RECENZIA NOVEJ KNIHY APHORIZMOV „NIČ OSOBNÉ“ A – IGOR BRAC DAMNJANOVIĆ DIB
(17. september 2020, LoCky)
Predtým, teraz a potom bol prijatý pracovitý aforista
Politika a osoby, ktoré sa na nej podieľajú: jednotlivci, strany, predseda vlády, prezident…sú satiricky vtipne sledovaní prostredníctvom aforizmov, pretože autor (nič osobné) „to má. Mozog! ˮ Skontrolujte na piatej strane čerstvo vytlačeného vydania.
Výsledky týchto slov nie sú jednoznačné. Naopak, sú úspešní, a aby som citoval Igora Braca Damnjanovica: „Nemáte reč? / Tak čo na to nehovoríte?!“ Chváliť niečiu dennú i nočnú prácu a kniha určite chrumkala, až kým neuvidelo svetlo sveta na recyklovanom papieri medzi hladkými modrými obálkami, . Aj keď je granátové jablko zdôraznené na viacerých miestach, od obálky ďalej, tí, ktorí nečítajú časopis „Granátové jablko“ alebo sa nezastavia pri portáli, ho dostali prostredníctvom Literárno-ekologického klubu srbsko-japonského priateľstva „Crane“ z Nového Sadu a Nisu NaisPrtint vzácnych 300 originálnych výtlačkov, ktorých autenticitu spomenula hlava a brada, ktoré spomenul Igor Braca Damnjanović, v odborných kruhoch známy ako DIB, neúnavný literárny darebák. Nachádzam to v aforizme na siedmej strane: „Rád pracujem s pracovitými ľuďmi. / Pracujú pre dvoch. “Úprimne si myslím, že je to ten, kto má väčšiu cenu a dáva lepšie výsledky ako ostatní. Pracovitý a pracovitý píše o zmeškaných snoch, sklamaniach, krízach, klamstvách, nevhodnom správaní…Keby nebolo týchto inšpirácií, kniha by neexistovala. Prirodzene. Vedomý si toho, že písanie bežným smrteľníkom neprináša v našich podmienkach bohatstvo ani prosperitu, píše, že z toho momentálne nemá úžitok, ale aby žil večne. „Bála som sa, že to nestihnem, / teraz to nestíham,“ tvrdí strana desať. ale žiť večne. „Bála som sa, že to nestihnem, / teraz to nestíham,“ tvrdí strana desať. ale žiť večne. „Bála som sa, že to nestihnem, / teraz to nestíham,“ tvrdí strana desať.
Naráža: „Matka Srbsko volá, / neotáčaj sa, synak !“ (Str. 11) a priznáva: „Satirik má bolesti pre všetkých. / Preto píše o všetkom, čo ho bolí.“ v blízkosti ostatných. Nezaslepuje nám oči, robí to naopak: otvára ich široko každému čitateľovi. „Pre vodcu je ľahké hrať šach. / Pretože všetky pohyby robí iba on,“ hovorí z trinástej strany.
Fenomény, charakteristiky, povolania … Všetko je v rozsahu jeho záujmu. Symbolicky tak konštatuje: „Ľudia si budú sťahovať opasky, až kým sa nezlomia!“ (Str. 15) Povzbudzuje nás, aby sme nemžourali, aby sme nemlčali o kontroverziách, hoci: „Tu niet cenzúry. / Tam ticho!“ (16)
Vie pre každého „urobiť opatrenie“, čítať medzi riadkami. Otvorene hovorí o poltrónoch: „Je ľahké pre niekoho, kto neobráti svoju tvár k ostatným.“ (23) „Čo to stojí?“, Pridávame si k sebe. Tenké hranice medzi dôvtipom a šialenstvom a ich hrôzou sú často vyznačené slovami: „Srbi udržiavajú kultúru vo fľašiach. / Aby sa infekcia nerozšírila“ (24) so sebakritickou poznámkou. Neváha verejne pokarhať svojich ľudí za účelom prípadnej postupnej prevýchovy. Pre začiatočníkov je dobrým indikátorom aj červené líčko.
Je informovaný o susedských vzťahoch, parlamentných udalostiach, meteorologických otázkach, technologickom vývoji. „Čítal som ťa.“ „Teraz o tebe môžem písať.“ Ak slávni prechádzajú svojimi dielami, či už s menami, alebo bez nich, sú rozpoznateľní (Isaac Newton, Arsen Diklić ()).
„Šírenie optimizmu je moja užšia špecializácia,“ (38) deklaruje svoje životné odhodlanie, ale zároveň dodáva: „Dobrý aforizmus je ten, ktorý popisuje zlé.“ (41)
O vzťahoch medzi mužmi a ženami: „Ženy sú čudné. / Jeden hovorí, že si ťa ostrihal, / druhý, kto ti ostrihá vlasy.“ (38)
Známa, zabehnutá reč, frázy, zručne zapadajúce do vašich liečivých myšlienok. Napríklad: považujte za samozrejmé, od koňa po osla, nikto do svitania nespálil, vstaňte na svoju ľavú nohu, obrázok a príležitosť; keď ide krava, pusti lano; sľub – šialená viera / radosť, strč hlavu do piesku, kráľ je nahý, vezmi spravodlivosť do svojich rúk, dieru v zákone, pracuj (niekto) za chrbtom, rozlej rozum, vymývaj mozgy, utiahni opasok, zraz si nohy; čo je v mysli, je na druhej strane; krstiť sa ľavou a pravou, trpieť – byť spasený, byť hlúpy na medailu, soliť niečí rozum, kúpať sa v pote, klamať v peniazoch, strácať rozum, mať krátku poistku, porodiť medveďa, trikrát merať, porezať, vymyť mozog zaplatil by draho, bol by vážne mŕtvy, plný sám seba, premenil by sa na ucho alebo by bol pokojný ako chrobák, nevidel by ti cez nos…
Bohužiaľ, je veľa pravdy v: „Moje aforizmy sú lepšie ako doba, v ktorej žijem.“ (50) „Vláda a opozícia sú rovnaké. / Nie je známe, kto je horší.“ (75) Nevyčerpateľný materiál na „čierne“ písanie, odkiaľkoľvek. „Urážka je guľka, ktorá nechýba,“ dodáva (77). Hodí sa tomu, komu je prvý bozk „tetovaním na srdce“ (78) Píše s potešením, nie však zbytočne: „Na účet pána nepíšem aforizmy. / House of Parts.“ (84) Kto by odolal? Ja nie som. Plný zásah. Vrchol sociálnej kritiky, prosil. Kultúrna scéna, nie facka pre nášho damara. Sú veci, ktoré nechceme, ale ktoré musíme prijať ako realitu, zmieriť sa s nimi alebo sa proti nim búriť, pre lepšie zajtrajšky a šťastnejšie ráno. To je opatrenie.
Na chvíľu sa, podobne ako niekdajšie súčasné, zabehnuté, denno-politické aforizmy Dejana Patakovića, podobá sám na seba, ale pýši sa inou líniou, hĺbkou aforizmov. Je jedným z našich popredných, súčasných, mnohonásobne ocenených literárnych tvorcov, všestranných, ktorých tvorba sa pozitívne prejavila v samotnej knihe: Aleksandar Čotrić, Sabahudin Hadžialić, Ivo Mijo Andrić, Vladislav Vlahović a Vasil Tolevski.
Stručne zhrnuté, „Nič osobné“ ponúka takmer každý deň v roku premyslený aforizmus, v ktorom autor nesúhlasí s tým, aby zlý osud prežil. Než si to napíše na papier, prejde každým problémom. S bdelým okom a pokojnou dušou napíše oveľa viac vecí aforistickým štýlom a novým generáciám povie, že nie všetko je také pohodlné ako atmosféra v jeho vlastnom zastrčenom dome. Naostril ostrie pera, aby nepadla krv, nech by ho vo vnútri pohrýzol červ zasnúbenia a záujmu.
Na záver, aby som parafrázoval Bratov: vzal som súd do svojich rúk, neprisahajte mi, môžem byť jeho matkou . V návale adrenalínu som knihu prečítal, rovnako ako niektoré Almine staršie vydania (napríklad Ninus Nestorović a Miodrag Mija Jakšić). Užil som si to. Užil som si to. Odporúčam.
Každému, kto je hladný (trpký) smiech, radím. Vnímanie humoru a satiry bude jednotné.
Autor recenzie: Snezana Marko-Musinov
Stiahnuté z odkazu
IGOR BRAC DAMNJANOVIĆ DIB
