Dnes aktuálne Ján Heinrich

Lesník Ing. Ján Heinrich, tohto času na pracovnom dôchodku, je medzi kolegami známy ako človek s výnimočnou schopnosťou vtipne reagovať na najrôznejšie situácie. Svoj zmysel pre humor a talent písať uplatňuje už od mlada, keď začal prispievať mikropoviedkami do dnes už (aká to škoda) zabudnutého humoristicko-satirického časopisu Roháč. Príležitostne prispieval aj do literárnych príloh iných slovenských denníkov či týždenníkov. Plodná bola viacročná spolupráca s Roľníckymi novinami, kde svojou tvorbou reagoval na aktuálne dianie v celostránkovej rubrike Echo. A opäť to boli mikropoviedky, epigramy a aforizmy. Pred takmer dvomi desaťročiami sa stal pravidelným prispievateľom časopisu LES. Vtedajší šéfredaktor Ján Fillo pomenoval jeho rubriku Lesoviny. Podľa rubriky dostala meno útla knižočka aforizmov, ktorá uzrela svetlo sveta z iniciatívy Michala Galajdu, vtedajšieho riaditeľa Ústavu pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva. Vtipné sentencie Jána Heinricha doplnil kreslenými vtipmi renomovaný karikaturista Ľubomír Juhás (mimochodom, tiež lesník). O príjemný vzhľad knižky sa postarala grafička Mária Gálová. Stalo sa tak v roku 2001. Uplynulo šestnásť rokov a na svete je „mladší súrodenec“ – druhý diel Lesovín. A tak ako v každej dobrej detektívke sa vracia páchateľ na miesto činu, tak sa opäť dal dohromady tím humoristu, karikaturistu a grafičky v zložení Ján Heinrich, Ľubomír Juhás a Mária Gálová. Výsledkom je milá a veselá knižka, ktorá rozpráva o lesoch a lesníkoch prevažne veselo, ale chvíľami aj vážne. Knižke sa dostalo náležitej prezentácie na krste, ktorý sa uskutočnil v Lesníckom a drevárskom múzeu vo Zvolene. Úlohy „sudičiek“, ktoré privítali „novonarodenú“ knižku, sa ujali dve dámy – primátorka Zvolena, hlavného mesta slovenského lesníctva Lenka Balkovičová a vedúca Lesníckeho Domu mládeže Ľubica Miľanová. Na zlepšenie nálady prečítal z diela pár sentencií herec zvolenskej činohry Vlado Rohoň. Ján Heinrich je však všestranným autorom, čo dokumentujú aj jeho stále aktuálne príspevky:

Predvolebná agitka

Dlhé roky som žil cnostným a bohabojným životom. Tak ako Písmo káže. Striedmy v jedle a pití, verný zákonitej manželke. No a to ostatné tiež. Nebola to síce žiadna veľká zábava, ale odmena mala stáť za všetko to pozemské odriekanie. Po smrti ma čakal raj, kráľovstvo nebeské.
V podvedomí mi však hlodal červ pochybnosti. Aké je to v pekle? Budem sa tam škvariť v ohni spolu s ostatnými hriešnikmi?
Už dávnejšie som mal v pätách akéhosi čudného chlapíka. Chodil za mnou, občas mi priateľsky zamával. Nebyť toho jeho čudného výrazu v tvári, povedal by som – sympaťák.
Až raz, nečakane sa pristavil pri mne. A začal bez veľkých okolkov.
-Som Xaver – povedal, – poď so mnou, niečo ti ukážem.
Bez slova som ho nasledoval. Zaviedol ma do akejsi miestnosti. Bol tam prehrávač s obrazovkou. Vložil doň CD – čko a zapol ho. Predo mnou sa vtom začínal odvíjať obraz nekonečných radovánok. Poloodeté ženy, rozkrkošení muži, more alkoholu, drogy, rytmická muzika, tanec, chlast, striptíz, orgie…
– Takto to vyzerá v pekle! – uzavrel Xaver naše stretnutie a náhle zmizol.
Od tej chvíle sa môj život zmenil. Nedbal som na božie prikázania. Veď načo aj, keď je peklo také lákavé.
V pekle som sa ocitol potom, len čo som oči naveky zatvoril. Veľmi sa tam so mnou nemaznali. Šupli ma kotla s horúcou smolou a začali podo mnou hajcovať.
Kde sa vzal, tu sa vzal, stál pri mne môj známy Xaver. Rohy na hlave, nechýbal mu chvost a kopýtko. Čert to bol veru.
– A kde je to peklo, čo si mi na Zemi kedysi prehrával? – pýtam sa ho plný sklamania a bolesti.
– Jaj, priateľu, – zarehotal sa čertovsky – to bola iba predvolebná agitka!

Úvahy
Na konci ruky zákona je nastrčená dlaň.
Čím plytší intelekt, tým hlbší výstrih.

Úlety
Rada: Nechcete sa obracať v hrobe? Dajte sa spopolniť!
Cieľom každej pánskej jazdy je dostať sa dámam na kobylku.
Nevera je protest poležiačky.
Škoda prosiť slepého, nech prižmúri jedno oko.
Niet nad piate koleso, keď z neho urobia rezervu.
Ženy dokážu milovať do poslednej koruny.
Kardiochirurg je človek so srdcom na dlani.
Iróniou je, keď po smrti čaká mŕtve telo v chladničke na spálenie.
Vôl je presvedčený, že šťastie je neúnavné.

Prišla hora za nami

Nadránom ma zobudili povedomé zvuky. Ako keby hora šumela. Oči som neotvoril, reku, sníva sa mi. Kdeže by sa tu, uprostred sídliska, les nabral. Zopár olámaných, poodieraných stromov, to ešte, ale les…
Nesnívalo sa mi. Zaťukal ďateľ, zaškriekala sojka, líška piskľavo zabrechala. Vyskočil som z postele na rovné nohy a poďho, k oknu. Vlastným očiam neverím. Vôkol les. Paneláky obkľúčené, statnými smrekmi a jedľami obrastené.
Vybehnem von. A tam už, takí ako ja, vyhúkanci, zdesene oči pleštili.
Sídlisko pripomínalo starodávne mesto Aztékov, Mayov, či Inkov, čo ho v pralese objavili. Ibaže namiesto paliem a lián – smreky, jedle a lieštie. Voňala hrabanka a podhubie .
Zabudli sme, ľudkovia, do hory chodiť. Nuž prišla hora za nami. Hanba nás pojala, ako sme tam stáli. A tak sme sa pobrali za mesto, kde od nepamäti hora rástla. Ale tam – holá pustatina. Kam sa teraz, biedni podejeme…

Sentencie

Radšej byť celý bez seba, ako stratiť hlavu.
Zrak dokáže klamať bez mihnutia oka.
Odísť je umenie . Zostať – odvaha.
Nech sa holá pravda nečuduje, ak ju znásilnia.
Keď šoférke bondínke zdochne motor, telefónuje do kafilérie.
Iná orientácia nie je hriešna. Veď aj Písmo hovorí, miluj bližného, nie bližnú svoju.

Jasná predstava
Privatizér jasno má,
príslovie to o ňom:
Na zuby sa nepozerá,
ukradnutým koňom!

Ívery
Časom ku každým pravidlám pribudne toľko výnimiek, že výnimky sa stávajú pravidlami.
Zvyk je železná košeľa, ktorá aj tak časom zhrdzavie.
Z nadštandardného vzťahu už nejedna žena otehotnela.

VŽDY PRIPRAVENÍ!
Sociálna politika,
dôchodcov sa netýka.
Reformné zmeny?
Sme vždy pripravení!
Pripravený buď,
možno príde – smrť…

Č R I E P K Y

Veľkými písmenami sa zapisujú do dejín tí, ktorí počítajú s krátkozrakosťou ostatných.
V hladovej doline je každý obézny občan podozrivý.
Justícia je u nás nezávislá. Od vlastného svedomia.
Rozum a svedomie by si nemali kafrať do kšeftu.
Dnes je hanba priznať sa k spolužiakovi s robotníckej triedy.
Život je neustály súboj ušľachtilých predsavzatí s hriešnym pokušením.
Vo vysokých financiách rozhodujú nuly.
Rada:Ak chcete manžela, ktorý seká dobrotu, vydajte sa za mäsiara.

STVORENIE ČLOVEKA

Na siedmy deň Pán stvoril človeka. Písmo hovorí, že ho z hliny vytvaroval.
Najskôr hruď, potom brucho, horné a dolné končatiny a nakoniec hlavu. Pozerá sa na svoje dielo, v dlaniach kúsok hliny šuľká, čo mu z tej roboty zvýšil. Škoda dobrého materiálu, dumá. Nuž mu ten šúlok pekne medzi nohy pod brucho prilepil. Až potom mu dušu vdýchol. Tak Pán stvoril Adama.
Na Evu, ako je známe, Mu hlina nezvýšila. Tak prišiel Adam o rebro.

SENO
Pri pohľade
na ňu, napadlo mi
práve,
ako vonia seno
zaľúbenej krave?

IDE ANČA…
Ide Anča do školičky
poza humná poza kríčky
popri plotoch sa zakráda
a chodí tam veľmi rada
v nevraživom vzduchu hustom
ukazujú na ňu prstom…
Proti obecnému zvyku
navštevuje estetiku!

JÁNOŠÍCKA
Čo sa tradície týka
hrdí sme na Jánošíka
veď u nás taká obyčaj
ukradni a utekaj!
Kto k nám príde
často vraví –
aha, vykradnuté hlavy!

Sebakritika
Na vysokú funkciu
som prikrátky,
nedosiahol by som
– na úplatky.

OBRANA
Facka vpravo
úder vľavo…
my si predsa bránime,
menšinové právo…

Úvahy

Najviac masla na hlavách majú práve tí, ktorí toho veľa nenamútia.
Raz nastane u nás čas, keď peniaze stratia svoju funkciu a bude sa iba kradnúť.
V kartách a v láske treba vedieť podvádzať tak, aby si všetci mysleli, že máte šťastie.
Keď to nesedí, vymenia spravidla šerbeľ.
Najťažšie sa dýcha na vrchole rozkoše.
Ukladajte peniažky do prasiatka ! Vychováte z neho poriadnu sviňu!

TAKTIKA

Farizeji a judáši
klamú, až sa
od úst práši,
v neporiadku
štátnom zmätku
spoľahnú na
pamäť krátku.

HLAVY

Už to kde – kto vraví
budú padať hlavy
prvá obeť biedna
bude hlava I.

ROVINKA

Tie čo majú trojky, štvorky,
báť sa veru nemusia,
veď pravda dnes víťazí
u nás predsa o prsia.

KĽÚČ K PRAVDE

Povráva sa, vraj pravda v lochu sedí. Bohvie prečo – začo, ale fakt, akosi sa vytratila.
„ Nájdem ja pravdu,“ – zaumienil som si – „ z väzenia ju vyslobodím ! “
Nájsť ju bolo ľahšie, ako som si myslel. Basa nestrážená, za mrežami cely jediný väzeň sedí. Pravda. Horšie je to s kľúčom. K tomu sa tak dostať. Ale nevadí ! Pochytím sochor, mreže z pántov vyvalím.
„ Si voľná ! “ – kričím naplnený hrdosťou a čakám vďaku a uznanie.
Pravda však len v kúte sedí, mňa si nevšíma.
„ Asi sa pomiatla “ – hovorím si v duchu a nasilu ju ťahám na svetlo božie. O chvíľu sme na slnkom zaliatej ulici. Pravda si oči na tmu privyknuté dlaňami zakrýva, do ostrého svetla žmúri. Márne. Aj tak oslepla.
Až teraz som si všimol, že kľúčik od mreží na šnúrke zavesený sa jej na krku hompáľa .

AKO SME STAVALI BARIKÁDY

Reptáme, frfleme, na pomery nadávame už dávno. Tak pekne, našsky, poza bučky. Ale toto je už priveľa ! Siahajú nám na to posledné, čo ešte máme. Slobodienku ťažko vybojovanú by nám chceli vziať. Tak to teda nie !
V noci sme začali stavať barikády. Čo má ruky, pomáha. Haraburdie z pivníc sme vyvláčili, z okien vyhádzali, autá krížom poprevracali.
Ani vrchnosť však nelení. Povráva sa, vraj posily privolali.
Počkáme do rána. Potom sa rozhodneme, na ktorú stranu barikád sa postavíme.

ZA DOBROTU …

Valím si to nocou po okresnej ceste, sotva očami sliepňam. Nuž hľadím pred seba, aby ma spánok nepremohol. Keď tu zrazu predo mnou ježko – pichliačik. Takmer som ho kolesom rozmliaždil. Šliapnem na brzdu, len ma tak skrútilo. Vystúpim, reku, či sa mu nič nestalo.
A veru nič. Živý a zdravý na mňa hľadí a takto sa mi ľudským hlasom prihovára :
„ Vďaka ti, dobrý človeče. Ja som zázračný ježko. Zato, že si mi život zachoval sa ti odvďačím. Od tejto chvíle nech sa ti každé, aj to najtajnejšie želanie vyplní ! “
Kým som sa stihol vynatešiť, odšmochtlal sa do priekopy.
To som ešte netušil, že sa môj život od tej chvíle na peklo zmení .

Polopravdy

Najskôr zapadnete do kolektívu, zriedeného alkoholom.
Krivý charakter nezakryje ani funkcia šitá na mieru.
Tri razy sľúb, kým raz splníš!
Vydatú ženu poznáte podľa obrúčky na prste , muža a troch detí na krku.

NEČAKANÁ PONUKA

V našom úrade sa uvoľnila stolička. Dobre platené miesto. Nečakane ju ponúkli práve mne.
„ Posaďte sa “ – núka ma šéf – „ je to vaša stolička “ .
„ Nie, nie “ – bránim sa – „ ja sa na tú stoličku neposadím ! “
„ Vážim si, aký ste sebakritický “ – pochválil ma šéf.
„ Aký skromný “ – zalichotila mi sekretárka.
„ Aký hlúpy “ – šepkali si kolegovia.
Nikto netušil, že mi pri tej ponuke padlo srdce do gatí.

ZLATOKOP
Lakomec je v mene zisku
drepí len na ryžovisku
a tak každú chvíľu
chytá zlatú žilu.

Drastický
Moja drahá má vo zvyku
chodiť s ksichtom na plastiku
aj toť bola zas´ je iná,
k nepoznaniu zmenila ju
plastická trhavina.

V politike

Ak sa mienite nervove zrútiť, tak podľa možnosti nad neobývaným územím.
Rebríčky hodnôt by sa mali testovať pod kurínmi.
Čoskoro nám sprivatizujú aj štátne sviatky.
Ak prevrátite kabát, prezradí vás naftalín.
Inteligentné sexbomby sú samonavádzacie.

ŠEPKÁRSKE BÚDKY

Bez šepkárskej búdky sa žiadne poriadne divadlo nezaobíde. Od nepamäti, pokiaľ viem. Lebo ničoho sa herci tak neboja, ako okna. Vypadne text a hotovo. Ale dobrý šepkár to včas postrehne . Zbadá, keď herec zneistie a vpadne mu prevetnívne do role. A je po kolízii.
U nás je však situácia trochu iná. Aj my máme šepkársku búdku. A nie jednu, ale hneď osem. V každej, samozrejme, šepkár kvočí, text do nás hučí. Fígeľ je v tom, že každý si melie svoje. Nám to však nevadí. My sme zvyknutí, nás to nerozhádže. Sme ostrieľaní kozáci. Vieme, koho a kedy počúvať.
Lebo my nie sme len také hociaké divadlo. My sme poslanci parlamentu.

ADMINISTRATÍVNA CHYBA

Po smrti ma šupli do pekla. Veľmi ma to prekvapilo, lebo celý život som bez hriechu prežil. A z toho mála stihol som sa vyspovedať.
Okamžite som sa odvolal. Ale viete, ako to chodí. Ani čertovské mlyny nemelú rýchlo. Čas tam dole celé veky plynie. Ale dočkal som sa. Prišlo mi to na papieri. Vraj, administratívna chyba, nech prepáčim. A k tomu doporučenie do neba samým Luciferom podpísané.
Tam hore, teda v nebi, hlásil som sa na personálnom. Podľa foršriftu.
Anjel, ktorý to mal v referáte len nechápavo krútil hlavou.
„ Do neba a s takýmto doporučením ? “ – zvolal a zalomil rukami – „ To by to tu za chvíľu vyzeralo ! “
Nemohol som tušiť, že je to ten istý anjel, namiesto ktorého som sa v pekle celú večnosť škvaril …

LINKA DÔVERY

Mám taký problém. Veľmi intímny a chúlostivý. Skúsim vytočiť linku dôvery.
„ Tu hasiči “ – ozve sa na druhom konci – „ upresnite lokalitu a rozsah požiaru ! “
Dnes sa už naozaj nedá nikomu dôverovať.

V POLITIKE
Stále sa nič
nedeje
čo vzbudzuje
nádeje …

DÔVODY
Len sa čuduj veľký Amos
ako národ vodia za nos
nad vzdelaním víťazí
opäť sila peňazí.
Pán minister má dôvody
zavrieť mlyny bez vody.

NAČO ?
Parlament náš
cez prázdniny
nadobudol pohľad iný.
S premiérom si ruky stisli
v košiari sú „nezávislí“.
Koľko stáli asi
„nezávislé“ hlasy?
Ktorí vyššie chceli
tí sedia v Bruseli
namiesto nich v lavici
sedia už „náhradníci“.
Zo dňa na deň sa to mení
nie je kameň na kameni.
Jeden hlúpy z toho bol by…
Načo vôbec boli voľby?

Pred skúseným daňovníkom ani dych nezatajíš.
Manžel je odvesnou v manželskom trojuholníku.
Diétu treba držať – pekne od tela!

SEXUOLOGICKÁ PORADŇA

Nedávno som len tak, z nudy, čiastočne aj z recesie, navštívil sexuologickú poradňu. Lebo, nemám žiadne problémy. Všetko funguje tak, ako má. Aspoň ja som si to myslel.
Ale to len dovtedy, kým ma nevzal do parády sexuológ. Otázka striedala otázku, jeden test nasledoval za druhým. Obrázky, kazety … Pot sa zo mňa lial cícerkom. Ale výsledok stál za to. Z poradne som vychádzal vnútorne oslobodený, akoby znovuzrodený.
V ústrety novému životu som zvolal : „ Och, šťastná som ja žena ! “

VYPOČÍTAVANKA

Jeden, dva tri kto k nám patrí
žerie s nami z jednej misy
musí robiť kompromisy
podľa nášho gusta otvára si ústa…

KOŠIAR

Starý bača pri košiari
ovce ráta v tvári chmáry
nech ho stráži
na tri zámky zatvára
povory sa vytrácajú z košiara.
Honelníci valasi vravia, že sa keťasí…
Bola hojnosť boli dary
dobrý nám bol bača starý
dnes, keď má výhliadky slabé
nech zostane sám v tom srabe.
Vykúpime svoje viny
nájdeme si košiar iný
za servilnosť našu
aj šťavnatú pašu.

PRINCIPIÁLNE

Zásadovosť? S ňou do hája !
Anjel s čertom sa dnes spája!
Dnes sa taká šanca skytá
keď nám ide o korytá.
Občana tak po našom
odbavíme gulášom!

BIEDA

Estévé, estévé bolia z teba oči
hlava sa nám točí…
Nebudú to asi žiadne triky špásy
krutá pravda nebesá nývó trvale klesá.
Zas´ zostalo len pri slove.
Kdeže ste začiatky nové?
Bude stačiť vari zopár nových tvárí?

Napadlo mi
Politik je alchymista, ktorý dokáže premeniť ideály na penieze a naopak.
Na bezočivosť sú každé dioptrie prislabé.
„ Ach tá pamäť ! “ – vzdychol si počítač.
Neverte takým, ktorí sľubujú prižmúriť očko. To vás len chcú mať na muške.
Čiernemu humoru sa dnes najlepšie darí v bielych plášťoch.
Ak sa peniaze perú, malo by sa aj vešať!

VYDARENÍ
Do klubu sa vtisli
„že vraj nezávislí“.
Voliči si uvedomia
nezávislí – od svedomia!

VRANY
Orie, orie Ján
za ním sedem vrán…
Jedna vraví: Dobre orie!
Druhá vraví: Zle orie!
Jano na to tak im vraví:
Ide vám len o pandravy
o chrobač a o červy
leziete mi na nervy!
Aj pri orbe je to tak
nepomôžeš – drž zobák!

POMERY
Kto to pozná uverí
nad naše niet pomery…
Nuž a z tohto pohľadu
silnú máme armádu
tak akosi zo zvyku
schopnú ekonomiku
firmy súkromné či štátne
k tomu súdy neúplatné
atletika futbal, hokej
pre našinca stačí, oukej.
Vysoká však pre nás méta
vystrkovať nos do sveta
krivdy, zlo a kopec smoly…
Konfrontácia? Veď tá bolí!
Tak sa treba pozrieť na vec:
Hajde domov! Hajde za pec!
Najlepšie sú pre nás stále
slovenské pomery malé…

Je ľahšie vyhlásiť sa za otca národa, ako platiť alimenty.

Na konci ruky zákona je nastrčená dlaň.

V hladovej doline je každý obézny občan podozrivý.

Rada: Ak chcete manžela, ktorý seká dobrotu, vydajte sa za mäsiara.

STVORENIE ČLOVEKA

Na siedmy deň Pán stvoril človeka. Písmo hovorí, že ho z hliny vytvaroval.
Najskôr hruď, potom brucho, horné a dolné končatiny a nakoniec hlavu. Pozerá sa na svoje dielo, v dlaniach kúsok hliny šuľká, čo mu z tej roboty zvýšil. Škoda dobrého materiálu, dumá. Nuž mu ten šúlok pekne medzi nohy pod brucho prilepil. Až potom mu dušu vdýchol. Tak Pán stvoril Adama.
Na Evu, ako je známe, Mu hlina nezvýšila. Tak prišiel Adam o rebro.

ZBOJNÍCKA
Čo sa tradície týka
hrdí sme na Jánošíka
veď u nás taká obyčaj
ukradni a utekaj!
Kto k nám príde
často vraví –
aha, vykradnuté hlavy!

ROVINKA
Tie čo majú trojky, štvorky,
báť sa veru nemusia,
veď pravda dnes víťazí
u nás predsa o prsia.

Na bezočivosť sú každé dioptrie prislabé.
„ Ach tá pamäť ! “ – vzdychol si počítač.
Neverte takým, ktorí sľubujú prižmúriť očko. To vás len chcú mať na muške.
Čiernemu humoru sa dnes najlepšie darí v bielych plášťoch.

Ján Heinrich

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.