(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)
Členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vladimír Pavlík, František Bojničan,
Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek
Namiesto príhovoru
To, čo nás spája je myšlienka
Slovensko zažíva veľmi silný vnútorný boj medzi aroganciou a právom, medzi ľahostajnosťou a snahou vôbec prežiť ako národ so svojou kultúrou a štátnou suverenitou.
Základom deštrukčných pohybov je korupcia na najvyšších miestach, pochádzajúca aj od finančného kapitálu a viacerých známych mimovládnych organizácií pôsobiacich u nás.
Zákerná lož je prezentovaná ako akási slušnosť a prekvitá snaha o ovládnutie štátu s najrôznejšími zákulisnými politickými kombináciami spolkov jedných proti druhým. Bude to znieť ako fráza, ale nikoho z udatných bojovníkov za nové Slovensko ľudia nezaujímajú. Ľudia sú pre nich len objekt na manipuláciu, čísla, volič je nula. Drzosť moci ide tak ďaleko, že si sama určuje, kto vyhrá a kto prehrá, nepotrebuje na to ani zákon, ani ústavu, ani fakty, ani pravdu. Ale demokracia predsa neznamená bezbrehý rozklad spoločnosti. Naopak, znamená jej usporiadanosť. Skutočnej demokracie sa boja. Práve demokracia im najviac vadí. Stačia im médiá a peniaze. Kúpiť sa predsa dá všetko. A to je to jasné, prítomné nebezpečenstvo, to je to zlo.Viem, že veľmi veľa ľudí na Slovensku spája naša spoločná predstava ako chceme dnes a v budúcnosti žiť. Dobre vykonávaná práca pre spoločnosť, ktorá ju ocení, zdravie ducha a tela a láskyplné partnerské a rodinné vzťahy sú základom prirodzeného ľudského šťastia. My nepotrebujeme násilím, podvodmi, či dokonca prevratmi alebo terorom prevziať moc. Ale tvrdo vyžadujeme opäť vrátiť poriadok a dôveru občanov vo vlastný štát. Nepotrebujeme na to nič nehovoriace heslá, ale jasný spoločný program. Štátna moc prichádza prostredníctvom princípov parlamentnej demokracie vo voľbách. Nemožno ju získať podvodom. Taká moc by bola mocou banditov a kriminálnikov. Naša sila bude závisieť od našej spoločnej vôle nedovoliť zmeniť našu vlasť na štát okupovaný cudzími vojskami provokujúcimi výbuch ničivej vojny. Len hlúpy sluha cudzích záujmov alebo naozaj zlý človek môže úmyselne chcieť genocídu vlastného národa. Nechceme rozbité a zdevastované mestá plné cudzích ilegálnych migrantov. Nedáme si pošliapavať našu národnú hrdosť, haniť našu bohatú kultúru, nedovolíme prekrúcať históriu a deformovať naše, vysoko civilizované morálne hodnoty. Nemusíme všetok ten strach a smútok najprv zažiť na vlastnej koži. Hranice sú otvorené, stačí sa pozrieť tam, kde vlády už zradili vlastných občanov, kde sa už vzdali práva uplatňovať štátu moc nad svojim územím. Čo sa to deje? Otvorme oči, ale neseďme v nemom úžase a paralyzovaní aroganciou chorých plánov. Nesmieme dovoliť vládu plnú veľkohubej primitívnej nenávisti k vlastnému národu. Tieto aktivity nie sú pritom vôbec náhodné. Je to zlosť nezadržateľne odchádzajúcej moci samozvaných svetovládcov. V našom štáte manipulujú voľby, nedodržiava ústava a zákony zo strany najvyšších politikov. Ale je to náš štát, naši občania, naše deti, naša kultúra. Prečo by sme si ju mali nechať ukradnúť? Musíme konať teraz hneď, že sa musíme spájať a pripraviť na záchranu našej vlasti.
JUDr. Štefan Harabin
Pár sov k včerajšiemu Novomestskému ostňu
Podujatie, ako oslava humoru a satiry predčila očakávanie
Včerajšie oslavy humoru a satiry Novomestský osteň, tak ako sme avizovali predčila všetky očakávania. Nielen tým, že milovníkom humoru a účastníkom jarmoku prialo počasie, ale záujem verejnosti bol predovšetkým v znamení očakávania slávnostného otvorenia nového stánku Galérie umenia v areáli, ktorý pozostáva z dvoch výstavných miestností. Tu sa v stanovený čas uskutočnilo otvorenie novej, stálej Galérie humoru, a zároveň sa konali aj dve významné podujatia, – samotné, v poradí už dvadsiate jubilejné vyhodnotenie Novomestského ostňa a uvedenie novej knihy do života domáceho autora Vladimíra Pavlíka s prozaickým názvom Kreslený humor. Už počas príchodu na nádvorí Galérie umenia vítali návštevníkov rezké melódie hudobnej skupiny, kde sa zároveň konalo aj úvodné slávnostné privítanie hostí, ktorých bolo na prekvapenie usporiadateľov približne vyše tristo (!), čo je v podobných prípadoch, keďže išlo o kultúrne podujatie tohoto druhu, ojedinelý zjav. Kuriozitou bolo, že návštevníci museli vchádzať do výstavnej siene, kde boli umiestnenie karikatúry, po etapách. Keďže usporiadatelia s takouto „inváziou“ návštevníkov nerátali a nezabezpečili mikrofón, a tak mnohí si nemohli vypočuť dosť dobre otvorenie súťaže, jej vyhodnotenie a ani príhovory organizátorov a hostí. Nebola to však tragédia, všetko potrebné sa mohli dočítať v letáčiku umiestnenom hneď povedľa Knihy návštev, kde bol zaznamenaný stručný prehľad histórie Novomestského ostňa a následne si mohli prezrieť aj výstavu všetkých obrázkov čo do súťaže prišli, vrátanie tých víťazných ako i mená ocenených autorov. Potom nasledoval spomínaný „krst“ knihy spojení s autogramiádou, ktorá bola veľmi intenzívna, keďže na každého zo záujemcov sa kniha s venovaním autora neušla. V rámci následného pohostenia sa rozprúdila medzi hosťami, – známymi osobnosťami i predstaviteľmi mesta, ako i humoristami, ktorím sa naskytla návštevou podujatia príležitosť sa stretnúť, neformálna debata, ktorá trvala do neskorších večerných hodín. Bližšie sa ešte k podujatiu vrátime podrobnejšie, nielen výsledkami ocenených prác, ale aj s foto zábermi, ktoré jednotliví redaktori a dokumentaristi v týchto chvíľach spracovávajú.
Milan Kupecký
Prevzaté z Nového Slova:
Ľubomír Kotrha
-Juro, myslíš si, že na mesiaci žijú ľudia?
-Určite, veď sa tam každý večer svieti.
-Ták, vidíš ti naničhodník,- vraví matka synátorovi.-Babička ti dala koláč a ty si jej kameňom rozbil okno.
-Mami, to nebol kameň, to bol ten koláč.
Píše vnuk babičke z vojny:
-Babi, píšem ti pomaly, pretože viem, že nevieš rýchlo čítať…
Z bohatej zbierky
Návrh prešiel v parlamente mlčiacou väčšinou.
Kto dnes nemá lakte, ten sa musí už len na kolená spoliehať.
Najvzácnejší bude čoskoro človek s ľudskou tvárou.
Najtrefnejšia satira máva anonymného autora.
Niektorým ide práca od oboch rúk
Najradšej sa hrávame na slepú babu so starou mamou, lebo tá má šedý zákal.
Šikovný si aj na kyslíkový dlh dohodne splátkový kalendár.
Kacírske myšlienky sú ohňovzdorné.
Ľahko byť chladnokrvným takému, ktorý už leží na márach.
Aj to sa stáva: Čím vyšší súd, tým nižší trest.
Chrapúňovi morálna facka neublíži.
Dnešné dvojičky:Jedno tetované, druhé sfetované.
Ministrov spoznáte podľa toho, že majú diplomatické kruhy pod očami.
Niektoré denníky sú napojené na informačné stoky.
Zabíjačkové obdobie je čas, kedy sa uvoľňujú miesta pri válovoch.
Čiernemu humoru sa najlepšie darí v bielych plášťoch.
Ján Heinrich
Babi, je to pravda, že pánbožko nám dáva denne chlieb?
-Áno, syn môj.
-A bocian nosí deti?
-Áno, syn môj.
-Mami a potom načo máme otecka?
Fero Bojničan
Banalitky
Ochranárska
Ochrancovia zvierat
vzbudzujú v nás údiv.
Bude raz aj spolok
na ochranu ľudí?
Mozgoví maséri
Nastala im zlatá éra
– každý mozog má maséra.
Firemná
Napadlo raz Irmu
založiť si firmu.
A tak je dnes Irma
dobre známa firma.
Hadia záhada
Čo má v hlave papaláš,
keď nás pozval na guláš?
Vyšetrovateľská
Nechýbal mu žiadny svedok
– vopred známy bol výsledok.
Zbojnícka
Kedysi viseli
zbojníci na buku.
Dnes už tam nevisia,
visia na fejsbuku.
Kontraproduktívny básnik
Nezbavil sa svojich dlhov.
Písal krátko, no pil dlho.
O zbrojárskych magnátoch
Nehrozia im krachy
– majú pušné prachy.
O volebnom fiasku
Zradili ho kumpáni
v predvolebnej kampani.
Zbožná otázka
Vari je to Božia vôľa,
že si ľudia zvolia vola?
Retrospektívna
Vtedy by ho obšťastnili,
keby všetko zoštátnili.
Globalizačná
Hlavy choré, plné múľu
ovládajú zemeguľu.
O nezmeniteľnom fakte
Politická sviňa
nebude už iná.
O reforme štátnej správy
Dosť často sa u nás stáva:
Úspora, či iný trik?
Zoštíhlená štátna správa
a tučnejší ministri.
Daňová
Aj najmenej nadaný
okradne štát na dani.
O nečakanej návšteve
V noci vliezla mu do stanu
emigrantka z Kurdistanu.
O víťazstve pravdy
Pravda vždycky zvíťazí
– vravia všetci víťazi.
Politici pred voľbami
Akí sú len milí oni,
keď ide o milióny!
Krčmový politik
Už po prvom pollitríku
robil veľkú politiku.
O svedomí
Nikdy ho hrýzť nebude
– veď je celkom bezzubé.
O válove
Nezabudol vôl,
že teľaťom bol.
Bližší mu je válov
ako striedmy stôl.
Ján Grešák
Andrej Mišanek
Pána Cukríka sa pýta po operácii zamestnávateľ:
-Ako sa máte pán Cukrík?
-Teraz už lepšie. Lekári mi vzali polovicu žalúdka a tak pomaly mi už vystačí aj mesačný plat, ktorý mi dávate.
Pýta sa priateľka mladej nevesty na druhý deň po svadobnej noci:
-Tak, ako bolo Anička?
-O.K.
A čo mladoženáč?
-K.O!
Fejtón
Majstrovské dielo
(Spomienka na totalitu)
Z kuchynskej povaly nám spadol poriadny kus omietky. Dvakrát dva metre. Zahlásili sme to na stavebnom bytovom družstve a dožadovali sa opravy.
„Prídeme sa na to pozrieť!“ utešili nás a poznačili si nás do špeciálneho zošita. Zakrátko, po niekoľkých mesiacoch, prišiel sa na vec pozrieť majster. Znalecky prezrel postihnuté miesto a vyhlásil:
„Padajú aj väčšie kusy!“
Na otázku, kedy príde s nástrojmi, zatváril sa tajomne a odišiel. Viac sme ho nevideli. Po mesiaci však prišiel druhý majster. Spýtal sa rovno na naše zdravie. Keď sa dozvedel, že nám slúži primerane nášmu veku, podotkol, že to je to hlavné. Dodal, že spadnutá omietka je proti jeho zdvihnutému krvnému tlaku učinené prkotina. Aj so spadnutou omietkou dá sa slušne žiť! Viac sme ho nevideli.
Po troch týždňoch prišiel tretí majster. Vyzeral veľmi dotknutý už vo dverách. Priehlbeň v povale vôbec nechcel vidieť. Sľúbil, že príde až budeme mať v dome výťah. Zároveň nás poučil, že v trojposchodovom dome sa toho nikdy nedočkáme.
Po dvoch týždňoch prišiel štvrtý majster. Veľa sme si sľubovali od toho, že intervaly medzi návštevami majstrov sa utešene skracujú. Celá vec zrejme dozrieva! Majster si pozorne prezrel defekt v omietke. Museli sme mu ho však ukázať pomocou ukazováka vztýčeného k nebesiam. Napokon vyhlásil:
„Diera je veľmi malá. Sem sa mi neoplatí ťahať kozu.“
Nevedeli sme, že k oprave omietky treba ťahať do bytu živú kozu. Mlčali sme však, lebo človek sa nerád ukazuje ako neinformovaný tupec. Majster využil naše mlčanie, odpútal sa od nás a viac sme ho nevideli.
Piaty majster prišiel už po týždni. Vec už zrejme načisto dozrela. Samostatne našiel postihnuté miesto. Videli sme v tom dobré znamenie. Potom však vyslovil rečnícku otázku:
„Čo keď bude treba zhodiť celú omietku?“
Zavládlo trápne ticho.
„A ja tu uviaznem na niekoľko dní!“
Do hrobového ticha buchli chodbové dvere a viac sme uvážlivého majstra nevideli.
Šiesty majster k nám zavítal zasa až po niekoľkých mesiacoch. Zrejme sme už získali zlú povesť medzi majstrami! Po obhliadke terénu dlho súcitne krútil hlavou. Potom poradil:
„Celé si to vytapetujte! To je dnes moderné.“
Dojato sme mu poďakovali a smutne sme ho odprevadili ku dverám v predtuche, že ho už nikdy viac neuvidíme. V celej veci však nastal prudký zvrat. Siedmy majster prišiel už o tri dni. Vyzeral veľmi sľubne. Reagoval ešte sľubnejšie: vypýtal si stoličku. Všetko dôkladne preklepal. Zdalo sa, že každú chvíľu skadesi vytiahne fonendoskop a bude ešte aj načúvať šum dažďových kvapiek na plochej streche nad našimi hlavami. Ustavične zdôrazňoval, aby sme sa nebáli, že je to len maličkosť. Povzbudení jeho prekvapivou aktivitou a ochotným prístupom k takejto maličkosti sme ho natešene vy¬prevádzali ku dverám. Pri odchode ešte z chodby nás posmeľoval jeho sympaticky zafarbený hlas:
„Nič si z toho nerobte! To je naozaj maličkosť. To si budete vedieť urobiť aj sami!“
Milan KENDA
Manžel sa nečakane vrátil domov zo služobnej cesty a začal hlava nehlava mlátiť manželkinho milenca. Ona ho pritom povzbudzuje:
-A teraz mu vraz jednu z jednej i druhej strany a poriadne ho nakopni. A nezabudni ho nabrať aj parohami!
Hlavoklamy
Svine na politickej scéne prasací mor neohrozuje.
Z minimálnej penzie sa dá maximálne tak živoriť.
Pred zubatou majú rešpekt aj zubári.
Vziať rozum do hrsti je vždy rozumné.
Na začiatku bolo slovo. A na konci úplatok.
Ticho, to sú myšlienky bez slov.
Existujú aj nesmrteľné myšlienky o smrti.
Chudáci nezamestnaní. Ani dovolenku nemajú.
Niektorí muži si neplnia vyživovaciu povinnosť len preto, že nevedia variť.
V niektorých dedinách už ľudí bez domova nenájdete. Len domy bez ľudí.
Za slovom si možno stáť aj len tak – na stojáka.
Najhoršie je, keď zvlčia barani.
PETER GOSSÁNYI – prevzaté z prameňa: slovo@noveslovo.sk
Peter Gossányi
-Deti, dnes večer nebudeme jesť kvôli držaniu diéty!
-Ale, mami, povedz pravdu, že otec opäť prepil celú výplatu.
-Fero, odkedy nemáš zuby?
-Od mítingu odborárov pred úradom vlády, keď som zakričal na plné hrdlo pravdu.
Vízie bez provízie
* V našom baskervillskom kapitalizme je možné kadečo nemožné.
* Zelenkastá kasta bojuje a naďalej bude bojovať za práva lykožrútov.
* Do dejín vstúpil unikátny zahraničný prezident, ktorý v pondelok niečo povie a v utorok to poprie.
* Ak uznávaš rabínovo varovanie „Všetko je inak!“, tak si podľa tunajších mocipánov fašista!
* Naši vyšetrovatelia zasadili tvrdý úder opozícii a besnejúcej ulici: Už nemožno tvrdiť, že novinára Kuciaka zavraždil Róbert Fico!
* Čína je úspešná veľkopražiareň snehových gulí. Veď tu v komunistickom režime vznikajú každý týždeň dvaja miliardári!
* Bilbordový hrdina má supermodernú špecializáciu: sústavné kandidovanie na akúkoľvek skvele platenú verejnú funkciu.
** Fanatická pakistanská ulica sa domáha verejnej popravy údajnej znesväcovateľky. *Mohameda, fanatická slovenské ulica sa na sociálnych sieťach domáha mediálnej popravy údajnej extrémistky študentky Lívie.
* Štátotvorné aktivity súčasnej opozície: špicľovanie okolo dizertačných prác členov koalície.
** Keď sa na to pozrieme maximálnou skratkou, potom sa zdá, že Kočner u nás zavraždil sociálnu demokraciu.
* Zatiaľ to vyzerá tak, že brexit dokonale zatienil koniec sveta.
** V súčasnej slovenskej kultúre sa dnes za elitné pokladajú takmer výhradne len diela izraelitné.
Milan Kenda
Rodina sleduje večer spoločne televízor. Vtom sa mladistvý Janko pýta otca:
-Oco, a prečo je ten film mládeži neprístupný?
-Otec mu na to:
-Zavri si hubu, pozeraj a uvidíš!
-Anča, ako sa ti vodí v manželstve?
-Výborne! Mám ho veľmi harmonické. Neuveríš, ale ak si chcem niekedy poplakať, musím začať krájať cibuľu.
Prídu Marx s Engelsom k Leninovi a zazvonia. Privíta ich Leninova matka slovami:
-Voloďa dnes nemôže ísť na diskotéku s vami do Zimného paláca, lebo sa musí učiť. A napokon by to opäť dopadlo tak ako minule. Opili by ste sa a strieľali z Auróry!…
-Pani, ako ste spokojná s tou pascou na myši, ktorú som vám nedávno predala?-pýta sa predavačka stálej zákazníčky.
-Je výborná! Napríklad aj včera, keď ju uzreli myši, tak popukali a zdochli od smiechu…
Spod čapice
Som zvedavý, čo by robili tí archeológovia, keby naši predkovia zanechali po sebe taký neporiadok ako my.
Vedieť čo, svedčí o charaktere, vedieť ako, svedčí o rozume.
V každej situácii treba počítať aj so svojou vlastnou hlúposťou a brať ju vždy do úvahy.
Všetky doterajšie vlády po roku 1989 sme si demokraticky zvolili, ale ešte sa nestalo, že by sme na niektorú nenadávali.
Paradox?:
Smädný sa potrebuje napiť, hladný sa potrebuje najesť…Ale hlúpy sa učiť nepotrebuje.
Kým sa rozumom nezačne hýbať, tak na jeho zdraví zase až tak veľmi nezáleží.
Ak majú partneri toho veľa spoločného, je pre manželstvo výhoda, ale pri rozvode problém.
Pozor, najhorší bývajú osvietení zaslepenci!
Pri skupinovom fotografovaní sa vždy postavil na kraj…Tak sa mohol v prípade potreby z fotografie najjednoduchšie odstrihnúť.
Najhorší sú tí, pre ktorých si nájdete čas, a potom ho s nimi stratíte.
Ľudo Majer
Prezident Spojených štátov Trump dostal od dotieravého novinára otázku:
-Pán prezident, s ktorými štátmi hraničia USA?
-S ktorými len chceme..
Inzerát nezamestnaného:
„Hľadám prácu predvolebného agitátora na mítingy. Viem hlasito skandovať – Nech žije SaS! Nech žije Za slušné Slovensko! Zn. Kto dá viac.“
Jano Schuster
TUCET + 1 AFORIZMUS NA PIATOK TRINÁSTEHO
Presadiť sa dá aj lakťami, ale ujať sa dá jedine hlavou.
Slovo je mocná zbraň… Len ním treba trafiť!
Ono je dnes často viac vedieť v tom chodiť, ako to vedieť.
V živote je veľmi dôležité vedieť včas rozoznať tých, čo idú proti nám, od tých, čo nám idú v ústrety!
Ženy, vy sa svetu pokojne otvorte, ale my chlapi sa mu musím postaviť.
Všetko je prednejšie ako smrť. Život nepočká, žiť treba teraz…A umrieť? Umrieť sa dá hocikedy.
Život so ženou muža zocelí viacej, ako pobyt vo vojenskom zajateckom tábore.
Čo ťa nezabije, to ťa posilní…Napríklad, z pohonu invalidného vozíka ti zosilnejú ruky.
Prečo som tak zriedka s tebou?!…Lebo som často z teba celý preč.
Z ničoho tak rýchlo, a tak dobre nedá navariť, ako z chleba, masti a cibule.
Bodaj by som nepriberal, keď stále ponocuJEM.
Otvorme si ústa, kým máme toho po krk! Keď toho budeme mať vyše hlavy, už nás nebude počuť.
Horúcu hlavu môžeš schladiť, ale pripečený mozog neodpečieš.
Ľudo Majer
-Čo je najväčšou tragédiou ľudstva? -Podľa mňa to, že namiesto Auróry sa potopil Titanic.
Ráno budí manželka manžela:
-Jano, vstávaj, lebo zasa prídeš neskoro do krčmy!
Vládu netrápi, čo budeme jesť zajtra, ale to, kde sme na to zobrali včera.
Na Slovensku sme od nepamäti konzumnou spoločnosťou. Čo sa týka konzumácie alkoholu.
Kauzy, ktoré nie sú medializované, nestoja za nič.
Pri dnešných cenách aj fľaša pitnej vody, alebo mlieka môže byť úplatkom.
Manželka sa nás snaží vykŕmiť, aby sme sa nepáčili iným ženám, až pokým sa neznepáčime aj jej.
Drahoslav Mika
-Dežo, prečo ťa zatvorili?
-Z náboženských dôvodov.
-A to už ako?
-Kradol som v kostole.
Priviate vetrom
Nesprávajme sa k prírode macošsky. Ťažko sa nám bude žiť ako sirotám!
Dnes už neexistuje lacný humor. To sa nám iba zdá z výšky honorárov.
Najťažšie je žiť v koalícii s manželkou.
Bledšia ako mesiac je ľudská závisť.
Banky netreba ozdravovať. Stačí do nich iba vložiť peniaze.
Morálnemu víťazovi sa neujde miesto na stupienku víťazov.
Kedysi kosák a kladivo, dnes širák a žobrácka palica.
Súdiac podľa prania špinavých peňazí sme veľmi čistotný národ.
Aký kontrast: Z horúčkovitého zbrojenia, studená vojna!
Z politického kapitálu chudoba nevyžije.
Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.
Závidím slimákovi. Nemôže sa stať bezdomovcom.
Niekto iba preto ustúpi, aby mal väčší rozbeh.
Nepíľme stromy, čo ak sa budeme musieť vrátiť do ich korún.
Tešiť sa treba aj z maličkostí. Nie každý môže privatizovať fabriku.
Zaujímavý fyzikálny úkaz. Peniaze možno prelievať.
Ľudia chcú byť klamaní! Na to dobre poslúži predvolebná kampaň.
Bojovali sme za demokraciu s ľudskou tvárou a ona sa nám ukázala v maske.
Šírenie holej pravdy nie je pornografia.
Mali by sme aj na Slovensku založiť kráľovstvo. Šašov už máme.
Dnes by bolo takmer nemožné štrngať na námestí kľúčmi od auta, chaty, zobrali nám ich exekútori.
Mnohí naši politici priberajú viac na váhe ako na vážnosti.
Judášske groše sa vyplácajú v tvrdej mene.
Rada: Nemíňajte peniaze na to, čo môžete sprivatizovať.
Kto sa smeje naposledy, je buď nechápavý, alebo je poslancom.
Zdá sa, že sme prešli na čínsky model hospodárenia: ryžovanie.
Dnešné časy žičia vegetariánstvu. Hrozí nám, že sa pôjdeme pásť.
Žiť plným životom – na to treba plné vrecká.
Vznikajú nové politické strany. Opäť si budeme môcť viac sľúbiť.
Socializmus z nás urobil chudákov, kapitalizmus žobrákov.
Kto hľadá nájde! Niekedy aj sponzora.
Sme v období, keď sme ako národ padli. No niektorí politici sa ešte držia.
Milan Kupecký
Stanislav Remeselník
Valasi sa pýtajú baču:
-Bača, prečo nemôžeme mať na salaši frajerky?
-Pretože by ste sa viac starali o ich kozy, ako o naše ovečky.
-Pán Kiska, ste schopný vládnuť po celé štyri roky?
-Ja som schopný všetkého!
Arana sa pýta Dežka na smrteľnej posteli:
-Chceš do urny, alebo radšej do hrobu?
-Najradšej by som išiel do krčmy na pivo.
Nápis na rohu ulice:
-Tu je žobranie zakázané a trestá sa pokutou tisíc korún a päťdesiatimi údermi palicou! Kto páchateľa oznámi, dostane polovicu…
Naša odpovedňa
Pýtate sa-odpovieme!
Ako vnímate človeka, ktorý pije „na sekeru?“
-Ako indivíduum, ktoré chodí vždy po záverečnej zrúbané.
Čítate radi nekrológy?
-Áno. Pretože vtedy má človek dobrý pocit ľútosti pri pomyslení, že zomierajú iba dobrí ľudia.
Podľa vás, budeme po vstupe do EÚ všetci milionármi?
-Áno. Jedni reálni a druhí s miliónmi problémov, ako sa dostať k peniazom.
Je správne ak manžel chodí domov z krčmy s opicou?
-Nie. Manželka by mala vždy zostať doma.
Ako hodnotíte, že sa Martinková iba rozdielom jedného hlasu stala predsedníčkou Slobodného fóra?
-Je to nespravodlivé a malo sa to riešiť tak, že namiesto funkcie prvého podpredsedu strany sa mala zriadiť funkcia druhého predsedu.
Myslíte si, že sa postavením automobilky u nás postavia na nohy aj Slováci?
-Na nohy nie, skôr na kolesá.
Je podľa vás stavba mostov prioritou?
-Je. Ibaže treba upozorniť na to, že sa tým sa nerieši celkom uspokojivo bytová problematika bezdomovcov.
Ako by ste charakterizovali mobil?
-Ako prostriedok, ktorý umožňuje každému jeho majiteľovi hovoriť z cesty.
Prečo Slováci až tak neprahnú po humore?
-Pretože si z nich politici robia žarty.
Môže mať dnes každý človek na ružiach ustlané?
-Tomu sa radšej vyhnite. Nevidíte, koľkí už dnes prespávajú v parkoch?!
Čo by sa stalo, ak by všetci ľudia boli čestní a dobrí?
-Viete si predstaviť vyľudnenú celú našu planétu?!
Je to pravda, že na školách sa študentom čoraz menej hovorí o sexe?
-Nie. Hovorí sa o ňom až príliš, ibaže nie na katedrách, ale na sociálnych zariadeniach počas prestávok.
Pýtajte sa, odpovieme! Odpovedá Drahoslav Mika
Z aforistickej dielne
Inovované príslovie: Sranda musí byť, aj keby euro peniaze neboli!
Aj na prevracanie kabátov treba mať bohatý a pestrý šatník.
Mať niekoho za sebou prospieva najviac lobistom a bežcom.
Zaujímavý paradox: Práve na preplnených a frekventovaných miestach možno iba zriedkakedy stretnúť človeka.
Nikto múdry z neba nespadol. Ale žiaľ, na hlavu a z lešenia áno.
Vraj menšinová vláda? Čudujete sa. Veď menšiny sú u nás vládnu stále.
Mnohých občanov hnevá, ak členovia Občianskeho fóra robia fóry.
Naše zákony sú pevné ako skala. Podľa slov a vyjadrení v médiách, nikto nikdy zákony neporušil.
Príjemné je ak nás niekto sleduje alebo nasleduje. Horšie, ak prenasleduje.
Nedisciplinovaným občanom by sa mali odoberať nielen vodičské, ale aj voličské preukazy.
Milan Kupecký
Možno je to tak…
Tichá linka
Hluchota je iba vtedy
milá zmyslová porucha,
keď ti niekto dôverne
nežnosti šepká do ucha.
Bol deň matiek
Všade chvália iba matky
a ich dobré skutky,
ale prečo nepochváli
niekto aj nás, skrutky.
Dobrá skrýša
Ekologicky sa môžeme
ešte chvíľu chovať,
kým sa darí odpad
pod diaľnice schovať.
Do plaču
Píšem do Rakúska,
acylpyrín pošli,
aj umelé slzy
u nás doma došli.
Pekelné otepľovanie
Aj v pekle nové vetry dujú,
prestali pod kotlom kúriť,
už iba globálne otepľujú.
Hymny povolené
Pochopil aj posledný mamľas,
že budeme spievať
čo chceme, kde chceme
a dokonca nahlas.
Chcú tam všetci
Čo do počtu
sme národ taký malý,
že zostalo len pár tých,
čo do EU nekandidovali.
Čím chceš byť?
Už nie kozmonaut,
ani ten čo v telke tára,
každý škôlkár chce
len za eurokomisára.
Eurokomisárka
Ja to na smiech,
tak sa smejte.
Kamaráti moji v base
a ja, v europarlamente.
Daj si repku olejnú
To nám iste zdvihne náladu,
keď budeme po cestách
na biopalivo jazdiť od hladu.
Eva Jarábková, Chabadová
Výzva
Vážení čitatelia, prispievatelia, využite náš priestor na konci každého príspevku a priložte svoj komentár. Stačí napísať text, meno a odoslať. Pomôžete tak skvalitniť našu prácu, respektíve HUMORIKON. Prijímame aj negatívne ohlasy. Ďakujeme!
Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo vyjde ako vždy v piatok…
