Dnes aktuálne z EXTRA ROHÁČA

DNES AKTUÁLNE Z EXTRA ROHÁČA

(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)

Členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vladimír Pavlík, František Bojničan,
Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek

Magický december – významu sviatkov ver!

Okrem časového ohraničenia štyroch týždňov pred Vianocami ako náboženskej prípravy na oslavu Kristovho narodenia sa ADVENT zvykne označovať aj ako čas očakávania, nádejí. Začína už v novembri, ktorý je tiež akousi duchovnou prípravou na posledný mesiac v roku. Každý veriaci vie, že adventné obdobie začína štvrtou nedeľou pred Vianocami a končí doobeda 24. decembra. S ním sú však spájané aj niektoré dni, ktoré mu predchádzajú, historicky späté s prípravou predvianočných dôb. Ľudová tradícia k nim viaže dlhý rad obyčajov, priamo s adventom súvisiacich. Preto sú do tejto kapitoly zahrnuté sviatky sv. Martina a sv. Kataríny Alexandrijskej, ktoré síce nie sú priamo súčasťou adventu, viacmenej ich mnohí tak chápu. K adventnému či predadventnému sviatku patria aj sviatok sv. Ondreja, sv. Barbory sv. Mikuláša sv. Lucie a samozrejme o Štedrý deň.

Svätá Barbora – panna a mučenica – sa narodila v 3. storočí v Nikodémii /Turecko/ a tam aj zomrela v r. 306. Bola dcérou zámožného Dioskura. Vynikala telesnou krásou, ale aj učenosťou a bystrým rozumom. O jej ruku sa uchádzali najbohatší mládenci, ale ona ich odmietala. Pocítila túžbu po inom živote. Jej otec ju chránil pred vplyvom kresťanov zatváraním do veže. Keď sa napriek tomu dala pokrstiť, otec ju predviedol pred miestodržiteľa, ktorý ju dal zbičovať. V noci sa jej zjavil Ježiš a zahojil jej rany. Nakoniec ju vlastný otec zabil mečom.

Svätý Mikuláš z Myry – biskup – narodil sa okolo roku 280/286 v Patrase /Malá Ázia/ a zomrel 6. decembra okolo roku 345/351 pred našim letopočtom v Myre, dnes Demre /Turecko/. Biskupom sa stal okolo roku 300. Potom nastalo prenasledovanie kresťanov za Galeria Valéria Maximina. Okolo roku 310 sa dostal do zajatia a bol v žalári ťažko trýznený. Z jeho životopisov je známa epizóda, ako dal nepozorovane v noci trom chudobným dievčatám peniaze na veno, aby sa mohli čestne vydať. Odtiaľ pochádza známy zvyk, dávať v noci pred sviatkom sv. Mikuláša deťom darčeky.

Svätá Lucia – mučenica – sa narodila okolo roku 286 v Syrakúzach na Sicílii a zomrela v roku 304. Pôvodne sa chcela vydať za mládenca z toho istého mesta. Keď jej matka ochorela, vykonala púť k hrobu sv. Agáty do Katánie, aby vyprosila svojej matke uzdravenie. Údajne sa jej zjavila sv. Agáta a predpovedala jej mučeníctvo. Po návrate domov oznámila snúbencovi, že sa nemieni vydávať a rozdala svoj majetok chudobným. Obžaloval ju, že je kresťanka. Luciu predviedli pred súd, ale ona sa svojej viery nezriekla. Po mučení ju zabili prebodnutím hrdla. Údajne sa to stalo v prenasledovaní za cisára Diokleciána 13. 12. 304.

Adam a Eva – naši prarodičia – spomíname na nich na Štedrý deň. Nie je to však spomienka liturgická, ani si ich neuctievame ako svätých pri vyhnaní z raja. V liturgii sa používa porovnanie medzi prvým Adamom a druhým, ktorým je Kristus, ktorý nám dáva Boží život. Takisto sa používa porovnanie medzi Evou a Pannou Máriou. Títo prví ľudia sa najprv tešili blaženosti v raji, ktorý museli opustiť po spáchaní prvého – dedičného hriechu. Preto sú často zobrazovaní v momente vyhnania z raja.

V tomto predvianočnom čase siahnime po novinách, časopisoch, či knižkách, vysvetľujúcich pojmy, postavy, zvyky, obyčaje a tradície spojené s predvianočným časom, tzv. adventom, a vianočnou dobou, uzatvárajúcou sa dňom sv. Troch kráľov. Pozrime sa na svet svojimi očami a orientujme sa v základných ľudských hodnotách. Spoznajme vlastné korene, s ktorými súvisia tradičné sviatky a s nimi spojené zvyky a obyčaje. Uvedomme si, že nevyhranenosť v otázkach čo je dobré a čo zlé, čo správne a čo neprípustné sprevádza každú spoločnosť okolo veľkých historických zmien.

Veď pôvodný zmysel a význam Vianoc sa v posledných rokoch stále viac stotožňuje s konzumnou spoločnosťou a zhonom za materiálnymi pôžitkami. Ľudia prežívajú stresujúce bitky o najväčší stromček, predbiehajú sa v počte napečených druhov perníkov a zákuskov i v množstve luxusných darčekov. Vedz, že Vianoce sú o niečom inom, nie o konzume, pretože – ako vraví Sv. písmo – „nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú“ /Mar. 13, 31/.

Jana Slobodníková

František Mráz

Besednica

HODNOTA ČLOVEKA…

Zamyslel som sa nad tým, čo určuje hodnotu človeka. Tuším je to sila jeho presvedčenia. Tá sila vyviera z prameňa túžob, snov a predstáv o bytí, o vlastnom živote a vôbec, o zmysle existencie života. To je motor, čo človeka ženie vpred, tesne za potrebami ukojiť hlad tela. Problém spočíva v tom, že funguje niečo ako teória a prax. To, čo sa v teórii javí ako funkčné, v praxi zlyháva. Preto ten tisícročný virvar ľudstva začleniť sa do svojich predstáv o šťastí a snov. A je logické, že sa to nedarí, lebo každý jedinec, každý je výnimočný, má svoju hierarchiu hodnôt. A tam patrí i napĺňanie životných potrieb. Častokrát ide o zúfalé pokusy, ešte častejšie za asistencie hrubej sily. Problém vidím v tom, že ľudstvo sa nepoučí, nikdy si z minulosti nezoberie pozitívne skúsenosti. A pácha vlastné hriechy a čuduje sa…Kam ten svet speje? Každá doba je turbulentná, v každej sú zúfalé pokusy zmeniť turbulenciu na tichý prístav s pokojnou hladinou. To nejde, lebo sú sily, ktoré to nedovolia. Ľudská chamtivosť totiž neuznáva náš rozmer v čase! Paradoxne tí najbohatší si myslia, že sú nedotknuteľní, že na nich osud nemá, že budú žiť večne. Základný omyl ľudstva, v ktorom si žije ako v bahne, z ktorého nikdy nevylezie. V tom marazme je mu dobre, tam na neho nedočiahnu…Preto vznikli peniaze! Preto! Aby sa nehromadili majetky, tovar v rukách jedincov, aby sa každému šlo…Bože, a aký to bol omyl! Chaos trvajúci bezmála päť tisíc rokov…Žijeme v omyle, že iba blaho tela je blahom. Iba si urobím čiarku pri vyslovení tézy, že…“Peniaze kazia charakter…“ Kazia nie tým, že sú, ale že ich je stále málo. A ak ich je naozaj veľa, už chýba iba moc! A tu sme pri prameni hodnoty človeka. Moc nie je na rozdiel od peňazí večná. Zlyháva vo svojej prostoduchosti, že je nenapadnuteľná. A tak sa pýtam, kam človeče smeruješ? V honbe za peniazmi, za mocou…či iba za vetríkom šťastia?! Čo určuje tvoju hodnotu…? Stačí sa zamyslieť, doba je opäť turbulentná. Dávame moc do správnych rúk, dôverujeme tým rukám ako budú spravovať našu budúcnosť? Či ju ako vždy zneužijú vo svoj prospech…? Veď hovorím, nerobme si ilúzie, ľudstvo je nepoučiteľné…Tak nám treba!

Vlado JAVORSKÝ

Ľubo Radena

Zbohom zostávajte

Zbohom ostávajte, Miklošove  prachy
(Spieva sa na nôtu oravskej svadobnej piesne
Zbohom ostávajte, mamičkine prachy)

Zbohom ostávajte, Miklošove prachy,
život lacnejší bol, teraz je už drahý!
Kedysi sme mali plné pugiláre,
tetraz je v nich onô…Kde sú časy staré?
Mikloš vyškiera sa: „Nebedákaj, sero,
žalmy zaspievaš si, až k nám príde euro!
Preštuduj si bulu démonokracie,
ktorá expres prišla priamo od mafie!
V úvode hneď čítaš užitočnú radu:
v prvom rade chceš stáť, netmoliť sa vzadu?
Pamätaj si, že ten v blahobyte žije,
kto s mocnými pertu na priateľstvo pije.
Zaživa sa pýši tučným pugilárom
a po smrti skvostným pohrebom a karom.
Kto s mocnými nejde laškovať do šenku,
celkom švorc je a má prázdnu peňaženku.
Zaživa sa postí, nemá ani na chlieb.
Aký život biedny – taký smutný pohreb.
Kat ho s paholkami hodí do Dunaja.
Keby do prostriedku, ale iba skraja!
Zbohom ostávajte, Miklošove prachy!
Kam sa podejete? „Nemaj hlúpe strachy,
rozchvácu ich chytro dáke lačné straky.
Rozchvácu? Nie, dávno už ich rozchvátali.
Plné pugiláre nimi futrovali!“
„Bodaj sa im futro skoro odpáralo,
aby aj nám biednym trochu nakvapkalo!“
Jozef Minárik

Vlado Javorský

Ívery

Vládu netrápi, čo budeme jesť zajtra, ale to, kde sme na to zobrali včera.
Na Slovensku sme od nepamäti konzumnou spoločnosťou. Čo sa týka konzumácie alkoholu.
Kauzy, ktoré nie sú medializované, nestoja za nič.
Pri dnešných cenách aj fľaša pitnej vody, alebo mlieka môže byť úplatkom.
Manželka sa nás snaží vykŕmiť, aby sme sa nepáčili iným ženám, až pokým sa neznepáčime aj jej.
Drahoslav Mika

Fero Bojničan

-Dežo, prečo ťa zatvorili?
-Z náboženských dôvodov.
-A to už ako?
-Kradol som v kostole.

-Pán premiér, ste schopný vládnuť po ďalšie celé štyri roky?
-Ja som schopný všetkého!

Rudo Schuster

Naša odpovedňa

Pýtate sa-odpovieme!

Ako vnímate človeka, ktorý pije „na sekeru?“
-Ako indivíduum, ktoré chodí vždy po záverečnej zrúbané.
Čítate radi nekrológy?
-Áno. Pretože vtedy má človek dobrý pocit ľútosti pri pomyslení, že zomierajú iba dobrí ľudia.
Podľa vás, budeme po vstupe do EÚ všetci milionármi?
-Áno. Jedni reálni a druhí s miliónmi problémov, ako sa dostať k peniazom.
Je správne ak manžel chodí domov z krčmy s opicou?
-Nie. Manželka by mala vždy zostať doma.
Myslíte si, že sa postavením automobilky u nás postavia na nohy aj Slováci?
-Na nohy nie, skôr na kolesá.
Je podľa vás stavba mostov prioritou?
-Je. Ibaže treba upozorniť na to, že sa tým sa nerieši celkom uspokojivo bytová problematika bezdomovcov.
Ako by ste charakterizovali mobil?
-Ako prostriedok, ktorý umožňuje každému jeho majiteľovi hovoriť z cesty.
Prečo Slováci až tak neprahnú po humore?
-Pretože si z nich politici robia žarty.
Môže mať dnes každý človek na ružiach ustlané?
-Tomu sa radšej vyhnite. Nevidíte, koľkí už dnes prespávajú v parkoch?!
Čo by sa stalo, ak by všetci ľudia boli čestní a dobrí?
-Viete si predstaviť vyľudnenú celú našu planétu?!
Je to pravda, že na školách sa študentom čoraz menej hovorí o sexe?
-Nie. Hovorí sa o ňom až príliš, ibaže nie na katedrách, ale na sociánych zaraiadeniach počas prestávok.
Pýtajte sa, odpovieme!
Vedúci rubriky Drahoslav Mika

Viktor Kubal

Niekdajšie Andersenove rozprávky nahrádzajú dnes mnohé printové a elektronické reklamy, ako napríklad: Milión za nič! Dovolenka zadarmo! Dôchodok bez starostí, atď… Ak by žil Andersen, iste by sa prinajmenšom čudoval…
Milan Mojžita

Nádej je to, čo zostáva nám, čo sme neprivatizovali.
My nie sme ako oni! Sme ešte horší…
Zdá sa, že v kriminalite sa darí najviac policajtom.
Žiaľ, urobiť dieru do sveta sa dá aj bombami.
Mám zopár mediálnych partnerov…ktorí ma ohovárajú.
Najviac sa u nás ochladilo v medziľudských vzťahoch.
Milan Margicin

(internet)

Žijeme v zaujímavom čase. Prestali sme sa medzi sebou zhovárať a začali komunikovať.
Prijatie Slovenska do NATO mnohým pripadalo ako box. Bolo treba čakať na ďalšie kolo.
Zdá sa, že od suverénneho štátu máme oveľa ďalej ako do vyspelej Európy.
Jaroslav Pohl

Mikuláš Mikulášovi!

Mikuášovi k výročiu Gorily:
Spieval Miki kiki-ríky,
keď sa vrátil z Ameriky.
Vtedy ho tam veľký Bill
sväto-svete pochválil.
Že to naša Slovensko
je už pekné smetisko.
Miki na to odpovedal,
je to je omyl, nie smetisko,
ale Branisko.
Jozef Minárik

Miro Ďurža

-Ešte nie je ani Silvestra a zasa si prišiel opitý domov?-vyčíta manželka manželovi.
-Prosím ťa, čo si to zasa vymýšľaš, nevidíš, že ma kamaráti priniesli…

-Vieš čo, Jano, neviem prestať s fajčením. Poraď mi…
-Skús to s cukríkmi.
-Už som to skúšal, lenže cukríky mi akosi nedajú zapáliť.

-Jano, vieš aké tri publikácie sú najtenšie na svete?
-Nie.
-Nuž Somálska kuchárska kniha, Rómsky zákonník práce a telefónny zoznam Černobyľu.

-Vy ste ten pán, čo sa mu v našom hoteli stratil dáždnik?
-Áno. A čo našiel sa?
-Nie, ale dovoľujem si oznámiť vám, že prestalo pršať.

-Fajčíte?-pýta sa lekár pacienta.
-Nie pán doktor, ale pohárik koňaku by som neodmietol.

Gazda prichytil mladého cigáňa na strome trhať jablká a kričí na neho:
-No počkaj, ty lotor, však ja ti dám! Kde máš otca?
-O konár vyššie,- odpovedá chlapčisko.

Príde malý Janko zo školy a chváli sa mamke:
-Učili sme sa o zvieratkách a nie celkom dobre som to pochopil…
Nuž teda, matka mu to vraví na príklade:
-Predstav si, že ty si akože teliatko, ja som kravička, sused je býk a náš ocinko vôl.

Dežo ukradol uhlie. Po prichytení na súde ospravedlňoval svoj čin tak, že uhlie chcel pre sliepky.
-Dobre, Dežko, ibaže sliepky nežerú uhlie,-napomína ho sudca.
-Dobre, ak by nežrali, tak by som ním zakúril.

Vlado Pavlík

Stalo sa

Ministerstvo vnútra nariadilo cestnú kontrolu policajtov. Výsledky boli nad očakávanie dobré. Zo sto kontrolovaných policajtov iba osemdesiati požili pred jazdou alkoholické nápoje.

Mikuláš Forster

Opozičná protéza

Koalícia plače vzdychá,
tu ju bolí, tam ju pichá,
problémov má viac než dosť,
diagnóza: nefunkčnosť!
Poručeno Pánu Bohu,
obetuje jednu nohu,
odchodom čo stále straší,
jazyk spáliť na guláši.
Milostivý osude,
krívať aj tak nebude,
sľúbili, že privezú
opozičnú protézu.
Ján Heinrich

Ľubo Kotrha

A vraj imidž je nanič…

Čudáci to majú ťažké. Mnohí, najmä obyčajní ľudia ich nechápu, pretože sú niekde mimo. A keby len to. Niektorí sa na nich uškŕňajú ba sú i takí čo nimi pohŕdajú. A tak im, postihnutým mnohokrát nič iné nezostáva, iba sa pretvarovať, maskovať, hrať sa na bláznov, šašov a klaunov.
Nuž a takýto údel postihol aj môjho známeho. Občas zabával dospelých i detské publikum, keď si primaľoval prihlúpy ksicht šminkami, obliekol si krojované šaty, obul vyšmajdané topánky a na hlavu si nasadil tralaláčik. To bola jeho obľúbená vizáž. Napodiv, aj inteligentní a duchaplní ľudia si počas jeho vyčínania žiadali počuť taľafatky namiesto vážnych a umných slov. Možno aj preto, aby nemuseli namáhať svoj mozoček, pretože ako vieme myslenie bolí. Aj preto robil zo seba hlupáka, nešiku a neokrôchanca. Všetci sa rehúňali dopopuku, až sa za bruchá chytali…
Avšak, zakrátko sa tento môj známy stal takmer géniom. Zrazu sa ocitol pred konkurznou komisiou ako kandidát na vyššiu spoločenskú funkciu. Napodiv zvládol aj tie najzložitejšie a najrafinovanejšie otázky. Testy urobil za maximum bodov. Komisia bola nadšená, takmer vo vytržení. Vraj, práve takého, ako on potrebovali.
Hneď na druhý deň ho menovali do zodpovednej funkcie. Dali mu kanceláriu, pridelili asistentku, limuzínu so šoférom a vymerali plat ako z rozprávky.
Niečo mu však už od začiatku nesedelo. Pretože mnohí, ktorí sa pohybovali v jeho blízkosti sa mu priam do tváre uškŕňali, až to napokon pochopil. Bol to jeho doterajší imidž. Lenže, ak raz človek pričuchne k takejto funkcii…Najhoršie že to tým najvyššie sediacim hore doposiaľ vôbec neprekáža…

Ján Žilinský

Andrej Mišanek

Vypočuli sme si

Toľko prikyvovali Sulíkoví sympatizanti jeho prejavu, pokým nezistili, že ide o zábavný televízny program.
Jeremiáš Vnuk

Pýta sa malý Janko: -Oco, mohol by si mi vysvetliť čo je to kontrast?
-Syn môj, uvediem príklad. Ak náhodou sleduješ v televízii v rovnaký deň našu futbalovú ligu a futbalové majstrovstvá sveta, to je kontrast.

Fero Mráz

Politology Milana Kendu

ZOZNAM UŽ MÁ OSLIE UŠI
Zanechal by som ľudstvu nejaký odkaz, ale nemôžem nájsť jeho telefónne číslo.

NAOZAJ VYLIEČENÝ BLÁZON
Dôkladne vyliečený blázon odmieta vrátiť sa do normálneho života.

NEVERÍM
Neverím, že z prázdnych makovíc možno vyrábať ópium.

ČO ROBIA JASNOVIDCI
Jasnovidci prísne zatajujú svoje návštevy u očných lekárov.

TAJOMSTVO ELEGANTNEJ KARIÉRY
Ak žena robí závratnú kariéru, zrejme má niekoho za sebou. Alebo na sebe.

KDE VŠADE JE NEKONEČNO
Nekonečno nie je iba vo vesmíre. Je to aj obdobie medzi výplatami.

KAM KONVERZIA NESIAHA
Ženské slzy – najrozšírenejšia zbraň hromadného ničenia.

Andrej Mišanek

Perly ducha

Maximálna diplomacia? Keď vrabec podpíše zmluvu o neútočení s orlom.
Červ zvyčajne prežije pád jablka.
Veľrybárskej lodi stačí uloviť sardinku. Všetko ostatné závisí od kapitánovho hlásenia.
Na vedľajších koľajách zvyčajne nedochádza k zrážkam.
Ohováranie je vášeň, ktorá nám vydrží po celý život.
V spotrebe rumu a vo vzájomnom potápaní patríme medzi námorné veľmoci.
Totalita bola okupáciou tankami, demokracia je okupáciou bankami.
Výhody Semtexu možno zrátať na odtrhnutých prstoch jednej ruky.
Milan Kenda

-Rata! Svokra sa mi obesila! Ešte tam visí… -A prečo ste ju neodvesili? -Pretože, keď som ju našiel, ešte žila.

-Anča, kde si si natrhla gaťky?
-V tanku.
-To chceš povedať, že si súložila v tanku?
-Nie, vojak čo ma šukal, mal tank na výložkách.

-Vieš čo je absolútna sila?
-Nie.
-Keď žena vyfajčí vybrátor až tečú baterky.

Je večer, dvaja sa milujú v posteli. Ona mu tíško vraví:
-A teraz pozor, príde orgazmus!
-On vyskočí celý nervózny z postele a vraví:
-Dočerta, teraz keď sme v najlepšom, ty si pozveš nejakého Araba!

Ujko z dediny si dal v meste kávu. Keď prišiel domov zvestoval manželke:
-Predstav si, dal som si v kaviarni kávu a platil som 40 eur.
-To musel byť nejaký Turek,-vraví manželka.
-Kdeže Turek, Slovák to bol…

Hosť prišiel večer do reštaurácie, kde mu dali veľmi malú porciu mäsa. Nahnevaný ho vzal medzi prsty a začal plácať ako malé decko po zadočku druhou rukou a pritom vraví:
-Ej, ty si taký maličký, že o takomto čase by si mal už dávno spinkať…

-Prečo je tu toľko ľudí? Stalo sa niečo?
-Nie,.. Ale každý sa chce o tom presvedčiť na vlastné oči…

-Fero, čo si myslíš, je milovanie sa rozkoš, alebo boj?
-Rozkoš. Pretože ak by to bol boj, Američania by o tom určite natočili celovečerný film.

Ľubo Kotrha

Tender po Slovensky

Ivan Mikloš a spol. (rozumej-vtedajšia koaličná rada a vláda) predali časť SPP. Naozaj transparentne ako sľubovali, keď tender rovnal sa – jediný záujemca, kupujúci. Takémuto výberovému konaniu by nerozumeli ani Nevedko so Vševedkom. Prirovnať to možno k istej situácii v reštaurácii, keď vrchný predostrel hosťovi slovné menu otázkou: – Prosíte si roštenku, bravčové, guláš, rezeň, cigánsku, alebo párky? Ale ako tuším, určite si dáte párky… Ako ste to takto na prvý raz uhádli? – pýta sa prekvapený hosť. Čašník mu na to: – Pretože v skutočnosti máme iba párky!…

Daniel Klačko

Politický zemepis

Bugárová „út“ či „cesta“ do Poltára a Pešti

Keď som išiel do Poltára,
naďabil som na Bugára.
V rukách veľký kaktus držal,
dáke zaklínadlo mrmlal,
kaktusu sa prihováral,
vášnivo mu kurizoval,
ostne z neho odlamoval.
Známu hru si preveruje:
Miluje, či nemiluje.
„Kaktusík môj, odpusť, prosím,
že ti takú bolesť robím,
že som ťa tak dokatoval,
tvoju krásu nešanoval.
Na jednu vec bývam vždicky
citlivý a alergický.
Je to moja rodná strana
od Boha mi navždy daná.
Prezraď, poraď, no dôverne,
z koaličky odísť či nie?“
Keď odlámal všetky ostne,
posledný mu riekol: „To nie!“
Bugár sa tak zaradoval,
holý kaktus vybozkával.
Účel prostriedky vždy svätí,
vedia v pekle všetci čerti,
lež aj v nebi každý svätý.
Osteň posledný odhodil?
Nie, do bugilára vložil.
Zída sa vraj v parlamente,
bude bodať vehementne,
a tam budú v ohni sedieť.
Už im žiadnej pomoci niet.
xxx
Už sa blížia nové voľby.
Každý osol a vôl bol by,
čo podporí pánske hobby:
Táranie a sľubovanie,
vlastných brušísk vypásanie.
Možno je v tom zámer boží,
že sa chudoba tak množí.
Boh má viac miest po pravici,
no už menej po ľavici,
kde sa vypredali všetky
veľmi drahé permanentky.
Za tú cenu (tak sa patrí)
vozia pánov na fiakri
diabli v livreji do pekla.
Bedač sa tých výhod zriekla.
Za hriechy a za prehrešky
musí ísť do pekla pešky.
Jézef Minárik, alias Miki Tarajko

Marián Kamenský

Policajný bordel

Šepká sa to a dosť dávno,
vraj je to tam samé bahno,
že je niečo choré,
v policajnom zbore.
Chudák chodec, ten má smolu,
tri promile alkoholu,
pre poliša žiadna zrada,
kľudne za volant si sadá,
ľudia pri búračkách hynú,
on však ujde z miesta činu.
Ďalej, a to nie sú klepy,
zdá sa, že chlapci sú slepí:
Nevidia, keď autá kradnú,
na chodníku štetku žiadnu,
perník, herák, ani trávu,
do piesku si pchajú hlavu.
Vysvetlenie sa tu núka,
s podsvetím sú jedna ruka.
PS: Na záver.
Vraj predpis nový:
Fúkať! Môžu, občanovi.
Ján Heinrich

Ľubo Radena

-Juro, myslíš si, že na mesiaci žijú ľudia?
-Určite, veď sa tam každý večer svieti.

-Ták, vidíš ti naničhodník,- vraví matka synátorovi.-Babička ti dala koláč a ty si jej kameňom rozbil okno.
-Mami, to nebol kameň, to bol ten koláč.

Píše vnuk babičke z vojny:
-Babi, píšem ti pomaly, pretože viem, že nevieš rýchlo čítať…

Sex zo zadu
-Pane, čo robíte?
-Zámočníka v Priemstave.

-Č je sex?
-Drina, ale niekto to robiť musí.

Dilema:
-Môže ženu oplodniť muž zozadu a v behu?
-Nie. Pretože žena si vždy vysúka sukňu vyššie a tak uteká rýchlejšie, ako muž so spustenými nohavicami siahajúcimi pod kolená.

-Ako dosiahnuť, aby manželka revala ešte hodinu po orgazme?
-Utrite si ho do záclony.

Diskutujú traja muži:
-Moja žena pri orgazme reve tak, že to všetci susedia počujú.
-Moja zasa tak, že rinčia sklá na oknách.
-A moja-vraví tretí-tá reve až tak, že to počujem spolu s kamarátmi v krčme.

Vlado Pavlík

Úlety

Balík ekonomických opatrení sa netýka tých, čo sa nabalili.
Priateľ je človek, ktorý nás pozná aj mimo dní sociálnej podpory.
Učiť sa treba všetkému. Aj žobraniu.
Človek hľadá človeka, Aby ho mohol ošmeknúť.
Klebeta: Pes na dedine sa má vraj lepšie, ako dôchodca v meste.
Niektorí politici majú za ušami. Slúchadlá.
Obyčajne prihára tým, čo práve miešajú. Aj v politike.
Požiadavky menšín rastú rýchlejšie ako huby po daždi.
Mnohých už teraz majú brucha bolenie z predvolebného guláša.
Medziľudské vzťahy sú fuč. Už komunikujeme iba cez odkazovač, mail a „esemesku“.
Milan Kupecký

Zapísané za ušami

Komu nie je zhora dané, musí si ukradnúť!
Aj na patológii sa dá zašívať. Lenže to nie je ono!
Juraj Orgonáš

Ústrižky Jána Szaba

Viete, čo je falošný rezeň? Keď vám v nedeľu pred bránou špacíruje susedové zablatené prasa.
Nastavil som pascu na myš. Žalujú ma príbuzní bezdomovca.

Ľubo Juhás

Trávnice

Hrabala,hrabala
v tvrdej branži popu
nahrabala kopu!
Len tak ,medzi nami
nehrabe hrabľami…
***
Pokiaľ bola dievka malá
kosáčikom húskam žala
už je žiačka, vravel ktosi
spolužiakom trávu nosí…
***
Slniečko horúce
nepáľ že ma nepáľ!
Nový frajer tu je
ten ma opaľuje!
***
Sadaj, slnko, sadaj
za tie kopce špiny
jedného čert už vzal
zajtra príde iný.
Sadaj, slnko, sadaj
za haldy odpadu
dám si pivo s rumom
zlepší mi náladu !
Ján Heinrich

Fero Bojničan

Aj v najsparnejšom lete môže prísť na psa mráz.
Zákony sú ako ploty. V každom sa časom objavia diery.
Somár vydrží aj to, čoho je aj na koňa veľa.
Ľudo Majer

Malý génius

Nevie ešte sedieť na nočníku. Ale to nič, času dosť. Nevie ešte chodiť bez rodičovskej pomoci. Ale to nič, času dosť.
Viac ako mama a oco ho zaujíma počítač. Keď sa dostane k nemu na dohľad, vytrvalo sa k nemu plazí po zemi. To je dobré znamenie. Len aby to dieťa v prístupe k počítaču nepoľavilo. Bárs ho aj rozbije, len nech ho neignoruje!
Ale to pre život najdôležitejšie už vie: Riadiť motorové vozidlo!
Milan Kenda

-Mami, je to pravda, že pánbožko nám dáva denne chlieb?
-Áno, syn môj.
-A bocian nosí deti?
-Áno, syn môj.
-Mami a potom načo máme otecka?

Pána Cukríka sa pýta po operácii zamestnávateľ:
-Ako sa máte pán Cukrík?
-Teraz už lepšie. Lekári mi vzali polovicu žalúdka a tak pomaly mi už vystačí aj mesačný plat, ktorý mi dávate.

Pavol Švancár

Pýta sa priateľka mladej nevesty na druhý deň po svadobnej noci:
-Tak, ako bolo Anička?
-O.K.
A čo mladoženáč?
-K.O!

Manžel sa nečakane vrátil domov zo služobnej cesty a začal hlava-nehlava mlátiť manželkinho milenca. Ona ho pritom povzbudzuje:
-A teraz mu vraz jednu z jednej i druhej strany a poriadne ho nakopni. A nezabudni ho nabrať aj na parohy!

-Deti, dnes večer nebudeme jesť kvôli držaniu diéty!
-Ale, mami, povedz pravdu, že otec opäť prepil celú výplatu.

-Fero, odkedy nemáš zuby?
-Od mítingu odborárov pred úradom vlády, keď som zakričal na plné hrdlo pravdu.

Rodina sleduje večer spoločne televízor. Vtom sa mladistvý Janko pýta otca:
-Oco, a prečo je ten film mládeži neprístupný?
-Otec mu na to:
-Zavri si hubu, pozeraj a uvidíš!

Pavol Švancár
Naša polícia

Ak by som ešte raz na svet prišiel,
tak chcem byť opäť policajtom.
Aj s platom by som vyšiel
a smelo jazdil autom.
Krajšie ako plavba loďou po Níle,
je jazdiť doma pri dvoch-troch promile.
Edo Petru

Aforými

V politike samé esá, kurz eura nám však klesá.
Nenápadne, nebadane, zvyšuje nám vláda dane.
Poslanecký plat, ruinuje štát.
Skončila sa totalita, začal sa boj o korytá.
Pustili ho vtedy k slovu, keď sa dostal ku válovu.
Drahoslav  Mika

Zapísané za ušami

Iba blázon si môže myslieť, že sa žení z rozumu.
Demokracia je pre bláznov, ostatní chcú žiť.
Keď už vstúpime do Európy, vláda by mohla zostať doma.
Máme nízku životnú úroveň. Na vyššiu by niektorí politici nedočiahli.
Jozef Kuchárik

Ľubo Radena

Pozdrav

Pozdravujem vás, chlapci z nížin, a nič viac,
nás kedysi zvádzal svet nám hovoriac:
Píšte, kumštári, i vy ostatná dobrota,
aby nás nestretla rečová žobrota.
Píš pene po našom, píš sem, píš ta,
bo ináč bude písať po svojom Pišta!
Ľubomír Kianička

Bavia sa dvaja podnikatelia:
-Ja sa bojím o svoje peniaze a tak si ich dávam na noc pod hlavu, namiesto podušky.
-To by som ja nezaspal. Ja nemám rád vysoko pod hlavou.

-Ľudia dnes žijú o dvadsať rokov dlhšie, ako pred sto rokmi.
-Samozrejme. Veď ako ináč by dokázali posplácať všetky dlžoby?!

-Zdá sa mi, že dnes vôbec nemáš chuť do roboty.
-Mám. Ale človek sa musí vedieť ovládať.
Milan Margicin

Požiare a povodne sužujú každý rok aj Slovensko. Lenže, kam sa hrabú na vládu a parlament?!
František Gubáš

Peter Gossányi

-Anča, ako sa ti vodí v manželstve?
-Výborne! Mám ho veľmi harmonické. Neuveríš, ale ak si chcem niekedy poplakať, musím začať krájať cibuľu.

Prídu Marx s Engelsom k Leninovi a zazvonia. Privíta ich Leninova matka slovami:
-Voloďa dnes nemôže ísť na diskotéku s vami do Zimného paláca, lebo sa musí učiť. A napokon by to opäť dopadlo tak ako minule. Opili by ste sa a strieľali z Auróry!…

-Pani, ako ste spokojná s tou pascou na myši, ktorú som vám nedávno predala?-pýta sa predavačka stálej zákazníčky:
-Je výborná! Napríklad aj včera, keď ju uzreli myši, tak popukali a zdochli od smiechu…

Prezident Spojených štátov Busch dostal od dotieravého novinára otázku:
-Pán prezident, s ktorými štátmi hraničia USA?
-S ktorými len chceme…

-Čo je najväčšou tragédiou ľudstva?
-Podľa mňa to, že namiesto Auróry sa potopil Titanic.

Ráno budí manželka manžela:
-Jano, vstávaj, lebo zasa prídeš neskoro do krčmy!

-Dežo, prečo ťa zatvorili?
-Z náboženských dôvodov.
-A to už ako?
-Kradol som v kostole.

Vasile Dumitrescu

Na plese, pri tanci: -Počúvajte, mladý muž, nepredstavujete tu vy stranu Oľano?
-Prečo?
-Pretože sa priveľmi rozťahujete.

Valasi sa pýtajú baču:
-Bača, prečo nemôžeme mať na salaši frajerky?
-Pretože by ste sa viac starali o ich kozy, ako o naše ovečky.

-Pán premiér, ste schopný vládnuť po celé štyri roky?
-Ja som schopný všetkého!

Arana sa pýta Dežka na smrteľnej posteli:
-Chceš do urny, alebo radšej do hrobu?
-Najradšej by som išiel do krčmy na pivo.

Nápis na rohu ulice:
-Tu je žobranie zakázané a trestá sa pokutou tisíc korún a päťdesiatimi údermi palicou! Kto páchateľa oznámi, dostane polovicu…

Múdrosti

Je to opäť o dôvere, inteligencii, vplyve a o peniazoch. Preto je dôležité, aby sa do Europarlamentu dostali spoľahliví „zástupci“, a nie zas tupci.
Inovované príslovie: Sranda musí byť, aj keby europeniaze neboli!
Aj na prevracanie kabátov treba mať bohatý a pestrý šatník.
Mať niekoho za sebou prospieva najviac lobistom a bežcom.
Zaujímavý paradox: Práve na preplnených a frekventovaných miestach možno iba zriedkakedy stretnúť človeka.
Andrej Špetko

Nikto múdry z neba nespadol. Ale žiaľ, na hlavu a z lešenia áno.
Vraj menšinová vláda? Čudujete sa. Veď menšiny sú u nás vládnu stále.
Mnohých občanov hnevá, ak členovia Občianskeho fóra robia fóry.
Naše zákony sú pevné ako skala. Podľa slov a vyjadrení v médiách, nikto nikdy zákony neporušil.
Príjemné je ak nás niekto sleduje alebo nasleduje. Horšie, ak prenasleduje.
Nedisciplinovaným občanom by sa mali odoberať nielen vodičské, ale aj voličské preukazy.
Ignác Prielomok

Niekdajšie Andersenové rozprávky nahrádzajú dnes mnohé printové a elektronické reklamy, ako napríklad: Milión za nič! Dovolenka zadarmo! Dôchodok bez starostí, atď… Ak by žil Andersen, iste by sa prinajmenšom čudoval.
Karel Markus

Nádej je to, čo zostáva nám, čo sme neprivatizovali.
My nie sme ako oni! Sme ešte horší…
Zdá sa, že v kriminalite sa darí najviac policajtom.
Žiaľ, urobiť dieru do sveta sa dá aj bombami.
Mám zopár mediálnych partnerov…ktorí ma ohovárajú.
Najviac sa u nás ochladilo v medziľudských vzťahoch.
Milan Kupecký

Bacsa Gergely

Neviem prečo my, Slováci nadávame na Maďarov? Veď nám pomáhajú vládnuť…
Jan Žilinský 

Že by údel?

Neuvádza sa v žiadnych análoch,
že by Slovač zomierala v kanáloch.
Dnes mrú starí, mladí do radu,
nie z choroby, ale – od hladu.
Marcel Mojžita

Názor ženáča

Nikdy bych si nevzal chlapa,
žiadna rúčka, ale dlapa.
Fajčí, hreší, často pije,
Stačí, keď ma žena bije.
Edo Petru

Fero Bojničan

Hovor pravdu! Lenže zároveň dávaj pozor, aby si sa neoklamal.
Ľubomír Víťazka

Erotizmy

Žiadna žena nenosí minisukne preto, aby jej bolo vidieť pás cudnosti.
Predajná láska stojí groš, tá morálna ešte väčší peniaz.
Ženy sa pred mužmi bránia spravidla útokom.
Niektoré manželky získavajú závislosť na alkohole tak, že pijú manželom krv.
Inzerát: Hľadám muža s dobrým srdcom. Zn. Pošli EKG!
Miroslav Janega

Ani špinavé peniaze nesmrdia

Dostal som tip, ako sa dostať k veľkému balíku peňazí. Môj informátor bol pán destingovaného výzoru, odetý v obleku šitom na mieru, snehobielej košeli so zlatými manžetovými gombíkmi, na nohách lakovky a fajčil hrubú cigaru. Upozornil ma, že celá vec má háčik. Jedná sa totiž o špinavé peniaze a cesta k nim, ktorú pozná iba on, nieje tiež čistá. Ako iste chápem, nebude sa sám špiniť a tak sa môžem rozhodnúť, či urobím tú špinavú robotu za neho. Ak áno, nebude to koniec. Musí ešte nájsť podobného nýmanda ako ja, ktorý tie peniaze vyperie a potom sa nejako rozdelíme. Keďže som bol úplne švorcový, dlho som neuvažoval. Vybral som sa po ceste, ktorú mi opísal. Hneď na jej začiatku som zapadol do spoločenského bahna. Brodil som sa v tej smradľavej kaši a čím ďalej som kráčal, tým hlbšie som zapadal. Čoskoro som v tom bol až po krk. Vidina peňazí ma však hnala dopredu. Neodradil ma ani odporný zápach politických mŕtvol, ktoré bohato lemovali moju cestu. Všetko navôkol bolo zhnité a podchvíľou po mne hádzali výkaly. Ale ja som v diaľke videl svoj cieľ. Obrovskú latrínu, vrchovato naplnenú fekáliami. Tam, na jej dne, sú ukryté peniaze. Bez váhania som sa ponoril. Bola tam. Starodávna truhlica. Napriek prísnemu zákazu som ju vypáčil. Oslnil ma lesk zlatých dukátov. Naklonil som sa a privoňal. Nesmrdia! Ani mi nenapadne s niekým sa deliť!
Ján Heinrich

Nemáte na chlieb? Vymýšľajte hry!

Som nezamestnaný, Tak totálne, že nemám čo robiť ani doma. Mojou obľúbenou zábavou sa stala hra- „či naozaj?“ Či naozaj vyťukajú hodiny za minútu šesťdesiat sekúnd, či naozaj má bod varu 100 °C, či naozaj majú naše mačky blchy, či naozaj elektrina „kope“, čí naozaj je , tiež nezamestnaná susedka svojmu manželovi verná… Až na posledné „či naozaj“ som vždy dospel ku kladnému výsledku. Najmä skúška zo susedkou nebola na zahodenie. Aspoň na chvíľu sme sa cítili byť zamestnanými… Okrem toho sa pozerám od rána do večera na všetky filmy v televízii. Tie mi dali námet na novú hru. Koľkokrát sa bude opakovať takmer v každom filme jediná otázka: „Si v poriadku?“ V istom americkom filme som túto otázku počul- šestnásťkrát! Nie je však výsadou iba amerických filmov. Videl som africký film, v ktorom spadol náčelníkovi kmeňa na hlavu kokosový orech. Celý tucet jeho manželiek k nemu pribehol a jedna cez druhú džavotali: „Si v poriadku?“ V grónskom filme, sediac v plavkách na ľadových kryhách, chytal svalnatý, statný mládenec na udicu – veľryby, keď sa jedna z tých morských oblúd prehltla aj s udicou. Jeho milá ktorá si obďaleč obdivovala svoju novú ozdôbku na pupku nezaváhala. Zhodila podprsenku, skočila do ľadových vôd a v dramatickom boji s veľrybou ju špecifikovala karatistickými údermi tak že veľryba vygrcla jej milého na breh, ako biblického Jonáša. Zatiaľ čo mladý Grónčan lapal po dychu, jeho milá Grónčanka sa ho medzi jednotlivými bozkami, ktoré trvali polovicu filmu pýtala: „Si v poriadku?“ Videl som aj film o Jane z Arcu. Vtedy som pochopil, že spomínaná otázka má historickú hodnotu! Už vtedy, v 14. Storočí, keď malá Janka spadla a udrela sa, opýtala sa jej mamička:
„Si v poriadku?“ Inšpirovaný týmto filmom, chystám sa napísať nový scenár o Jánošíkovi, ktorý sa bude končiť tým, že k Jurkovi visiacemu na háku pribehne Anička a opýta sa ho: „Si v poriadku?“ Po tristo rokoch od smrti Jánošíka, keď opäť visíme na háku cudzích záujmov a necháme sa hnať do Európy „na páánskééé“, chcem sa aj ja opýtať, „či naozaj sme v poriadku?“

Laco Bednár

Jiří Urban

-Jano, vieš aké tri publikácie sú najtenšie na svete?
-Nie.
-Nuž Somálska kuchárska kniha, Rómsky zákonník práce a telefónny zoznam Černobyľu.

-Vy ste ten pán, čo sa mu v našom hoteli stratil dáždnik?
-Áno. A čo našiel sa?
-Nie, ale dovoľujem si oznámiť vám, že prestalo pršať.

-Fajčíte?-pýta sa lekár pacienta.
-Nie pán doktor, ale pohárik koňaku by som neodmietol.

Gazda prichytil mladého Róma na strome trhať jablká a kričí na neho:
-No počkaj, ty lotor, však ja ti dám! Kde máš otca?
-O konár vyššie,- odpovedá chlapčisko.

Príde malý Janko zo školy a chváli sa mamke:
-Učili sme sa o zvieratkách a nie celkom dobre som to pochopil…
Nuž teda, matka mu to vraví na príklade:
-Predstav si, že ty si akože teliatko, ja som kravička, sused je býk a náš ocinko vôl.

Ujko z dediny si dal v meste kávu. Keď prišiel domov zvestoval manželke:
-Predstav si, dal som si v kaviarni kávu a bola slabá, ne bez chuti, navyše mi čašník účtoval viac.
-To musel byť nejaký turek,-vraví manželka.
-Kdeže Turek, Slovák to bol…

Hosť prišiel večer do reštaurácie, kde mu dali veľmi malú porciu mäsa. Nahnevaný ho vzal medzi prsty a začal plácať ako malé decko po zadočku druhou rukou a pritom vraví:
-Ej, ty si taký maličký, že o takomto čase by si mal už dávno spinkať…

Píše vnuk babičke z vojny:
-Babi, píšem ti pomaly, pretože viem, že nevieš rýchlo čítať…

-Mami, je to pravda, že pánbožko nám dáva denne chlieb?
-Áno, syn môj.
-A bocian nosí deti?
-Áno, syn môj.
-Mami a potom načo máme otecka?

-Deti, dnes večer Vianoce nebudeme jesť kvôli držaniu diéty!
-Ale, mami, povedz pravdu, že otec opäť prepil celú výplatu.

-Pani, ako ste spokojná s tou pascou na myši, ktorú som vám nedávno predala?-pýta sa predavačka stálej zákazníčky.
-Je výborná! Napríklad aj včera, keď ju uzreli myši, tak popukali a zdochli od smiechu…

Vlado Javorský

EPIGRAMY

POLOPRAVDA
Že vo víne pravda je,
nie je pravda celá,
je síce vo víne,
ale utopená.

PROBLÉM
Pre márnivú ženu
najčastejším problémom
bývajú vždy spory
so sporivým manželom.

OPATRNÝ
Vstúpil by si do svedomia,
ale chyba „lávky.“
Asi to nepôjde,
má nové topánky.

Ľudo Majer

Vlaďo Kubec

Politology Milana Kendu

ČAS ŽIVORENIA
Aj dnes sa dá vyžiť slušne z dôchodku. Dva, tri dni.

PREŤAŽENÁ SIEŤ
Ak by sa v parlamente zapol detektor lži, vybilo by to poistky v celom štáte.

DŽIHÁD
Peklo sa zvyčajne rozpúta v mene raja.

ZLE JE
Je zle, ak už aj posádke v tanku straší vo veži.

Úvahy

Najviac masla majú zvyčajne na hlave tí, čo toho veľa nenamútili.
Peň je najviac hrdý na svoje korene.
Tzv. slovenská cesta to sú dnes už iba ak rozostavané diaľnice.
Slovenská koruna je vraj v kurze. Prvej pomoci.
Na zbohatnutí z poctivej práce je ľudský život prikrátky.
Manželstvo je odpočítateľná časť dane z hlúposti.
Ján Heinrich

Andrej Mišanek

Jednohubky

Verejná mienka je prezervatív na vlastný názor.
Novinový papier veľa znesie. Na rozdiel od toaletného.
Euroskeptik je vytriezvený eurooptimista.
Proletariát je trieda, ktorá nostalgicky spomína na časy, keď mala aspoň okovy.
Písanie pamätí sklerotika začína a končí hľadaním pera.
Skúsenosť: Čím vyššie je postavená latka náročnosti, tým ľahšie sa dá podliezť.
Prízemné mrazíky sú vraj postrachom pätolízačov.
Ján Žilinský

(internet)

Prezentácia našich autorov v najnovšom, koncoročnom Literárnom týždenníku

 LiTERÁRIUM

* Peter Gossányi: Aforizmy
* Ján Grešák: Zádrapky: Nemocničná; Nemocničná; O očiste súdnictva; Pravdivosť príslovia
* Milan Kupecký: Priviate vetrom; Aforizmus (dvoj)týždňa
* Ľudo Majer: Spod čapice; Úvaha v absolútnom rýme
* Milan Hodál: Epigramy: Hlad; My o vlku a vlk za dverami
* Alexander Scholz: Dobrosrdečné úvahy
* Tomáš Turner: Postrehy: Rok čo rok; Uhol večnosti; Už je načase; Z policajného záznamu
* Milan Kenda: Kocúrkovské hospodárstvo
* Eva Jarabková Chabadová: Myšlienky: Bohatstvo ničí prírodu; Tridsať rokov slobody

Bláznivý Američan a polonahé dievčatá

Historka, ktorú uvádzame sa stala veľmi, veľmi dávno. Ešte predtým, keď sme o kapitalizme u nás mnohí iba snívali. A ako vidieť, ešte dlho aj snívať budeme…
Raz, naprieč našej bývalej federatívnej socialistickej republiky, cestoval istý americký milionár, ktorý sa zaprisahal, že sa neožení, pokým za manželku nedostane najkrajšie dievča na svete. Pre mnohých z vás to znie ako v rozprávke, ale príhoda je skutočná. Tá šanca sa Američanovi zakrátko naskytla, keď sa cestou vlakom pozrel von oknom a na jednej lúke pod Tatrami uvidel opaľovať sa polonahé krásne dievča. V momente zatiahol brzdu a vystúpil z vlaku. Najskôr však ale zaplatil pokutu, čo si však ako milionár mohol dovoliť. Kým vlak sa pohol svojou cestou,on zamieril hneď priamo k dievčaťu. Keďže sa mu veľmi páčilo,začal hneď zhurta s ponukou k sobášu. Lenže dievča neovládalo cudzí jazyk a o milionároch toho veľa nevedelo. Odporučilo nápadníkovi zájsť si spolu za rodičmi.Otec dievčaťa razom pochopil o čo ide, a samozrejme so sobášom svojej dcéry súhlasil. a tak, keďže hneď bola ruka v rukáve, milionár si o pár dní odviedol devu z oceán. Tu by sme mohli šťastne skončiť, ibaže chýba pointa.
Od tejto krátkej epizódy uplynulo niekoľko rokov. Zhodou okolností ten istý Američan sa znova vydal na služobnú cestu a tým istým vlakom i trasou. Na tom istom mieste, kde sa predtým zoznámil so svojou vyvolenou, skúsil otvoriť okno a nostalgicky sa pozrieť tým smerom, kde prvý rez uzrel svoju milovanú polovičku. Avšak pozor!…Vtom vstúpil do kupé konduktor, Zatiahol záclonu a zabránil Američanovi nazrieť von oknom. Američan pochopiteľne protestoval a žiadal vysvetlenie, pokým neprišiel prekladateľ. Ten všetkým priblížil o čo ide, prečo sa nemožno v tomto úseku cesty pozerať von, na lúku. -Dívať sa von oknom na tomto úseku zakázal minister železníc, -vysvetľuje konduktor prostredníctvom prekladateľa nepríjemnú situáciu. -A prečo je to tak? Pretože asi pred desiatimi rokmi cestoval tadiaľto akýsi bláznivý Američan a odvtedy, keď tadiaľto prechádza vlak, opaľujú sa na lúke všetky dievčatá z okolia, polonahé…
Jaroslav Pohl

Výhoda

Chudoba je v niečom dobrá,
páni a panie,
aspoň netrpíme
na prejedanie.
František Gubáš

Výzva
Vážení čitatelia, prispievatelia, využite náš priestor na konci každého príspevku a priložte svoj komentár. Stačí napísať text, meno a odoslať. Pomôžete tak skvalitniť našu prácu, respektíve HUMORIKON. Prijímame aj negatívne ohlasy. Ďakujeme!

Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499

Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo vyjde ako vždy v piatok…