Politické turbulencie, alebo Na pulze dnešných dní
Voľby nevyhrávajú najlepší z dobrých, ale zvyčajne najbohatší z bohatých.
Staroveká múdrosť, Kto bude strážiť strážcov, sa dnes zmenila na, Kto bude strážiť politikov…
Vláda, v ktorej sa nachádzajú plagiátori, je nečitateľná.
Ak dávajú politici hlavy dokopy, neznamená to ešte, že dávajú dokopy aj rozum.
Krajinu nemôžu postaviť na nohy politici, ktorí sú na hlavu.
Účel platí prostriedky.
Tak sa zdá, že vox populi by mal dostať po ostatných parlamentných voľbách výchovne po papuli.
Najpohodlnejšie sa vládne v krajine, kde témou dňa je strach.
Vláda, ktorá si nedokáže nastaviť zrkadlo, je vláda bez tváre.
Je paradoxné, keď minister financií, ktorý je za všetky drobné, dokáže zaťať najväčšiu sekeru.
Najväčším číslom v politike býva zvyčajne politická nula.
Koalície chcú zvyčajne spolu dovládnuť najmä vtedy, keď je ešte čo kradnúť.
Ak by mali robiť všetci politici iba to čo vedia, väčšina by nerobila nič.
O strate suverenity sa nemusíme obávať iba preto, pretože sme nikdy žiadnu nemali.
O čo chudobnejší má politik morálny kredit, o to bohatšie má kreditky.
Niektorí vládni politici sú vraj skutočne nezávislí. Od zdravého rozumu.
Aspoň v niečom sme svetový. Máme najdrahšie svine na svete.
Vláda skôr ako eurofondy vyčerpá trpezlivosť svojich občanov.
Podaktorí vrcholoví politici prejavujú zmysel pre humor tým, keď hovoria: moja diplomovka.
Pre žiaden štát nie je rozumné pustiť si cudzích vojakov až do kuchyne.
Pri statusoch niektorých politikov sa politológovia chytajú za hlavu a občania si na ňu klopkajú.
Vždy keď dajú politici hlavy dokopy, ozve sa dutý zvuk.
Ak by sa expremiér skutočne riadil heslom „pravda oslobodzuje“, tak by doživotne sedel.
Spoločnosť je vraj rozdelená na očkovaných a na naočkovaných proti očkovaniu.
Je paradoxné, keď je do relácie Ide o pravdu pozvaný politik, ktorý ani netuší, čo pravda vlastne je.
Politici sa navzájom podržia zvyčajne vtedy, keď jeden na druhého vedia to, čo iní o nich nevedia.
Zásadný rozdiel medzi súčasnou a minulou vládou je údajne v tom, že súčasná vláda kradne transparentnejšie.
Niektorých politikov volia občania dvakrát. Prvý a posledný.
Sľubovaná dokončená diaľnica do roku 2010 je niečo podobné ako dorovnanie platov na priemer Európskej únie.
Expremiér má v sebe vraj toľko jedu, že si musí dávať pozor, aby si nezahryzol do jazyka, lebo by sa mohol otráviť.
Politici sa nehanbia preto, lebo sú bez hanby.
Tak sa zdá, že najlepšie sa bačuje v prázdnej špajze.
Peniaze nie sú všetko, hovoria najmä tí, ktorým nikdy nechýbajú.
Je tragikomické, keď sa suverénny štát dobrovoľne vzdáva svojej suverenity.
Štefan Švec
