Na úvod
Tento príspevok uverejňujeme v nadväznosti na predchádzajúci „z pera“ Romana Lamla pod titulkom Útok na slobodu slova bez odozvy. Ak vládni „konšelé“ nebudú rešpektovať nezávislé objektívne hoci protichodné názory, čaká mnohých puublicistov takýto osud ako Anku Žitnú. Súčasný premiér Heger tvrdí, že patríme na Západ, ja osobne som opačného názoru, že Slováci patria geograficky aj ako Slovania, na Východ. Navyše nie som Európan, ale Slovák, pretože korene mám na Slovensku a môj osobný priateľ a rodák zo Šurian, už nebohý spisovateľ Laco Zrubec mi často prízvukoval, že každý z nás niekam patrí, každý z nás má niekde korene. A tak sa v živote aj riadim, pritom nie som extrémista a mojim heslom je – Ži a nechaj žiť! A práve preto sme sa rozhodli zaradiť tento príspevok na obranu tých čestných novinárov, z ktorých možno väčšina sú skutoční demokrati (hoci opačného názoru), nie ako tí čo sa za tento názov iba skrývajú a sú iba potencionálnymi prevracačmi kabátov. Okrem médií je ich najviac v politike.
Pranier
Kde je trúba nočného hlásnika?
Kedysi v historických mestách chodievali temnými ulicami nočný strážnik (vartáš/bachter) i hlásnik. Dozerali na poriadok a bezpečnosť spiacich susedov pred požiarom či chmatákmi a tiež ohlasovali beh času. V mnohých sídlach sa v priebehu 19. storočia obe funkcie z úsporných dôvodov zlúčili v jednu osobu. Nočný hlásnik, obecný sluha chodil nocou s halapartňou, lampášom a napríklad v Rimavskej Sobote až do roku 1835 s tureckou píšťalou, na Spiši s pastierskou trúbou, v iných mestách s hlásnym rohom. Neskôr ohlasoval každú nočnú hodinu iba svojím hlasom. V lete trúbil na večierku o 22.00, v zime o 21.00 hodine. Čas ohlasoval vo veršoch. Z väčšiny územia Slovenska je známa (s malými regionálnymi odlišnosťami) hlásnická pieseň: … tá a tá hodina odbila, chváľ každý duch Hospodina…“
Teraz, v rozvrátenej Slovenskej republike pred predčasnými jesennými voľbami, oficiálneho hlásnika ani vartáša slobody slova nemáme. Strážny pes demokracie – médiá – prežraté z mainstreamových granúl drichmú v teplej búde bruselskej propagandy a brechajú len vtedy, keď ich prebudí cvengot dolárových mincí… Aj to len smerom k východu.
Len pred pár dňami sa na dvore slovenskej mediálnej scény usadil prach zvírený papučami detičiek zbohatlíkov z Globsec-u či palácových sluhov umiestnených v kadejakých mimovládkach, think-tankoch a progresívnych redakciách po tom, ako sa ozvalo jačanie na splave…
Prázdne hlavy v prázdnych kreslách
Namiesto Viktorky však tentoraz na konci februára 2023 od Dunaja zo strechy obrátenej Pyramídy jačala Marta Jančkárová spolu s jej chlebodarcami a neoliberálnymi tajtrlíkmi v Hegerovej (iba poverenej) vláde a v Kollárovom parlamente – na Oslom vŕšku v Bratislave. Jančkárová nevpustila do budovy Slovenského rozhlasu opozičného politika, poslanca NR SR Ľuboša Blahu (SMER-SD), čím cenzúrne umožnila samodiskusiu ministrovi v demisii, zbrojnému kšeftárovi Jaroslavovi Naďovi. V celej kauze, ktorej humbug neustal ani v nedotknuteľnom interiéri Europarlamentu, si aktéri poplietli príčinu s následkami a „obrannú kampaň“ spustili účelovo až po nenávistných reakciách poslucháčov, (ešte) platiacich koncesionárov. O obranu slobody slova, práva na vyslovenie aj demokratické vypočutie odlišného názoru nemali záujem. Nenávistné a vulgárne nadávky moderátorke odsudzujem a dôrazne odmietam i ja. No pripomínam biblické: „… beda tomu, skrze koho pohoršenie vychádza!“ Marta Jančkárová so svojím šéfom v osobnom bankrote Ľubošom Machajom sa vyhovorili na princíp tzv. „prázdneho kresla“. To sa však spravidla vo verejnoprávnych a v slušných, objektívnych súkromných médiách uplatňuje (či skôr môže uplatniť) vtedy, ak do diskusie nepríde z pozvanej strany nik. Teraz to tak nebolo, diskutovať zabránili ústavnému činiteľovi, ktorého do slovenského parlamentu zvolili voliči v riadnych parlamentných voľbách.
Netreba vari pripomínať, že v RTVS úplne bežne a oficiálne dostávajú obrovský priestor v spravodajstve aj v diskusných reláciách postavy a postavičky z Matovičovho panoptika, rôzni stranícki prebehlíci, politickí stroskotanci a tuláci s vlajkami, ktorí voľbami neprešli. Moderátorke Jančkárovej sa však dostalo pofúkania aj prelepenia duševných jazvičiek. „Podporu telefonicky vyjadrila hlava štátu, poverený premiér, RTVS sa tiež zastali rezorty kultúry a vnútra, lídri či ďalší predstavitelia OĽaNO, SaS, Za ľudí, Sme rodina, Hlasu-SD, PS, KDH či ODS. Polícia sa stará o moju ochranu a robí maximum pre vyšetrenie veci, všetka česť,“ uviedla vo svojom príspevku na sociálnej sieti ohrozená moderátorka. Možnože jej – po vzore prezidentky Zuzany Čaputovej – vymyslia a udelia v nejakom bezvýznamnom nemeckom či holandskom inštitúte nejakú významnú „Populicérovu cenu“!?
Žitnú vyhodili alebo zase len…
Sme v polovici apríla a slovenským éterom preletel neuveriteľný chýr, že spravodajská televízia TA3 vyhodila známu redaktorku Anku Žitnú Lučaiovú. Osobne ma táto správa pobúrila. Súkromná televízia TA3 siahla k najhorším normalizačným praktikám a potvrdila, že cenzurovanie rozhovoru slobodnej a nezávislej novinárky Žitnej s Jeffreyom Sachsom v relácii „Tak takto?!“, nebol omyl. A že nešlo ani len o unáhlené rozhodnutie roztraseného (či opatrného?) televízneho manažmentu…
Uznávaný americký ekonóm, profesor z Harvardu, poradca viacerých vlád vo svete Jeffrey Sachs sa – ako hosť debaty – 6. februára 2023 vyjadril k téme vojnových hrôz na východ od našich hraníc a vyzýval na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine. Očividne tento rozhovor o dôležitosti riešiť konflikt mierovými rokovaniami a prostredníctvom diplomatického úsilia (namiesto zasielania zbraní ) v relácii Anky Žitnej Lučaiovej bol pre mainstream, prisluhujúci súčasným vládnucim politikom a zbrojárskym monopolom, nadmieru nepohodlný. TA3 ho po pár hodinách hanebne stiahla. Nebol dokonca dostupný ani v archíve!
Namiesto verejného ospravedlnenia či uznania pochybenia, porušenia princípov slobody slova, práva občanov na pravdivé informácie, namiesto ochrany plurality a demokratického sprístupnenia aj odlišných názorov, TA3 pritvrdila. Priam stalinsky pohrozila všetkým na Slovensku, že iný, než „jediný správny (lebo oficiálny) názor“ sa nepripúšťa. Že podobne, ako v 50. rokoch a počas obdobia normalizácie, sa voči slobodomyseľným a odvážnym žurnalistom použijú osvedčené fašistické či boľševické metódy.
No nemusíme sa vracať až do takej vzdialenej histórie. Vo svojej knihe „Čudo medzi ZOO a cintorínom“ som si dovolil verejnosti pripomenúť kauzu „internačného/koncentračného tábora“ z januára 1999 v Mlynskej doline. Ústredný riaditeľ STV Milan Materák vtedy na 28. poschodí výškovej budovy tvorby programu Slovenskej televízie sústredil a od okolitého sveta odizoloval 30 nepohodlných zamestnancov televízie. Previnili sa tým, že „pracovali v spravodajstve a v publicistike za Mečiara“. Všetkých z televízie za vtedajšej vlády Mikuláša Dzurindu vyhodili.
Redaktorka Žitná je skúsená novinárka a svoje slobodné myslenie či nezávislosť prejavila nielen zmieneným rozhovorom s profesorom Sachsom. Viem o jej pôsobení vo funkcii šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 dní, no viac som si ju všimol v posledných rokoch na obrazovke TA3. Najmä odvahou vytvoriť priestor pre diskusiu počas covidovej pandémie, keď vo verejnom priestore zaznelo i niekoľko odlišných názorov na masové špáranie v nosoch a na povinné očkovanie neoverenými vakcínami. Poukázala tiež na aktivizáciu ukrajinskej mafie na našom území po masívnej utečeneckej vlne spôsobenej inváziou ruských vojsk na jar 2022. Ale nastolila i témy o pochybeniach štátnej moci v oblasti práva, absencie spravodlivosti, manipulácie v trestnoprávnych kauzách, aj v otázkach zneužívania právomocí verejných predstaviteľov štátu. Bol som už spomenul, že éterom sa niesol chýr o vyhodení novinárky Žitnej z TA3. Predtým sa také podobné stalo počas výročia Nežnej revolúcie v novembri 2022 vyhodením Márie Hlucháňovej z kresla šéfky spravodajstva a publicistiky RTVS. Vraj za „pirátske vysielanie“ zo snemu parlamentnej strany SMER-SD.
Počujete zase to ticho, vidíte tú tmu?
To hrozné ticho mlčiacich, indoktrinovaných novinárov v desiatkach redakcii? Kde sú protestné vyjadrenia solidárnych kolegov, redakčných politických aktivistov, ktorí sa v prípade „ich ľudí“ zo Sorosovej výplatnej listiny dokážu zasieťovane zburcovať účelovo už za 2 – 3 hodiny? Kde sú dôrazné protesty stavovských novinárskych organizácii? Prečo proti tomu ostro neprotestujú a nevyzývajú nepočetnú skupinu čestných, ešte nezotročených novinárov, alternatívne médiá alebo slovenskú verejnosť k hlasnému protestu, k odmietnutiu takýchto praktík?
Je nad slnko jasné, že aj táto profesionálna likvidácia novinárky Žitnej Lučaiovej sa bude maskovať a zbabelo i alibisticky vysvetľovať kadejako účelovo… A nerobím si ani ilúzie, že by zodpovedné autority v našom rozvrátenom štáte dokázali prijať neodkladné účinné opatrenia na skutočnú ochranu slobody a profesionálnych práv novinárov! Kto bude ďalší na rade? Okrem Petra Bielika z TA3 či novej akvizície (z Markízy do RTVS) Patrika Hermana…, už žiadneho profesionálneho kandidáta medzi žurnalistami v mainstreame ani nevidím.
A najhoršie je, že na Slovensku už nemáme ani nočného vartáša s hlásnou trúbou. Tma na zemi, tma v éteri, tma pod oblohou. Jedno slovenské príslovie v prospech cenzorov vraví: „Svoj tieň za tmy neuvidíš“. Na druhej strane pre všetkých čestných a statočných novinárov môže byť povzbudením odkaz Martina Luthera Kinga: „Iba v tme môžete vidieť hviezdy“.
Štefan Nižňanský
