(Čítanie na víkend – vychádzame každý piatok)
BLAHOŽELANIE
Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých.
Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie.
(1Kor, 20-21)
Radostné prežitie sviatkov Kristovho zmŕtvych vstania,
hojnosť božích milostí, pokoj duše,
lásku medzi ľuďmi a mier medzi národmi
Vám želá
a jeho členovia Redakčnej rady Milan Kupecký, Vladimír Pavlík, František Bojničan,
Vladimír Javorský, František Mráz a Andrej Mišanek
Posolstvo Veľkej noci
Stáročná skúsenosť nám dokazuje, že pútavo vyrozprávané príbehy majú neuveriteľnú moc podmaniť si našu predstavivosť a na dlhý čas ovplyvniť naše myslenie a pocity. Každý si určite uvedomuje nepredstaviteľnú krutosť a nespravodlivosť toho, čo Ježiš prežíval. Bolo by preto iste veľmi zaujímavé dozvedieť sa, prečo toľko Židov, z ktorých mnohým Ježiš urobil veľa dobrého, sa odrazu postavilo proti nemu. Pozoruhodný je aj Pilátov zbabelý postoj. Hoci z titulu svojho úradu mohol
rozhodnúť priamo sám „ukryl“ sa za požiadavky a rozhodnutie židovskej veľzrady a starších ľudí. Je až neuveriteľné, ako ľahko rozhodol jeden človek o smrti druhého, ktorý bol navyše úplne nevinný a celý život obetoval modlitbe, pokoju, láske, milosrdenstvu a službe. Svoju úlohu tu určite zohrala ľudská zbabelosť, nespravodlivosť, nevšímavosť a sebectvo. V Ježišovom kríži sa zratúvajú všetky bolesti a úzkosti všetkých ľudí – aj tá najskrytejšia bolesť toho najposlednejšieho človeka. Aké je teda posolstvo Veľkonočnej nedele? Nič iné než pravda, že všemohúci, vecný, zvrchovaný Boh je na našej strane! To je radostná zvesť. Boh skrze Kristov kríž zničil vládu diabla a vyslobodil nás z otroctva hriechu a smrti. Ježiš Kristus zvíťazil! Premohol všetko, čo nás mohlo oddeľovať od Boha. Vidíme a cítime úžasnú, ľudským rozumom nepochopiteľnú Otcovu lásku k nám, keď obetuje svojho jediného Syna, aby získal pre nás naspäť to, čo sme vlastnou vinou stratili – nádej na svoju spásu. Potrebujeme ešte nejaký iný dôkaz o láske Boha k nám?! Čo od nás Boh žiada za tento veľký dar? Len aby sme uverili v Ježišovo vzkriesenie. Je to také jednoduché. Boh nás žiada, aby sme svoj život založili na jeho láske a moci a aby on bol centrom našich myšlienok. Keď to urobíme, sľubuje, že posolstvo spásy nás naplní veľkou dôverou. Bratia a sestry, Ježiš prišiel na tento svet práve preto, aby medzi nami založil Božie kráľovstvo. Jeho zmŕtvychvstanie je najväčším zázrakom, prameňom uzdravenia a obnovy v našom živote. Oslovme aj my Ježiša v týchto dňoch a zakúsme jeho premieňajúcu moc!
Dominika Strigáčová
Blahoželania k veľkonočným sviatkom okorenené humorom
Vlado Pavlík
Vlado Javorský
Fero Mráz
Vlado Pavlík
Josef Kopecký
Pýta sa turista Indiána:
-A koľkože dreva potrebujete na dymové signály?
-To záleží na tom, či ide o miestny, alebo medzimestský hovor, -vraví Indián.
Bruno Horecký
NEVINNÝ ČAS
Chlapčenský vek, to bol čas!
Vzrušovali vtedy nás,
nárazníky len na rušni…
No a z prachov? Iba pušný.
Sex-appeal
Máme starú fámu:
Šaty robia dámu.
Podväzkový pás?
Kariéru zas!
Milan Kenda
Ľubo Kotrha
Nejednému hriešnikovi je všetko sväté.
Páčia sa mi vtipy bez slov. Nie však bez myšlienky.
Rada: Vzbudiť u občana nádej je potrebné. Už i preto, že nádej zomiera posledná.
Rada: Načo rozprávať o sebe?…Ak máte susedov.
Ak nemusíte, nepodkladajte sa. Môžu o vás zakopnúť.
Nemám ísť s čím na trh. Dočerta! Keby som mal aspoň hrošiu kožu.
Učiť sa treba všetkému. Aj žobraniu.
Odkedy som nebankovému subjektu sadol na lep, cítim sa ako mucha.
Milan Kupecký
Zo športu
Futbalový rozhodca najlepšie vie, čoho je človek schopný.
Športové drevá nie sú súce na vývoz.
Jozef Tomšičák
Vlado Pavlík
Do prievanu
Niektorí poslanci iba posudzujú. Na usudzovanie jednoducho nemajú.
Sme večnými dlžníkmi. Najmä čo sa týka dobrej povesti.
Zdá sa, že z bývalej VPN (Verejnosť proti násiliu) nám zostalo už iba to násilie.
Keďže ľudstvo nevie žiť na Zemi, bude sa o to musieť pousilovať na druhom svete.
Dnes sa dá ťažko vyžiť iba zo vzduchu. Natoľko je znečistený.
Neviem prečo sme všetko socialistické zničili? Napríklad izby revolučných tradícií sa mohli využiť na bývanie pre bezdomovcov.
V ostatnom čase prestávam mať hlad. Som akýsi presýtený predvolebnými sľubmi.
Milan Kupecký
Manželka pri raňajkách hovorí manželovi:
-Predstav si, niekto včera zavraždil pána Nováka, čo nás sobášil.
-Hm. Nejaká sviňa ma predbehla…
Ladislav Belica
Móda je to, keď si otužilec kúpi kožuch.
Ernest Svrček
-Pán hlavný, v guláši som našiel náušnicu.
-Vďaka vám, kuchárka sa poteší, už ju hľadá márne dva týždne.
Príde chlapík k očnému lekárovi, ktorý sa ho pýta:
-Koľko riadkov na tabuli viete prečítať?
-Na akej tabuli?
Napadlo mi…
Ako hovoríme rybárovi, ktorý pred rybačkou rozhodí do vody za tri hrste krmiva? – Sponzor.
To je zaujímavé – chlapi v boji nastavujú hruď a ženy hrudník.
Čo je to za štýl, keď muži plávajú prsia?
Kedysi mali zbojníci valašky a pištole. Dnes stačí pečiatka.
V politike máme množstvo tunelárov, ale o kominárov je núdza.
Konštruktívna sebakritika? Keď niekto rozhorčený rozmláti zrkadlo…
Daniel Klačko
-Tvoje vysvedčenie je samá pätorka,-vraví matka vyčítavo synovi. -Keď sa to dozvie otec, tak zdemoluje celú väznicu.
Andrej Mišanek
Nekonečno nie je iba vo vesmíre. Je aj medzi minulou a budúcou výplatou.
Máme mračná karikaturistov…Štyridsať rokov sa rodili na schôdzach, kde každý zaháňal nudu kreslením do notesa.
Láska je skvelé hnojivo. Ak na záhrade spálite všetky svoje naivné ľúbostné listy.
Milan Kenda
Prídu Rómovia do hotela a pýtajú si izbu. Recepčný sa ich pýta:
-A máte rezerváciu?
-A čo sme Indiáni?-protestujú Rómovia.
Ľubo Radena
Jeden čerstvý zo včerajška
Kňaz oslavoval tri desaťročia pôsobenia v jednej farnosti.
Na slávnosti sa zúčastnila celá miestna honorácia.
Príhovor mal predniesť významný politik.
Ako majú politici vo zvyku, meškal, nuž sa oslávenec musel ujať slova sám:
– Pravdu povediac, keď som sem prišiel, prvý dojem bol strašný a vtedy by mi ani na um nezišlo, že tu vydržím tridsať rokov. Nemôžem porušiť spovedné tajomstvo, ale toľko povedať môžem, že môj hrozný dojem zapríčinila hneď prvá spoveď. Ten človek bol neverný manželke so šéfovou ženou a kvôli nej spreneveril veľkú sumu peňazí. Potom kvôli nej vykradol klenotníctvo a keď sa ho policajti pokúšali zastaviť, jedného z nich zrazil a ušiel. Pre mňa, ako pre začínajúceho kňaza, to bol šok. Ale potom, ako som postupne spoznával všetkých milých ľudí z farnosti, začali roky bežať ako voda.
*
O chvíľku sa dostavil meškajúci politik a keď zistil, že slávnosť sa už začala, rozhodol sa byť stručný:
– Prepáčte, drahí priatelia, moje meškanie.
Vidím, že som sem dnes prišiel ako posledný. Na jedno však môžem byť pyšný.
Keď u nás pred tridsiatimi rokmi náš oslávenec začínal, mal som tú česť, že som bol prvým človekom, ktorý sa uňho vyspovedal.
Julius Forsthoffer
Spoľahlivý seizmograf: Tam, kam sa zberajú Rómovia a vtáci, tam plody dozrievajú.
Pri preberaní úplatku si nejeden z nás povzdychne: Časy sa menia, no dobré zvyky zostávajú!
-Janko, koľko krát ti mám vravieť, aby si sa nehral so zápalkami!
-Ja sa nahrám, mami, ja si zapaľujem iba cigaretu.
Fero Mráz
Sentencie
Pohľad na duchaplného podriadeného je oveľa nepríjemnejší ako na škaredú sekretárku.
Ľudia ma nútia vulgárne rozprávať. Pýtajú sa ma, ako sa mám…
Rada: Nedávajte si ruku na srdce ak ju máte práve v nohaviciach!
Ak vám niekto povie, že sa má dobre, neverte mu! Provokuje…
S hrošou kožou sa na trh nechodí. V hrošej koži sa uzatvárajú celkom iné obchody.
Skúsenosť: Viete, že tajomstvo lásky je ukryté v jej následkoch?!
Sme skutočne nábožný národ. Už aj poslanci veria, že našej ekonomike pomôže iba zázrak!
Na napodobňovanie mocných ani tak nepotrebujeme talent, ako odvahu….urobiť zo seba vola.
Návrat do prírody je možný za predpokladu, že ju nájdeme.
Ak pracujete v kanáli, každá kontrola prichádza zhora.
Ťažko kráčať s duchom doby, ktorý straší.
Náš parlament by bol vzorom demokracie vtedy, ak by sa pracovné schôdzovanie začínalo Piesňou práce hneď po modlitbe.
Vladimír Javorský
-Oco, pôjdeme si aj dnes opekať do lesa slaninu?
-Áno, synak, ale najskôr musia z lesa odísť hasiči.
Fero Bojničan
Najďalej zájdu tí, čo sa pohodlne vezú.
Milan Kenda
-Stará, zakry mi nohy, ťahá mi na ne.
-Starý, ovládaj sa, nie sme doma, ale v kine…
Pavol Švancár
Viete, že…
…tak dlho chodila v jedných šatách, až prišli do módy.
…žene nie je nič tak vzdialené ako vlaňajšia móda.
…mala tak žiarlivého milenca, že jej musel manžel vykať.
…ľudia všetkému uveria, stačí len, keď sa to pošepká.
…láska a hlúposť kvitnú v každom veku.
Ľudovít Víťazka
Colník vraví blondínke:
-Slečna, budete si musieť predĺžiť pas.
Ona na to:
-A vmestí sa mi potom do kabelky?
Vado Pavlík
GESTO
Vážení a milí už sa opäť
k voľbám chýli
dobré budú asi
od dôchodcov hlasy
prezieravo a tiež pružne
pridáme im na almužne.
Ján Žilinský
Čašník dohovára hosťovi:
-Pane, keď vám to jedlo nechutí, neprehrabávajte sa v ňom. Kto to má potom po vás jesť?!
Andrej Mišanek
Odpovedňa Dahoslava Miku
Ako vnímate človeka, ktorý pije „na sekeru?“
-Ako indivíduum, ktoré chodí vždy po záverečnej zrúbané.
Čítate radi nekrológy?
-Áno. Pretože vtedy má človek dobrý pocit ľútosti pri pomyslení, že zomierajú iba dobrí ľudia.
Podľa vás, budeme po vstupe do EÚ všetci milionármi?
-Áno. Jedni reálni a druhí s miliónmi problémov, ako sa dostať k peniazom.
Je správne ak manžel chodí domov z krčmy s opicou?
-Nie. Manželka by mala vždy zostať doma.
Ako hodnotíte, že sa Čaputová stala hlavou štátu?
– Tak, že médiá vyberajú osobnosti ako kúzelníci zajacov z klobúka.
Myslíte si, že sa postavením automobilky u nás postavia na nohy aj Slováci?
-Na nohy nie, skôr na kolesá.
Je podľa vás stavba mostov prioritou?
-Je. Ibaže treba upozorniť na to, že sa tým sa nerieši celkom uspokojivo bytová problematika bezdomovcov.
Ako by ste charakterizovali mobil?
-Ako prostriedok, ktorý umožňuje každému jeho majiteľovi hovoriť z cesty.
Prečo Slováci až tak neprahnú po humore?
-Pretože si z nich politici robia žarty.
Môže mať dnes každý človek na ružiach ustlané?
-Tomu sa radšej vyhnite. Nevidíte, koľkí už dnes prespávajú v parkoch?!
Čo by sa stalo, ak by všetci ľudia boli čestní a dobrí?
-Viete si predstaviť vyludnenú celú našu planétu?!
Je to pravda, že na školách sa študentom čoraz menej hovorí o sexe?
-Nie. Hovorí sa o ňom až príliš, ibaže nie na katedrách, ale na sociálnych sieťach počas prestávok.
Pýtajte sa, odpovieme!
Andej Mišanek
Nádej umiera posledná
Umiera Nádej. Sedím pri jej smrteľnej posteli, v rukách držím jej bezvládnu, chladnúcu dlaň. Dýcha ťažko, chrčí, v agónii moje meno spomína.
Teraz vydýchla naposledy. Zatláčam jej oči.
Dobrá to bola Nádej. Všetko mi odkázala v testamente.
Odchádzam plný Novej nádeje…
Ján Heinrich
PELE-MELE-CHAN
-Máte udený jazyk?
-Nie.
-Tak nefajčite!
xxxxxxx
Jej zásada: zasa dá.
Milan Lechan
Fero Mráz
-Viete prečo sme vás zadržali? – pýta sa policajt cigáňa.
-Áno, vraví cigáň: – Pretože už neviem tak rýchlo bežať ako kedysi…
Šofér vezie stopárku. Po chvíli zastaví, otvorí kufor, a v ňom – mŕtva žena.
-Toho si nevšímajte, – upokojuje vodič stopárku. -To je rezerva.
-Mara, vieš prečo volebné preferencie KDH klesli na konci ich vládnutia?
-Nie.
-Pretože voličov počas ostatných rokov presvedčili, že na Slovensku už nepomôže ani modliť sa.
Fero Bojničan
NOSTALGIA
Sedí horár spomína s
kdeže sa podeli časy
keď si pod jedličkou
sedával s flintičkou.
Dnes sedí pod bukom
morí sa s notebookom.
Ján Lesník
-Ignác, uveď prosím ťa nejaký príklad na to, že na Slovensku je skutočne demokracia.
-Uvediem. Napríklad to, že nik nás nenúti chodiť po žobraní a prehrabávať sa v kontajneroch.
-Dušan, vieš aký rozdiel je medzi manželkou a revolúciami v rokoch 1968 a 1989?
-Nie.
-Obe boli najskôr nežné.
-Karol, počul si, že Mičutová dostáva čoraz viac príležitostí v médiách?
-Áno. A nevieš prečo?
-Pretože, aby ľuďom stihla pred nástupu do funkcie porozprávať rozprávky o lepšej budúcnosti.
Fero Mráz
Veľdielo
-Na čo tak utkvelo pozeráte, pán Olovo? Predstavujete si speváčku Madonu, ako by vyzerala, keby bola oblečená? Alebo ako obyčajne upierate svoj inteligentný pohľad len tak, do blba?
-Ani jedno, ani druhé, pán Kyseľ, neuhádli ste, ako vždy. Obdivujem západ slnka a prebúdzam v sebe umelecké, maliarske cítenie.
-Vy a umelec! Tým ste teda ešte neboli, pán Olovo. Akýmže to maliarom vlastne túžite byť?
-Insitným , abstraktným a zároveň naivným surrealistom.
-Tým naivným už ste, ale čo tie ostatné smery? Necítite v sebe sklony vyjadriť v maliarstve smer Dada?
-Da, da, i eto ja chaču. Ale prečo zrazu po rusky, pán Kyseľ? Veď vraj to u nás už vyšlo z módy!
-Čo vás nemá, všetko ruské u nás do módy ešte iba prichádza. Ale Dada je veľmi nádejný umelecký smer. Dnes mu u nás hovoria Blabla, alebo Gloglo.
-To už viem, tú prvú verziu pestujú v parlamente, tú druhú v krčme. Ale ja som naozajstným umelcom. Jeden obraz som už aj vytvoril.
-Nože ukážte!
-No, neviem, či vy porozumiete modernému umeniu, pán Kyseľ. Veď vy ste nevychodili ani len umeleckú osobitnú školu, ako by ste mohli chápať záhadné zákutia premoderny?
-Nože sa neondejte, pán Olovo, ukážte, čo za hrôznosť ste to spáchali. Nebodaj to od vás ešte aj kúpim!
-Pozrite!
-Čo ste to vytvorili, pán Olovo? Veď je to iba štvorec čistého bieleho plátna!
-Vidno, nerozumiete modernému umeniu ani zbla. Ale ešte aj taký nedouk, akým ste vy, pán Kyseľ, by mal vedieť, že v modernom umení musí konzument dielo dokončiť, dotvoriť, doriadiť podľa vlastných predstáv.
-Ale veď si na tom čistom plátne môžete predstaviť čokoľvek!
-O to práve ide. Vy si to plátno umelecky dotvoríte celkom podľa vlastných nevykvasených predstáv. Zato mne za môj umelecký výtvor vysolíte zaň rovných päťtisíc!
Gabriel Hocman
Ľubo Kotrha
-Čo ešte chcete?! – rozčuľuje sa lekár nad pani Zlaticou,- veď už spávate celkom dobre.
-To áno, ale celú noc sa mi sníva, že nemôžem zaspať.
SENO
Pri pohľade
na ňu, napadlo mi
práve,
ako vonia seno
zaľúbenej krave?
ZBOJNÍCKA
Čo sa tradície týka
hrdí sme na Jánošíka
veď u nás taká obyčaj
ukradni a utekaj!
Kto k nám príde
často vraví –
aha, vykradnuté hlavy!
VSTUP DO SVEDOMIA
Chcel si vstúpiť
do svedomia.
Ostro, riadne.
Nedalo sa –
nemal žiadne.
OMYL
Keď mu to v hlave dozrelo,
splietli si ho s obilím:
Poriadne ho zmlátili.
Ján Heinrich
Pavol Švancár
HOLÁ PRAVDA
Holú pravdu nezbadáš.
Výnimkou je nudapláž.
STARÁ PRAVDA
V histórii býva
stará pravda skrytá:
Dejinami hýbu
boje o korytá.
TAKÝ JE ŽIVOT
V podvodnej škole je to tak:
Jednotky sú za mlčanie,
šprint vyhráva rak.
ODKRYTIE TAJOMSTVA
Prezradím vám – veď sme svoji:
Hlupák si vás vtedy váži,
keď sa vás sám bojí.
Ján Heinrich
Ladislav Talčík
I KEĎ PREDČASNE
Len či v školstve od septembra zazvoní?
Samozrejme:stačí šibnúť do koní.
TREBA ZAŤAT
Treba zaťať do živého!
Ľudia, kde ste?
Tu stojíme!
Zatíname päste…
ZUB ČASU
Učiteľom –
to sa všeobecne vie –
aj zlatá žila z plechu
zhrdzavie.
SĽUBY SA SĽUBUJÚ
Naša nežná modré z neba
sľubovala na večeru.
Teraz máme ozónovú dieru.
Ján Heinrich
Vlado Pavlík
TAK AKO KABÁTY
Líšky v mene doby
srsť vymeniť môžu.
Nemôžu však zhodiť
svoju vlastnú kožu.
ÚŽAS
Človek žasne:
Klamár ako cudzie
hodnotí aj reči vlastné.
ZÁMENA
Vtedy ľudstvo zaniká,
keď v orchestri koncertuje
žaba miesto slávika.
Ján Heinrich
Vlado Pavlík
SKÚSENOSŤ
Otázka ma trápi stále:
Kto nazval psov na sídlisku
nemé tváre?
SKLAMANIE
Vývoj zamatovej /veľmi krátky/:
Mali sme holé ruky. Teraz zadky.
TEMPO
Že sme na dne?
Stačí robiť takým tempom,
akým sa dnes kradne.
SKÚSENOSŤ
Dnešný klamár
– márna sláva –
cudzím slovom
ako vlastným máva.
A politik?
Je to tak:
robí presne naopak.
Ján Heinrich
Ľubo Radena
Zlatá rybka
Cez veľkú prestávku sa všetci schádzame v zborovni. Mimoriadna porada. Žeby zvýšenie platov? Alebo priviezli novú bustu Komenského! Ani jedno ani druhé. Pred zborovňou stojí študent Kubíček a tvári sa previnilo. No jasné! Zasa Kubíček!
– Kubíček chytal cez matematiku v mestskej fontáne ryby! – oznámil nám riaditeľ a tváril sa tajomne.
– Nevídali, ešteže to nebolo na dejepise, – pohundrával si ticho kolega prezývaný Napoleon.
– Ticho, páni a dámy! Ticho! Veci sa majú tak, že Kubíček chytil úplne náhodou… zlatú rybku… – vydýchol riaditeľ a bolo počuť, ako mu zapískalo vo vyschnutom hrdle.
Ticho nás ovalilo a pár sekúnd nikto ani nedýchal. A potom sa rozpútalo peklo.
– Tak aby bolo jasné: prvým našim želaním budú platy! – skríkol chemik a pre istotu sa skryl za široký chrbát kolegyne Mackovej.
– Treba vybaviť kabinet fyziky modernejšími prístrojmi a rozšíriť sieť učební o ďalšie tri! – bil sa vedúci predmetovej komisie fyziky do hrude, aby bolo jasne počuť, že slabšie povahy nemajú šancu.
– Kolegovia! Predovšetkým nám treba ďalšiu kopírku aspoň desať náplní – kričal riaditeľ, ale jeho krik beznádejne zanikol v divokým výkrikoch davu.
– Bazén, sprchy a saunu! – vyhŕkol telocvikár a názorne predvádzal, ako motýlikom prepláva nový bazén.
– Mag-ne-to-fón! Mag-ne-to-fón! – skandovali jazykári a držali sa pritom okolo pliec, až musel zástupca riaditeľa nakoniec vystreliť zo signálnej pištole. Do ticha, ktoré nastalo, sa ozvalo slabučké zaklopanie. Do zborovne nesmelo vošiel študent Kubíček.
– Študenti nemajú čo chodiť do zborovne! – zahučal Kubíčkovi do ucha jeho triedny zvaný Uragán.
– Ja len, prosím… totiž… zlatá rybka zdochla.
Zvesili sme hlavy. Do hrobového ticha sa ozval riaditeľ: – A možno bola od Mikolaja…
Potom mu tvár zbelela ako krieda a svoje priesvitné oči uprel na Kubíčka:
– Zdochla, vravíš? Ty… ty… Kubíček jeden! Pamätaj si: kým nechytíš druhú zlatú rybku, budeš temnou škvrnou nášho školstva. Tak!
Riaditeľovi sme zatlieskali a Kubíčka sme vytlačili zo zborovne až do mestského parku. Večer ho vystriedajú telocvikári. Bol by v tom čert, aby naše školstvo prišlo takú šancu!
Marta Hlúsiková
Ľubo Kotrha
O troch kameňoch
Na ceste ležia tri kamene. Ležia tam dávno, zdá sa že od nepamäti. Až nastal ten zázračný čas a kamene prehovorili. – Ja som Základný kameň, – ozval sa ten prvý – som z vás najdôležitejší a preto chcem, aby ste mi prejavovali úctu ! – Daj sa mi svete, – vraví druhý – ja som Kameň mudrcov ! Mne sa klaňajú najmocnejší a najmúdrejší… Len tretí kameň mlčal a tváril sa náramne tajomne. – A ty si kto ? – došla tým dvom trpezlivosť. – Ja som Kameň úrazu – prehodil mrazivo. Tak sa stalo, že kamene opäť onemeli.
Ján Heinrich
Do krčmy príde chlapík s puškou a pýta sa hlasito:
-Nevideli ste tu náhodou takého veľkého psa s čiernym obojkom?
-Nie. Takého tu nemá nikto.
-Dofrasa, tak potom som zastrelil farára…
Vlado Pavlík
Do svedomia
Stranícka úloha nielen dneška: Lepší zajtrajšok!
Kúpiť sa dajú iba nadštandardné služby, nie zdravie.
Najmenej chutí pracovná náplň.
Prežívali ozajstnú lásku, pokým ona nezbadala jeho výplatnú pásku.
Čo mnohí v socializme nestihli nakradnúť, v kapitalizme dobehli.
Kedysi nás utláčali kapitalisti, dnes sa utláčame navzájom.
Neviem ako vy, ale ja mám viac zaťažený krvný obeh ako bankové konto.
Naša sociálna politika: Veľké oká na sociálnej sieti, malé na polievke.
Žijeme v čase elektroniky. Chodíme do práce s odporom a sme stále v napätí.
Z makroekonomických ukazovateľov sa chudoba nenaje.
Hospodárskeho zázraku sa nedočkáme, pokým nevymrú všetci dôchodcovia a bezdomovci.
Kapitalizmus je u nás v rozkvete. Najmä čo sa týka kvitnutia korupcie.
Nebuďme k matke prírode macošskí, pretože ťažko sa nám bude žiť ako sirotám.
Ján Eštočko
U veštkyne:
-Pani zajtra
-Mami, spadla nám skriňa!
-A otec o tom vie?
-Samozrejme, veď je pod ňou…
-Život sa začína po päťdesiatke,-hovorí Jano.
-Hej,-dodáva Juro. – Ale keď máš stovku, alebo dve, je to ešte príjemnejšie.
Šéf sa pýta svojho podriadeného:
-Veríte v posmrtný život?
-Nie. Prečo sa pýtate?
-Včera, keď ste odišli na pohreb vášho starého otca, prišiel vás sem hľadať.
Vlado Javorský
Krátko zo života majstra pera a kresby Viktora Kubala
Spomedzi iných patril aj medzi zakladateľov slávneho Roháča
Viktor Kubal bol nestorom a velikánom slovenského humoru a satiry a tiež priekopníkom slovenského animovaného filmu. Patril medzi pravidelných autorov, tvorcov i spoluzakladateľov bývalého satiricko-humoristického časopisu Roháč, ktorého pokračovateľom je vydavateľstvo H+S (za pomoci a autorskej účasti bývalých Roháčovcov), hoci už iba ako tlejúca vydavateľská iskierka nádeje slovenského národa a jeho kultúry.
Presne 24. apríla 1997, v deň sviatku Juraja, čiže pred dvanástimi rokmi, navždy dotĺklo srdce pána majstra Viktora Kubala, bývalého známeho humoristu, satirika a priekopníka slovenského animovaného filmu. Čiže v týchto dňoch si pripomíname výročie jeho úmrtia. Umelca s veľkým U, po ktorom žiaľ zostala hlboká, takpovediac doteraz nedosažiteľná autorská stopa, stopa tvorcu. Aj ako satirika, karikaturistu, ale i človeka, ktorého navyše zdobili morálne i ľudské atribúty. Dovolím si to v mene redakcie i svojom tvrdiť aj preto, že som, i keď nie dlhý čas, pána Kubala poznal osobne. Bol to Slováčisko od kostí, telom i dušou.
Tento známy slovenský umelec bol tiež priekopníkom animovaného filmu (najznámejší z nich Juro Jánošík) a jeho prínos, ako klenot do slovenskej umeleckej tvorby je prinajmenšom hodný zápisu do Guinessovej knihy rekordov. Veď v časopise jeho doby, ešte i dnes v známom Roháči, bežal nepretržite týždeň čo týždeň – 36 rokov (!) pamätníkom ešte aj dnes rezonujúci kreslený seriál Vaša Dita. Nehovoriac o bohatej tvorbe – nespočetnom množstve humorných a satirických obrázkov, ale i textu, ktoré týždeň čo týždeň obveseľovali čitateľov tohto obľúbeného slovenského satiricko-humoristického časopisu.
Krátko z mojich spomienok na majstra Kubala:
„Bol som vyznávačom i zároveň obdivovateľom obrázkov a vôbec tvorby pána majstra Viktora Kubala a spomienky na neho mi budú rezonovať do konca života. My humoristi sme vo všeobecnosti takpovediac rovnakej krvnej skupiny, keďže inklinujeme k tomuto žánru a fandíme nielen slovenskému humoru a satire. Som rád, že patrím medzi tých doslova šťastlivcov, čo mali možnosť aspoň občas sa stretnúť s majstrom Viktorom Kubalom, kedysi, to už v Novom Roháči, na Teslovej ulici v Bratislave.
Do živej pamäti pamäti mi utkvelo, ako často, s jeho typickým, príslovečným úsmevom na perách, pri vstupe do dverí redakcie, sa takmer vždy opýtal: – Ešte vychádzame? Majster Kubal, tak ako sa zračilo aj z jeho humorne ladených obrázkov, mal takmer vždy dobrú náladu. Doteraz mám pred očami jeho šibalský úsmev. Bol aj dobrým rozprávačom pre vďačných poslucháčov. Aj, či najmä čo sa týka osobných zážitkov. Pamätám si na jednu z jeho príhod, ktorú mi takto vyrozprával: Keď som raz išiel po ulici, zrazu som zazrel v zrkadle skleného výkladu istej istej predajne človeka, ktorý mi bol veľmi nesympatický. No, keď som sa lepšie prizrel zistil som, že je som to vlastne ja… Nasledoval srdečný smiech. Aj taký bol majster Viktor Kubal. I táto príhoda svedčí o jeho schopnosti sebairónie, nadhľadu a duchaplnosti.
Zdôveril sa mi napríklad i s tým, ako aj počas jazdy električkou si zapisoval myšlienky, ktoré ho v danom momente napadli, pričom počas zápiskov si ho niektorí spolucestujúci plietli s revízorom alebo člena (bývalej) ŠtB.“
Skutočná celebrita
Viktor Kubal bol skutočnou osobnosťou, hoci sa vopred(ako dnes mnohé tzv. celebrity), za takúto osobnosť, vďaka svojej vrodenej skromnosti, nikdy nevydával.
Po tomto velikánovi, umelcovi svojej doby a času v ktorom žil a tvoril, zostalo doteraz veľké vákuum, ktoré stále v satiricko-umeleckom prejave a humoristickej tvorbe na Slovensku výrazne cítiť. Je to najmä absencia ducha a vtipnej myšlienky jeho formátu. O absencii jeho trefnej satiry ani nehovoriac. Ako redaktor, za dlhé roky pôsobenia som sa v rámci svojho povolania stretával s mnohými významnými a zaujímavými ľuďmi, no majster Kubal, najmä čo sa týka tohto druhu umenia ktoré prezentoval, vždy aspoň o ten symbolický kúsok nad ostatnými vyčnieval.“
Majster Viktor Kubal sa narodil 20. marca 1923 v Jure pri Bratislave. V roku 1943 ukončil Vyššiu školu staviteľskú, potom študoval na Škole umeleckých remesiel v Bratislave. Venoval sa najmä karikatúrnej tvorbe a animovanému filmu. Zomrel 24. marca 1997 vo veku 74 rokov.
A ešte na záver, hodnotenie majstra Viktora Kubala erudovaným odborníkom, humoristom: „Kreslený humor a satiru na Slovensku po roku 1945 je možné si iba veľmi ťažko predstaviť bez karikaturistu Viktora Kubala. Už v 50. rokoch sa jeho výtvarný prejav vyhranil do pôsobivej kresbovej skratky, ktorá bola pre autora prostriedkom bezprostrednej realizácie vtipného nápadu. Pre Viktora Kubala bolo typické, že už v prvej predstave nachádzal obrazné riešenia v ľahkej náčrtkovitej kresbe ceruzkou. Definitívnu podobu dostávala karikatúra prekresleným perom, tušom. Za predpokladu, že obrazné riešenie vždy autora uspokojilo. Kubalova zámerne neštylizovaná kresbová linka priamo ozrejmovala satirickú myšlienku, niekedy vyjadrenú aj sprievodným textom a svojou skratkovitosťou a zrozumiteľným jazykom vytvárala podmienky na nadviazanie okamžitého kontaktu, dialógu, medzi obrazom a divákom – v našom, roháčovskom prípade, čitateľom. Viktorovi Kubalovi išlo vždy o obsah, o humornú či satiricky vyhrotenú myšlienku vypovedanú najjednoduchšími prostriedkami kresby. Za jej formovou jednoduchosťou, akoby „remeselnou nenáročnosťou“ a kompozičnou prehľadnosťou sa skrývalo hlboké pochopenie udalostí a ich interpretácia cez humorné obrazové nápady, smerujúce niekedy ku kriticko-satirickému obsahu. Jeho humorné figúrky a výjavy, často komponované v cyklickom deji svojsky depatetizovali a zľudšťovali zlo, hlúposť a základné spoločenské nešváry. Kresba umelecky, úzko korešpondovala s myšlienkou. Sám Viktor Kubal svoje práce pokladal za publicistické, novinárske – a tak ich aj robil. Vždy nakreslil aktuálny obrázok, ako napríklad iný novinár napíše článok a zanesie, či odošle do redakcie, čím učiní zadosť svojmu novinárskemu remeslu, či povolaniu. To platilo za totality a platí aj dnes. Majster Viktor Kubal svojou každodennou tvorbou vyše štyri desaťročia dokazoval, že humor a satira sú prepotrebné veci, podobne ako chlieb a smiech, ktoré boli podľa neho najkratšou vzdialenosťou medzi ľuďmi.
Text: Milan Kupecký, kresby archív
Pýta sa fotograf kolegu:
-Ako dopadla tá včerajšia výstava v očiach kritikov?
-Ale, nevedeli sa dohodnúť. Jedným bolo ľúto filmu, druhým papiera.
-Kam ideš Jano?
-Na súd.
-A to už prečo?
-Ale, zaťal som do kožucha sekerou a v tom kožuchu bol otec.
Tajomstvo cestovateľov
Šťastní sú ľudia, ktorým nie je ustavične zima na nohy. no ešte šťastnejší sú tí, ktorým je na ich dolné končatiny ustavične zima. Podľa medzinárodného štatistického úradu takmer 85 percent svetoznámych cestovateľov boli napospol ľudia, ktorých dolné končatiny boli ustavične studené. V novom objavenom denníku Krištofa Kolumba je záznam, ktorý de facto odhaľuje skutočné pohnútky jeho cestovateľskej vášne. Dňa 24. januára 1489 sa v ňom na strane tri píše: „Márne chodím z izby do izby, márne sa túlam po nábreží od Anjelského hradu až po fontánu Di Trevi, stále je mi zima na nohy. Nech robím čokoľvek, zohriať si ich nemôžem. Asi budem musieť odcestovať do Indie…“
Historik Pietro de Goméz ay Magnasca urobil podrobné výskumy denníkov mnohých slávnych cestovateľov, vrátane Romualda Amundsena a Vasilija Vereščagina, inak aj svetoznámeho maliara, u ktorého naďabil na vetu, ktorá mu vzala dych. Majster palety totiž kňažnej Izmajlovovej vo svojom liste zo dňa 14.1.1869 píše: „Drahá kňažná! Celé Rusko si napospol myslí, že odchádzam do Turkestanu a Indie, predovšetkým preto, aby som rozšíril slávu jeho cestovateľov. To je zásadný omyl! Ako dôvernej priateľke vám musím s hanbou povedať, že v skutočnosti sa na tieto cesty vydávam predovšetkým preto, aby som si aspoň trochu zohrial svoje dve ustavične studené nohy…“ A úzkostlivo dodáva: „Nezmení sa po tomto priznaní váš vzťah ku mne?…“
Profesor Enzo Carlatti, ktorý sa problematikou studených nôh zaoberá už tridsaťpäť rokov, na svojom prednáškovom turné po štáte Oklahoma v USA univerzitným študentom v meste Tulsa povedal: „Aj keby ste mali nohy ako ľadové cencúle, nezúfajte! Iste z vás budú slávni cestovatelia!“
Milan Zelinka
Vlado Javorský
Chlapík postavil pred krčmou bicykel a ovesil naň lístok s textom: “Skús ho ukradnúť. Scherlock Holmes.“ Po chvíli sa vrátil a našiel na mieste už iba lístok s novým textom: “Skús ma chytiť! Peter Sagan.“
Turecký hosť v tatranskom hoteli práši na balkóne koberec. Ide povedľa bača a kričí na neho: „Tak čo, Aladin, neštartuje, neštartuje?!“
Pán doktor, povedzte mi pravdu, ako to so mnou je,-obracia sa s otázkou pacient na svojho ošetrujúceho lekára.
-No…celkom dobre, ibaže do smrti nemôžete nič jesť.
-Prosím vás, veď toľký čas bez jedla nevydržím?
-Ale, pane, pár hodín bez jedla predsa vydržíte…
NAOZAJ PLURALISTA?
Je to zhubné ako nádor:
Stoj čo stoj mať vlastný názor.
AKTUÁLNE PRÍSLOVIE
Aké kreslá,
také heslá.
Milan Kenda
Vojto Haring
Pred hotelom Fórum sa prihovára k jednému z hostí černoška:
-Pane, nechceli by ste si zájsť ku mne?
Hosť celý vyľakaný vraví:
-Preboha, a čo by som robil v Afrike?
-Suseda, museli ste sa mať dobre na dovolenke. Tie tučné líca máte od stravy?
-Ale kdeže, od nafukovania matracov.
Zákazník vraví predavačke na trhu:
-Pani, veď tie huby sú jedovaté!
-Viem, veď preto ich predávam lacnejšie…
Manželka vyčíta manželovi neveru:
-Pred oltárom si mi predsa sľuboval, že mi budeš verný!
-Máš pravdu, ale iba preto, lebo som nechcel rozhnevať farára…
Colník na colnici prehliada auto a nájde vrece s bielym práškom. Ochutná ho a pýta sa vodiča:
-Heroín?
-Nie,-odpovie vodič. -Otrava na potkany.
Miro Ďurža
Antiglobalisti
Na obrovskom zelenom poraste pred mestským úradom sa konala manifestácia aktivistov, presnejšie antiglobalistov. Rozbalené heslá týchto grinpís??? vyjadrovali snahy smerujúce k záchrane životného prostredia. Navyše, viacerí hlasito skandovali heslá ako:
-Zabráňte globálnej katastrofe! -Preč s ozónovou dierou! -Neničte dažďové pralesy! Dodržiavajte prijatú Kiotskú dohodu!
Keď sa rozišli, zostala po nich takpovediac spúšť v podobe zničeného trávnika a odpadkov.
Ján Heinrich
-Pán hlavný, v polievka pláva mucha.
-Viem. A čo by ste chceli, aby vám tam za 15 korún plávala Martina Moravcová?
-Lietadlo padlo do mora. Jeden z pasažierov sa pýta letušky:
-Prosím vás, neletíme príliš nízko?
-Prečo?
-Pred chvíľou som zazrel v okne chobotnicu.
Jiří Srna
Doplnenie vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR: „Vyfajčenie od Petry nie je v žiadnom prípade zdravotne rizikové.“
Ján Ďurica
Vlado Javorský
Stretnú sa dva slimáky, jeden je bez domčeka.
-Kde máš domček?-pýta sa prvý.
-Ušiel som z domu, -vraví druhý.
U veštkyne
Zomrie vám manžel.
-Dobre…a pozrite sa ešte, či ma zatvoria…
Vlado Pavlík
Prišlo po uzávierke
Aký kontrast: Z horúčkovitého zbrojenia – studená vojna!
Obľuboval také menu – silný nápoj, slabú ženu.
Móda nedokáže kráčať tak rýchlo, aby za ňou nestačili ženy.
Aj alkohol je iba pre tzv. vnútornú potrebu.
Z politického kapitálu chudoba nevyžije.
Podľa novely liečebného poriadku sa vraj budú musieť nosiť klobásy do lekárskej komory.
Jedine pivári sa dožili svetlej budúcnosti.
Závidím slimákovi. Nemôže sa stať bezdomovcom.
Milan Kupecký
JEDNÉHO KRÁSNEHO DŇA
Jedného dňa som zistil, že okrem charakteru mi už nechýba vôbec nič.
CESTA NAHOR, ALEBO SEBAKRITIKA
Tajomstvo úspechu: Slabo mi to myslí, ale dobre počujem.
NIE JE TO FÁMA
Existujú hady so zlatou korunkou. V ústach.
Milan Dekan
PRIRODZENÁ AUTORITA
Až keď kúpil drahé auto,
spoznal krásnu Ritu,
získal autoritu.
Juraj Gablas
Bacsa Gergely
Z aforizmov
Slabá kniha je ako slabá žena. Každý sa s ňou vyspí.
Maximálna diplomacia? Keď vrabec podpíše zmluvu o neútočení s orlom.
Najvernejšou družkou človeka je jeho zlá povesť.
Na vedľajších koľajách zvyčajne nedochádza k zrážkam.
Učiteľstvo sa vzďaľuje od pedagogiky a blíži sa ku kaskadérstvu.
Ohováranie je vášeň, ktorá nám vydrží po celý život.
Dnes už v lese nezablúdite, ak pôjdete v smere pribúdajúcich odpadkov.
Sú ľudia, ktorých sa nikdy nepodarilo pristihnúť pri pracovnom pomere.
Niektorí sedia skôr, ako sa v niečom naučia poriadne chodiť.
Výhody Semtexu možno zrátať na odtrhnutých prstoch jednej ruky.
Chceme dobehnúť Európu. Zatiaľ dobiehame iba jeden druhého.
Milan Kenda
Život na vysokej nohe neznamená, že budeme behať na chodúľoch.
Július Szabo
Andrej Mišanek
Šofér vezie stopárku. Po chvíli zastaví, otvorí kufor, a v ňom – mŕtva žena.
-Toho si nevšímajte, – upokojuje vodič stopárku. -To je rezerva.
Nádej umiera posledná
Umiera Nádej. Sedím pri jej smrteľnej posteli, v rukách držím jej bezvládnu, chladnúcu dlaň. Dýcha ťažko, chrčí, v agónii moje meno spomína.
Teraz vydýchla naposledy. Zatláčam jej oči.
Dobrá to bola Nádej. Všetko mi odkázala v testamente.
Odchádzam plný Novej nádeje…
Ján Heinrich
Peter Zifčák
Príjemné čítanie a víkend! Najbližšie číslo vyjde, ako vždy v piatok…
