DNES AKTUÁLNE Z EXTRA ROHÁČA
(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)
Členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vladimír Pavlík, František Bojničan,
Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek
Namiesto úvodníka
Zostala iba nostalgia
Často čítam alebo počúvam úvahy a spomienky na adresu satirickohumoristického časopisu Roháč, ktorý u nás vychádzal po dlhé roky počas extrémne deformovaného socializmu moskovského typu. Napriek vtedajšej tvrdej cenzúre prinášal tento časopis nezriedka aj vysoko sofistikovanú kritiku podstatných chýb a deformácií režimu, napriek tvrdej cenzúre vedel milo prekvapiť čitateľa zábleskami ozdravného, ušľachtilého humoru a jasnozrivej, zmysluplnej, do podstaty problémov zacielenej satiry. Mal nesporne vysokú literárnu i výtvarnú úroveň a spolupodieľal sa na formovaní i prezentovaní nejednej už nežijúcej, ale aj podnes pôsobiacej satiricko-humoristickej literárnej osobnosti.
Entomológovi zameranému na chrobáky nesmie v zbierke chýbať roháč, tento elegantný, relatívne veľký, priam impozantný panciernik. Preto si zájde do dubového lesa a hľadá a hľadá, až kým nenájde tohto chrobačieho goliáša… Nejednému slovenskému satirikovi veľmi chýba periodikum v podobe nezabudnuteľného Roháča, no nepomôže mu výprava do novinových stánkov, lebo puč v roku 1989 a následný trhový kvas kšeftovania a tunelovania zdá sa, že nenávratne zmietol ho z javiska našich kultúrnych dejín. A súbežne s jeho zánikom zanikli aj publikačné možnosti našich humoristov a satirikov v podobe zábavných strán i dvojstrán v novinách, také bežné v čase preklínanej totality. Podľa západného vzoru sú dnes v novinách ako zábavný segment k dispozícii len obrovské krížovky a donekonečna omieľané anekdoty. Ide tu o smiešnu predstavu o tvorbe smiešneho!
Spomínané dnešné spomienky na Roháč sú napospol ľútostivé, nikdy nebývajú znevažujúce. Nejde o nejakú neopodstatnenú nostalgiu, ide o úsilie prinavrátiť, alebo aspoň dovolať sa pokusov o návrat takéhoto kvalitného, vydareného časopiseckého produktu. Ale napriek oprávnenému volaniu po návrate fenoménu s názvom Roháč sú tieto reinkarnačné výzvy prijímané s nedôverou, ba až s upodozrievaním, že ide o presadzovanie receptu na zbohatnutie a extrémne prestížne vyniknutie. Nuž, na Slovensku je to tak! Zdravý inštinkt je na vymretie, preto takmer každý dôveruje hochštaplerovi (pozri bohatú históriu škandálov, napríklad v športe), ale skoro nik nedôveruje človeku s dob¬rou vôľou a tvorivými zámermi, ktorý chce niečo rozumné, zmysluplné založiť. Povestný „šiesty zmysel“ pre konštruktívne projekty sa u nás nerozvinul, hoci nezmysly majú hocikde zelenú! Aj preto ako keby doteraz boli všetky pokusy o reinkarnáciu Roháča vopred odsúdené na neúspech.
Na vine tejto nemožnosti, nemohúcnosti je aj blúdivý kruh: Reinkarnát Roháča by chcel čo najskôr vidieť svojich sponzorov, ale sponzori by chceli okamžite vidieť úspešný časopis. Jeden sa nemôže dočkať druhého! Netrpezlivosť je zákerná prekážka. Preto prvé čísla takéhoto odvážneho novorodenca by museli vzniknúť pravdepodobne za peniaze nebohatého zakladateľa, iniciátora, za peniaze zvyčajne „odcudzené“ vlastnej rodine. Veď tí bohatí iniciátori idú do onakvejších kšeftov, napríklad do bulváru! Takže je tu oprávnené riziko: Ak takýto kvalitný časopis včas nezíska sponzorov, beznádejne zahynie.
Je vzkriesenie takéhoto časopisu reálne? Dozaista by bolo veľmi prospešné, ale je to vôbec možné? Proslovensky orientovaný, čitateľom našich novín dôverne známy karikaturista a satirik Andrej Mišanek vtipne a výstižne tvrdí, že na Slovensku pri nekonečnej politickej polarizácii občanov by sme potrebovali Roháče dva – jeden pre svetoobčanov, druhý pre národovcov. Táto rozštiepenosť je ďalšou vážnou prekážkou pre resuscitáciu, znovuoživenie Roháča. A videl som aj pokus o uvedenie striktne apolitického humoristického časopisu na obežnú dráhu. Akože inak – stroskotal. Čitateľ zrejme nechce čítať opačný politický názor, než má on sám, no neznáša ani absenciu politického názoru!
A čo je azda najhoršie? Nový časopis s intelektuálnymi parametrami dávneho Roháča by predovšetkým ocenila postupne vymierajúca garnitúra dôchodcov, ktorým by takýto inovovaný produkt pripomínal „staré zlaté časy“, ak nie priam mladosť. Nevedno, ako by zareagovala stredná generácia. Ale čo by znamenal pre dnešnú mladú generáciu? Oslovil by týchto konzumentov súčasného paškvilného „humoru“ (satiru radšej ani nespomínam), ktorý spočíva v chronickom preobliekaní sa chlapov do ženských šiat s hompáľajúcimi sa vypchávkami pod blúzkou a v nepretržitom vzájomnom kopaní sa do zadku? Budú títo recipienti schopní rozpoznať a oceniť plnohodnotný humor a majstrovskú satiru? Nepremeškalo sa už priveľa? Neodtrhli sme sa už nenávratne od týchto naozajstných hodnôt?
Milan Kenda
Vladimír Hadomský
Slovenský podnikateľ šepká vo švajčiarskej banke:
-Mohol by som si u vás uložiť milión korún?
-Samozrejme, – vraví pracovníčka banky. -Nemusíte však kvôli tomu šepkať. Veď byť chudobným nie je žiadna hanba!
Rodina sa pri posteli umierajúceho dohaduje aký pohreb mu vystroja. V tom sa umierajúci z posledných síl nadvihne a ozve:
-Nehádajte sa! Rozhodol som sa, že pôjdem na cintorín pešo…
Humoreska
Zoologická záhrada
Chlapec povedal svojim rodičom, že zajtra navštívi národné zhromaždenie so školou. Jeho otec mu dal týždenné vreckové s vtipnou poznámkou, aby mohol peniaze sledovať, najmä počas zhromaždenia, pretože sa tam mohli ľahko ukradnúť.
Stalo sa však, že návšteva Národného zhromaždenia bola odložená, a tak sa vedenie školy rozhodlo vziať deti na návštevu zoo. Deti to s nadšením prijali.
Po návrate chlapec povedal svojmu otcovi, že musí zaplatiť vstupné a že mu bude musieť dať viac peňazí.
– Prosím? – vykríkol môj otec! Museli ste zaplatiť, aby ste sledovali tieto opice?!
– Museli sme. Zastrašený chlapec povedal.
– Neslýchané! Nestačí im kradnúť každý deň, ale teraz ich unesú priamo od detí! Čo teda tieto opice robia na naše náklady? – Otec sa hneval.
– Skákajú. A akoby sa spolu hádali. Dvaja bojovali a jeden pľul na Sarah z môjho oddelenia.
– Úžasné, naozaj úžasné. Tu vedú deti a čo deti musia sledovať. To všetko ste mohli vidieť aj v televízii, aby ste neboli v nebezpečenstve. Nikto sa vás nedotkol?
Nie je to tak. V skutočnosti jeden z nich vzal môj sendvič, ale to hovorilo, že sme ich nekŕmili, a chcel som mu trochu dať, ale vzal celý môj sendvič, takže som mal hlad.
– Áno, otvorte sa a prehltnite ma! Je to miliónkrát horšie, ako som si myslel. Zajtra chodím do školy, aby som sa porozprával s riaditeľom! To je poburujúce!
– Dobre, oci. A dáte mi tie peniaze?
Samozrejme, synu. Nie je to vaša vina, že toto je situácia v krajine a že opice rozhodujú o našom osude! Povedal otec, ktorý bol naštvaný, keď vytiahol peňaženku zo zadného vrecka.
Željko Žele Jovanović
Bruno Horecký
-Dnes som akosi veľa vypil, pán hlavný. Nemáte niečo na vytriezvenie?
-Áno. Hneď prinesiem účet.
-Mária, nebojíš sa s chlapcami chodiť v sobotu na chatu, na motorke?
-Prečo aj, veď mám prilbu.
AFORIZMY A INÉ IZMY alebo
BANALITKY
Vreckových zlodejov sa ľahko zbavíme tak, že si budeme obliekať šaty bez vreciek.
Dovtedy premieňal vodu na víno, kým neprišla inšpekčná kontrola.
Aj hlúposť je prejavom vyspelosti národa.
Keďže si prestali rozumieť, poslal ju do urnového hája.
Keď je šťastie unavené sadne aj na vola, z ktorého sa ľahko stáva vôl korunovaný.
Manželská žiarlivosť sa rokmi mení na závisť.
Dobrí ľudia sa dostanú do neba. Zlí kamkoľvek.
Usporiadaným životom žil len vďaka tomu, že bol pod papučou.
Hlupák síce neobohatí spoločnosť, no dokáže aspoň pobaviť.
Mysleli si, že im ide v ústrety, zatiaľ čo on išiel proti ním.
Čím väčšia lož, tým viac sa podobá pravde.
Napriek tomu, že všetkých ľudí vyhlásil za hlupákov, nikdy sa nehanbil sa za to, že je človek.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští. Napríklad zlaté teľa.
Existuje aj vhodnejšie miesto na sedenie, ako je riaditeľské kreslo. Napríklad sedieť na podriadenom.
Nastane vraj taká éra, každý mozog bude mať maséra.
Nechýba vám žiadny svedok, keď je vopred známy výsledok.
Kedysi viseli zbojníci na buku, dnes visia na fejsbuku.
Nie je to Božia vôľa, keď si ľudia zvolia vola.
Ak je to politická sviňa, tá už nebude iná.
Po zoštíhlení štátnej správy, stučneli ministri.
Aj ten najmenej nadaný, okradne štát na dani.
Pravda vždycky zvíťazí vravia obyčajné tí, čo sú napokon víťazi.
Niekto v majej krčme už po prvom pollitríku, robí veľkú politiku.
Nebojím sa, že ma bude hrízť svedomie, keď som zistil že je bezzubé.
Ján Grešák
Policajti zastavia vodiča, ktorý prekročil rýchlosť:
-Vážený nevideli ste dopravnú značku?
-Videl.
Tak prečo ste neznížili rýchlosť?
-Pretože vás som nevidel.
1963
Jedného dňa zistil, že okrem charakteru mu už nechýba vôbec nič.
Po každej kapitulácii je dobré urobiť rekapituláciu.
Do dejín sa vstupuje bez rezervovanej miestenky.
Prečo náboženstva nemajú boha mieru?
Králiček, ktorý sa ukryl v perí orla a potom vyletel vyššie ako dravec, netušil, koľko orlov sa dá oblafnúť týmto trikom.
Skôr sa splní sen ľudstva ako sen človeka.
Vidieť cisárove nové šaty dokáže hocikto, ale napísať o tom nadšenú reportáž, na to treba Majstra! +
V mieri úplne stačí, ak sa nepriateľ zakope.
Oženil sa nešťastne! Z lásky.
Nezávislosť je iba chorobná závislosť od fixnej idey nezávislosti.
Láska nadchýna pre veľké činy, z ktorých sa zvyčajne uskutoční len rozvod.
Negácia nešťastia? Zrazenie sanitkou. + V manželstve si nerozumeli. Preto si našla prekladateľa.
Pätolizači najskôr objavia Achillovu pätu. + Slúžil všetkým bohom, ktorí prijímali cudzie obete.
Kompromis možno dosiahnuť najľahšie pomocou kompromitujúceho materiálu.
Vlastné ideály nachádzame v cudzích bytoch.
Každý z nás zanechá po sebe nejaký odkaz. Ja som už zanechal niekoľko odkazov na vrátnici. Maximálna diplomacia? Keď vrabec podpíše zmluvu o neútočení s orlom.
Horolezcov je málo, hoci šplhajú mnohí.
Čas zneškodňuje aj sexbomby.
Expedícia, ktorú vyslal do svojho vnútra, sa nevrátila.
Otázka konečna sužuje viac ako otázka nekonečna.
Nelogický vývoj hrdinky je logický.
Rozišli sa. Skolaudovala mu jeho vzdušné zámky.
Nestačí mať za sebou veľa, treba mať za sebou veľkých.
Utešuje ma, že moji nepriatelia sa ešte nespriatelili.
Vydala sa z lásky. K sebe.
Milan Kenda
Kazo Kanala
Horoskop na dnešný deň pre vás:
„Celý deň vás budú ospevovať, vynášať do nebies a obsypávať kvetmi. Nuž čo, pohreb je už taký.“
-Čo sa vám stalo pán Novák, aký ste doránaný?
-Ale, narazil som do garáže.
-A čo auto?
-Aké auto? Ja som išiel pešo.
Na lavičke v parku sedí milujúci sa párik. Prisadne si k nim nesmelo chlap a začne hladiť ženu po ruke.
-Čo si to dovoľujete?-pýta sa rozhorčený mladík, ktorý drží v náručí ženu.
-Nehnevajte sa, -vraví nesmelo muž, ktorý si prisadol. Chcem iba , aby mi manželka dala kľúče od bytu.
Tam, kde hlúposť kvitne…
Zavítal som do zvláštnej krajiny. Bola ako rozkvitnutá lúka. Kam len oko dovidelo samý kvet. Lebo, div sa svete, hlúposť tam kvitla. A darilo sa jej. Hoci nemám rád hlupákov a tiež hlúposť ako takú, je mi tu dobre, teplučko, a aj s ľuďmi sa dá vychádzať a vydržať. Navyše, o pár mesiacov príde zima, hlúposť odkvitne, nastanú hádam iné časy, nejako to už vydržím, pomyslel som si.
Napokon sa dozvedám, že tu, v tejto krajine, po celý rok vládne leto. Hoci prekvapený a tak trocha aj sklamaný, napokon som sa rozhodol, že v krajine i napriek tomu zostanem. Vládne tu síce hlúposť, horúčavy, ale zatiaľ sa tu cítim dobre a som veľmi spokojný.
Ján Heinrich
Príde terorista pred nebeskú bránu a Svätý Peter mu vraví:
Nie, ty nemôžeš ísť do neba.
-Ja ani nechcem, vraví terorista. – Iba som vám prišiel oznámiť, že máte tri minúty na evakuáciu.
-S tými muchami je to cez leto ťažké.
-Prečo?
-Zabiješ jednu a vzápätí ich priletí ďalších päť na jej pohreb.
Ženotvary
Z muža robí opicu alkohol, zo ženy móda.
Skôr ako ženy nohavice, začali muži nosiť zástery.
So ženou je to ako s ohňom. Tiež je lepším sluhom ako pánom.
Móda je, keď si otužilec kúpi kožuch.
Ján Heinrich
V ordinácii sa pýta lekár pacienta, ktorý ma zaťatú sekeru v hlave:
-A bolí vás to?
-Nie. Iba keď sa smejem.
Policajná hliadka zastavuje auto. Žena sediaca vedľa vodiča sa pýta:
-Zoberieme ich?
Epitafy mŕtvych
(pre živých, zdravých a šťastných)
Epitaf spisovateľa
Až takto sa znížiť?“
Som ticho s prázdnou tvárou
lebo som chcel vyžiť
iba z honorárov.
Epitaf Dona Chuana
Celý zbor žien zvolal:
„Poď sem!“
Radšej som sa schoval
pod zem.
Epitaf politika
Čujte páni, dámy,
zem je ťažká, hustá!
Takže iba tá mi
zatvorila ústa.
Vojto Haring
Viktor Kubal
-Na prechádzku, na prechádzku?
-Nie. S manželkou.
-Fero, počul si, že Amerčania sú na mesiaci!…
-A všetci?…
-Jano, kde teraz robí tvoja Arana?
-Niekde v bratislavskej továrni na obuv. Práve včera mi napísala v liste, že s kamarátkou robia šľapky.
Povedomá tvár
Tá tvár mi je povedomá. Zúžené oči za tenkými sklami okuliarov. Ironický úsmev, ľavý kútik úst zdvihnutý dohora. Sleduje ma, je to jasné. Nastúpil za mnou do električky, teraz sedí vedľa mňa v trolejbuse. Tá tvár! Tá tvár! Bývalý žiak? Repetent? Vylúčené. U mňa opakoval iba Nováčik. Teraz má mäsiarsku firmu a keď sa stretneme, stále mi ďakuje.
Ešte dve zastávky. Vystupujem. Zúžené oči vystupujú tiež! Pokoj. Len pokoj. Je poludnie, všade plno ľudí, nič sa nemôže stať. Obzerám si výklady, neznámy tiež. No nič. Kým otvoria opravovňu, musím vydržať. Cukráreň. Áno, dám si kávu! Vchádzam dnu a sadám si k prázdnemu stolíku.
– Prepáčte, máte tu voľné? – a neznámy si sadá ku mne.
Vyskakujem, nedýcham, nadýchnem sa až na ulici. Cez výklad vidím, ako si neznámy objednáva kávu. Akoby si bol istý, že ma nemôže stratiť!
Ešte päť minút, kým otvoria opravovňu. Keď prejdem touto bočnou uličkou a potom pasážou, nie je možné, aby ten terorista zistil, kadiaľ som išla! Za rohom som pokojnejšia. Konečne opravovňa! Mohli by už otvoriť. Nikto tu ešte nie je, aspoň budem rýchlo vybavená. Dnu je ticho. V pasáži zrazu počuť kroky!
On!
Blíži sa, oči zúžené, ironický úsmev. V ruke drží niečo kovové. Hrdlo mám zovreté a suché. Ten človek ide rovno ku mne! Vystiera ruku a jemne ma odtíska:
– Dovolíte? Je štrnásť na chlp. Musím otvoriť. Vy si idete tuším po tie hodinky, pravda?
Ján Žilinský
Učiteľka chváli matke syna, že aký je výborný zo zemepisu. Matka na to:
-Bodaj by aj nie, keď už dlhšie zháňame otca kvôli alimentom po celej republike.
-Miško, je to pravda, že lož má krátke nohy?
-Ale kdeže,-vraví mu otec. -Ak by to bola pravda, niektorí naši politici by už boli trpaslíkmi.
Ívery
Návrh prešiel v parlamente mlčiacou väčšinou.
Kto dnes nemá lakte, ten sa musí už len na kolená spoliehať.
Najvzácnejší bude čoskoro človek s ľudskou tvárou.
Najvýstižnejšia satira máva anonymného autora.
Niektorým ide práca od oboch rúk
Kacírske myšlienky sú ohňovzdorné.
Niektoré denníky sú napojené na informačné stoky.
Čiernemu humoru sa najlepšie darí v bielych plášťoch.
Ján Heinrich
Andrej Mišanek
Zubár vraví pacientovi:
-Tie zuby musia ísť von!
Pacient rýchle a prestrašene vyskočil z kresla a vraví:
-Dobre, pán doktor, ale ja idem s nimi…
Predseda KDH, poslanec Hlina navštívil lekára a sťažuje sa mu:
-Pán doktor, v ostatnom čase cítim pekelné muky.
-Preboha, už teraz, za živa?-čuduje sa lekár.
-Viliam, vieš aký rozdiel je medzi podvodom, napríklad nebankových subjektov a politikou?
-Nie.
-Nuž, keď ťa okradnú a oklamú súkromní podnikatelia, to je podvod. A keď poslanec, tak to je politika.
-Mara, prečo sa nevydáš?
-Pretože môj snúbenec je ako niektorí naši politici. Iba sľubuje a sľubuje…
Počas návštevy Izraela sa náš pán prezident zúčastnil potajme na spovedi. Okrem toho, že spomenul hriechy komunizmu, opýtal sa:
-Je veľký hriech oklamať Žida? Spovedajúci mu na to odpovedal: – To nie je hriech, to by bol zázrak.
-Ktorí občania sa budú mať na Slovensku v najbližších dňoch najlepšie?
-Tí, čo zomrú.
-Prečo sa likviduje Matica slovenská?
-Pretože sa po vzniku Veľkého Maďarska už s jej činnosťou neráta.
Za hrsť drobných…
Kto vchádza do chlieva, o zadné vrátka sa nezaujíma.
+
Ľudí pribúda. Najvyšší čas zvýšiť počet televíznych kanálov o varení.
+
Rybárstvo je šport, v ktorom ryby neraz víťazia o dávku trpezlivosti.
+
Keby nebolo medu, čím by sme korumpovali medveďov?
+
Sú témy, ktoré nestoja za nič. A predsa sú najčastejšie omieľané!
+Najskôr boli mosty, až potom prišiel na svet zákonite dynamit.
+
Viete, že najlepšou školou života je skúsenosť s podvodníkmi?
+
Dobrý kšeft je taký, keď dotknutá strana ani len netuší, že sme ju ošmekli!
+
Viete, že sympatickou vlastnosťou bumerangu je jeho vernosť?
+
Bič je jedným z dorozumievacích prostriedkov. Kone o tom vedia svoje…
+ Som taká sama, taká opustená, že ochotne pobozkám hocijakú žabu…!
+ Minulosť je prijateľná, ak ju dokážeme prispôsobiť svojej pamäti.
Ak vám exekútor zoberie televízor, vašu lásku, tak je to v podstate sok v láske.
+ Móda je o materiáli dokonale ukrytom pod šatami.
+Dal som deťom celoživotné úspory. Keby som nedal, mal by som úspory, ale nemal deti.
+ Žiadna iná noc nie je taká preflákaná, ako keď spíš sám.
+ Všimol som si, že dávno nebol schválený žiadny štátny sviatok., To sa máme strhať…?!
+ Človek nemôže za to nemôže, že nemá silu. Ale môže za svoje slabosti.
+ Je smutné, ak si pripíjate s pohárikom červeného v ruke iba so svojim mobilom.
+ Povedzte ľuďom pravdu a vylezú škode…
Vlado JAVORSKÝ
Ľubo Kotrha
-V starobe je najkrajšou časťou dňa obed.
-Ako to s takou istotou môžeš tvrdiť?
-Pretože nočné a ranné bolesti už ustúpili a večerné ešte len prídu.
-Juro, vieš, kto je najväčším partnerom nášho zdravotníctva?
-Nie.
-Nuž, pohrabníctvo.
-Ako sa dá dnes prežiť na Slovensku?
-Jedine zo spomienok. Pretože zo sociálnej podpory a dôchodku to nejde.
Na námestí sa malý Dežko pýta otca:
-Oco, som Róm, alebo Žid?
-Prečo sa pýtaš?
-Pretože neviem, čí ten bicykel čo je opretý pri krčme mám ukradnúť, alebo predať?
-Čo sa každej vláde podarí za štyri roky vládnutia?
-Veľa. Napríklad presvedčiť občanov, že sa majú dobre.
Z ohlasu diváka:
-Neviem, prečo Slovenská televízia sa nám vždy ospravedlňuje iba za poruchy a nie za program?!
-Ignác, uveď prosím ťa nejaký príklad na to, že na Slovensku je skutočne demokracia.
-Uvediem. Napríklad to, že nik nás nenúti chodiť po žobraní a prehrabávať sa v kontajneroch.
-Dušan, vieš aký rozdiel je medzi manželkou a revolúciou v roku 1989?
-Nie.
-Obe boli najskôr nežné.
Otec dohovára synovi:
-Janko, v škole nesmieš klamať. Škola to nie je parlament…
-Miláčik, ak sa zoberieme, bude ti stačiť môj desaťtisícový mesačný plat?
-Mne áno. Ale z čoho budeš žiť ty?
-Čo sa stalo susedovi Kropáčkovi?
-Otrávil sa alkoholom.
-Dočerta, prečo pije otrávený alkohol?!
Ján Schuster
Epigramy
KRESŤANSKÉ SLOVENSKO
– Odzvonilo ateistom, –
poviem stroho.
– Každý sa tu tvári,
že je Bohom…
NAŠI DỘCHODCOVIA I
O živote vedia svoje…
Tak sa riadia heslom:
– Žijeme len zo spomienok! –
Z dôchodku by to nešlo…
NAŠI DỘCHODCOVIA II
Doprajú si denne
už len ľahšiu stravu.
Z dôchodku si môžu kúpiť,
ak tak diery z ementálu…
SLOVENSKÉ ZDRAVOTNÍCTVO
Unikátny rezort.
Neverili by ste!
Uzdraviť nás skúša
ťažko chorý systém…
ČÍSLA A ČÍSLA
IQ 150
to je skvelé číslo!
Ale 90-60-90
jej predsa viac prišlo…
ZBIERKA ZÁKONOV
Skúmam,
ako sme na tom.
V Zbierke mi chýba
Morálny zákon…
RYBOLOV
Sme lídrami v rybolove!
Priam svetoví hráči…
U nás každá drobnosť
má nejaký háčik…
ŽAĽOBABY
Bojím sa, že žijú večne.
Majú zvláštnu vlohu.
Aj po smrti donášajú
na nás Pánubohu…
„SPISOVATEĽ“
Ten, čo chce brať tučnú rentu
a zapiť život šampanským.
Nosí všade malý notebook –
a píše: Kto… Čo… Kedy… S kým…
POREZAL SOM SA
PRI HOLENÍ
Hoc sa mi krv prúdom rinie,
veselo sa zatvárim:
– Veď to značí, že mám ešte
dáku kožu na tvári…
OTROCTVO
Dávno blo zrušené.
Vedia to aj hlúpi.
Napriek tomu ľudia sa
dajú stáôe kúpiť…
Akupunktúra
po slovensky
Každý Slovák povedať
o nej toľko môže:
Do chrbátov si vrážame
miesto ihiel nože.
Milan Hodál
Vojto Haring
Natešený čašník uteká k hosťovskému stolu:
-Nesiem vám radostnú novinu. Mali ste pravdu. Nebola to polievka, ale mokrý tanier.
Vraví lekár pacientovi:
-Žiadne ženy, žiaden alkohol, žiadne cigarety…
-Pán doktor a čo mi z tých mužských záležitostí zostane?
-Holenie.
NERVY
Nejednému Slovákovi
často tečú nervy,
keď porovná cenu
s obsahom konzervy.
VŠEVEDÚCI
Všetci ľudia všetko vedia,
ale v našom binci
vševedúci všade sedia
samí jednotlivci.
VOLSKÉ OKO
Potme každá krava čierna.
Stará pravda kvalitná.
Pre vola však rovnaké sú,
či potme, či za vidna.
PREROD
Z kamarátov z mokrej štvrte
rumy, vodky, metre pív
vytvoria vždy v krátkom čase
jednozliaty kolektív.
TRUĽO
Povieš mu to len tak v kocke,
čo je to za truľa,
keď sa mu to aj tak
z hlavy vykotúľa?!
PARADOX?
Jem len málo, takmer vôbec.
Napriek týmto faktom
pol výplaty mi vždy prejde
zažívacím traktom.
PRAVDA
Manželkine tvrdenie,
že som blázon, sedí.
Len dúfam, že netuší,
že to do susedy.
PARADOX
Pravda je len jedna.
O tom čvirikajú vrabce,
ale napriek tomu
každý svoju mať chce.
PREMIANT
Mal samé jednotky
odhora až dolu,
pokým jeho otec
sponzoroval školu.
ISTOTA
Rada sa vždy dvakrát istí
a nemá v tom chaos.
To, čo mne zavesí na krk,
to ostatným na nos.
Ľudo Majer
Vlado Pavlík
Slovák, stroskotanec, žije už dlhší čas na opustenom ostrove. Keď pristane pri brehu zaoceánsky parník vystúpi z neho na breh dôstojník, podá Slovákovi čerstvé noviny a vraví mu:
-Pán kapitán vám odkazuje, aby ste si najskôr prečítali dnešné noviny a až potom sa rozhodli, či sa chcete definitívne vrátiť domov, na Slovensko.
Lekár k pacientovi:
-Ešte stále vás bolí tá noha?
-Už nie!
-Veď práve preto sme vám ju amputovali.
Zhováraju sa dvaja bezdomovci:
-Fero, aké je tvoje denné životné minimum?
Dve pivá denne.
Fejtón
ŠOKUJÚCA BURŽOÁZNA GENETIKA
Čo v týchto „kávičkových sedánkach“ predstavuje zdanlivú vodu na mlyn snoriteľom po „kompromitujúcich“ kontaktoch? Skutočnosť, že z nejedného pôvodne úspešného podnikateľa a osnovateľa stretnutí s politikmi sa časom vykľuje pekný vtáčik! Ba, hrôza, až podozrivý objednávateľ vrážd preň nežiaducich osôb!!! Nuž taká je buržoázna genetika, keď chamtivosť a nenažranosť môže postupne prerastať za hranicu zákona, cez obludnú nemorálnosť až do mafistického formátu. Rozhodne treba rátať s tým, že obrovská zbraň nejedného podnikateľa je len špekulácia, výstrednosť, podvod a nátlak.
Celé toto kocúrkovské dianie, vychádzajúce z mailového dobiedzania a harašenia, môžeme analyzovať ako dvojdielny akt. Prvý diel tvorí bezočivá produkcia mailov vysielaných na prominentné adresy. To je vlastne zanedbateľná realita, keby sa to nezneužívalo na politické vydieranie tretími osobami, zabúdajúcimi na dávny etický slogan o tom, že džentlmeni nečítajú cudzie listy. Bola by to zanedbateľná realita, keby neslúžila ako scenár pre kocúrkovské divadlo, ktoré však môže v besnejúcich uliciach, medzi postpubertiakmi, napáchať neodstrániteľné škody. No a druhý diel tohto aktu spočíva v úvahe BUĎ – ALEBO. Ak sa na takéto mailové dotieranie odpovedá v duchu nezáväznej, formálnej, tzv. slušnej odpovede, tak sa vlastne vôbec nič nestalo. Oveľa horším prípadom je opak – nezodpovedné podliehanie takýmto rafinovaným mailovým nátlakom, čo môže mať pre štát, najmä jeho hospodárstvo, (veď sa to zvyčajne točí okolo biznisu) nežiaduce následky. Skúmať takúto nevhodnú odozvu rozhodne nemajú kocúrkovskí mystifikátori, ale zodpovedné a objektívne vyšetrovacie orgány. Práve iba tieto orgány, lebo kocúrkovskí mystifikátori dokážu interpretovať plážový rozhovor o počasí ako vlastizradné rokovanie!
Milan Kenda
Pater Gossányi
Otec vraví svojmu synovi:
-Synu, zapamätaj si, že na zemi sme preto, aby sme pracovali.
Synátor na to:
-Tak vieš čo otec, ja pôjdem k námorníkom.
-Vaše povolanie?
-Umelec.
-Akým druhom umenia sa ráčite zaoberať?
-Som dôchodca.
-A to tiež patrí do umenia?
-Samozrejme. Veď skúste vyžiť dnes z dôchodku!
Naši autori v Literárnom týždenníku
LiTERÁRIUM
* Milan Kenda: Vízie bez provízie
* Jozef Bily: Drobničky XXL
* Peter Gossányi: Aforizmy
* Ján Grešák: Zádrapky
* Milan Hodál: Povzdych; O 5 minút dvanásť; Podovolenkový
* Milan Kupecký: Aforezy; Aforizmus (dvoj)týždňa
* Alexander Scholz: Drobné úvahy
* Emil Poláčik: Balady: Stratifikačná; Alkoholická
* Dušan Mikolaj: Rovnosti: Mocenská; Umelecká; Rodová
Výzva
Vážení čitatelia, prispievatelia, využite náš priestor na konci každého príspevku a priložte svoj komentár. Stačí napísať text, meno a odoslať. Pomôžete tak skvalitniť našu prácu, respektíve HUMORIKON. Prijímame aj negatívne ohlasy. Ďakujeme!
Ak máte záujem finančne podporiť tento projekt – HUMORIKON, môžte tak urobiť prevodným príkazom na účet:
IBAN: SK54 7500 0000 0040 0096 0499
Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo vyjde ako vždy v piatok.
