Autorom knihy, ktorá je ako E-kniha umiestnená vpravo hore v našom dnešnom Humorikone, je Aleksandar Pavić. Môžete si na ňu kliknúť a prečítať si ju. Zaujímavý je nielen jej úvod, ale i myšlienky šiestich srbských a rovnaký počet slovenských aforistov. Text knihy nájdete aj kliknutím na tento link:
http://humorikon.sk/wp-content/uploads/2022/01/HVATANJE_ZA_SLAMKU.pdf
Poštovani Milane, Humorikon, šaljemo vam elektronsku verziju knjige Hvatanje za slamku plus korice. Srdačan pozdrav!
Srbský pedagóg a humorista Aleksandar Pavić, ročník 1960, je magistrom literárnych vied a profesor na škole. Píše aforizmy, epigramy, satirické básne, štúdie a haiku. Vydal niekoľko zbierok a antológií. Publikované knihy: Pod svetlometmi mesačného svitu (1990, aforizmy), Labutia pieseň – kačací sen, (1992, aforizmy), Vrhnutý tieň (1993, aforizmy) Strašiak v snehu (2000, haiku), Pieseň ako povzdych (2010, štúdia) Divé husi prelietajú hviezdy (2018, haiku). Je autorom aj teraz uvedenej spoločnej dvojjazyčnej slovensko – srbskej antológie, v ktorej sa prezentujú aj naši autori, slovenskí aforisti. Je členom Združenia spisovateľov Vojvodiny a predsedom literárno-ekologického klubu srbsko-japonského priateľstva Ždral. Žije a pracuje v Gajdobre a v Novom Sade. Jeho motto: Nie je všetko také čierne. Existujú aj iné farby na farbenie.
Na základe našej viacmesačnej vzájomnej spolupráce so srbskými humoristami a najmä spoluprácou dvoch bratských periodík srbského ŠIPAKU a slovenského HUMORIKONU uzrela svetlo sveta ďalšia srbsko-slovenská kniha (antológia) s názvom Chytanie sa slamky, do ktorej jej zostavovateľ Aleksandar Pavić, okrem domácich autorov nezávisle zaradili aj príspevky niekoľkých našich, slovenských aforistov. Sú to Milan Kenda, Milan Kupecký, Ján Heinrich, Vladimír Javorský, Ľudovít Majer a Ján Grešák.
UNIVERZÁLNY JAZYK AFORIZMOV
Kúzlo ako s čím menej slov čo viacej povedať jedna je z najdôležitejších nití v literárnej tvorbe. Aforizmus je zhrnutá a náročná forma. Aforista podobne ako sochár odhadzuje všetko zbytočné. Ostrosť ducha, zdanlivá jednoduchosť, skutočnosť, paradox, vycibrený humor – zložky, bez ktorých nie je dobrý aforizmus. Stručné, ale bohaté príslovie, vesmír v kvapkе vode, pravda i na malom priestore, sú niektorými z myšlienok o aforizme. Na priestoroch Balkánu sociálne zemetrasenia sa stali normálnym javom. Deväťdesiate roky XX. storočia priniesli nám rozpad štátu, vojny, NATO bombardovanie… Dramatické diania sa striedajú. Mohli by sme slobodne povedať, že sa satirou tu žije. Úloha satirika je, aby bol pozorný pozorovateľ, aby si našiel svoj uhol, keď pozoruje. Univerzálny jazyk aforizmov si všíma podobnú problematiku v rozličných prostrediach. Korupcia, pokrytectvo, dôsledky prechodu, polovičatosť, protekcia, v posledných časoch a situácia ohľadom koróny, všadeprítomné sú javy. Pred šiestimi rokmi v Novom Sade založený bol literárno-ekologický klub srbsko-japanské-ho kamarátstva Ţdral, pred dvomi rokmi sa začala vydavateľská činnosť s cieľom zachovať krátke literárne formy. Minulý rok, spolu s Annou Čásarovou, novinárkou a prekladateľkou, započali sme živú spoluprácu so slovenskou stránkou Humorikon a internet časopisom pre humor a satiru Šipak. Prvé číslo časopisu Šipak sa zjavilo 1. apríla 2011 a dodnes je vydané približne 100 čísel. Okrem autorov zo Srbska a z priestorov bývalej Juhoslávie, editor Igor Damnjanović DIB zverejňuje aj autorov z iných štátov, medzi nimi sú aj aforisti zo Slovenska. Dlhší časový interval humoristicko-satirický maják na Slovensku bol časopis Roháč. Kruh aforistov začína byť hyperaktívny koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov. Po politických zmenách v roku 1989 Roháč zmizol z kultúrnej mapy. V krátkom intervale hlavný editor Nového Roháča bol Milan Kupecký. Svoje poslanie pokračoval so zakladaním Humorikonu s cieľom, aby ožila humoristická scéna na Slovensku. Medzi spolupracovníkmi Humorikonu sú i humoristi zo susedných krajín a prostredníctvom časopisu Šipak i aforisti zo Srbska a regiónu. V knihe Chytanie sa slamky predstavené je 12 autorov, po šesť z každej krajiny. Vytvoril sa dôležitý most kultúrnej spolupráce medzi oboma blízkymi národmi. Nemusím zdôrazňovať dôležitosť antológie Chytanie sa slamky, kniha je len začiatkom a povzbudením podobných pokusov v budúcnosti.
Aleksandar Pavić
УНИВЕРЗАЛНИ ЈЕЗИК АФОРИЗМА
Чаролија, како са што мање речи што више рећи, једна је од најважнијих нити у књижевном стваралаштву. Афоризам је сажета, а захтевна форма. Афористичар попут вајара одбацује све сувишно. Бриткост духа, привидна једноставност, актуелност, парадокс, истанчан хумор – састојци су без којих нема доброг афоризма. Језгровита, али и богата изрека, свемир у капи воде, истина и по на малом простору, неке су од мисли о афоризму. На простору Балкана друштвени земљотреси постали су нормална појава. Деведесте године XX века донеле су нам распад државе, ратна дејства, НАТО бомбардовање…Драматични догађаји престижу један други. Могли бисмо слободно рећи да се сатира овде живи. Посао сатиричара је да буде пажљив посматрач, да пронађе свој угао када бележи доживљај. Универзални језик афоризма уочава сличну проблематику у различитим срединама. Корупција, лицемерје, последице транзиције, полтронство, непотизам, у последње време и ситуација око короне, свеприсутне
су појаве. Пре шест година у Новом Саду основан је књижевно-еколошки клуб српско-јапанског пријатељства Ждрал, а пре две покренута издавачка делатност с циљем неговања кратких књижевних форми. Прошле године, заједно с Аном Часар, новинарком и преводиоцем, покренули смо живу сарадњу са словачким сајтом Хуморикон и интернет часописом за хумор и сатиру Шипак. Први број Шипка појавио се 1. априла 2011. и до данас је изашло око 100 бројева. Осим аутора из Србије и с простора бивше Југославије, уредник Игор Дамњановић ДИБ објављује и ствараоце из других земаља где су своје место нашли и афористичари из Словачке. Дужи временски период хумористичкосатирични светионик у Словачкој био је часопис Рохач. Круг афористичара постаје хиперактиван крајем педесетих и почетком шездесетих година. Након политичких промена 1989. године Рохач нестаје с културне мапе. У кратком периоду главни уредник Новог рохача био је и Милан Купецки. Своју мисију наставио је оснивањем Хуморикона с циљем да оживи хумористичку сцену у Словачкој. Међу сарадницима Хуморикона су и хумористи из суседних земаља, а посредством часописа Шипак и афористичари из Србије и региона. У књизи Хватање за сламку представљено је 12 аутора, по шест из сваке земље. Успостављен је важан мост културне сарадњедва блиска народа. Не треба нарочито да на глашавам од каквог је значаја објављивање овакве књиге. Искрено се надам да је ово наше Хватање за сламку само почетак и подстицај сличним покушајима у будућности.
Александар Павић
БИБЛИОТЕКА ЖДРАЛ
Књига 10
CHYTANIE SA SLAMKY
aforizmy
Pripravil:
Aleksandar Pavić
Preklad:
Zdenka Valentová-Belićová
Anna Čásarová
Књига ХВАТАЊЕ ЗА СЛАМКУ
афоризми
Приредио:
Александар Павић
Превод:
Зденка Валент Белић
Ана Часар
Нови Сад
2021
Jovan Kragujević, 1950. Je vyštudovaný právnik. Aforizmy publikuje od roku 1973. Zastúpený je v časopisoch a zborníkoch. Prekladá do ruštiny a maďarčiny. Odmeňovaný. Kniha aforizmov: Duchovné zlomeniny (2019). Žije v Novom Sade.
Ak žijete na úver, budete umierať na splátky. Položím si prst na čelo akonáhle zistím, kde mám hlavu.
Sme nebeský národ. Každý deň čakáme, že nám niečo padne z neba.
Dovčera som veril v lepší zajtrajšok.
Politici sa starajú o hygienu. Po každej dohode si umyjú ruky.
Neško M. Ilić,1955. Strojový inžinier. Píše aforizmy, epigramy a básne. Podieľa sa na úžitkovom umení. Publikuje aforizmy v časopisoch, zborníkoch, antológiách a v rozhlasových programoch. Prekladaný je do viacerých cudzích jazykov. Oceňovaný. Je členom Belehradského aforistického kruhu. Kniha aforizmov: Prezrádzanie nahej pravdy (2011). Žije v Požege.
Pravda nemôže vyjsť najavo. Je nahá!
Za scénou, ktorá svieti, je tmavé pozadie.
Ak ma už ťaháte vpred, neťahajte ma za nos!
Toľko balvanov, a my sa vždy chytáme slamky.
Keď sa základný kameň stavia v kabinete, veže sa murujú vo vzduchu.
Zoran Doderović, 1960. Píše satirické príbehy, haiku básne a aforizmy. Jeho diela sú publikované v novinách, časopisoch, antológiách doma i v zahraničí. Prekladaný je do viacerých cudzích jazykov. Publikované knihy: Nesprávne kusy (1986, poviedky), Otrávená rieka (2000, haiku), Slepá dráha (2018, aforizmy), Rozprávky (2018). Je členom Združenia spisovateľov Vojovdiny. Žije v Novom Sade.
Nevadí, že život je krátky. Poďme ďalej.
Vlastním problémovú pôžičku. Kúpil som si byt pre seba a pre banku.
Dezinfikoval som televízor, aby sa infekcia ďalej nešírila.
Potrebujeme kreatívnych politikov. Nech vysvetlia ľudu ako mu je.
Magnáti vyplávali na vlne privatizácie. Ostatní pracujúci ešte nie.
Aleksandar Pavić, 1960. Je magistrom literárnych vied a profesor na škole. Píše aforizmy, epigramy, satirické básne, štúdie a haiku básne. Vydal niekoľko zbierok a antológií. Vydané knihy: Pod svetlometmi mesačného svitu (1990, aforizmy), Labutia pieseň – kačací sen, (1992, aforizmy), Zahodený tieň (1993, aforizmy) Strašiak v snehu (2000, haiku, Pieseň ako povzdych (2010, štúdia) Divé husi prelietajú hviezdy (2018 haiku). Je členom Združenia spisovateľov Vojovdiny. Je predsedom literárno-ekologického klubu srbsko-japonského kamarátstva Ţdral. Žije v Gajdobre a v Novom Sade.
Nie je všetko také čierne. Existujú aj iné farby.
Obyčajný popol bude dlhšie žiť než oheň.
Moc a opozícia si dohodli okrúhly stôl. Dialóg hluchých sa začína.
Manželský trojuholník nepatrí do geometrických problémov?
Kriminalita mladistvých rastie. Kriminalita starších už dávno narástla.
Vladica Milenković 1973. Píše satiricko-humoristické formy. Knihy aforizmov: Kritický dav (2005), Dosije FenIKS (2010), Pre každý prípad (2014), Kniha roka alebo počúvajte, satirici, dávajte si pozor na seba (2018). Zastúpený v zborníkoch a antológiách ako doma tak i v zahraničí. Oceňovaný. Jeho diela sú prekladané do viacerých cudzích jazykov. Zostavil viac zborníkov a almanachov satiry. Je jedným zo zakladateľov satirického javiska Ţikišon. V rokoch 2011-2016 bol na čele satirického a humoristického festivalu Ţikišon . Je šéfredaktor Kniţnice Artija. Žije v Paraćine.
Na úzku spoluprácu sú potrebné široké pohľady.
Nie je spravodlivosť je slepá, ale politici vo vláde.
Banky sú klimatizované, aby peniaze nepokazili ľudí.
V takej malej krajine ako je Srbsko a Slovensko nie je miesto pre veľké kroky. Preto sa najlepšie darí tým, ktorí sa plazia.
Chudobu je ťažko poraziť. Preto sa k nej pripojilo mnoho ľudí.
Igor Braca Damnjanović DIB, 1989. Pracuje ako učiteľ. Píše poviedky, aforizmy, poéziu, haiku poéziu, drámu. Kniha aforizmov: Nič osobné (2020). Zaoberá sa epigmatikou. Publikuje v časopisoch, zborníkoch a antológiách doma i v zahraničí. Diela sú mu prekladané do viacerých cudzích jazykov. Je víťazom Vibovej ceny za najlepšieho mladého satirika a získal aj cenu Mladi tipar. Je redaktorom elektronického časopisu Šipak, blogov Šipak a Dibovanje. Je členom Belehradského aforistického krúžku. Žije v Draževci pri Obrenovci.
Chceme do Európy za každú cenu. A to nás bude draho stáť.
Je logické, že mŕtvi budú hlasovať za vládnucu stranu. Ona ich pochovala!
Musíme zachovať demokraciu. Na pamiatku.
Pre písanie satiry potrebné je mať tú vec. Mozog!
U nás tma totálne zavládla. Najmä vo vláde, no všetci by chceli byť hviezdami.
Milan Kenda, 1937. Spisovateľ, publicista, recenzent, aforista. Píše poéziu, krátku satirickú prózu, aforizmy, epigramy a fejtóny. Je autorom viacerých kníh pre deti i dospelých, aj viac ako 10 000 textov publikovaných v slovenských i zahraničných periodikách. Žije v Bratislave. Niektoré z kníh, ktoré vydal sú: Usmievavý jeleň, Aforoaféry, Epigramaţika (obsahom knihy jeho celoživotného diela je 3000 aforizmov)…
Náš vývoz slabne, ale dovoz silnie – pokiaľ ide o dovoz koronavírusu z cudziny.
Pri marení cudzieho šťastia sme národom nezmarov.
Je miesto, ktoré nemožno stratiť. Na cintoríne.
Totalita bola okupácia tankami, demokracia je okupácia bankami.
Riaďte sa princípom nášho trhového hospodárstva: vyplácajte pomaly, Inkasujte rýchlo!
Maximálna diplomacia? Keď vrabec podpíše mierovú zmluvu s orlom.
Láska je skvelé hnojivo. Ak v záhrade spálite všetky svoje naivné ľúbostné listy.
Veľkí vyzvedači nie sú zvedaví na malé tajomstvá.
Nekonečno nie je iba vo vesmíre. Je aj medzi minulou a budúcou výplatou.
Bolo by načase vyvesiť bielu zástavu aj pre planétu.
Milan Kupecký, 1943. Na začiatku svojej kariéry bol Milan Kupecký dopisovateľom rozhlasových programov. Do redakcií zasielal správy z rôznych súťaží, pretože sa zaujímal o šport, ale tiež aforizmy a humor. Mnoho rokov publikoval humoristicko – satirické obsahy v časopisoch Rohač, Nový Roháč (kde bol istý čas šéfredaktorom) a Extra Roháč. Je autorom významného satiricko-humoristického internetového projektu Humorikon, ktorého cieľom je obnova a rozvoj slovenského humoru. Pochádza zo Šurian a žije v Nových Zámkoch. Z humoristických kníh, ktoré vydal, sú: Čo vŕta Milanovi Kupeckému v hlave, Tak si tu žijeme, Životné prostredie očami Milana Kupeckého a Vladimíra Pavlíka, Spoza čiary, Ako sme „válčili“ za socializmu a Poslední mohykáni…
Podľa prania špinavých peňazí, sme veľmi čistotný národ.
Morálnemu víťazovi sa neujde miesto na stupienku víťazov.
Vieme čo bude o tridsať rokov, ale nevieme čo bude zajtra.
Naši politici ťažko odstupujú z funkcií. Skôr odskočia – od riešenia problémov.
Mnohých poslancov nezaujíma za koho v parlamente bojujú, ale za koľko.
Politická krátkozrakosť je korigovaná raz za štyri roky.
Vlk vlkovi človekom!
Som zaťažený minulosťou. Najmä čo sa týka úverov a nesplatených pôžičiek.
Hoci je zem guľatá, ľudstvo stojí na jej okraji.
Žiť plným životom sa nedá s prázdnymi vreckami.
Ján Heinrich, je jedným z popredných slovenských humoristov. Inšpiráciu nachádza v svojom prostredí. Na stránkach Humorikonu sú popri aforizmoch uvedené jeho príbehy, humoresky, epigramy…Bol dôležitým spolupracovníkom známeho slovenského satiricko-humoristického časopisu Roháč. Žije v Žiline. Knihy, ktoré vydal majú názov Lesoviny.
Ak sa otvorí koaličná zmluva, vo vláde sa očakáva prievan.
Životná úroveň: Ach bože, ako hlboko som klesla!
Hovorí sa: O čo má lož kratšie nohy, o to má dlhšie prsty.
Najcennejším bude čoskoro človek s ľudskou tvárou.
Dnes už nie je vo svojej koži ani hodnotná kniha.
Po voľbách sa poslanci stanú nezávislými. Od ich voličov.
Lídri sa musia dať balzamovať, aby sa nerozpadli skôr ako ich strany.
Tí, ktorí na pohrebe najviac plačú, sú obyčajne nebožtíkovi veritelia.
Zaujímavé, šľak nás triafa aj bez zamierenia.
Remeslo má zlaté dno. Iba politika je remeslom bez dna.
Vlado Javorský, 1952 je spisovateľ, aforista a karikaturista. Vyštudoval Vysokú školu hudobných umení v Bratislave – odbor dramaturgia, scenáristika a réžia. Všetko, čo nemožno napísať, je možné nakresliť, je základným sprievodcom tohto umelca. Po zmiznutí Roháča, aktívne publikoval v časopise Humorikon. Žije v Žiline. Kniha: Vynálezy hodinára Aurela.
Ako môžem milovať svojho suseda, ak nevie mlčať?
Sme skutočne pobožný národ. Už aj poslanci veria, že našej ekonomike pomôže iba zázrak!
Sme skutočne pobožný národ. Už aj poslanci veria, že našej ekonomike pomôže iba zázrak!
Ťažko kráčať s duchom doby, ktorá prenasleduje a straší.
Ak pracujete v kanáli, každá kontrola prichádza zhora.
Návrat do prírody je možný, ak ju nájdeme.
Deťom hovoríme pravdu v nádeji, že aj tak neuveria.
Nechápem, prečo sa chodíme sťažovať do úradov. Od čoho sú lampárne?!
Hlúposť sa šíri rýchlosťou svetla. Prečo nejestvuje zákon o šírení ľudskej hlúposti?
Tupec odhodí i tú šancu, na ktorej iným závidí.
Svet je dostatočne veľký pre akýkoľvek počet túlavých topánok.
Ľudovít Majer, ročník 1953. Začal publikovať aforizmy a epigramy v roku 1988 v Rohači a neskôr v ďalších časopisoch a programoch v Slovenskom rozhlase. Píše tiež autentickú poéziu. Jeho umelecká tvorba je prezentovaná najmä v Literárnom týždenníku, v Humorikone a novinách Tele plus. Témy pre svoju prácu čerpá z každodenných životných situácií. Žije v Jakubove. Knihy aforizmov: Spod čapice a Ľudove Slovenskosti.
Najhorší sú tí, pre ktorých si nájdete čas, a potom ho s nimi stratíte.
Nuda je umŕtvený život.
Táraním sa dá veľa toho zamlčať.
Čím krajšie sny, tým ťažšie prebúdzanie.
Mnohí, čo chceli vyjsť s pravdou von, museli s ňou vyjsť až za hranice.
Pred svadbou by sa láskou zjedli, po svadbe si ležali v žalúdku.
Aby si človek mohol žiť ako v nebi, väčšinou musí mať z pekla šťastie.
Mnohí z tých, čo podľahli nízkym pudom, mali o sebe vysokú mienku.
Pozor! Všetko, čo skončilo na smetisku histórie, sa dá recyklovať!
Žiť zdravo neznamená žiť nemastne neslano.
Ján Grešák (1953) sa venuje, literatúre, literárnej produkcii a žurnalistike. Píše poéziu, prózu, aforizmy, epigramy, úvahy a fejtóny. Okrem regionálnych novín publikoval aj v rôznych časopisoch ako Slovenské pohľady, Literárny týždenník, Kultúra, Tele plus, Humorikon. Svoje úspechy aktívne prezentuje na internete a na vlnách slovenského rozhlasu. Žije v Žiline. Knihy: Ozveny hôr, Neslušské osady kedysi a dnes, V kvapke rosy…atď.
Súčasťou psychohygieny sa stalo aj vymývanie mozgov.
Manželská žiarlivosť sa po rokoch mení na závisť.
Hovoril málo nie preto, že nemal čo povedať, ale preto, že musel veľa zamlčovať.
Politik odchádza do dôchodku vtedy, keď už nevládze klamať ani sľubovať.
Ľudské spoločenstvo nemá ani tušenia, akým nebezpečenstvom je preňho človek.
Nikdy neprejdeš cez rozum tomu, kto má prázdnu hlavu.
Návod na vyriešenie ekonomickej krízy: Chudobní musia byť solidárni s bohatými.
Bol naozajstnou politickou osobnosťou. Netáral do vetra, ale do mikrofónu
Chcete mať dvojnásobné platy? Počítajte výplatu pred zrkadlom.
Najväčšou hanbou pre mnohých je holá pravda.
УНИВЕРЗАЛНИ ЈЕЗИК АФОРИЗМА
Чаролија, како са што мање речи што више рећи, једна је од најважнијих нити у књижевном стваралаштву. Афоризам је сажета, а захтевна форма. Афористичар попут вајара одбацује све сувишно. Бриткост духа, привидна једноставност, актуелност, парадокс, истанчан хумор – састојци су без којих нема доброг афоризма. Језгровита, али и богата изрека, свемир у капи воде, истина и по на малом простору, неке су од мисли о афоризму. На простору Балкана друштвени земљотреси постали су нормална појава. Деведесте године XX века донеле су нам распад државе, ратна дејства, НАТО бомбардовање…Драматични догађаји престижу један други. Могли бисмо слободно рећи да се сатира овде живи. Посао сатиричара је да буде пажљив посматрач, да пронађе свој угао када бележи доживљај. Универзални језик афоризма уочава сличну проблематику у различитим срединама. Корупција, лицемерје, последице транзиције, полтронство, непотизам, у последње време и ситуација око короне, свеприсутне
су појаве. Пре шест година у Новом Саду основан је књижевно-еколошки клуб српско-јапанског пријатељства Ждрал, а пре две покренута издавачка делатност с циљем неговања кратких књижевних форми. Прошле године, заједно с Аном Часар, новинарком и преводиоцем, покренули смо живу сарадњу са словачким сајтом Хуморикон и интернет часописом за хумор и сатиру Шипак. Први број Шипка појавио се 1. априла 2011. и до данас је изашло око 100 бројева. Осим аутора из Србије и с простора бивше Југославије, уредник Игор Дамњановић ДИБ објављује и ствараоце из других земаља где су своје место нашли и афористичари из Словачке. Дужи временски период хумористичкосатирични светионик у Словачкој био је часопис Рохач. Круг афористичара постаје хиперактиван крајем педесетих и почетком шездесетих година. Након политичких промена 1989. године Рохач нестаје с културне мапе. У кратком периоду главни уредник Новог рохача био је и Милан Купецки. Своју мисију наставио је оснивањем Хуморикона с циљем да оживи хумористичку сцену у Словачкој. Међу сарадницима Хуморикона су и хумористи из суседних земаља, а посредством часописа Шипак и афористичари из Србије и региона. У књизи Хватање за сламку представљено је 12 аутора, по шест из сваке земље. Успостављен је важан мост културне сарадњедва блиска народа. Не треба нарочито да на глашавам од каквог је значаја објављивање овакве књиге. Искрено се надам да је ово наше Хватање за сламку само почетак и подстицај сличним покушајима у будућности.
UNIVERZÁLNY JAZYK AFORIZMOV
Kúzlo ako s čím menej slov čo viacej povedať jedna je z najdôležitejších nití v literárnej tvorbe. Aforizmus je zhrnutá a náročná forma. Aforista, podobne ako sochár odhadzuje všetko zbytočné. Ostrosť ducha, zdanlivá jednoduchosť, skutočnosť, paradox, vycibrený humor – zložky, bez ktorých nie je dobrý aforizmus. Stručné, ale bohaté príslovie, vesmír v kvapkе vode, pravda i na malom priestore, sú niektorými z myšlienok o aforizme. Na priestoroch Balkánu sociálne zemetrasenia sa stali normálnym javom. Deväťdesiate roky XX. storočia priniesli nám rozpad štátu, vojny, NATO bombardovanie…Dramatické diania sa striedajú. Mohli by sme slobodne povedať, že sa satirou tu žije. Úloha satirika je, aby bol pozorný pozorovateľ, aby si našiel svoj uhol, keď pozoruje. Univerzálny jazyk aforizmov si všíma podobnú problematiku v rozličných prostrediach. Korupcia, pokrytectvo, dôsledky prechodu, polovičatosť, protekcia, v posledných časoch a situácia ohľadom koróny, všadeprítomné sú javy. Pred šiestimi rokmi v Novom Sade založený bol literárno-ekologický klub srbsko-japonského kamarátstva Ţdral, pred dvomi rokmi sa začala vydavateľská činnosť s cieľom zachovať krátke literárne formy. Minulý rok, spolu s Annou Čásarovou, novinárkou a prekladateľkou, započali sme živú spoluprácu so slovenskou stránkou Humorikon a internet časopisom pre humor a satiru Šipak. Prvé číslo časopisu Šipak sa zjavilo 1. apríla 2011 a dodnes je vydané približne 100 čísel. Okrem autorov zo Srbska a z priestorov bývalej Juhoslávie, editor Igor Damnjanović DIB zverejňuje aj autorov z iných štátov, medzi nimi sú aj aforisti zo Slovenska. Dlhší časový interval humoristicko-satirický maják na Slovensku bol časopis Roháč. Kruh aforistov začína byť hyperaktívny koncom päťdesiatych a začiatkom šesťdesiatych rokov. Po politických zmenách roku 1989 Roháč zmizol z kultúrnej mapy. V krátkom intervale hlavný editor Nového roháču bol i Milan Kupecký. Svoje poslanie pokračoval so zakladaním Humorikonu s cieľom, aby ožila humoristická scéna na Slovensku. Medzi spolupracovníkmi Humorikona sú i humoristi zo susedných krajín a prostredníctvom časopisu Šipak i aforisti zo Srbska a regiónu. V knihe Chytanie sa slamky predstavené je 12 autorov, po šesť z každej krajiny. Vytvoril sa dôležitý most kultúrnej spolupráce medzi oboma blízkymi národmi. Nemusím zdôrazňovať Chytanie sa slamky je len začiatkom a povzbudením podobných pokusov v budúcnosti.
Aleksandar Pavić
OBSAH
Јован Крагујевић……………………………………….. 6
Jovan Kragujević
Нешко М. Илић………………………………………… 14
Neško M. Ilić
Зоран Додеровић………………………………………. 22
Zoran Doderović
Александар Павић………………………………………30
Aleksandar Pavić
Владица Миленковић……………………………….. 38
Vladica Milenković
Игор Браца Дамњановић ДИБ…………………… 46
Igor Braca Damnjanović DIB
Милан Кенда…………………………………………….. 56
Milan Kenda
Милан Купецки………………………………………… 64
Milan Kupecký
Јан Хеинрих……………………………………………… 72
Ján Heinrich
Владо Јаворски…………………………………………. 80
Vlado Javorský
Људовит Мајер………………………………………… 86
Ľudovít Majer
Јан Грешак……………………………………………….. 96
Ján Grešák
Универзални језик афоризма…………………… 105
Александар Павић
Univerzálny jazyk aforizmov……………………… 108
Obraz na obale a ilustrácie v knihe:
Zvonimír Pudelka (1976), doktorandské štúdium ukončil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, na ktorej bol aj asistentom. Okrem výtvarného umenia sa zaoberá aj módou, herectvom, performancom, grafickým dizajnom, kostymografiou a scénografiou. Má za sebou viac ako 20 samostatných výstav a taktiež toľko aj umeleckých projektov. Žije v Pivnici.
Слика на корицама и илустрацијe у књизи:
Звонимир Пуделка (1976), докторирао је на Академији ликовних уметности у Братислави, на којој је био и асистент. Осим ликовне уметности се бави и модом, глумом, перформансом, графичким дизајном, костимографијом и сценографијом. Имао
је преко 20 самосталмих изложби а исто толико и уметничких пројеката. Живи у Пивницама.
Aleksandar Pavić
Milan, dovoľ aby so ti zablahoželal! Hoci je to úspech všetkých nás, tvorcov Humorikonu. Knihy, ktoré som si zakúpil a podporil tak Humorikon, mi už prišli. Ďakujem!