Vážení priaznivci a tvorcovia Humorikonu, svojou troškou prispievam poviedkou EGO s námetom: „Nenechám si mienkou iných o mne určovať svoje vlastné hodnoty.“
EGO
Pre Petra je jeho ego neodbytnou súčasťou vlastnej existencie. Zamestnáva ho celý deň. Oberá ho o vlastnú slobodu. Svojmu egu musí venovať výlučnú oddanosť. Diktátorské ego ho núti podriadiť sa mu za každých okolností.
Petrovi sa už nechce ráno skoro vstávať len preto, aby zakaždým prišiel do práce dokonale pripravený, to znamená radostne naladený, s optimistickou náladou. Už je nad jeho sily, aby sa za každých okolností na každého veľkodušne usmieval, aby už od skorého rána pôsobil dojmom šťastného človeka.
Peter musí byť známy aj tým, že žoviálne zdraví hluchého vrátnika na hlavnej vrátnici. Petrovo ego je nadmieru ješitné, nariadilo mu, aby si všímal aj upratovačku s plným kýbľom chlórovanej vody len preto, aby v nej vzbudil zbytočnú nádej, že ho niečím zaujala.
Peter je nútený na všetky strany ceriť svoje zdravé zuby. Aby to vypadalo prirodzene, musí pri tom hýriť vtipom, netradičnými nápadmi, šíriť okolo seba fluidum dokonalosti.
Živiť v sebe takéto narcistické ego, musí byť pre normálneho človeka prinajmenšom tragikomické. Dvaja v jednom tele, to sa podobá na schizofréniu. Lepšie povedané, podobalo by sa, keby aj Peter mal pri rozhodovaní nejaké slovo. Jeho ego vlastní právo rozhodovať o všetkom.
Petrovo ego sa najlepšie cíti vo hviezdnych výškach, na stupňoch slávy a chvály, tam kde ho všetci vidia. Pre Petrovo ego platí len jedno pravidlo: Keď chceš v živote niečo znamenať, musíš na to aj vypadať. Život sa s nikým nemazlí, vyhrávajú len tí dokonalejší.
Peter už zabudol byť sám sebou. Vždy musí byť niekym iným. Niekým, koho si na verejnosti každý všimne na prvýkrát. To všetko si vyžaduje vynaložiť mimoriadne úsilie.
Na spoločenských večierkoch nesmiete byť len do počtu. Vyberáte si len podujatia, na ktorých nezaspíte, lebo na vás svietia televízne kamery. Pretože zvedaví novinári sú všade, nechodíte na nákupy s igelitovou taškou. Cestou do práce vynecháte mestskú hromadnú dopravu. Lístky na MHD si kupujú len obyčajní cestujúci.
Vašu obľúbenú zmrzlinu si zásadne objednávate do strieborných pohárov. Musíte byť známy aj tým, že si k šľahačke dáte veľký koňak. Aj v lete nosíte na krku dlhý biely hodvábny šál. To všetko, a k tomu ešte aj niečo iné, vám musí priniesť zaručený úspech. Otázkou je dokedy.
Peter si je vedomý svojej neslobody. Je viazaný mlčanlivosťou. Nesmie prezradiť nič, čo by poškodilo jeho ego. Úprimnosť sa v dnešnej dobe nenosí. Všetko musí splniť svoj účel. Akákoľvek investície do pravdivých informácií o vlastnom živote je netaktické odkrývanie všetkého, čo skrýva vaše ego. Takú zradu si Peter nesmel dovoliť.
Nie tak dávno sa zamiloval do dievčiny z vedľajšej ulice. Ego mu naznačilo, že to nie je pre neho vhodná partia. Dievča nevie hrať na piane, ráčkuje, v spoločnosti sa nevie zapojiť do intelektuálnych rozhovor. Petrovo ego si potrpí na vyšší štandart. Viesť kuchynské reči niekde pri šporáku, to nemôže viesť Petra k pravej dokonalosti.
Na prominentnom plese v hlavnom meste údajne Peter zapôsobil na nemenovanú slečnu z vyšších kruhov. Mal za to poďakovať svojmu egu. City museli ísť nabok, i keď sa mu stále viacej páči dievčina z vedľajšej ulice. Musel uznať, že plesová dáma, po logickom uvážení, predstavuje nadštandardnú triedu.
Petrovo ego je nekompromisné, núti ho dať prednosť nosatej intelektuálke pred sexi susedkou z vedľajšej ulice. S tým už Peter odmieta súhlasiť. Verí tomu, že dokáže byť v živote aj sám sebou. Čo to bude pre neho znamenať?
Vykašle sa na všetko, čo mu doteraz prikazovalo jeho domýšľavé ego. Začne žiť úplne obyčajným životom. Čo na to povie verejná mienka? Tá mu môže byť ukradnutá. Prednejšie mu je jeho vlastné JA.
Začne využívať služby MHD ako každý iný. Zmrzlinu si kúpi aj v obyčajnom pouličnom stánku. Zabudne na biely hodvábny šál. Na prechádzkach jarnou prírodou, obklopený bučiacími kravami, bude pre neho biely šál úplne zbytočný.
Peter už zistil, že volne pasúce sa kravy v každom kraji bučia inak. Majú svoj regionálny akcent. To len tak mimochodom, aby bolo jasné, prečo si Peter už obľúbil iné spoločenstvo.
Už nemá chuť navštevovať reprezentačné plesy. Nepotrebuje rozumieť intelektuálnym rozhovorom. Dámy z vyšších kruhov sa nedokážu smiať pre vlastné potešenie. Všetko musí mať svoj účel. K tomu prispôsobia aj svoj najnovší účes. Obujú si nové lodičky, vyskúšajú tmavý rúž na silikónových perách.
Pre Petra je už všetko iné. Musí si postupne zvykať na nové podmienky v jeho každodennom živote. Rozhodol sa Ignorovať svoje neskromné, extravagantné ego.
Vrátnik z hlavnej vrátnice mu už od včera neodpovedá na pozdrav. Tvári sa, že ho nevidí. Mohol by aspoň kývnuť hlavou. Peter už nie je zaujímavý ani pre zakomplexovanú upratovačku.
Kto vie prečo? Pravdepodobne si upratovačka s novým kýbľom začína budovať to jej vlastné ego.
Alexander Scholz
