Dnes športovec telom i dušou, slovenský humorista Milan Kupecký

Namiesto politického komentára a príhovoru, o potrebe humoru a športu

Som športovec telom i dušou. Viac však dušou, pretože mi všeobecne hovoria – si ako drevo! Okrem toho som človek lenivý od prírody, neraz chodím ako bez duše, ktorú i tak nevidieť, iba ak by bola futbalová. A hoci som bol vždy veľkým fanúšikom športu, na základnej škole som bol od telocviku oslobodený.
I napriek neuznávaniu mojich kvalít a nepriazni osudu si občas rád zašportujem. Slovom humoristu povedané, obľubujem športy ako sú – vzpieranie pohárikom, odskok z práce na pivo, skok vedúcemu (manželke, svokre, – podľa situácie) do reči, hádzanie o zem šekom, na ktorom je nízky honorár, šplhanie i podliezanie u nadriadených, pravidelný výstup s manželkou, beh za pred nosom ubiehajúcou električkou. Okrem toho športkujem a unavujem šťastie, ktoré nie a nie si na mňa sadnúť…ako na vola.
Počas mojej krátkej futbalovej kariéry, keď som aktívne športoval, ma prenasledovali ctiteľky, lanári, alebo ináč povedané šíbri a zranenia. A tak som sa stal autorom známeho výroku – športom k trvalej invalidite! Ako dlhoročný zaslúžilý futbalista večne zohrievajúci lavičku náhradníkov, som mal vždy veľa času premýšľať, a tak som dumal nad slabými výkonmi spoluhráčov, nesprávnymi verdiktmi rozhodcov, zlou taktikou trénerov, neslušným správaním fanúšikov atď., až som prišiel na množstvo vtipných a humorných myšlienok (hoci do smiechu mi nebolo) – aforizmov, fejtónov, vtipov a pod., ktoré vám, vážení čitatelia predkladám. Dovoľujem si vás však upozorniť, že všetky príspevky musíte brať športovo. Pri ich čítaní nenadávajte, nesprávajte sa ako na športovom podujatí, napríklad na futbale, pretože vždy je treba zachovať rozvahu a krotiť svoje emócie. Budem však rád, ak pri čítaní mojich myšlienok prídete k poznaniu, že som trafil do čierneho. Tak teraz už nech sa páči, tentoraz bez hvizdu rozhodcu vybehnite na trávnik, vlastne…

A čo to vlastne humor je…

„Myslím, že humor sa nedá definovať. Nedefinujem si ho ani pre seba, pretože verím istému klasikovi, ktorý povedal, že v tej chvíli by bolo po ňom. To je tak, ako keď napichnete motýľa. Už to nie je motýľ, je to farebná škvrna, ktorú môžete analyzovať pod lupou, ale zbavíte ho tým života. Zdôrazňujem vždy jedno: humor je predovšetkým názor, uhol pohľadu, humor je stanovisko. To budem opakovať tisíckrát znovu a znovu, je to skrátka postoj človeka. Tak ako básnik zo svojho uhla vidí svet či chce alebo nechce poeticky, vedec vedecky, politik politicky, tak humorista humoristicky. Ale to neznamená, že svet je len politický, poetický, vedecký alebo len humoristický, či humorný. Nie! Iba ich súhrn, súhrn všetkých pohľadov dáva čosi ako objektívne svedectvo o živote. Za to všetkým vďaka, pretože rád sa idem poučiť práve tak k básnikovi ako k politikovi, či k vedcovi. A oni by sa tiež niekedy mali prísť poučiť k humoristovi, pretože humor nie je to, že si zo všetkého robíme posmech, humor je to, že sa na vec dívam z uhla, odkiaľ sa všetko javí trocha komicky. Humorista nech robí čo chce, vždy vidí svet zo svojho uhla, svojou hlavou, ale musí vedieť, že jeho pohľad je humorné skreslenie tohto sveta. Práve tak to musí vedieť vedec, politik, matematik, básnik, maliar. Nie každý človek má však zmysel pre humor. Avšak s človekom, s ktorým možno žartovať si treba vážiť. Koho si nevážim s tým nežartujem.
Zaslúžilý umelec Miroslav Horníček

Zopár vážnych výrokov o športe:

„Športom žiť neznamená čítať športovú tlač, ale aktívne sa zúčastňovať na podujatiach, jedno je či na veľkých, alebo malých. Musia to byť však také, v ktorých treba bojovať o víťazstvo buď nad súpermi, alebo nad sebou samým.“
Philipp Noel-Baker, nositeľ Nobelovej ceny

„Na vojne som slúžil u delostrelcov. To je jediná vhodná služba pre futbalistu.“
Edson Arantes do Nascimento,
Známy pod futbalovou prezývkou Pelé

„Futbal spočíva v tom, že guľa o obvode 70 centimetrov sa položí na guľu, ktorá má obvod 40 000 kilometrov. Pritom ide o to , aby sa tá menšia guľa správne trafila.“
Reynor, švédsky tréner

„Vďaka dlhoročnému aktívnemu pretekaniu som dokázal prekonať moje súčasné vážne zdravotné ťažkosti. Verím, že príde čas, keď lekári namiesto liekov budú predpisovať svojim pacientom športovanie.“
Emil Pažický, bývalý futbalový reprezentant
Československa, zaslúžilý majster športu

„Mnohé športové podujatia sú nesmrteľné. Lebo kde nič nie je, ani smrť neberie.“
Oldřich Fišer, aforista

On, šampión

Bol typom výbušného hráča. V zápase vždy vybuchol.
Pred sezónou sa toho nabehal. Za prestupom.
Dosiahol hattrick. Tri žlté kartičky.
Bol dušou mužstva. Totiž ani dušu nevidieť.
Zenit výkonnosti mal už za sebou. V podniku, kde bol dlhé roky zamestnaný, mu prikázali pracovať.
Bol skrytou rezervou. Ťažko ho bolo na ihrisku nájsť.
Po dlhšej dobe znova zasiahol do hry. Pri vhadzovaní autu
Bol to svojim spôsobom vynikajúci hráč. Dokázal ťažiť z dobrej hry ostatných.
Urobil dieru do sveta. Zakopol do trávnika.
Na tréningy sa uvoľňoval oveľa ľahšie, ako na zápasoch.
Častejšie sa ocitol v rozhodcovskom zápisníku, ako pre bránou súpera.
Bol neudržateľný. V prestupovom termíne.
Nemal čo povedať pod sprchou. Vyrozprával sa v zápase.
Bol typom pomalého hráča. Nielen na ihrisku, ale i na pracovisku.
Nohu mu v zápase podložil len preto, aby mu vzápätí mohol podať pomocnú ruku.
Vylúčený hráč odmietol odísť do sprchy odôvodňujúc to tým, že žiadnu nemajú.
Na zápase sa utápal v kľučkách, po zápase v alkohole.
Hral falošné krídlo. Nemal v poriadku registračný preukaz.
Bol motorom mužstva. Nie div, veď trénoval trojfázovo.
Čo s pozíciou, keď bol z formy?
Nebál sa prekážok. Vedel podliezať.
Bol to síce materský oddiel, ale zachoval sa k nemu macošsky.
Bol to športovec, ktorý počas zápasu bol všade, len nie tam kde ho bolo najviac treba, na svojom poste.
Počas zápasu ho dvaja držali – aby nespadol.
Nezaprel v sebe typ športovca – šachistu. Keď ho ponúkli fľašou slivovice, predviedol, že má dobrý „ťah.“
Zapadol do kolektívu a po zápase s ním do krčmy.
Dosiahol hattrick. Bol tri razy za sebou vylúčený.
Po skončení zápasu mal mokrý dres. Na zmoknutom teréne padol do kaluže.
Bol športové drevo, no vyhorieť nie a nie.
Bol typom obrancu. Keď ho na výročnej schôdzi kritizovali, stiahol sa do obrany.
Bol pilierom mužstva. Tiež iba stál.

Adept pera

Jožka Prepisovačku, adepta na post športového redaktora, vyslal šéf urobiť reportáž z futbalového derby Okopance – Kopokaz. Jožko sa pousiloval:
„V nedeľu sa uskutočnilo na ihrisku Okopance futbalové stretnutie Okopance – Kopokaz. Výsledkom 2:0 pre domácich sa skončilo derby, hrané vo veľmi nezdravej atmosfére. Hráči oboch mužstiev si viac všímali nôh, ako lopty. Podávanie alkoholických nápojov na ihrisku neprospelo i tak búrlivému prostrediu. Fanúšikovia neslušne pokrikovali na hráčov hosťujúceho mužstva bite ich! , zlom mu nohu! a pod. Hra oboch mužstiev bola neslaná, nemastná. Rozhodca, ktorému domáci fanúšikovia počas celého stretnutia ponúkali mrkvu, odobral dvom hosťujúcim hráčom registračné preukazy za neslušné chovanie a nebezpečnú hru. Okrem toho hosťom odpískal 125 postavení mimo hry a nariadil proti nim 10 pokutových kopov.“
– To je nanič, – povedal šéfredaktor. – Napríklad hneď veta v úvode je zbytočná. Každý futbalový zasvätenec predsa vie, že futbalové stretnutia sa hrajú na ihrisku a nie v bazéne a zápasy v nižších súťažiach vždy v nedeľu – hundral šéf a škrtal. – Prosím Vás, a to chcete čitateľovi priblížiť takúto atmosféru? Uvedomujete si, ako negatívne by vplývalo na mládež, keby sa dočítala, že hráči sa okopávali a neslušne na seba pokrikovali? Ani veta o podávaní alkoholických nápojov neobstojí. Vidieť, že nepoznáte ekonomickú situáciu v telovýchovných jednotách. A napokon, nezabúdajte, že zapiť treba nielen výhru ale i prehru… A to, že rozhodca odobral hosťujúcim hráčom registračné preukazy, tiež nepíšte, pretože po stretnutí im ich určite vrátil. Veď keby im zastavil činnosť, kto by za mužstvo hral budúcu nedeľu, há? Ak by sme to takto uverejnili, bola by to poriadna blamáž…
Na druhý deň vyšlo v okresných novinách:
„Okopance – Kopokaz 2:0.“ A pod tým paličkovo vysádzané meno autora: Jožko Prepisovačka.

A opäť sa kope (teraz už po celý rok…)

Definícia futbalistu amatéra. Nehrá za peniaze, ale berie plat v podniku, v ktorom nepracuje.
Futbal to je hra. To však neznamená, že by sme sa mali s ním pohrávať.
Bol to skúsený futbalista. Vedel komu nastaviť nohu, komu dlaň.
Mal výbornú kopaciu techniku. Kopal tak rafinovane, že to rozhodca iba málokedy zbadal.
Máme agresívnych futbalistov. Zapájajú sa do každej šarvátky.
Pre niektorých futbalistov je lopta iba rekvizita. Viac ich zaujímajú súperove nohy.
Bol to skutočný driblér. Dokázal hravo vždy obísť celý výbor futbalového oddielu.
Futbal by bol hrou, keby neexistovali peniaze.
Zaujímavé, futbalisti nie sú zločinci a predsa dostávajú osobných strážcov.
Futbalisti hrali ako mariášisti. Za všetky drobné.
Futbalové výsledky v závere súťaží by nemali podliehať plánovaniu.
Futbalista by mal vložiť do hry celé svoje srdce aj bez transplantácie.
Oveľa kvalitnejšia ako hra bola futbalová lopta.
Kiež by umelé osvetlenie vnieslo viac aj do nášho futbalového zákulisia.
Niektorým futbalovým zápasom by pristal priliehavejší názov – okopávaná.
Vo svete je vraj futbal podnikom. Aj u nás, ale zábavným.
Futbal je veľmi populárna hra. Rozpráva sa o ňom na každom pracovisku.
Futbal je výmena hráčov, strán, upomienkových darov, dresov , nadávok a kopancov.
Bol to jednoliaty kolektív. Po zápase celá jedenástka pila dvanástku.
Okrem postavenia mimo hry by sme mali zaviesť aj postávanie v hre.
Jediná vec, ktorá na večer zažiarila na futbalovom ihrisku bolo umelé osvetlenie. V kopačkách vraj mali pušný prach. Potom asi ten im bránil v streľbe na bránu.
Bola to bohatá sezóna, – povedal jeden futbalový špilmacher – byt, auto, chata…
Do futbalu treba dať dušu. A nielen tú futbalovú.
Bol to ctižiadostivý futbalista. Žiadal, aby mu všetci hráči vykali.
Zdá sa, že potrebu šetrenia energie pochopili aj futbalisti. Vidieť to na ich pohybe.
Kopol presný priamy kop. Priamo do rúk brankára.
Požiadavka na futbalistu: buď budeš kopať, alebo ťa vykopneme!
Každý futbalista dobre vie, že zelená je nielen tráva.
Futbalisti vsadili na jednu kartu. Prestupovú.
Najviac za prestoje, usudzujúc podľa pohybu hráčov, – vyplácajú futbalistom.
Futbal mu dal veľa. Najviac však vďačí prestupom.
Futbalové ihrisko je miesto, kde sa ľudia kopú v rámci spoločenských pravidiel.
Niektorí hráči pod pojmom – stále meniť miesta – rozumia vandrovať z klubu do klubu.
Pri futbale treba myslieť. Najmä na výhody, ktoré z neho plynú.
Bol to futbalista zo všetkými piatimi: s autom, bytom, chatou, peniazmi i výstrelkami na ihrisku.
Forma niektorých futbalistov deformuje trpezlivosť fanúšikov.
Prvoligových futbalistov máme. Chýbajú prvotriedni.
Celému výboru prerástol cez hlavy. Súpera však nedokázal prehlavičkovať.
Rada futbalistovi: hlavou múr neprebiješ! Skús ho prekopnúť.
Nepríjemne padne športovému redaktorovi, ktorý má spracovať materiál o futbalistovi, ktorý nevie spracovať loptu.
Vďaka umelému osvetleniu možno vidieť už aj futbalové hviezdy.
Bol jediným futbalistom, ktorý v zápase obstál. Ale doslovne.
Už nenadávam na naše cesty. Začal som chodiť na futbal.
Futbal sa hrá hlavou. Aj vtedy keď máš loptu práve na nohe.
Splnil sa dávny sen futbalovým fanúšikom. Zorali ihrisko, – aby však mohli nasadiť trávu, škoda.
Pri pohľade na našich futbalových útočníkov sa zdá, akoby nemali povolenie k streľbe.
Ľahko je byť múdrym. Po svadbe a futbalovom zápase.
Futbal to je hra. Ale hrať dobrý futbal to nie je hračka.
Bol z futbalistov, ktorí veľa stáli. Nie peňazí, ale v prie na behu zápasu na ihrisku.
Skutočne zranený futbalista, je ten, ktorý nemôže nastúpiť ani v hodovom zápase.
Neviem prečo si každý futbalista chce urobiť meno. Veď viac záleží na priezvisku.
Niektorí futbalisti podávajú atletický výkon. Zápas si iba odbehajú.
Okopávači na ihrisku sú nebezpečnejší ako tí, čo okopávajú kukuricu. Tí na poli sa zvyknú pozrieť kam zatnú.
Na zimnom zájazde získali futbalisti skúsenosti – na ďalšie zájazdy.
Peniaze nie sú všetko! – povedal futbalista a požiadal výbor o pridelenie auta.
Istý náš prvoligový futbalista iba s námahou našiel závod, v ktorom je už dlhé roky zamestnaný.
Futbalisti mali veľký tlak. Po lekárskej prehliadke – na druhý deň po fláme.
Hrali dobrý futbal. Žiadnemu ním neublížili.
Nebol rovnocenným futbalistom v kolektíve. Ešte nemal auto ani byt.
Mali by sme veľmi silné mužstvá, keby všetci futbalisti, čo na ihrisku rečnia by vedeli aj hrať.
Futbalové drevá by sa mali využiť v drevárskom priemysle.
V niektorých našich ligových futbalových zápasoch býva často jediným svetlým momentom žltá kartička.
Futbal hral iba jednou nohou, no peniaze od klubu bral oboma rukami.
Futbalista mal veľmi zlý sen. Prisnilo sa mu, že v podniku v ktorom je zamestnaný musel pracovať.
Korením futbalu sú góly. Podľa toho fanúšikovia našich ihrísk musia dodržiavať diétu.
Futbalisti si po zápase vymenili skúsenosti a cez zápas kopance.
S futbalom prešiel skoro celý svet. No na ihrisku sa vždy dostal sotva po šestnástku.
Hrali z nohy na nohu. Z vlastnej na súperovu.
Agresivita sa v našom futbale uplatnila. Máme čoraz viac zranených hráčov.
Náš futbal získava čoraz väčšiu popularitu. Všade sa o ňom hovorí.
Aj futbalová spojka môže byť v mužstve brzdou.
Každý futbalista raz končí. Sú však aj takí ktorí končia viackrát.
Trinástka je nešťastné číslo. Najmä pre futbalistu, ktorý robí druhého náhradníka.
Najlepšie alibi pre slabý výkon futbalistu: nastúpil so zranením.
Iba taká malá domov a toľko piskotu.
Ovládal futbalovú abecedu, hoci bol analfabet.
Futbalista je na tom horšie ako kvetina. Musí sa sám presadiť.
Aká krivda. Kopnutie do nohy sa trestá iba kopnutím do lopty.
Dobrí futbalisti musia vedieť kľučkovať aj mimo sezóny. Najmä v prestupových termínoch.
Zápas síce nemal žiadnu hodnotu, ale pritom veľa stál.
Loptu si vždy pre istotu pristopoval, no peniaze bral vždy z voleja.
Naši futbalisti sú ako ovocie. Až keď dozrejú posielame ich za hranice.
Aj pre futbalistu je najťažšou kontrolou – sebakontrola.
Futbalový zápas charakterizovalo množstvo súbojov – futbalových i pästných.
Život niektorých futbalistov sa podobá futbalovým náhradníkom, večne čakajú na svoju príležitosť.
Z nízkeho tlaku futbalistov dostávajú fanúšikovia vysoký.
Podnikový futbalový turnaj nemohli uskutočniť z celkom pochopiteľných dôvodov – nebolo piva.
Nebol rovnocenným futbalistom. Ešte popri futbale nevychodil žiadnu školu.
Hráči spolu dobre vychádzali. Na pivo.
Niektorí futbalisti pod pojmom – pohyb bez lopty – rozumejú bežanie za rozhodcom pri reklamovaní.
V Čechách najvýstižnejšie pomenovali futbal: kopaná.
Najvyhľadávanejším mužom vo futbalovom oddiele je pokladník.
Zdá sa, že nášmu futbalu by pristal priliehavejší názov. Napríklad – boj o body.
Nedeľu čo nedeľu chodím na futbal a doteraz neviem, čo je to slušné povzbudzovanie.
Naši futbalisti majú problémy nielen s kontrolou lopty, ale i so sebakontrolou.
Futbalisti z času na čas rozvíria hladinu, aj keď s vodnými športmi nemajú nič spoločného.
Kopať súpera dokázal. Zostávalo mu ešte naučiť sa kopať do lopty.
Zo súťaže vypadli iba preto, že sa nedokázali prispôsobiť trendu. Hrali ľúbivý futbal.
Góly sú korením futbalu. Masť prémie.
Nielen futbal, ale i manželstvo je kolektívna hra.

Ja som futbalista, kto je viac?

Lietadlo s futbalistami havarovalo. Hráči prišli k nebeskej bráne a svätý Peter ich odohnal so slovami: – V nebi niet miesta pre futbalistov. Choďte do pekla!
Smutní futbalisti sa pobrali dolu. Odrazu svätý Peter skríkol: – Váš stredný útočník je s vami? – Tu som, otec! – zvolal. – Ty môžeš ostať. – Peter ho láskavo pohladkal po hlave. – Videl som tvoju poslednú hru, ty nie si futbalista.

V polčase prvoligového stretnutia vo futbale príde za reportérom kapitán domáceho mužstva a hovorí mu: – Chlapci vám odkazujú, aby ste rozprávali pomalšie, nevieme tak rýchlo hrať.

U futbalistu sú dôležité nielen nohy, ale aj ruky, – hovorí jeden fanúšik druhému. – A prečo ruky, – krúti nechápavo hlavou ten druhý. – Prečo? Á videl si už brať peniaze nohou???
Hovorí jeden futbalista druhému: – Čudujem sa, že Ferovi nedávajú dvoje prémií! – Za čo prosím ťa? – Jedni za futbal a druhé za divadlo, ktoré hrá!

Teraz nastane vo futbale veľká zmena, – hovorí jeden funkcionár druhému. – Aká, prosím ťa? – Nuž sústredenie nebude vraj pred zápasom , ale až pri hre!

Reportér prišiel za kapitánom futbalovej jedenástky a pýta sa ho, – Ktorý z vášho mužstva je najslabší hráč? – Kapitán mu odpovedá: Ten najsilnejší!

Rozprávajú sa dvaja – Futbalisti sú na tom lepšie ako športkári. – Prečo myslíš? – Pretože berú aj keď nevyhrávajú….
Hovorí otec synovi – Chlapče, nedovolím ti hrať futbal, pokiaľ si neurobíš zdravotnícky kurz! – A načo otec? – Aby si si vedel poriadne ľahnúť na nosidlá.

Slony a myši hrali futbal. Po stretnutí sa kapitán slonov ospravedlňuje: – Prepáčte nám, že sme vám počas hry viackrát stúpili na chvost. – Kapitán myší odpovedá: – To nič, my sme vás zase viac faulovali.

Hovorí jeden futbalista druhému: – Zaujímalo by ma, za koho budeš hrať futbal od budúcej sezóny. – Mňa viac, že za koľko, – odpovedá druhý.

Zhovárajú sa dvaja znalci futbalu: – Futbalisti by sa mohli mnohému naučiť od žien. – Ako to myslíš? – Nuž napríklad klamanie telom…

Odkiaľ máš tú loptu synček? – pýta sa otec svojho synátora. – Našiel som ju na ulici. – Natáraj, kto to kedy videl stratiť futbalovú loptu na ulici?! – Áno, mal si vidieť otecko, ako ju tí futbalisti zúfalo hľadali.

Z každého športového rožka troška

Boxer je na tom najhoršie. Vždy je odkázaný na vlastnú päsť.
Zaujímavé, za zeleným stolom sa dá hrať nielen ping – pong, ale i futbal.
Išlo to s nimi dolu vodou, preto si založili kanoistický oddiel.
Bazén bol dostatočne hlboký, iba výkony plavcov boli plytké.
Peniaze sú aj pre športovca vítané. Nie však tie, ktoré hádžu nedisciplinovaní fanúšikovia počas zápasu na ľadovú plochu.
Rozdiel medzi atletikou a futbalom? V atletike sa lámu rekordy, vo futbale nohy.
Prejavil sa ako šachista. V kruhu kolektívu, po zápase ukázal, že má dobrý „ťah“.
Nie každý kto nás dobehne, je športovec.
Sú bitky, ktoré sa netrestajú – zápasenie a box.
Lepší ako šach, je na skrátenie dlhej chvíle dáma v šachu.
Športové potápanie je najzvláštnejší šport. Potápač sa nesnaží dostať sa nad úroveň.
Záleží ako sa to vezme, – povedal bežec pri preberaní štafetového kolíka.
Vodáci nie sú takí populárni, hoci oveľa viac rozvíria hladinu a namútia vody.
Varovný signál pre šachistu je, keď mu začína „strašiť vo veži“.
Podiel na fáme o lietajúcich tanieroch majú nielen manželské hádky, ale i diskári.
Komu česť, tomu česť, kormidelníkovi osemveslice trúba.
Šach hrať nevedel, no i napriek tomu bol neustále na ťahu.
My sa vždy držíme nad úrovňou, – povedal plavec.
V pretekoch aj ľahkému atlétovi býva neraz ťažko.
V šprinte bol taký slabý, že nedokázal chytiť druhý dych.
Hokejisti hrali s takým zápalom, že odmäkol ľad.
Do šestnástky letel malý padáčik. Na futbalovom ihrisku sa práve konali parašutistické preteky.
Krajšie je dávať ako brať. Najmä ak ste pästiarom.
Najhorší výstup aj pre horolezca je výstup s manželkou.
Veľmi ťažko presvedčiť o užitočnosti pohybu toho, koho práve naháňajú.
Boli to vytrvalci. Vydržali to s ním až do konca.
Aj bez protekcie sa môže človek dostať medzi vyššie kruhy. Stačí si zájsť do telocvične.
Rozdiel medzi športovými behmi a futbalom: na atletike počuť streľbu iba pri štarte, pri futbale počas celého zápasu.
Začarovaný kruh je niekedy aj hádzanárska sedmička, alebo futbalová šestnástka.
Jediný, to skutočne má rád prekážky je prekážkový bežec.
Atletika je kráľovnou, no jedna koruna je jej málo.
Bol veľkým fanúšikom bežeckých disciplín. Najmä behu na pred nosom odchádzajúcou električkou.
Pomaly ďalej zájdeš. Nie však v chodeckých pretekoch.
Nešťastie na rozdiel od horolezcov nechodí po horách. Veď by mu to horská služba ani nedovolila.
Tak dlho mu hádzali polená pod nohy, až sa z neho stal prekážkový bežec.
Jedine vodným pólistom možno vyčítať, že sa doslova utápajú v kľučkách.
Aj na tenkom ľade možno robiť hrubé chyby.
Aby dokázali vyšachovať súpera, nominovali do mužstva dvoch šachistov.
Hokejisti tak rozkúskovali hru, že usporiadatelia museli urobiť novú ľadovú plochu.
Na ihrisku to len tak iskrilo. Po nájazde na kovové mince vhodené na ľadovú plochu.
Hostia si okrem víťazstva odniesli aj kopu modrín.
Najlepšie sú na tom jazdci: sú stále na koni.

Čaro futbalu

Alfonz Kopačka je vášnivým fanúšikom futbalového mužstva rodnej obce družstevníka Kramličky. Aj dátum svojej svadby si pamätá iba podľa majstrovského zápasu Kramličky – Neväzová, keď iba s námahou rozhodca unikol rozvášneným divákom vbehnutím do kukurice vysadenej povedľa ihriska.
-Dnes pôjdem s tebou na futbal, – povedala mu jedného nedeľného popoludnia jeho polovička Amálka. – Anciáša jeho, som zvedavá, čo je to za šport, keď všetci chlapi sú kvôli nemu takí pojašení. – Dobre, – súhlasil Alfonz, – práve dnes hráme derby zápas so susednými Puchlinkami. Na jeseň nás u nich veľmi dokopali, a tak máme čo naprávať. Ak chceš ísť, poponáhľaj sa! Nebude to koncert, ani divadlo, hoci sa obom občas veľmi podobá – dodal.
Keď prišli na ihrisko, práve skončil predzápas. Po krátkej prestávke, keď obe mužstvá vybehli na ihrisko, hľadisko ožilo. – Sudcovi mrkvu! Fuj sudca! – Hneď v úvode vykríklo niekoľko domácich skalných. Aj druhý tábor fanúšikov – hostia – dali o sebe vedieť. – Nebojte sa do nich! Doma im to zrátame! – Hostia zapálenými novinami dali domácim vedieť, že ich mužstvo „horí“. Domáci sa vytiahli s transparentom: „Dnes sú u nás hody, nedáme vám body!“ V trinástej minúte sa hosťom nečakane podarilo dať gól. Znamenal nielen vedenie, ale bola aj signálom k bitke, ktorá medzi oboma tábormi trvala až do konca stretnutia. Skončilo sa napokon predsa len víťazstvom domácich 2:1 a rozhodca si ním zabezpečil odchod z ihriska so zdravou kožou.
– Ako sa ti páčilo stretnutie? – pýtal sa po jeho skončení Alfonz svojej Amálky. – Neviem. Nesledovala som hru. No tá bitka, stála za to. Nabudúce ma musíš vziať opäť.

Všetko pre oko diváka

Hráči upútali divákov – svojím výstrojom.
Ku koncu súťaže zaujímavejšie ako zápasy boli výsledky.
Vstupné na zápas bolo 25 korún, no hráči hrali za všetky drobné.
Čo sa týka streľby, oveľa disciplinovanejší boli diváci v hľadisku.
V množstve vzdušných súbojov prevládali pästné.
Hráči kúskovali nielen hru, ale i nervy divákom.
Pred zápasom mali takú silnú rozcvičku, že počas neho nestačili so silami.
Prvý polčas hrali pre oko diváka, druhý na jeho nervy.
Zdržovacia taktika sa nevyplatila. Hráči po zápase zmeškali vlak.
V niektorých zápasoch je nielen výsledok na nulu, ale aj výkony hráčov.
Mužstvo ku koncu súťaže dosahovalo pozoruhodné výsledky, že si ich musela všimnúť disciplinárna komisia.
Všetci hráči v zápase obstáli. Nestačilo to. Mali si to odbehať.
Sú zápasy v ktorých jediný tlak spôsobí vietor.
Na niektorých ihriskách sa riadia heslom: nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.
Plocha ihriska bola rovná, iba s výkonmi hráčov to išlo dolu z kopca.
Málokedy sa hľadá príčina slabej hry. Vždy iba príčina prehry.
Súperi si zmerali sily. V ojedinelých šarvátkach.
Čas pracuje pre nás. Najmä ak hráme na ihrisku súpera a náhodne vedieme 0:1.
Nie je vždy dostačujúce, keď je iba výsledok výsledkom.
Na ihrisku zvíťazili hostia, v hľadisku domáci.
Zápas vyhrali presvedčivo. O strelenom góle, ktorý im zabezpečil náhodné víťazstvo museli každého presviedčať.
Domácim patril úvod. Pred zápasom pri slávnostnom ceremoniáli.
Hľadisko nezívalo prázdnotou. Zívalo iba niekoľko prítomných fanúšikov v hľadisku.
Súdiac podľa streľby, akoby naši hráči nemali povolenie k streľbe.
Každú akciu dokázali zakončiť s prehľadom. V krčme pri poháriku.
Skôr ako odišli pod sprchy, inkasovali spŕšku gólov.
Hlavou múr neprebiješ. Ibaže si vyslúžiš žltú kartičku.
Hostia nastrelili dvakrát žrď – ochrannej siete.
Hráči zachytili stred poľa. Na zemiakovej brigáde.

Medzi skalnými

Muž sa vrátil od lekára a manželka sa ho spytuje: – Tak čo ti lekár predpísal na boľavé oči? – Zakázal mi chodiť na futbal.

Manžel prišiel z práce domov v zlej nálade. Manželka sa ho pýta na príčinu. – Vedúci mi nedal prémie, – vysvetľuje manžel, – lebo som bol v pracovnom čase na futbale. – A kto mu to povedal? – Nikto. On sedel vedľa mňa.

Hovorí muž žene:- Vieš, že ma v novinách verejne pochválili? – A za čo prosím ťa? – Nuž, tu píšu, že na futbale bolo desaťtisíc disciplinovaných divákov.

Už sa nemôžem na tie nerváky v televízii pozerať! – A prečo? Ja mám náhodou detektívky rád. – Kto hovorí o detektívkach? Hovorím predsa o futbale.

Na istom našom štadióne dvaja diváci mlčky sledujú futbalový zápas. Odrazu sa ozve prvý fanúšik: – Ako sa vám pozdáva hra našich? – No, celkom fajn…ale ja osobne mám radšej futbal.
Za krásneho májového večera sa prechádza po nábreží mládenec s devou. Po dlhom mlčaní povie on trasľavým hlasom: – Drahá, chcel by som ti dať veľmi vážnu otázku… – Pýtaj sa drahý, šepla deva. – Čo myslíš, postúpi naše družstvo do prvej ligy?

Syn napomína otca:
– Otec, nehovor tak vulgárne! Nie si za volantom, ani na futbale!

Ach, tí fanúšikovia…

Je nedeľa večer po futbalovom ošiali. Krčma, tak ako vždy je zaplnená fanúšikmi. Tentoraz je tu o niečo čulejšie, pretože hrala Trnava so Slovanom. Hoci už nie sú to mužstvá z predošlých rokov, derby malo predsa tú tradičnú susedskú príchuť. Pri jednom stole sedia fanúšikovia „bílych andelov“ – Trnavy, pri druhom belasí – fanúšikovia Slovana.
Jožo Deravý – fanúšik belasých a Fero Kyjavec, skalný „bílych andelov“ vedú medzi sebou tradičný rozhovor. Téma: pochopiteľne futbal! Miestami sa hádajú, chvíľu si prisviedčajú a tak to ide dokola. Veď viacerí poznáte tie krčmové dialógy, niekedy o ničom. Veľmi sa nehádajú, pretože obe mužstvá sa podelili s bodmi, stretnutie sa skončilo k obojstrannej spokojnosti 2:2. Sklamaní sú však úrovňou hry a ako vždy obaja sa dušovali, že na futbal už nikdy nepôjdu. Sú podgurážení rozrušení a s pribúdajúcimi pohárikmi nálada stúpa.
– Nikdy viac na futbal už nepôjdem! – vyhlasuje Jožo Deravý a dodáva: – Ja by som ich za takú hru viac na ihrisko nevpustil. Dal by som ho radšej zorať a nasadiť kukuricu, nech ju radšej okopávajú, ako majú okopávať seba. To vraj podľa nich bola hra…?
– Áno, bola to hra, ale s našimi nervami, – pridáva sa „Trnavčan“ Fero Kyjavec. – Keby som mal také krivé nohy ako ten ľavý obranca, bál by som sa aj na ihrisko vkročiť. Ten musí mať ale odvahu…
– Ejha, kebyže len krivé ale aj deravé, – pritakáva mu slovanista Jožo Deravý. – Neviem prečo sa my musíme nedeľu čo nedeľu pozerať na takúto hru? A oni tomu hovoria – vraj futbal. Prečo nejdeme radšej na ryby? Bisťu, viac ma na ihrisku neuvidíš!
– Súhlasím s tebou. Už aj mňa to prestáva baviť. Čo ten tréner nemá oči? Bisťu, ja by som lepšie zahral.
– Aj ja tvrdím, že by som dal dohromady lepší „manšaft“. Neviem, ako chcú hrať lepší futbal bez krídel. To keď som ja hral, to ste mali vidieť! A ten náš center, to je ale lomidrevo. Veď ten si raz uši odkopne. Lopta od neho odskakuje ako od steny. O ľavom obrancovi ani nehovorím. Veď ten má obe nohy ľavé!
– Škoda reči….ozaj, a kde hráme budúcu nedeľu?
– V Žiline. A vy?
– Doma s Dunajskou Stredou.
-To môže byť zaujímavé, to si nemôžem nechať ujsť.
– Dobre pôjdem aj ja. A prisahám, že naposledy!
– Veď aj mňa tam uvidíš posledný raz!
– Tak teda dohodnuté! Pán hlavný, dva rumy a dve pivá…!

Športom k peniazom

Keďže vydržal v jednom klube nepretržite tri roky, požiadal klub o vyplatenie vernostného.
Stovky dokázal premieňať oveľa ľahšie, ako šance.
Prestúpil k amatérom. Za vysoké odstupné.
Boli to ozajstní amatéri. Jedinou ich výhodou bola výhoda domáceho prostredia.
Šport robil z lásky – k peniazom.
Šport je kráľovná, ktorá si zobrala ministra financií.
Bol hráčom viac plateným, ako platným.
Hnacím motorom mužstva neboli zálohy, ale prémie.
Bol amatér. Nebral vysoké peniaze, iba plat.
Hráči sa vedeli dobre postaviť. Proti nízkym prémiám.
Postupom do vyššej súťaže sa naplnila túžba fanúšikov, na úkor vyprázdnenia klubovej pokladnice.
Vstupné na zápas spravidla prevyšuje jeho úroveň.
Mužstvo dokázalo vynikajúco brániť – svoje záujmy.
Brankár vystihol čo sa dalo: štúdium, byt, za prestup…
Plat požadovali profesionálny, hoci výkony dosahovali sotva amatérske.
Na ihrisku nedokázali využívať ani priestor, ani krídla, ani šance, iba výhody, ktoré im poskytoval klub.
Ich požiadavky na výbor boli oveľa adresnejšie, ako nahrávky.
Šance na prestup vedel vždy lepšie využiť ako tie, ktoré sa mu naskytli v zápase.

K vyšším métam

„Ako pozdvihnúť úroveň futbalu?“ bol hlavný bod programu nedávno uskutočnenej mimoriadnej schôdze trénerov, psychológov, pedagógov, filozofov, ba zúčastnilo sa na nej i niekoľko kúzelníkov zo štátu Kopokaz, ktorí sa zišli v snahe nájsť východisko z krízy, s ktorou zápasí ich národné futbalové mužstvo.
Reprezentačná futbalová jedenástka Kopokazu, ktorá v minulosti patrila medzi európsku elitu, teraz prehráva jeden medzištátna zápas za druhým, a to i so súpermi, ktorých predtým ľahko zdolávala. V diskusii padali rôzne návrhy. Zástupca tábora trénerov volal po výmene trénera… Proti tomuto návrhu bolo najviac hlasov. Vraj častá výmena trénerov doteraz neprospela žiadnemu mužstvu. A napokon, on nie je hrajúcim trénerom, za všetko môžu hráči, ktorí v zápasoch nevydajú zo seba všetko. Prečo však nevydajú zo seba všetko? Touto otázkou sa zaoberal jeden zo psychológov, ktorý radil zvýšiť hráčom prémie. Hlasy boli aj proti tomuto návrhu. Peniaze vraj nie sú všetko, pričom veľmi kazia charaktery, a napokon, čo sú platné hráčom, ktorí nevedia hrať. Na úvahu – chyba je asi vo výchove dorastu – ozval sa jeden z pedagógov – „nesúhlasím s vami! Čo s dnešnou pohodlnou mládežou, ktorá nechce podstúpiť tvrdú športovú drinu?“ Filozof navrhol nezaoberať sa príliš problémami špičkového futbalu, argumentujúc to myšlienkou, že ak futbal v ich krajine bude neustále upadať, bude sa ešte viac o ňom hovoriť ako doteraz a stane sa tak populárnejším. Ani táto myšlienka neobstála. Treba vraj brať ohľad aj na fanúšikov. Každý z nich má predsa iba jedny nervy. A tak to išlo kolom – dokola, pričom návrhov pribúdalo. Niektorí volali po rozšírení kádra, iní boli za jeho zúženie. Ďalší žiadali, aby bolo fanúšikom v celom štáte umožnené pred každým medzištátnym zápasom tajne určovať zostavu. Našiel sa aj taký hlas, ktorý volal po slabších tréningoch, vraj hráči málo odpočívajú a potom v zápasoch nevládzu. Padol návrh na dlhodobé sústredenie v zahraničí, samozrejme našli sa oponenti, ktorí tvrdili, že všade dobre, doma najlepšie. Ani ďalšie hlasy volajúce po životospráve, morálke, zodpovednosti, neobstáli. Vraj hráčom tieto veci netreba pripomínať, pretože potom cítia prílišnú zodpovednosť a hrajú neuvoľnene, akoby so zaviazanými nohami.
Mimoriadne zvolaná schôdza skončila. Po nej športoví novinári všetkých denníkov zhodne konštatovali, že mala rušný priebeh, bola hodnotná s množstvom podnetných nápadov. Čírou náhodou sa jej zúčastnil aj redaktor závažného časopisu, týždenníka „Špendlík“. Ako jediný zo zúčastnených novinárov nemal za úlohu napísať o spomínanej schôdzi, pričom najvýstižnejšie charakterizoval jej priebeh, ktorý vtesnal vo svojej humoreske do niekoľkých viet. Vyberáme: „…schôdza mala iba jednu malú chybičku, ktorá keď sa to tak vezme, ani nie je taká malá. Totiž v diskusii nedostal slovo ani jeden z kúzelníkov, hoci zdá sa, že on jediný by bol schopný za danej situácie pomôcť.

V kolektíve je sila

Bol to dobrý športový kolektív. Všetko mali jeho členovia spoločné, iba každý mal svoje muchy.
Mužstvo dokázalo dobre brániť – svoje záujmy.
Po polčase hrali ako vymenení. Vybehli v nových dresoch.
Bolo to bombastické mužstvo. Jeho hráči vybuchli pre vlastným obecenstvom.
Do športového diania zasahovali pravidelne – v blízkej reštaurácii.
Bol to kolektív, ktorý mal rezervy – B – mužstvo.
V klube boli za neprestajné zvyšovanie – vstupného.
Bol to dobrý kolektív. Súperovi sa vždy odovzdal bez boja.
Nikdy nestačili uplatniť skúsenosti zo zájazdov. Vždy sa vymenil káder i tréner.
Bolo to vyrovnané mužstvo. Rovnako prehrávalo doma i vonku.
Mužstvo malo v zápase prevahu. V početnom oslabení súpera.
Bol to dobrý kolektív. Hráči spolu dobre vychádzali – na pivo.
Mužstvo malo svoju tradíciu. Tradične prehrávalo.
Zaujímavé, každé mužstvo má smolu iba proti silnému súperovi.
V mužstve mali ozajstný vojenský režim a spôsoby. Dokonca aj kapitánovi vyplácali hodnostné.
Boli to mierumilovní hráči. Bolo to vidieť najmä na streľbe.
Ich nahrávky boli adresné. Každá smerovala „do neba“.
Vedeli rýchlo meniť miesta. V prestupovom termíne z klubu do klubu.
Na hráčoch sa dala postrehnúť lepšia technika. Dresy mali na zips.
Bol to jednoliaty kolektív. Vypili, čo im naliali.
Výmena dresov bola obojstranne prospešná. Boli rovnakej kvality.
Strelecké hody sa nekonali z jednoduchých dôvodov: aby sa fanúšikovia neprejedli.
Prečíslili súpera. Na dresoch mali vyšité vyššie čísla.
Ich prihrávky, hoci boli adresované na slepo, mali oči.

Chlapci, do toho!

Televízny prenos futbalového stretnutia. Reportér hlási, že štadión je celkom zaplnený 80 000 divákmi. Pani Grambličková prekvapene zvolá: – Nikdy by som nepovedala, že toľko ľudí nemá televízor!

Odľahčí si pán Mrkvička na futbalovom zápase: – Už nikdy si viac pred futbalovým zápasom nevypijem! – A prečo, smiem vedieť? – pýta sa ho sused . – Prečo? Potom vidím tú mizernú hru dvojmo.

Povzdych jedného skalného: Ej, kde sú tie časy, keď sme sa po zápase hašterili, ktorý gól bol krajší…

Návšteva sa čuduje: – Čo je to za krik u susedov? – Televízny zápas, – vysvetľuje hostiteľ. – Futbal, alebo hokej? – Nie- Ona chce sledovať prvý program a on druhý…

Do holičstva vojde plešivý, starostlivo oholený muž a sadne si do kresla. Holič sa ho rozpačito spytuje: – Čo si budete želať? – Porozprávať sa o včerajšom zápase vo futbale.

Drahý, dnes by som chcela niečo jarného, – hovorí manželka svojmu manželovi, futbalovému fanúšikovi. – Dobre, – súhlasí on, pôjdeme na prvé jarné ligové futbalové kolo.

Skalní kontra rozhodcovia

Mužstvá hrali tak vynikajúco, že diváci sa rozhodli povzbudzovať rozhodcu.
Bol to nezaujímavý zápas. Futbalisti hrali dobre, rozhodca pískal objektívne, a tak nebolo na koho nadávať.
Domáci dobíjali bránu, diváci rozhodcu.
Rozhodca je pánom na ihrisku. Lenže skúste to vysvetliť fanúšikom.
Zamedziť nízkej návštevnosti? Pozývať fanúšikov na pozvánku.
Jediným nebezpečenstvom pre brankára hostí boli domáci fanúšikovia stojaci za jeho bránou.
Niektorým fanúšikom by stačilo zaplatiť iba polovičné vstupné.
Na ihrisku vidia iba jedno mužstvo – to svoje.
Športovci potrebujú od divákova podporu. V skutočnosti však by sotva niektorý dokázal žiť iba z podpory.
V športe je to ako v matematike. Fanúšik i profesor chcú iba dobré výsledky.
Fanúšika stojí veľa šport. Najmä ak v športovom objekte čapujú.
Boli to doslova skalní. Ukameňovali rozhodcu.

Netradičná rozlúčka

„Sudcovi mrkvu!“, „Sudca je hovädo!“, „Bite ho!“ – začali sme, ako počas každého majstrovského zápasu, keď hrá naše futbalové mužstvo doma. V tomto stretnutí išlo o veľa. Bolo pre nás existenčné, pretože sme bojovali o udržanie sa v súťaži. Všetci sme boli presvedčení, že zvíťazíme, napokon veď hráme doma! Pravda, veľa bude záležať aj na rozhodcovi – dumali sme, veď súper je dosť silný, z hornej polovice tabuľky. Tradičných dvadsať percent, ktoré rozhodca zvykne odviesť pre domácich, by nám tentoraz nemuselo stačiť.
A ani nestačilo! Prehrali sme, posudzujúc teraz, už s odstupom času, zaslúžene. Čo nám potom iné ostávalo, ako „Hor sa na rozhodcu!“ Vyvŕšili sme si na ňom zlosť, hoci nadávok, ktorými sme ho častovali počas stretnutia, sa ušlo aj hráčom. Ja som mu rozbil dáždnikom hlavu. Nemal som to robiť, priznávam, oľutoval som to však až potom, keď som sa za tento čin ocitol na súde v roli obžalovaného.
„Pán Kolienko…“ – oslovil ma muž v civile, a ja som od prekvapenia skoro omdlievajúc z nôh padol.
– O vás by som to nikdy nebol povedal, ba ani len nedopustil na vás. Vediete usporiadaný rodinný život, ste tichý človek, a ako som sa ďalej dočítal v posudkoch a záznamoch, v závode máte povesť vzorného pracovníka. Žiaľ, nedá sa už nič robiť, všetkému je koniec, budeme sa musieť rozlúčiť.
A bol to skutočne môj koniec. Museli sme sa rozlúčiť navždy. Žalobca – rozhodca bol totiž nový vedúci oddelenia, v ktorom pracujem.

Rozhodcovi mrkvu!

Pri výsluchu: – Tak keď ste udreli toho rozhodcu, opustili ste štadión, no vzápätí ste sa opäť vrátili a znova ste sa doňho pustili…prečo?- Viete…ešte mi nešiel autobus…

Na futbalovom štadióne. – Otecko prečo všetci nadávajú tamtomu pánovi ? – Pretože hodil po sudcovi kameňom. – Ale veď ho netrafil. – No veď práve preto…

Uprostred ihriska leží na zemi živá kopa hráčov, ktorá sa zmieta. – Prečo nezakročí rozhodca? – pýta sa divák suseda. – Nemôže, on je na samom spodku.

Futbalista Mrkvička sa dostal pred disciplinárnu komisiu. Predseda sa ho spytuje: – Ako vysvetlíte, že ste kopli stredného útočníka do brucha? – To sa stalo skutočne omylom, – bráni sa obžalovaný. – Ja som myslel, že je to rozhodca…

Želiezka v ohni

V našom futbale sú tréneri pohyblivejší ako hráči. Častejšie menia miesta.
Mužstvo kopalo tak, že boli obavy, či aj trénera nevykopnú.
Keď morálka v mužstve pokrivkáva, ťažko trénerovi stáť na pevných nohách.
I zhodnotil tréner zápas: lopta je guľatá!
Chyby hráčov bývajú obyčajne osudom trénera.
Pred stretnutím im tréner nariadil pohyb bez lopty. Stalo sa, súper ich totiž málokedy pripustil k lopte.
Po výmene všetkých hráčov prišiel rad aj na trénera.
Brankár mal také slabé výkopy, že vznikla obava, že ho tréner z mužstva vykopne.

Futbaloví mecenáši

Verím v silu kolektívu. Futbalový výbor obyčajne zostáva, iba trénera vždy menia.
Na sezónu sa musíme dokonale pripraviť, – vyhlásil predseda oddielu a začal študovať zoznam rozhodcov.
Futbaloví lanári mali tie isté problémy ako automobilisti – zháňali spojku.
Na začiatku súťaže kupovali hráčov. V jej závere body a rozhodcov.
Teória niektorých futbalových funkcionárov: aj zlá úroveň je úroveň.
Šport v telovýchovných jednotách by sa dostal určite na vyššiu úroveň, keby každý, kto do neho hovorí, by mu aj rozumel.
Najväčšie ťažkosti pri rozhovoroch robí pokladníkom futbalových oddielov nižších súťaží odpoveď na otázku – finančnú.
Ten, kto nevidí do športu, tomu nepomôžu okuliare ani tých najväčších dioptrií.
Súpera nevedel prehlavičkovať, no všetkým ostatným prerástol cez hlavy.
Dobre padne športovcovi, keď mu funkcionár po zápase podá ruku. Najmä ak nie je prázdna.
Do výboru vstúpil iba preto, aby nemusel platiť vstupné.
Náš futbal nie je zlý, – vyhlásil nechápavá oddielový funkcionár – Veď iba pred nedávnom sme ho kúpili.

Milan Kupecký

    Slovenskí humoristi, tvorcovia Humorikonu, prosia o podporu…Inzerujte v Humorikone, alebo akoukoľvek finančnou čiastkou pomôžte skvalitniť slovenský humor a satiru ako i tvorbu píšucich a kresliacich autorov!  Číslo účtu: IBAN SK 54 7500 0000 0040 0096 0499

0 0 votes
Article Rating
Subscribe
Notify of
guest

3 Comments
Newest
Oldest Most Voted
Inline Feedbacks
View all comments
Július Forsthoffer
Július Forsthoffer
4 months ago

Milý pán Kupecký, slovutný humorista
Ďakujem Vám za príhovor, skôr dôstojný štátnický prejav reprezentanta Slovenska voči zahraničnej poplatnosti cudzím bábkovodičom. Vyjadrenie Fica je nesporné, vyjadrené náležitou formou čo treba náležite oceniť a v podstate by aj hrdý, že národ Slovenský + menšiny medzi sebou môže vybrať aj také kultivované a vzdelané osoby (iste je ich viac, ale akosi sú zalezené). Zrejme, ten prejav sa dostane do archívnych spisov, ale v tomto momente je dobrý na to, aby povzbudil Slovákov prikloniť sa viac k vlastnej zvrchovanosti a suverenite než k falošnosti i úplatnému sluhovstvu ako sa to u niektorých -aj po voľbách- ukazuje v plnej nahote.
Prajem Vám zdravie a príjemné dni víkendu . Srdečne pozdravujem Julo

Julius Forsthoffer
Julius Forsthoffer
4 months ago

Milý pán Kupecký, slovutný humorista.
Ďakujem, potvrdzujem príjem zásielky; došla v pravú chvíľu keď som naozaj potreboval duševnú vzpruhu či až morálnu podporu, pretože dnešný deň mi prešlo cez ruky toľko „rôzností“, že ma mierne „pridusili“.
Ale aspoň dobrá správa, že 11.11. bude v Mojmírovciach hodnotenie destilátov, tak na úvod som si pripravil verše M. Rázusa: Vďaka za úrody. Nech sú poďakovaním aj pre Vás. Priateľsky pozdravujem  Julo
JuliusForsthoffer
jufostar@gmail.com

prof. Jaroslav Husár
prof. Jaroslav Husár
5 months ago

Pán Kupecký,
ďakujem pekne. Ale Váš Humorikon je neprekonateľný. Máte ozaj bohatú škálu vtipných situácií, keď sa človek dobre zasmeje. Nuž a Sulík, truhlík?
S pozdravom
jhusár