Ľudovít Majer sa narodil v znamení leva dňa 7. augusta 1953 v Banskej Bystrici, ale rané detstvo prežil v blízkej dedinke Svätý Jakub. Tá je dnes už súčasťou krajského mesta, v ktorom Ľudo žije, ale on je stále hrdý na to, že pochádza z dediny.
Po absolvovaní Strednej priemyslovej školy Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici bol v roku 1977 promovaný na Elektrotechnickej fakulte vtedajšej SVŠT v Bratislave na inžiniera elektrotechniky v odbore technická kybernetika. Po ukončení základnej vojenskej služby pracoval na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici a neskôr na Povodí Hrona v Banskej Bystrici. Od roku 1994 sa živil ako živnostník, dispečer, inštruktor a majiteľ autoškoly. Od roku 2011 je na invalidnom dôchodku.
Písaniu sa venuje približne od roku 1988, kedy začal uverejňovať svoje aforizmy a epigramy na stránkach dnes už neexistujúceho satiricko-humoristického časopisu Roháč a neskôr aj v ďalších vtedajších periodikách, dokonca aj v zábavných reláciách Slovenského rozhlasu. Príležitostne sa venuje aj poézii, ktorá je taká ako on, svojská. V súčasnosti sa môžete s jeho tvorbou stretnúť na stránkach Literárneho (dvoj)týždenníka a Humorikonu. Je veľkým obdivovateľom satirickej tvorby už nežijúceho aforistu Ľuba Gregora.
Inšpiráciu čerpá zo života, pričom využíva svoj pozorovací talent, svoju záľubu v hraní sa so slovami našej krásnej, ľubozvučnej a bohatej slovenčiny a schopnosť vyjadriť myšlienku stručne a jasne. Veď stále sa čosi pozoruhodného, humorného, či absurdného deje. V tvorbe mu pomáha značnou mierou i jeho schopnosť zachytávať malé „kométky“ nápadov, ktoré lietajú medzi nebom a zemou. Okamžite si ich zapisuje, lebo inak nápad uletí a ako to už s kométami býva, ich návratu sa už len ťažko dožijete.
V čase, kedy Ľudo prekročil „šesťdesiatku“, vám ponúka výber z jeho doterajšej tvorby v knihe ktorú môžete získať iba na adrese Humorikonu. Kniha má názov ĽUDOVE SLOVESNOSTI a je v tlačiarni, kde sa robí jej dotlač ako druhé vydanie, lebo jej prvé vydanie sa rýchlo minulo, autor knihu rozpredal alebo rozdal s venovaním.
Spod čapice, alebo Zastrúhané myšlienky
Predčasné voľby?…Mám taký dojem, že doteraz sme na Slovensku ani iné nemali. Všetky dopadli tak, akoby voliči nemali dostatok času na rozmyslenie koho voliť.
Keď je vlk v rúšku baránkovom, baránok porušuje vládne protipandemické nariadenie.
Len krutí a bezohľadní ľudia sa berú z lásky…Lebo milovaným ľudom by sa ubližovať nemalo.
Najhoršie je, keď včera bolo ešte zavčasu, a dnes je už neskoro.
Na konci každého radu stoja tí, za ktorými nikto nestojí.
Nedobrá kombinácia: Mať svoje muchy i svoju arachnefóbiu.
Tie úžasné moderné nohavice – legíny, ktoré dnes nosia mladé dievčatá a ženy sú ako domáca štrúdľa…Tiež sa zrejme dlho a prácne naťahujú, a úžasnými ich robí najmä ich plnka.
Čas preverí všetky rady, rady i rady. A preriedi rady tých, čo ich dali, dostali, sedeli v nich či stáli, nimi vyznamenávali, či boli nimi vyznamenaní.
Sú dôchodcovia, pre ktorých je každý deň, ako každý iný, no sú dôchodcovia, pre ktorých je každý deň ako každý, iný.
Sú takí, ktorí nechýbajú na žiadnom kultúrnom podujatí…Nikomu tam nechýbajú.
Vyzerá to tak, že dnes bude krásne. Vážne uvažujem o tom, že si urobím malú vychádzku…do chladničky.
Prečo toľkí v noci navštevujú chladničku? Lebo v chladničke aj v noci vidno.
Keď je žena na lopatkách, muž je porazený.
Kozí preklad protokolu z češtiny do slovenčiny: Pretokolem.
Nie je dôležité zvíťaziť, ale nepokakať sa!
Ak výtvarník nechce nezanechať po sebe uhlíkovú stopu, zanechá kresbu uhlíkom.
Logika?: Ak od všetkého, čo zješ, priberieš, tak schudneš od všetkého, čo nezješ.
Keď už byť v kaši, tak aspoň nalačno.
Už dávno neplatí, náš zákazník, náš pán! Dnes platí, náš zákazník, naša korisť!
Domov sú ruky, ktoré ti dajú po papuli, keď urobíš volovinu.
Každý vojak nosí v torbe maršálsku palicu tak ako u nás každý živnostník. Ibaže žobrácku.
Pozor na poctivcov, ktorí ešte nemali príležitosť!
Všade je všetko…Okrem všetkého, čo je inde.
Radšej množstvo drobných radostí, z ktorých sa potešíš, ako jedna obrovská, z ktorej ťa od radosti porazí.
Ak bača povie a, mal by povedať aj bé…Alebo to už za neho povedia jeho ovcé?!
Odvtedy, ako som sa dočítal, že najzdravšie banány sú tie prezreté, každý banán si pred jeho konzumáciou dôkladne prezriem.
Milujte svojich nepriateľov!…A ja, že prečo mi tá pálenka tak chutí ?!
Človek má dve nohy, a potkne sa…Kôň ich má štyri, bodaj by sa nepotkol.
To, že sme korunou tvorstva, určite neznamená, že máme byť všetci na hlavu.
Lepšie, ako vyhrať voľby, je byť s víťazmi kamarát.
Čítal som s porozumením? Na Slovensku sa vraj každé druhé manželstvo rozvedie…Načo sa mám potom druhýkrát ženiť?!
Kedy tu už po corone nebude covidu ani slychu?!
Dúfajme, že časom po corone ostane iba táto hádanka: V Číne to začínalo, všade to vyčíňalo. Čo to bolo?
Keby Boh vždy každému pomohol, zmenil by vieru na istotu.
Poézia, rovnako ako matematika, je všade.
Svätý za dedinou stojí…Aj vtedy, keď dedina horí.
Voš pod chrastou čuší, ale krv ti piť neprestane.
Čokoľvek, ak neurobí niekto prvý, tak neurobí nikto.
Ľahké je byť najlepší, keď lepšieho nieto.
Ak nemáš čo povedať, napíš status na facebook!
Najviac hubovej polievky mal doma vtedy, keď z lesa nepriniesol ani plávku.
Príčinou veľkého množstva leteckých havárií pri pristávaní spôsobuje neodškriepiteľný fakt, že väčšina pilotov pozná pristávacie dráhy iba letmo.
Keby Kolumbus vedel, že objavil Ameriku, nechal by si to pre seba a nikomu by to na nos nevešal.
Sme to, čo jeme. Slaninu mám ozaj rád.
Ak chceš schudnúť, musíš variť tak, aby sa to nedalo zjesť z chuti, ale ozaj iba od hladu.
Z objektívnych dôvodov som sa rozhodol schudnúť…Pri mojom dôchodku si už ďalej nemôžem dovoliť chovať takého veľkého živočícha.
Ja by som pokojne jedol hoc aj ďatelinu…Keby tie ďatle neboli také pekné a užitočné vtáčiky.
Ženy vedia o chlapoch len jedno, že im ide len o jedno. No keď si tí skočia na jedno, vedia, že nepôjde len o jedno.
Ešteže o nás nikto nemôže povedať, že na sebe málo pracujeme…Veď takmer všetko robíme na kolene!
Ten covid nie je žiadna sranda!…Tak sa zasmejme na niečom inom!
My, plešiví máme výhodu, môžeme síce na covid 19 ochorieť, ale, nemôžeme z neho zošedivieť!
Ak sa najlepšie učí na vlastných chybách, tak sme najvzdelanejším národom na svete.
Nie len chudoba, ale aj bohatstvo cti netratí, záleží len na tom, ako sa človek k jednému či druhému, dostal.
Keď sa kôň zamiluje do sena, kobyla mu môže byť ukradnutá.
Niekedy je také zlé počasie, žeby človek ani coronu von nevyhnal!
Pevná vôľa všetko zdolá!…Ale na mňa veru nemá!
Pokým mal človek človečinu, bolo ešte dobre, no keď sa z nej vyvinula žena prišla civilizácia!
Čo mám spoločné s Ľudovítom Štúrom? Nie je to len krstné meno, ale aj to, že on bol strelený a o mne sa to iba hovorí.
Jedni majú všetko v malíčku, druhí pod palcom, tretí na tričku, ostatní na háku či v paži…Nečudo, že v hlave nemá nikto nič.
V paličkovaní pokračujeme na Slovensku v tradícii. Najskôr čipky, teraz nosy.
Niekedy by aj bolo o čom hovoriť, ale nie je, čo povedať.
Nie je kilo ako kilo. Nejaké to kilo naviac nie je vždy na škodu, naopak poteší. Napríklad, v peňaženke.
Záverom: Snáď iba toľko, že náš Humorikon sa blíži k dosiahnutiu 40 000 (slovom štyridsať tisícovej) návštevnosti, čo je vynikajúci poznatok. Okrem čitateľov pribúdajú noví autori, čo je potešujúce i napriek tomu, že ministerstvo kultúry nás v legálnej súťaži odbilo vetou: Nepodporíme kvôli kolísavej úrovni…nad čím sa treba iba pousmiať. V tejto súvislosti sa obraciame na všetkých – čitateľov i humoristov – tvorcov Humorikonu, aby slovenský humor a satiru podporili! Napríklad oslovením solventných podnikateľov, chlebodarcov a to legálne, umiestením reklamy, ako sa to deje najmä v periodikách, ktoré majú cudzích vlastníkov. A tiež zakúpeným kníh vydaných v Humorikone jej autormi. Navyše, slovenský autor prezentujúci svoju tvorbu v dnešnom Humorikone, majster aforista Ľudovít Majer venuje ku každej kúpe druhé vydanie svojej knihy s názvom ĽUDOVE SLOVESNOSTI, aj s venovaním! Finančnú pomoc v ľubovoľnej čiastke venujte na záchranu Humorikonu na číslo nášho účtu: SK 54 7500 0000 0040 0096 0499. Ďakujeme!
Ľudo Majer
