zostali nejaké sily aj na svadobnú noc.
+ Mladé víno podporuje činnosť mozgu. Najmä lokalitu hriešnych myšlienok.
+ Ak vaša svokra nájde vo vašom počítači objednávku na guľovnicu, nebude mať z vás dobrý pocit.
+ Mnohé účty si ponechávame na zaplatenie na starobu v nádeji, že sa na ne zabudne.
+ Zjedzme hrozno a stratí šancu, že ho rozdupú na víno.
+ Ak nás milenka opúšťa kopancom, je na nás niečo neodpustiteľné.
+ Nemučte sa láskou! Mučte ňou iných!
+ Viete, že pred krematóriom sa vedú pahrebné reči?
+ Ak natrafíte na dobráka, možno ste prvý človek, ktorého v živote stretol.
+ Od roboty aj kone kapú! Je to fakt, koní je už žalostne málo.
+ Nie je dôležité, za koľko pohárikov v bare vypijeme. Dôležité je, kto ich zaplatí!
+ Nepremýšľajte nahlas! Uvidia do vás…!
+ Tlačenka je geniálny vynález. Jej útroby znesú všetko!
Vlado Javorský

Vladimír Renčín

PREKÁRAČKY
Hopsa, chlapci od zeme
ktorý vyššie skáčeme
ten kto nechce skákati
asi pustil do gatí
takým bude do plaču
tí po voľbách doskáču!
***
Prekárajú sa tak chlapi
otázka ich kvári, trápi.
Tak aby ste vedeli
som najlepší v posteli
chrápem okrem špásu
až sa duchne trasú…

KOALÍCIA
Kým sa kŕmia z jednej misy
budú robiť kompro – misy.

Vladimír Renčín

PRÁZDNINY
Parlamentné prázdniny
skytajú pohľad iný.
Možno bez tej stoky
pomohli dva roky
alebo vo vzácnej zhode
poslať ich tam všetkých – k vode!

CLONA
Cez pseudoproblémy
uhýbajú od témy
predhadzujú a síce
medzi ľud dymovnice.
Z vládnutia si robia raj
– ukradni a zahmlievaj!

RADA
Rada pre tých ktorí osud
do svojich rúk zobrať chcú:
Myslíš, práve chlieb sa láme
oni lámu palicu…

Ján Žilinský

o Najsledovanejší kanál je obyčajne ten, ktorý je upchatý.
o Čo slušnosť káže, zdravý rozum dnes nedovolí..
o Ošklbaného vtáka poznáš podľa toho, že je okrúžkovaný.
o Lepšia perfektná pitva, ako zbabraná operácia.

Ľubo Víťazka

Ľubo Kotrha

Trávnice

Hrabala, hrabala
v tvrdej branži popu
nahrabala kopu!
Len tak, medzi nami
nehrabe hrabľami…
***
Pokiaľ bola dievka malá
kosáčikom húskam žala
už je žiačka, vravel ktosi
spolužiakom trávu nosí…
***
Slniečko horúce
nepáľ že ma nepáľ!
Nový frajer tu je
ten ma opaľuje!
***
Sadaj, slnko, sadaj
za tie kopce špiny
jedného čert už vzal
zajtra príde iný.
Sadaj, slnko, sadaj
za haldy odpadu
dám si pivo s rumom
zlepší mi náladu!

V tôni
Kúpava sa moja drahá
po krk jej až voda siaha
možno je to hlúpe
hore bez sa kúpe.

Ján Heinrich

Ľubo Kotrha

Životopis (totalitný) autora, alebo aj humorne ladené Curriculum vitae

Už od útleho veku som inklinoval k socialistickému internacionalizmu a svetovému proletariátu. Podobne ako väčšina slovenských velikánov, najmä spisovateľov, pochádzam z chudobnej rodiny a trel som biedu. Ako chlapec som chodil bosý a tak miesto topánok ma utláčali fabrikanti, ktorí ako sa to recituje aj v istej revolučnej básni – „nám otŕčali bruchá!“ Hoci červená farba ma príliš nefascinovala, nedokázal som ani v krízových rokoch zatajiť svoj pôvod a najmä počas klamstva som sa vždy červenal. Dokonca aj nos mám červený, lenže nie od politického presvedčenia, ale od chlastu. V predpubertálnom veku, pri rozhodovaní či ísť na malú alebo veľkú stranu, som sa rozhodol vstúpiť do tej veľkej, čo mi neskôr moji neprajníci vyčítali provokujúcimi poznámkami, že som mal vstúpiť radšej do niečoho iného. Lenže ja viem svoje. Strana, ku ktorej som inklinoval, združovala náš chudobných proletárov a bola našim predvojom. Usilovala sa o beztriednu spoločnosť a priznám sa, nám čo sme boli pri lopate sa do učenia veľmi nechcelo. Občas sme si mohli podriemať na nejakej schôdzi a dopriať si aj kus obloženého chlebíčka alebo v lepšom prípade vysmážaný rezeň. Prozaický bol môj vzťah aj k priateľovi najvernejšiemu – Sovietskemu zväzu. Zvlášť mi imponovala Anna Proletárka a Syn pluku. Istý čas som pátral aj po stopách neznámeho vojaka. A hoci plešatí ľudia mi neboli nikdy príliš sympatickí, priam som sa zamiloval do Vladimíra Iljiča. Vybozkávať sa do sýtosti mi umožňoval častý príchod družobných delegácií k nám, najmä potom, čo som sa vyšplhal na stranícku funkciu. Saratov bol po Dunajskej Strede druhou zahraničnou oblasťou, ktorú som kedy v živote navštívil. Možno aj preto ma moji stranícki kolegovia z VUML volali svetobežníkom. Mal som tiež príležitosť navštíviť leninovo mauzóleum, škoda len, že sa mi nenaskytla príležitosť vystreliť si z Aurory, z ktorej si dnes strieľa kde-kto. Keďže som takmer celý svoj život presedel na schôdzach, zanechalo to stopy na mojom zdraví, ako profesionálna choroba z povolania. Napríklad od častého hlasovania som mal pravú ruku silnejšiu a od sedenia som získal zlatú žilu. Je to jediný môj poklad, ktorý žiaľ, na rozdiel od tvrdej meny, som nemohol uložiť do Švajčiarskej banky. Od neustáleho poklonkovania mám zdeformovanú chrbticu a občasné poruchy racionálneho myslenia. Najviac ma na príslušnosti k rodnej strane fascinovala fixná idea o šťastnej budúcnosti, s ktorou som kráčal vedno dovtedy, pokiaľ ma neopustila. V živote som priam nenávidel protekciu, úplatkárstvo a triedneho nepriateľa. Kým s protekciou a úplatkárstvom som sa stretával takmer na každom kroku, triedneho nepriateľa, podobne ako lietajúci tanier, či Yetiho som nikdy v živote nevidel. Veľmi som sa rozhneval aj vtedy, keď mi rodná strana pridelila protekčne garzónku, na ktorú som netrpezlivo, v intenciách straníckej disciplíny, čakal dve päťročnice, kým predtým som býval u starej mamy vo Svrčinovciach a priživoval sa z jej starobného dôchodku. Bol to tiež jeden z príkladov správnosti našej sociálnej politiky. Spoločnosť, ktorú som pomáhal budovať, mi za to umožnila čerpať nenávratnú pôžičku a splácať televízor z multiservisu. Socialistickými vymoženosťami bolo aj pravidelné poisťovanie sa proti požiarom, lacnejšie stravovanie v závodnej jedálni, rekreácie cestou eróhá a ďalšie, ako napríklad najesť sa dosýta vlašského šalátu v podnikovom bufete. Za to všetko sa odo mňa vyžadovalo, okrem straníckej disciplíny, iba platenie členských príspevkov, čo bolo vždy dôležitejšie ako napríklad platenie nájomného. Najviac ma trápi, že zahnívajuci kapitalizmus už nedobehneme. Ani vtedy, ak by sa rozhodol ísť nám oproti. A tak nám asi nič iné nezostáva iba vstúpiť, ba vlastne skôr sa vlámať do tej Európy. Skôr si však musíme našetriť na cestovné. Ktovie či nás tam vpustia aj s holým zadkom? Škoda len, že sme za tých vyše štyridsať rokov nedokázali s tými imperialistami uhrať aspoň remízu, už keď sa nám nepodarilo nad nimi zvíťaziť.

Milan Kupecký

Fero Mráz

o Škoda, že pri hlasovaniach v parlamente sa nedá hrať na remízu.
o Hurá, na daňové prázdniny!
o Keby ľudia rozumeli reči kvetov, bzučali by ako včely.
o Pozor ! Padá podozrenie!
o Morálka sa vytratila. Zostali iba morálni víťazi.
o Povedal som dvojzmyselný vtip, ale ona sa ani raz nezasmiala…
o Odpustenie je ušľachtilá forma zábudlivosti.

Laco Bednár

Nastal čas Posledného súdu

Nastal čas Posledného súdu. Nikdy som si ten akt nevedel predstaviť a zrazu bol tu. Duše všetkých mali predstúpiť pred Spravodlivosť božiu a vypočuť si svoj ortieľ. Živí aj tí, ktorí vstali z mŕtvych. Tak sa aj stalo. Poviem vám, taký nátresk si neviete predstaviť. O zmätku ani nehovoriac. Natlačení sme boli v akejsi obrovskej čakárni. Službukonajúci anjeli sa snažili vniesť trochu poriadku do tej strkanice.
Súdiť nás budú podľa začiatočných písmen našich priezvisk pozemských. Senáty A až Z. V zastúpení Spravodlivosti božej. Pri všetkej úcte a pokore, vymyslené dosť … no, povedzme … nie na patričnej úrovni.
– Takto sa ja veru ortieľu od Najvyššieho len ťažko dočkám – pomyslel som si . Podišiel som k jednému z anjelov. Podľa svätožiary, vyššia šarža.
– Dostanem sa ja vôbec pred Jeho tvár ? – pýtam sa bez okolkov.
– Teoreticky to možné je, – odvetí anjel – ale až vtedy, keď vyčerpáš všetky možnosti.
– Ako mám tomu rozumieť ? – zhrozil som sa.
– Najskôr rozhodne abecedný senát. Ak nebudeš spokojný, môžeš sa odvolať. Stále vyššie, až pred Tvár božiu. Ďalej už nie. Ale sám vidíš, čo sa tu deje. Ešte ani súdiť nezačali…
V tej chvíli som pochopil, čo je večnosť bytia.

Ján Žilinský

Fero Bojničan

AGITKA
Búrlivá diskusia horúce pravdy!
Kultúre a futbalu u nás
rozumie každý…

NÁVOD
Demokracia „čistá“ofenzívu chystá.
Ako zostať čistý?
Nevšímať si drísty!

RIEKANKY
Skáče žaba o blate
darmo ju tam lapáte
odskočí a zahne
doma je v tom bahne.
***
Keď bola dievčinka malá
po kamienkoch skákavala
dnes je deva aká krása
vyše pása sukňu kása…

KARIÉRA
Kým v nedávnej minulosti
spoliehal sa a známosti
dnes má až tam hre styk…
Veď vstúpil o politiky…

TOREADOR
Tak si zvyká krotiť býka…
Odvahu si milí, zlatí
dokazuje a teľati!

Ján Žilinský

Ľubo Kotrha

Škuľavej pravde sa neradno do očí pozerať.
Synonymum je záložný výraz pre menej chápavých.
Niektoré slová sa ináč píšu a ináč čítajú. To robí problémy najmä analfabetom.
Mal by sa obnoviť trest smrti. Už len k vôli posledným želaniam.
Veď ani tá naša vlasť nám nie je bohvie ako verná…
Tak veľa by som toho chcel povedať, len sa bojím, že by mi nikto nerozumel…

Drahoslav Mika

NEZÚFAJ
Bez práce nie sú koláče
lajdák nech ale neplače
veď za veľa práce veru
dostaneš z koláča dieru!

Do prievanu

Nebrnkajte mi na nervy, dnes nie som naladený!
EÚ sa k novým členom chová ako k nevestám bez vena.
Politický kapitál sa vytĺka z takých, z ktorými to nejde po dobrom.
Dejiny nemajú núdzový východ.
Príkladom stretu záujmov je manželský trojuholník.
ak Keby naozaj platilo, že čas sú peniaze, dôchodcovia by boli boháči.
Aj mozgové závity treba z času na čas premazať.

Ján Žilinský

USPÁVANKA
Hajaj, búvaj ožran starý
nesnívaš len sa ti marí
pekne dýchaj zavri oči
svet sa vôkol teba točí
spinkaj, drichmaj ty paskuda
ťahá z teba jak zo suda
povoľ uzdu sladkým snom
o pivečku chladenom.
Keď sa ráno zobudíš
klin klinom zas vyrazíš!

HRABAČ

Spomína si dávno, ach
hrabával sa po funkciách.
Dnes je v riadnom srabe
v kontajneroch sa hrabe.

Dôchodcovia sú minulosť národa.

Žobrácka palica nemá konca.

Niektorí dokážu padnúť za vlasť neuveriteľne hlboko.

Najväčší ateisti sú europoslanci. Nikomu sa nespovedajú.

Diktátorov zvyknú lámať na kolese dejín.

Drobní farmári trpia agrokomplexom menejcennosti.

Radšej vypadnúť rodičom z oka, ako bocianovi z hniezda.

Marcel Krištofovič

Ani vlastne neviem, ako sa to stalo

Ešte ako malé decko som bol niečo ukradol. Akúsi taľafatku, ale to nie je dôležité. Podstatné bolo, že ma za to nikto ani poriadne nevyhrešil, ani za uši nevyťahal, skrátka prešlo mi to. Bodaj by aj nie, veď tváričku som mal ako anjelik, úsmev nevinný mi na perách pohrával, očká ako nazábudky. Huncút je to vybíjaný, hovorili všetci a mávli blahosklonne rukou .
Jasné, že ma to poznačilo. Stal sa zo mňa grázlik. Už nie huncútstva, ale výtržnosti, bitky, zlodejina. Všetko sa mi prepieklo. So šarmom sebe vlastným, obklopený bandou oddaných parťákov, bral som si od života všetko, po čom som len zatúžil. Ba i viac. Len tak, z pasie. Ako správne tušíte, úplne beztrestne.
Roky ubiehali a začali sa diať veci. Čoraz viac sa ma zmocňoval pocit, že sa mi to celé vymklo z rúk. Veď len posúďte.
Zanechal som zlodejinu, ale peňazí mi pribúdalo, ani neviem, odkiaľ sa vlastne sypali. Bitky a výtržnosti, to tiež už bola minulosť. Ale všetci sa ma akosi báli. Moje meno vyslovoval každý s rešpektom. Nuž čože, bohémsky život tiež nie je na zahodenie. Krásne ženy, rýchle autá, honosné rezidencie.
Ani to však nebol ešte koniec. Začali mi pripisovať činy, lepšie povedané prečiny, ktoré som nikdy nevykonal. Tu záhadná vražda, tam vytunelovaná firma, či auto v lufte. Skôr, ako ma stihli odsúdiť, najlepší fiškáli ma zo všetkého vysekali.
Tak to teda nie, povedal som si. Čo je moc, to je veľa. Urobím prehlásenie, nech sa svet dozvie pravdu.
Nestalo sa. Prišli za mnou politici, fiškáli, policajti, podnikatelia, štátni úradníci, skrátka elita. Vraj nesmiem. Teraz, keď som sa stal legendou.
Ale to už je úplný koniec.

Ján Žilinský

Ľubo Kotrha

Nech je šťastie dokonalé

Susedovi odnaproti zdochla koza. Úžasný pocit. Veď čo krajšie by si mohol ešte našinec želať.
Ale predsa… Podvedomie mi nahovára, že k môjmu šťastiu ešte predsa len niečo chýba.
Potom mi to došlo. Hneď na druhý deň som si kúpil kozu aj ja.
A teraz čakám …

Ján Heinrich

V HLBOKEJ DOLINE

V hlbokej doline, srnka vodu pila
teraz tam lomozí motorová píla.
Kdeže ti je koniec dolinôčka úzka?
Poputuje drevo až hen do Rakúska.

OBYČAJ
U nás taká obyčaj:
Kto zaplatí tomu hraj!

SPIEVANKY
Spievanky, spievanky kdeže ste sa vzali?
Idú také vtipy čapujú vás z pípy,
nalievajú z fľaše tie pesničky naše
pomalé aj chytré sú ich hektolitre.

Ján Žilinský

Nepodceňujte hlupákov! Všade majú svojich ľudí…
Alkoholik je kolaborant s pitným režimom.
Nehrb sa ! – vraví výkričník otázniku.
Vrchol opatrnosti je vízový styk s ochranou.
Militantné kukučky znášajú vajcia do guľometných hniezd.
Proti veterným mlynom sa najlepšie bojuje v bezvetrí.

Drahoslav Mika

Peter Zifčák

Ako vybŕdnuť z brindy

Pred niekoľkými rokmi som začal podnikať. Ilúzie o rýchlom zbohatnutí ma pobalamutili. Ale čoskoro som zistil, že to nie je med lízať. Splácať pôžičku, starať sa o výplaty pre zamestnancov, dane, odvody, poistky, priznania …
V bezsenných nociach ma prenasledovali mory. Neuhradené faktúry, konto ide do mínusu. O zisku ani nechyrovať.
Vtedy ma osvietila spásonosná myšlienka. Vyhlásil som bankrot.
Netrvalo dlho a založil som Neziskovú organizáciu. A peniažky sa mi len tak sypú…

Ján Heno

Darmo dúchať do pahreby, ak nie je čo priložiť.
Výlet s partiou sa nazýva partitúra.
Najnebezpečnejší sú tí, ktorí sa do dejín zapisujú tromi krížikmi.
Blázni a deti hovoria pravdu. Deti z toho nakoniec vyrastú.
Za živa fajčiar, po smrti tuhý.

Laco Bednár

Úvaha
Radšej salto mortále
ako spolky nekalé!

Keď šľak netrafí, ide ho od jedu poraziť.
Skúste novelizovať zákony džungle!
Zlyhávajú nám životne dôležité orgány – štátnej správy
Politik je muž, ktorý podvádza súčasne manželku aj vlasť.

Ján Heinrich

Fero Bojničan

FOLKNOVELA
Ajaču, ajaču mládenci sa sáču
tlčú na pavlači ktorý mi opáči.
***
Ajaju, ajaju za koho ma majú
nedali mi na ňu prikryjem si dlaňu.
***
Tutuli, tutuli rôčky pominuli
dobrý každý v núdzi ktorý naporúdzi…

KLIŠÉ
Pri pohľade na reklamu
hovorím si: Sorry!
Keď sú všetci najlepší
ten bežný je ktorý?

DOBROČINNOSŤ
Dobročinnosť sa nám množí…
Veď aj hlúposť je dar boží.

Diktátorov zvyknú lámať na kolese dejín.

Ján Heinrich

-Chlapec v lekárni: -Dajte mi balíček kondómov. Príchuť jahoda. Alebo nie, malina. Existuje jablko? Alebo máte aj banán? Dedko, ktorý stojí vo fronte: -Synku, chceš súložiť, alebo variť kompót?!

Chlapček prichytí rodičov pri sexe a pýta sa:- Čo to robíte?- Robíme ti sestričku….- Nechcem sestričku, prestaňte! O pár dní ich prichytí zas, len v inej polohe. Chvíľku sa pozerá a potom povie: a nechcem ani psíka!

Debilné otázky, debilné odpovede

Prečo blondínka vyhadzuje hodinky do vzduchu?
-Chce vedieť ako čas letí.

Ako možno spoznať, že je zima?
-Lastovičky lietajú v kožuchoch.

Prečo pozerá blondínka pornofilm až do konca?
-Pretože je zvedavá, či sa napokon vezmú.

Čo je dom dôchodcov?
-Pomsta detí za detské jasle.

Kto je najmúdrejší na svete?
-Zápalka. Má hlavičku a ešte jej to aj páli.

Prečo blondínka v obchode chodí po štyroch?
-Hľadá nízke ceny.

Prečo sa Janko Hráško nesprchuje?
-Pretože by vyklíčil.

Ako sa pacienti správajú k patológovi?
-Otvorene a veľmi chladne.

Čo je absolutné sucho?
-Keď sa za ponorkou práši.

Čo je to gravidita?
-Špeciálna infekcia, ktorú prenášajú vtáci.

Prečo hodinky nemajú nožičky, ale ručičky?
-Preto, lebo keby mali nožičky, tak by vám ušli.

Aký rozdiel je medzi komárom a mužom?
-Komár dokáže pichať po celú noc.

Prečo je vdova sviňa smutná?
-Pretože má manželku sviňu a deti prasce.

Ako spoznáte blondínku pri počítači?
-Tak, že pri myši je kúsok syra.

Prečo sa policajt a blondínka nemôžu utopiť?
-Pretože majú duté hlavy.

Čo je najväčším umením?
-Postaviť sa do rohu v okrúhlej miestnosti.

Čo je podmienkou, aby viagra účinne zabrala?
-Aby ste ju nepoužili doma.

Čo znamená, keď visí na budove čierna zástava?
-To, že sa tam uvoľnilo jedno pracovné miesto.

Môj manžel nemá v hlave nič iné, iba svoje auto. Čo vy na to?
-Aspoň má lacnú garáž.

Kto je najväčší masochista?
-Mobil. Chce aby ste ho častejšie dobili.

Ako blondínka zabíja vianočného kapra?
-Snaží sa ho utopiť vo vani.

Kde nájde človek šťastie, zdravie, spravodlivosť?
-V slovníku cudzích slov.

Prečo policajt nosí obušok?
-Preto, ak by ho napadla myšlienka, aby sa mal možnosť adekvátne ubrániť.

Ako spoznáte roztržitú blondínku?
-Za uchom má tampax a nevie si spomenúť, kam si dala cigaretu.

Prečo majú policajti pri televízore feferónku?
-Aby mali ostrejší obraz.

Viete aké sú posledné slová krátkozrakého zberateľa malín v lese?
-Áno. Prepáčte, ale prečo zberáte maliny v takom teplom kožuchu?

Čo je najsmiešnejšie?
-Keď včela dostane alergiu na peľ.

Prečo majú policajti v aute pílku?
-Aby mohli lepšie rezať zákruty.

Kto je vegetarián?
-Lenivý poľovník.

Prečo policajti jazdia tak rýchlo?
-Aby nezabudli kam sa vlastne ponáhľajú.

Čo urobí blondínka, keď je jej zima?
-Ide do rohu, pretože tam je 90 stupňov.

Čo je maximálna tučnota?
-Keď vás musia do vane pchať obuvákom.

Prečo idú policajti do garáže s obuškom?
-Idú dobíjať batériu.

Ako spoznáte veselého cyklistu?
-Má muchy medzi zubami.

Aký rozdiel je medzi blondínkou a mliečnym zubom?
-Mliečny zub vie, kedy má vypadnúť.

Aký rozdiel je medzi živou a mŕtvou ženou?
-Sex je rovnaký, ale riadu pribúda.

Kedy má blondínka prázdne ruky?
-Keď vezme rozum do hrsti.

Prečo policajti chodia dvaja?
-Jeden pozná cestu tam a druhý späť.

-Prečo trabant nemá pásy?
-Aby sa vodič necítil ako v ruksaku.

Koľko vtipov je o blondínkach a policajtoch?
Ani jeden, všetko je pravda.

Prečo policajti nosia červený pásik?
-Aby vedeli kde majú ohnúť ruku.

Behá to po lese a skáče to na lane. Čo je to?
-Jeleň.

Keď sa v aute vezú -Albánec, Juhoslovan a Ukrajinec, kto šoféruje?
-Polícia.

Prečo blondínky nemajú obedňajšiu prestávku v práci?
-Aby sa nemuseli znova zaúčať.

Petr Urban

-Anička, celý život vás budem nosiť na rukách!
-Tak teda nie! Vy nemáte auto?

-Pozri sa Adam. V novinách píšu o narodení nášho pätnásteho dieťaťa.
-No a čo? Dnes je to bežné.
-Dobre, ale prečo práve v rubrike šport?

Stretne policajt policajta a vidí ako si tento pchá rožok do zadku.
Čo to robíš? – pýta sa ho.
-Ale, zubár mi prikázal, aby som dnes jedol druhou stranou.

Generál si dal nastúpiť rotu a vydal rozkaz:
-Vojak v tej červenej čiapke, nech urobí dva kroky vpred!
-Pán veliteľ, veď to je hydrant.
-Na jeho meno som sa nepýtal, nech poslúchne môj rozkaz.

-Anička, už sme sa dva roky nevideli, čo robí tvoj Jožko?
-Veľmi sa zmenil. Dokonca natoľko, že sa volá Ferko.

(internet)

Vodička narazí do stromu. Príde policajt vyšetrovať nehodu a blondínka mu vraví:
-Pán policajt verte mi, že som trúbila…

Ráno, po prebdenej noci sa mravec prebudí na tanku a krúti hlavou:
-Dočerta, ja keď sa napijem dotiahnem domov hoci akú somarinu.

Koľko píše policajt blahoželanie na tortu?
-Hodinu pätnásť. Pätnásť minút píše na stroji a hodinu vyberá tortu z písacieho stroja.

-Vidíš Jano to okno?
-Vidím.
-Kedysi som tam posielal tisíc bozkov
-A čo teraz?
-Teraz tam posielam pre zmenu tisíc korún výživné.

-Preboha, – vraví policajt – ako ste vôbec takto opitý mohli sadnúť si za volant?
-Nemohol. Kamaráti mi pomohli.

-Dušan, je podľa teba na mesiaci život?
-Podľa mňa áno. Napríklad moja manželka išla vlani na mesiac do kúpeľov a prišla odtiaľ tehotná.

Policajt príde k dopravnej nehode, kde sa zrazilo auto s konským poťahom. Policajt vidí, že kôň má zranenú nohu, vytiahne pištoľ a koňa jediným výstrelom utratí. Vzápätí sa otočí s pištoľou v ruke k posádke auta a vraví: – Je tu ešte niekto zranený?!

Vlado Pavlík

Rozprávajú sa dve blchy: -Kde si bola včera?
-V zadku?
-A ako tam bolo?
-Nijako. Nedostala som sa dnu, pretože ma zrazilo hnedé Porsche.

Policajti majú previerky v teste. Skúšajúci kladie policajtovi otázku z matematiky:
-Viete, koľko je 32 plus 12 ?
Skúšaný odpovedá: – Ojojój!
Skúšajúci na to:
-Nemohli by ste povedať presnejšie.

Opitý vracajúci sa zo silvestrovskej zábavy sa dá zaviesť taxíkom domov.
-Kam to bude presne? – pýta sa taxikár.
-Opitý na to:
-Do obývačky.

Laco Talčík

Na súde.
-Ako ste sa mohli tak do nemoty opiť a potom riadiť auto, pán Mrkvička?
-Viete, počas zábavy som bol v zlej spoločnosti. Boli sme štyria na liter slivovice a všetci, okrem mňa boli abstinenti.

Zhovárajú sa dvaja policajti:
-Jano, prečo si dnes taký smutný?
-Ale, včera som sa zúčastnil na vedomostnej súťaži a hoci som bol sám, skončil som tretí.

K lekárovi prinesú po nehode pacienta. Ten po prijatí u lekára hlasito vraví:
– Pán doktor, prešiel ma autobus!
-Na to som tu ja, aby som určil diagnózu! – komentuje udalosť ješitný lekár.

Lamentuje jedna prostitútka: – Mne nič život nedaroval. Ja som si musela všetko vyšľapať alebo vyplakať.

Policajt hlási nadriadenému:
-Pán veliteľ, poslušne hlásim, že v noci sa mi narodil syn.
-Dobre,-registruje veliteľ – a máte na niekoho podozrenie?

Príde ľudožrút do reštaurácie a posadí sa. Príde k nemu čašník a osloví ho:
-Prejete si niečo?
-Áno. Zoznam hostí, – odvetí ľudožrút.

Ľubo Radena

E G O

Pre Petra je jeho ego neodbytnou súčasťou vlastnej existencie. Zamestnáva ho celý deň. Oberá ho o vlastnú slobodu. Svojmu egu musí venovať výlučnú oddanosť. Diktátorské ego ho núti podriadiť sa mu za každých okolností.
Petrovi sa už nechce ráno skoro vstávať len preto, aby zakaždým prišiel do práce dokonale pripravený, to znamená radostne naladený, s optimistickou náladou. Už je nad jeho sily, aby sa za každých okolností na každého veľkodušne usmieval, aby už od skorého rána pôsobil dojmom šťastného človeka.
Peter musí byť známy aj tým, že žoviálne zdraví hluchého vrátnika na hlavnej vrátnici. Petrovo ego je nadmieru ješitné, nariadilo mu, aby si všímal aj upratovačku s plným kýbľom chlórovanej vody len preto, aby v nej vzbudil zbytočnú nádej, že ho niečím zaujala.
Peter je nútený na všetky strany ceriť svoje zdravé zuby. Aby to vypadalo prirodzene, musí pri tom hýriť vtipom, netradičnými nápadmi, šíriť okolo seba fluidum dokonalosti.
Živiť v sebe takéto narcistické ego, musí byť pre normálneho človeka prinajmenšom tragikomické. Dvaja v jednom tele, to sa podobá na schizofréniu. Lepšie povedané, podobalo by sa, keby aj Peter mal pri rozhodovaní nejaké slovo. Jeho ego vlastní právo rozhodovať o všetkom.
Petrovo ego sa najlepšie cíti vo hviezdnych výškach, na stupňoch slávy a chvály, tam kde ho všetci vidia. Pre Petrovo ego platí len jedno pravidlo: Keď chceš v živote niečo znamenať, musíš na to aj vypadať. Život sa s nikým nemazlí, vyhrávajú len tí dokonalejší.
Peter už zabudol byť sám sebou. Vždy musí byť niekym
iným. Niekým, koho si na verejnosti každý všimne na prvýkrát.
To všetko si vyžaduje vynaložiť mimoriadne úsilie.
Na spoločenských večierkoch nesmiete byť len do počtu. Vyberáte si len podujatia, na ktorých nezaspíte, lebo na vás svietia televízne kamery. Pretože zvedaví novinári sú všade, nechodíte na nákupy s igelitovou taškou. Cestou do práce vynecháte mestskú hromadnú dopravu. Lístky na MHD si kupujú len obyčajní cestujúci.
Vašu obľúbenú zmrzlinu si zásadne objednávate do strieborných pohárov. Musíte byť známy aj tým, že si k šľahačke dáte veľký koňak. Aj v lete nosíte na krku dlhý biely hodvábny šál. To všetko, a k tomu ešte aj niečo iné, vám musí priniesť zaručený úspech. Otázkou je dokedy.
Peter si je vedomý svojej neslobody. Je viazaný mlčanlivosťou. Nesmie prezradiť nič, čo by poškodilo jeho ego. Úprimnosť sa v dnešnej dobe nenosí. Všetko musí splniť svoj účel. Akákoľvek investície do pravdivých informácií o vlastnom živote je netaktické odkrývanie všetkého, čo skrýva vaše ego. Takú zradu si Peter nesmel dovoliť.
Nie tak dávno sa zamiloval do dievčiny z vedľajšej ulice. Ego mu naznačilo, že to nie je pre neho vhodná partia. Dievča nevie hrať na piane, ráčkuje, v spoločnosti sa nevie zapojiť do intelektuálnych rozhovor. Petrovo ego si potrpí na vyšší štandart. Viesť kuchynské reči niekde pri šporáku, to nemôže viesť Petra k pravej dokonalosti.
Na prominentnom plese v hlavnom meste údajne Peter zapôsobil na nemenovanú slečnu z vyšších kruhov. Mal za to poďakovať svojmu egu. City museli ísť nabok, i keď sa mu stále viacej páči dievčina z vedľajšej ulice. Musel uznať, že plesová dáma, po logickom uvážení, predstavuje nadštandardnú triedu.
Petrovo ego je nekompromisné, núti ho dať prednosť nosatej intelektuálke pred sexi susedkou z vedľajšej ulice.
S tým už Peter odmieta súhlasiť. Verí tomu, že dokáže byť v živote aj sám sebou.
Čo to bude pre neho znamenať?
Vykašle sa na všetko, čo mu doteraz prikazovalo jeho domýšľavé ego. Začne žiť úplne obyčajným životom. Čo na to povie verejná mienka? Tá mu môže byť ukradnutá. Prednejšie mu je jeho vlastné JA.
Začne využívať služby MHD ako každý iný. Zmrzlinu si kúpi aj v obyčajnom pouličnom stánku. Zabudne na biely hodvábny šál. Na prechádzkach jarnou prírodou, obklopený bučiacími kravami, bude pre neho biely šál úplne zbytočný.
Peter už zistil, že volne pasúce sa kravy v každom kraji bučia inak. Majú svoj regionálny akcent.
To len tak mimochodom, aby bolo jasné, prečo si Peter už obľúbil iné spoločenstvo.
Už nemá chuť navštevovať reprezentačné plesy. Nepotrebuje rozumieť intelektuálnym rozhovorom. Dámy z vyšších kruhov sa nedokážu smiať pre vlastné potešenie. Všetko musí mať svoj účel. K tomu prispôsobia aj svoj najnovší účes. Obujú si nové lodičky, vyskúšajú tmavý rúž na silikónových perách.
Pre Petra je už všetko iné. Musí si postupne zvykať na nové podmienky v jeho každodennom živote. Rozhodol sa Ignorovať svoje neskromné, extravagantné ego.
Vrátnik z hlavnej vrátnice mu už od včera neodpovedá na pozdrav. Tvári sa, že ho nevidí. Mohol by aspoň kývnuť hlavou.
Peter už nie je zaujímavý ani pre zakomplexovanú upratovačku.
Kto vie prečo? Pravdepodobne si upratovačka s novým kýbľom začína budovať to jej vlastné ego.
Alexander Scholz

-Ocko, má hrozienko nohy?
-Nie.
-Tak potom som zjedol plošticu.

Vraví policajt kolegovi:
-Ten Rogalo je strašne silný vták. Musel som do neho vystrieľať celý zásobník, pokým pustil toho chlapa.

-Slečna, bozk od vás by ma pripravil o rozum?
-A nepobozkala som vás ja už niekedy?!

Peter Gossányi

POLITICKÉ VÝTL(A)KY

O politickom zatĺkaní
Každý ho má za tĺka,
iba on to zatĺka.

Politĺci
Tĺci politici.

Rýchlokvasený politik
Postĺkaný tĺk.

Politĺk I
Politik vytĺkajúci politický kapitál.

Politĺk II
Nástroj na tlčenie politikov.

Politlkárčenie
Politikárčenie tĺkov.

Politická príučka
Stlčený tĺk.

Politické výtl(a)ky
Tlaky tĺkov.

Ľubo Kotrha

CIRKUSDEDÉRUM

Duchovný referent
Referent reverend.

Šarža šarha
Povýšený likvidátor psov.

Nepriestrelná nevesta
Nevesta v pancieri.

Progresívne razenie
Vytunelovaný tunel.

Rečnícky pozdrav
Slovu zdar!

Kurty kurtizán
Tenisové kurty v nevestinci.

Kioskové klebetnice
Rafiky z trafiky.

Ženský parlament
Fúra fúrií.

Veriaci mafián
Verí veru – iba svojmu revolveru.

Logaritmická závislosť
Logá rytmicky.

Chudobný hudobník
Horkýže slíže
– labu si líže.

Historická porážka
Porážka mozgov.

Vojenské umenie
Umelecké delo.

Napoly veriaci
Jednoducho dvojduchý.

Cirkusdedérum
V obkľúčení života.

Ľubo Kotrha

HADÍM JAZYKOM

O korune tvorstva
Človek má zo všetkých tvorov najdokonalejšie vyvinutý zmysel pre nezmysly.

O bohatstve a chudobe
Bohatý sa od chudáka líši tým, že má viacej vecí, ktoré nepotrebuje.

O vstupe do seba
Chcel vstúpiť do seba, no natrafil tam na neoblomného tupca.

O prevencii
Len čo sa dočítal o škodlivosti fajčenia, prestal čítať.

O úlovku
Z každej poľovačky sa vracal s opicou.

Sudcovská
Vždy mu dali za pravdu. Nikdy však neprezradil, koľko.

O schopnostiach
Aj keď nebýval práceneschopný, neschopným v práci bol stále.

O módnom trende
S hlúposťou, ktorá je práve v móde, si neporadí nijaký rozum.

Basketbalová
Obecenstvo si získala vďaka skvelému hrudnému košu.

Privatizačná
Peklo je časť neba sprivatizovaná Luciferom.

O historickom odkaze
Každého, kto za pravdu horel, zapálila lož.

O slušnosti v politike
Slušný politik robí to isté, čo robia aj ostatní politici, ale aspoň sa za to hanbí.

O dôchodkovom veku politika
Politik odchádza do dôchodku vtedy, keď už nevládze klamať ani sľubovať.

Sudcovská (ne)závislosť
Za pravdu vždy dostal svoje. Za klamstvo – aj cudzie.

O chémii v morálke
Všetky jeho morálne zásady sa rozpustili v peniazoch.

Vedomostná
Nepostúpil do ďalšieho ročníka, pretože nezvládol bruselský diktát.

Ľubo Kotrha

ZAPLETENÝM JAZYKOM

Diskusný pozdrav
Dovadenia.

Erotický pozdrav
Dopočatia.

Sereál
Iritujúci televízny seriál.

Chatrčová parfuméria
Aróma Róma.

Náročná disciplína
Schôdza na 50 km.

Nepidémia
Abstinentská nákaza.

Fúrianti
Manželia fúrií.

Fundametalista
Fanatik do metalovej hudby.

Euróra
Vojnová loď Európskej únie.

Matematica
Matematika Matice slovenskej.

Hororár
Hororový honorár.

Krízovka
Nevylúštiteľná krížovka.

Lekvarifikácia I
Rekvalifikácia na výrobcu lekváru.

Lekvarifikácia II
Dlhotrvajúca rekvalifikácia.

Ofortunista
Fortunaligový oportunista.

Šomrák
Nespokojný somrák.

Ján Grešák

Andrej Mišanek

-Čože, syr na večeru?
-Áno. Horelo mi mäso a s polievkou som ho hasila.

-Na prechádzku, na prechádzku?
-Nie. S manželkou.

-Mojej žene sa v noci sníva, že som milionár.
-U mňa je to horšie. Moja si to myslí vo dne.

Vraví matka synovi:
-Jožko plávaj otvoriť, konečne prišiel inštalatér.

Preambula: Marfyho zákony sú všeobecne platné na území Slovenskej republiky.

PRINCÍP ŽLTEJ TLAČE
V každom periodiku nájdeš niečo, čo si už čítal.
DODATOK
I keď nesúhlasia niektoré fakty, miesto a čas, mená osôb a podobne, určite je to pravda.
ZÁSADA BULVÁRU
Počet správ zo života highsociety je priamo úmerný výške životnej úrovne obyvateľstva.
PRINCÍP NUTNEJ DEMENTNOSTI
Článok s fotografiou nežnej dámy je vždy lepšie napísaný ako všetky ostatné dohromady.
PRINCÍP INTERVIEW
Na položené otázky interviewovaný si i tak odpovedá ako chce.
DODATOK
V každom rozhovore minimálne jeden vyzerá ako hlupák.
ZÁSADA EXKLUZIVITY
Exkluzívny rozhovor je ten, ktorý to má uvedený v podtitule.
POSTULÁT O PREDVÍDANÍ DOSLEDKOV
Všetko čo napíšeš, raz použijú proti tebe.
BUMERANG
V prípade potreby použijú proti tebe aj to, čo si nikdy nenapísal.
POSTREH BYSTRÉHO ŠÉFREDAKTORA
Ak je remitenda vyššia ako náklad, určite nie je niečo v poriadku.
DODATOK
Výška remitendy zodpovedá počtu potencionálnych dementných čitateľov.

Fero Bojničan

Priviate vetrom

Rád by som vstúpil do nejakej zaostávajúcej politickej strany. Vo vedúcej som už bol.
V preplnenej električke si aj sediaci vystoja.
Veľa sa dá povedať kvetom. Najmä ak nás manželka nepustí k slovu.
Niekedy mám dojem, že hlad po humore vystriedal normálny hlad.
Od smiešnych porcií v reštauráciách sa nepriberá.
Pozmenené porekadlo: Nepovedz ty, povedia na teba!
Futbalové ihrisko je miesto, kde sa ľudia kopú v rámci spoločenských pravidiel.
Prvoligových futbalistov máme, chýbajú prvotriedni.
Bol to typicky pohárový zápas. Nechýbali ani prázdne fľaše na hracej ploche.
Ktovie, či onedlho nezdraží aj maslo, ktoré máme na hlave?
Pod tými, čo sedia v kreslách sa stolička netrasie.
Pád každej banky zasiahne daňového poplatníka.
Inovované príslovie: Ži a nechaj živoriť!
Milan Kupecký

Ľubo Kotrha

Fauly

Všetci sme na jednej lodi. Ostáva len dúfať, že to nie je Titanic.

Pätolizači nelížu Achillove päty.

Nie každý brankár je lapaj.

Niektorí hokejisti, keď nevydržia v zápase so silami, pokračujú faulami.

Bol to veľmi lenivý obranca. Fauloval len tých, ktorých mal najbližšie.

Nebuďme hluchí k odpočúvaniu.

V manželstve by mala vládnuť láska, ale nie k alkoholu.

Niektorí vidia svoje nedostatky len u iných.

Kto nemá čo povedať, tomu logopéd nepomôže.

Nemyslím nahlas – teda som!

Kráľmi tanečného parketu sa stali drogy.

Keď človek vidí, koľko hlúpostí robia politici, musí si položiť otázku, kde sú hranice ľudských možností.

Bravčovina svinsky zdražela.

Spoločnosť trápi obezita tučných kont korupčníkov.

Laco Bednár

-Prečo zvýšia učiteľom platy?
-Pretože sa začali strácať deťom desiate.

Hovorí matka medvedica otcovi medveďovi, ktorý nevie zaspať:
-Čo som ti vravela, aby si už v septembri nepil kávu?!

-Starký splnil sa ti z detstva sen?
-Áno. Keď ma kedysi učiteľka ťahala cez hodinu za vlasy, túžil som byť plešatý.

Góly, body, vyznania

Naši futbalisti sú amatéri, ktorím idú nohy od roboty.
Spáchal na trénera atentát. Vystrelil na vlastnú bránu.
Ešte žiadneho trénera nekritizovali funkcionári za to, že jeho zverenci zvíťazili bez systému a taktiky.
Pozmenené porekadlo: Pred zápasom je každá taktika dobrá!
Štadión bol skutočne ako nedobytným hradom s padavým mostom pred oboma bránkami.

Ernest Svrček

Krstný brat
alebo
Ako som získal ďalšiu čitateľku

Naša mama pracovala v ružomberskej pôrodnici skoro štyridsať rokov ako ženská sestra. Okrem služieb v nemocnici a na pohotovosti mala povinnosť v rámci pracovného úväzku navštevovať rodičky, ktoré už prepustili z nemocnice domov, aby im v začiatkoch starostlivosti o maličké odborne pomohla a radila. Napríklad pri kúpaní novorodenca a podobných záležitostiach.
Vtedy, v časoch „tuhého“ komunizmu sa mnohí obávali nechať svoje deti verejne pokrstiť, a tak sa to robilo tajne. Mama, človek veriaci, sa zakaždým usilovala pomôcť aj v tomto ohľade a po dohode s ružomberským dekanom sa krstilo tak, aby nevideli neželané oči a nepočuli neželané uši. Krstu sa zúčastnili len tí najpotrebnejší, no stávalo sa, a to dosť často, že v ovzduší strachu alebo kvôli náboženskej ľahostajnosti, o ktorej upevnenie sa vtedajší režim usiloval, sa nepodarilo pre dieťa zohnať krstných rodičov. Nuž naša mama potom „krstnú“ zakaždým nahradila. Čiže asistovala nielen pri pôrode, ale aj pri krste. Za tie roky absolvovala podobných „asistencií“ neúrekom. (Nerád som s ňou chodil po Ružomberku, lebo ju každú chvíľu zastavovali jej krstná dcéra, krstný syn, kmotra – čiže pármetrová cesta niekde do obchodu nám trvala aspoň hodinu.)
Nedávno, potom, ako od nás odišla, aby zhora zhovievavo a prajne sledovala, ako vyrastajú a žijú tisícky deťúreniec, ktorým za tie roky pomáhala na svet, sa mi na ulici prihovoril Róm – mohol mať tak okolo tridsaťpäť, vyšší, slušne oblečený, s jazvou na líci a vôbec nie obézny:
„Ty, počúvaj! Vieš, že si môj krstný brat?“
„Krstný brat? Čo? Aký?“
Trochu ma prekvapil, ale vzápätí som si domyslel. Mama chodila krstiť aj mnohých Rómov. Veľkú kyticu od nich som našiel po týždni na jej čerstvom hrobe. Prísť na pohreb sa komunita neodhodlala, zdalo sa im to nepatričné.
„Tvoja mama je mojou krstnou. Ja ťa dobre poznám, ale ty mňa asi nie.“
Hovoril spisovne a nehľadal slová. To sa mi pozdávalo.
„Vieš,“ pokračoval, „naši chceli, aby som sa volal Dezider. Ale v sakristii krstná moju mamu prehovorila, že bude lepšie, ak mi dajú meno z Biblie.“
„Akéže ti dali?“
„Šimon.“
„Zriedkavé a pekné.“
„Veď to. U nás nik také nemá. Krstná povedala, že mi to meno prinesie šťastie. Vraj ak existuje svätý Dezider, má priveľa Cigánov na starosti a nestíha za každého orodovať. A že svätý Šimon je spoľahlivý patrón a normálne sa bude o mňa starať.“
„A stará sa?“
„Väčšinou áno. Mám aj robotu a najstarší syn má také futbalistické zamestnanie.“
„Aké konkrétne?“
„Smetiar naskakovač. Ľavé krídlo.“
„Jáj…“
Zasmial som sa. On tiež.
„Koľko máš detí?“
„Osem.“
„Bývaš v Ružomberku?“
„Tuto za Váhom. Však nás môžeš prísť pozrieť.“
Návrh ma dostal do pomykova. Zaregistroval to.
„Nemusíš sa báť.“
„Ja nemám obavy. Kde vlastne pracuješ? Čo robíš?“
„Čo môže Cigán robiť? Normálne kopem v Čechách kanále. Ale staršie dve deti sa dobre učia. Učiteľka ich chválila.“
„To je sľubné. Nebudú makať s lopatou, ak vydržia študovať.“
„Veď i ja som skončil deväť tried. Normálne som začal chodiť aj na učilište za kuchára. Páčilo sa mi. V bielej čiapke, s varechou… Ale potom ma moja žena zviedla. Musel som sa ako sedemnásťročný oženiť a živiť rodinu. No povedz, nie som chumaj?“
„Si zodpovedný.“
„Áno. Zodpovedný chumaj. Ale nemysli, nechcem zostať hlúpy. Normálne čítam aj knižky. Ja nedriemem a neopíjam sa vo vlaku. Aj tvoje mám.“
„Ktoré?“
„Tie o puškách v hrnci a Opušťák. Si normálne srandista.“
„Napísal som aj iné. Nielen humorne ladené.“
„Tie nemám. Kde ich zoženiem?“
„Nejakú ti podám, keď ťa stretnem.“
„Ozaj?“
„Normálne ozaj.“
Potešil sa.
„A dáš jednu? Či aj dve?“.
„Tri, keď tak čítaš.“
„Teším sa. Ja viem, že chodievaš i na besedy po školách a knižniciach. I v Spišskej Novej Vsi si bol.“
„To je pravda.“
„Býva tam bratranec Džastin a sesternica s rodinou. Hengurgandžovci. Ak tam nabudúce pôjdeš, zamobilujem im.“
„Načo? Chceš ich všetkých poslať na besedu o slovenskej literatúre?“
„Nie. Môžeš ich navštíviť a dobre ťa nakŕmia. Bratrancova Rejčl vie dobre variť. A to je lepšie ako knižky.“
Mal svojskú logiku.
„Ten tvoj bratanec má koľko detí?“
„Málo. Iba štyri. Len sa u nich nezľakni, lebo majú takého zúrivého kocúra s jedným vajcom a volajú ho Fero. Ja neviem, ale to bude asi nejaký transvestita, okotí sa každý rok aspoň dva razy. Ja by som transvestitu vyšmaril, len by tak fičal. Ináč oni sú veľké panstvo. Keď sme ich minule boli kuknúť, normálne upiekli celé maličké prasa. Len tak tiekla masť z tej chrumkavej kožtičky.“
„Chovajú prasnicu? Odstavčatá?“ spýtal som sa zákerne s polúsmevom.
„Čerta. To sa tak všelijako zohnalo, veď vieš. Ich ešte nikdy pritom nechytili. Ak pôjdeš a vopred im oznámim, aj pre teba upečú. Poviem, že si rodina, nevyzradíš.“
Jasné, že nevyzradím. Síce zážitok, ako som s Cigánmi obhrýzal ukradnuté prasa, by som asi nevydržal dlho tajiť. Svrbel by ma jazyk alebo pero.
„Máš originálnych príbuzných“ skonštatoval som.
„Veď sú vlastne aj tvoji. Ozaj, a ochrankára nejakého nepotrebuješ?“ núkal mi.
„Načo by mi bol ochrankár?“
„Keď chodievaš medzi toľkých ľudí. Zíde sa. Normálne. Mám takého bratranca, čo by sa hodil. Väzba. Pri ňom by sa všetci dogliedili. Už som mu aj o tebe vravel.“
„Preboha, mne ochranku netreba. Ja nie som politik. Nekradnem a nerobím ľuďom zle.“
„Ale je aj kopa somárov na svete.“
„Lenže na besedy o literatúre chodia kultúrni ľudia, nie somári.“
„No… ako chceš.“
Radšej som prehodil na inú tému:
„Ozaj, do tých mojich knižiek pozeráš u vás doma len ty? Deti a tvoja žena nie?“
„Deti, tie staršie, už prečítali. Žena najprv nechcela, lebo to je sprostô, to vyšlo zo šiestej triedy. Namiesto IQ má I kvo kvo. A ešte tak ohlúpla z tých seriálov, že pýtala odo mňa peniaze, vraj sa chce dať prekrstiť na Šeherezádu. Povedal som jej, vieš, Jula moja, darmo sa budeš inak volať, čert si ťa aj premenovanú nájde. Nič ti to nepomôže, ale ešte aj v tom pekle keď sa zjavíš, hneď ťa dajú do výpredaja, aby sa ťa zbavili. Reku, túto knižku od nášho krstného brata si kukni, hádam sa dačo naučíš a trochu zmúdrieš.“
„A kukla?“
„Metalo sa, vraj nemá kedy. Iba čumela do toho poondiateho televízora. Tak som ho vypol a jednu som jej struhol. Hneď začala čítať.“

Anton Lauček: (Z knihy IBA TAK)

Pavol Švancár

Záverom…

Bol zázračným dieťaťom. Priniesol ho bocian.

Predbehol dobu. Kritizoval súčasnosť.

Paradox: Zahral ako z veľkej knihy a bolo ho plné noviny.

Futbalový progres u nás skôr pochopili diváci, ako hráči.

Láska k futbalu, zdá sa, ide cez kalórie.

Paradoxom je, ak svetlým zjavom zápasu je rozhodca v čiernom.

Pred bránou hostí to zaváňalo-zákulisnými machináciami.

Hrali na oko diváka, až z toho divákov boleli oči.

Box je šport, z ktorého sa dajú vytľcť zubné protézy.

Móda je to, keď si otužilec kúpi kožuch.

Ladislav Bednár

Ženotvary

Z muža robí opicu alkohol, zo ženy móda.
Skôr ako ženy nohavice, začali muži nosiť zástery.
So ženou je to ako s ohňom. Tiež je lepším sluhom ako pánom.

Lubomír Víťazka

 Vlasť je ako Mrkvičkova matka

Vlasť už nie je iba geografický pojem, nie iba miesto, kde sme sa narodili a za ktoré by sme, v prípade potreby mali položiť život, ale už je to aj názov politickej strany. Jej zakladateľ je buď človek znalý práva, alebo hazardér.
Lebo Vlasť s veľkým V môže byť zhanobená, zneužitá, vyvedená na posmech prípadne zrušená. A to si mal jej zakladateľ, znalý práva, uvedomiť, lebo zhanobiť vlasť je trestný čin a je jedno či sa píše s veľkým, alebo s malým písmenom. A možno si spomenul na staré dobré politické školenie, kde mali vojaci definovať, čo je to vlasť a vojak Mrkvička povedal, že vlasť, to je ako moja matka. Za ním nasledujúci vojak iba zopakoval, že vlasť, to je ako Mrkvičkova matka. Ak je to teda tak, že vlasť je iba Mrkvičkova matka, tak žiadny postih zakladateľovi Vlasti nehrozí. Veď má nakoniec právo v malíčku.

Prirodzený výber
Nejde o žiadnu pavedu,
naopak,je dokázané, že najhlúpejšie opice
nikdy stádo nevedú.

Všetko pre politiku
Toľko som pre ňu obetoval, až mi je z toho zle.
A čo mám z toho? Nič, len peniaze a peniaze.

Päťdesiatpäť tisíc volilo zo zahraničia
Tie volebné prieskumy Slovenský národ zničia,
o štyri roky budú chcieť všetci voliť zo zahraničia.

Účinná pomoc
V zdravotníctve je situácia taká,
že preventívne prehliadky začala robiť už aj NAKA.

Polročné vysvedčenie
Keď nič nechápete, tak radšej školu zmeňte
a netárajte mi tu hlúposti ako v parlamente.
Eva Jarábková Chabadová

Vlado Pavlík

Výzva
Vážení čitatelia, prispievatelia, využite náš priestor na konci každého príspevku a priložte svoj komentár. Stačí napísať text, meno a odoslať. Pomôžete tak skvalitniť našu prácu, respektíve HUMORIKON. Prijímame aj negatívne ohlasy. Ďakujeme!

Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499

Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo možno vyjde v piatok…

2 komentáre

  1. Eva Jarábková 23. marca 2020 Odpovedať
  2. Jaroslav Husár 23. marca 2020 Odpovedať

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.